Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 30, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/304/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614219961
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7614219961.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudkýň

JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu F. M., bytom v H., Q. vinicou
XXXX/XX, zastúpeného JUDr. Katarínou Leškovou, advokátkou so sídlom v Prešove, Plzenská 2, proti
žalovanej POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, o zrušenie
rozhodcovského rozsudku o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k.
4C 319/2014-43 zo dňa 23.4.2015

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok, okrem výroku, ktorým bola odložená vykonateľnosť rozhodcovského
rozsudku.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku, ktorým bola odložená vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku do
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom č.k. 4C
319/2014-43 zo dňa 23.4.2015
1/ zrušil rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou

Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave, sp.zn. SR 06047/14 zo dňa 20.10.2014,
2/ odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku sp.zn. SR 06047/14 zo dňa 20.10.2014 až do
právoplatného rozhodnutia veci vedenej pod sp.zn. 4C 319/2014,
3/zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. Kataríny Leškovej náhradu
trov konania 341,58 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku,
4/zaviazal žalovanú zaplatiť štátu na účet súdu z titulu súdneho poplatku 331,50 € do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

2. Pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že strany sporu uzavreli dňa 16.4.2012 zmluvu o úvere, na
základektorejžalobcovibolposkytnutýúvervcelkovejvýške700€ažalobcasazaviazalcelkoveuhradiť
1.380 €. V zmluve o úvere pritom absentoval údaj o RPMN a nebola uvedená ani ročná úroková sadzba.
V ten istý deň strany sporu uzavreli aj rozhodcovskú zmluvu č. XXXXXXXXX, podľa bodu II ktorej všetky
spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX, uzavretej dňa 16.04.2012, vrátane sporov o jej
platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej

úverovú zmluvu a uplatnenie práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo
zrušenie budú riešené:
a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom
rozhodcovskom súde, rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stálehorozhodcovského súdu a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho
rozhodcovského súdu.
b) pred príslušným súdom SR, ak žalujúca strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho

predpisu (zákon č. 99/63 Zb. Občiansky súdny poriadok).
Zároveň sa zmluvné strany dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie
akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy, vrátane
sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto
skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije

v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba vo veci, v ktorej je
touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená
právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.

3. Z rozhodcovského rozsudku sp.zn. SR 06047/14 Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti
Slovenská rozhodcovská a.s. vzal súd za preukázané, že rozsudkom tohto súdu zo dňa 20.10.2014 bol

žalobca zaviazaný zaplatiť žalovanej známy úrok vo výške 366,21 €, známy úrok z omeškania vo výške
125,96 €, trovy mediačného konania 225,87 €, poplatok za upomienku 20 € a trovy rozhodcovského
konania vo výške 321,30 €, všetko v mesačných splátkach vo výške 180 €. Rozsudok bol žalobcovi
doručený dňa 21.11.2014. Z rozhodcovského spisu zistil, že rozhodcovský súd mal k dispozícii zmluvu
o úvere, kde v kolónke RPMN je táto uvedená vo výške 305,74%, pričom žalobca nemal k dispozícii

takúto zmluvu o úvere, nakoľko kolónka pri RPMN v ním predloženej zmluve bola prázdna. Z prílohy k
zmluve o úvere, ktorá bola súčasťou rozhodcovského spisu, súd zistil, že priemerná hodnota RPMN je
uvedená vo výške 40,87% pri ročnej úrokovej sadzbe 32%.

4. Právne súd posudzoval vec podľa ustanovení §§ 1, 3, 4, 8, 12, 17, 33, 41 ods. 1, 40 ods. 1 a 43

zákona 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v spojení s ustanoveniami §§ 37, 39, 52 a 53 Obč.
zák. a §§ 9 a 11 zákona 129/2010 Z.z. S poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia zrušil
rozhodcovský rozsudok uvedený vo výroku rozsudku, lebo zistil, že rozhodcovská zmluva, v zmysle
ktorej spor medzi účastníkmi vyplývajúci z uzavretej zmluvy je oprávnený riešiť výlučne rozhodcovský
súd v rozhodcovskom konaní, je neplatná podľa § 53 ods. 4 písm. r/ v spojení s ust. § 53 ods. 5 Obč.

zák. Rozhodcovská zmluva bola síce uzatvorená na samostatnom tlačive, ale bola uzavretá súčasne so
zmluvou o úvere a obe zmluvy sú tzv. formulárovými zmluvami. Žalobca ako spotrebiteľ nemal možnosť
ovplyvniťobsahrozhodcovskejzmluvyaosobitnesipodmienkyúverovejzmluvyarozhodcovskejzmluvy
nevyjednal, a teda nemal možnosť ovplyvniť ani znenie rozhodcovskej zmluvy a jej konkrétny obsah.
Mohol len zmluvu tak úverovú, ako aj rozhodcovskú ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým

podmienkam. Vzhľadom k týmto okolnostiam súd vyhodnotil rozhodcovskú zmluvu ako neplatnú, keďže
obsahovala neprijateľné podmienky - výlučné oprávnenie rozhodcovského súdu riešiť spory zo zmluvy a
nebola žalobcom osobitne vyjednaná. Okrem toho text zmluvy je písaný malými písmenami a obsahuje
množstvo právnickej terminológie, ktorú žalobca ako priemerný spotrebiteľ nemohol pochopiť v krátkej
dobe, bez možnosti sa s textom vopred riadne oboznámiť, keďže obe zmluvy podpisoval v jeden deň.

Konštatoval, že pokiaľ aj je v rozhodcovskej zmluve uvedená alternatíva prejednania sporov zo zmluvy
pred všeobecným súdom alebo v rozhodcovskom konaní, voľba rozhodcovského súdu je ponechaná na
strane podávajúcej žalobu, ktorou je takmer vo všetkých súdu známych prípadoch žalovaná. Konečným
dôsledkom takejto rozhodcovskej zmluvy je, že núti spotrebiteľa v prípade sporu podrobiť sa výlučne
rozhodcovskému konaniu, pokiaľ už bolo začaté v konkrétnom spore, čím mu odoberá možnosť brániť

svoje práva pred všeobecným súdom. Tým rozhodcovská zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v
právachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa.Pokiaľajjetudanámožnosťobrátiť
sa na všeobecný súd, je spotrebiteľ znevýhodnený tým, že právo výberu má vždy len žalujúca strana,
ktorou je takmer vždy veriteľ, t.j. žalovaná. Rozhodcovská zmluva nebola individuálne dohodnutá, lebo
bola navrhnutá vopred a žalobca ju nemal možnosť ovplyvniť najmä v súvislosti s tým, že sa jednalo

o formulárovú štandardnú zmluvu. Rozhodcovská zmluva teda nebola výsledkom prejavenej slobodnej
vôle oboch zmluvných strán. Žalobca tu dokonca nemal možnosť ani sám vyplniť v zmluve kolónku, ktorý
orgán bude rozhodovať v prípade sporu a taktiež nemal možnosť ovplyvniť výber rozhodcovského súdu,
prípadne samotného rozhodcu. Rozhodcovskú zmluvu nemožno považovať za individuálne dojednanú,
lebo bola vopred naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu a bez možnosti výberu obsahu. Z

týchto dôvodov zrušil rozhodcovský rozsudok v zmysle ust. § 40 ods. 1 písm. c/ zákona 244/20002
Z.z. Zároveň konštatoval, že rozhodcovským rozsudkom bola porušená aj zásada rovnosti účastníkov
rozhodcovského konania, čím bol naplnený aj dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa §
40 ods. 1 písm. g/ zákona 244/2002 Z.z. a taktiež bol dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku aj vzmysle ust. § 40 ods. 1 písm. j/ zákona 244/2002 Z.z., nakoľko pri rozhodovaní rozhodcovským súdom
boli porušené všeobecne záväzné predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. Konkrétne zmluva o úvere
neobsahovala údaj o RPMN, čo je povinnou náležitosťou v zmysle § 9 zákona 129/2010 Z.z., z ktorého

dôvodu v zmysle § 11 písm. d/ zákona 129/2010 Z.z. je úver potrebné považovať za bezúročný a bez
poplatkov. Touto skutočnosťou sa rozhodcovský súd nezaoberal a žalobca bol rozsudkom zaviazaný aj
na úhradu úroku a úroku z omeškania, teda na plnenia, ktoré presahujú rámec poskytnutého úveru bez
úrokov a bez poplatkov.

5. V zmysle ust. § 40 ods. 2 zákona 244/2002 Z.z. odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku do
právoplatného skončenia vo veci samej z dôvodu, aby tento nemohol byť exekučným titulom, na základe
ktorého by mohla byť vedená exekúcia proti žalobcovi ako povinnému, teda v záujme ochrany žalobcu
pred takouto exekúciou.

6. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal ich plnú náhradu úspešnému

žalobcovi proti neúspešnej žalovanej.

7. O povinnosti žalovanej zaplatiť súdny poplatok rozhodol v zmysle ust. § 2 ods. 2 v spojení s ust. § 4
ods. 2 písm. za/ zákona 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Keďže
žalobca ako spotrebiteľ bol oslobodený od platenia súdnych poplatkov, lebo išlo o spor, ktorý má svoj

základ v spotrebiteľskej zmluve a žaloba bola podaná žalobcom ako spotrebiteľom a súd jeho žalobe
vyhovel, vznikla poplatková povinnosť žalovanej za podanú žalobu vo výške 331,50 € v zmysle položky
3 písm. c/ sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu k zákonu 71/1992 Zb.

8. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná z dôvodov podľa ust. § 205

ods. 2 písm. c/, d/ a f/ O.s.p. účinného v čase jeho podania a navrhla rozsudok zmeniť tak, že súd
žalobu zamietne, alternatívne navrhla rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Argumentovala, že v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. r/ OZ je neprijateľnou podmienkou také dojednanie,
ktoré vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Rozhodcovská zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou,

nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom
rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Nevyžaduje teda od žalobcu, aby výlučne riešil
spory so žalovanou v rozhodcovskom konaní. Žalobca má teda kedykoľvek právo slobodne sa
rozhodnúť, na ktorom orgáne uplatní svoje právo. Rozhodcovská zmluva mu umožňovala voľbu medzi
súdom alebo alternatívnym riešením sporu. Mal pritom možnosť obrátiť sa skôr ako dodávateľ na

všeobecný súd s nárokom z titulu porušenia jeho spotrebiteľských práv alebo mal možnosť sa brániť
v rozhodcovskom konaní. Výklad, aký uskutočnil súd, by znamenal pre žalovanú úplné znemožnenie
využitia rozhodcovského konania, hoci z ust. § 53 ods. 4 písm. r/ OZ nevyplýva úmysel zákonodarcu
zakázať rozhodcovské konanie, ale iba ho obmedziť. Prípustnosť rozhodcovského konania vyplýva
aj z právnej úpravy týkajúcej sa spotrebiteľských úverov. Argumentovala, že rozhodcovská zmluva

medzi účastníkmi bola uzavretá na samostatnom liste papiera, oddelene od samotnej zmluvy o úvere
a uzavretie zmluvy o úvere nebolo podmienené uzavretím rozhodcovskej zmluvy. Táto mohla, ale
nemusela byť uzavretá spolu so zmluvou o úvere. Rozhodcovská zmluva bola individuálne dojednaná,
preto v zmysle § 53 ods. 1 Obč. zák. nemôže byť neprijateľnou podmienkou. Nesúhlasila ani so
záverom súdu, že došlo k porušeniu zásady rovnosti účastníkov v rozhodcovskom konaní, keďže Stály

rozhodcovskýsúdžalobcoviriadnedoručilvšetkypísomnosti,kuktorýmžalobcamalmožnosťsavyjadriť
a pokiaľ ide o miesto rozhodcovského konania, toto nie je zásadné a vzdialenosť od miesta konania
nie je dôležitá, vzhľadom na charakter rozhodcovského konania, pre ktoré je príznačná písomná forma.
Namietala tiež nesplnenie podmienok pre odklad vykonateľnosti vzhľadom na neexistenciu možnej
závažnej ujmy. Nakoniec nesúhlasila ani so zaplatením trov právneho zastúpenia, keďže rozhodnutie

súdu ešte nie je právoplatné a nesúhlasila ani so zaplatením súdneho poplatku, keďže žalobca nebol v
pozícii spotrebiteľa, a preto nebol oslobodený od súdnych poplatkov.

9. Žalobca sa k odvolaniu nevyjadril (odvolanie bolo doručené jeho právnej zástupkyni dňa 16.6.2015).

10. Krajský súd v Košiciach pred rozhodnutím o odvolaní vyzval strany sporu v zmysle ust. § 382
Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 ( ďalej len CSP), aby sa písomne vyjadrili k
možnému použitiu ust. § 45 ods. 1 písm. e/, ods. 3 zák. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní pri rozhodovaní v tomto spore, ktoré sa vzťahuje na danú vec a ktoré pri doterajšom rozhodovanínebolo použité s tým, že bude skúmať dôvody pre zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle
vyššie uvedeného zákonného ustanovenia ( § 45 ods. 1 písm. e/ zák. 335/2014 Z.z. účinného v čase
rozhodovania súdu prvej inštancie - od 1.1.2015).

11. Žalobca vo vyjadrení k vyššie uvedenej výzve súhlasil s aplikáciou ust. § 45 ods. 1 pís. e/, ods. 3
zák. 335/2014 Z.z.

12. Žalovaná vo vyjadrení k vyššie uvedenej výzve uviedla, že uvedené zákonné ustanovenie sa na spor

nevzťahuje s poukazom na prechodné ustanovenie § 372w zák. 335/2014 Z.z. k úpravám účinným od
1.1.2015,ako aj z dôvodu, že žalobca je vyňatý spod pozitívneho vymedzenia pojmu spotrebiteľ.

13. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas
oprávnenouosobouprotirozhodnutiu,protiktorémujeodvolanieprípustné,beznariadeniapojednávania
v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadísk

uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. c/, d/ a f/ O.s.p. v spojení s ust. § 470 ods. 2 prvej
vety CSP, v CSP odvolacie dôvody v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. e/, f/ a h/) a dospel k záveru, že
odvolaniu žalovanej nie je možné vyhovieť.

14. Rozsudok je vo všetkých výrokoch, okrem výroku o odložení vykonateľnosti rozhodcovského

rozsudku, vecne správny, preto ho odvolací súd potvrdil v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP v týchto
výrokoch.

15. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 30. 8. 2016 o 12.15 hod.
v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia

rozhodnutia boli zverejnené dňa 23.8. 2016 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust.
§ 219 ods. 1, 3 CSP.

16. Žalovaná namieta odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. c/, d/ a f/ O.s.p., t.j. súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

17. V zmysle CSP účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu ide o odvolacie dôvody v zmysle

ust. § 365 ods. 1 písm. e/, f/, h/.

18. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. 365 ods. 1 písm. e/ CSP (§ 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p.)
je potrebné uviesť, že súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy stranami sporu. Najmä
nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú významné a

dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré už boli preukázané iným spôsobom alebo sú
založené na zhodnom tvrdení strán. Neúplné zistenie skutkového stavu je však odvolacím dôvodom
len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie
nevykonal stranou navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť, avšak iba
samotnáokolnosť,ženevykonaldôkazystranaminavrhnuté,nemôžebyťvsporovomkonaníspôsobilým

odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod,
súčasne označí dôkaz, ktorý, hoci bol navrhovaný, nebol vykonaný a uvedie právne významné
skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za
právne významné a ďalej, že musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom
prvej inštancie.

19. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) je v súdnej
praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec
posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové
zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. §

191 CSP ( do 30.6.2016 s ust. § 132 O.s.p.), a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti,
ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo
alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas
konania najavo.20. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení
dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré

vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP ( do 30.6.2016 z ust. §
133 až 135 O.s.p.).

21. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. ) odvolací
súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením
je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy,
ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale
nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

22. Odvolací súd dospel k záveru, že aj keď súd vec nesprávne právne posúdil, ak dôvody pre zrušenie
rozhodcovského rozsudku posudzoval podľa zákona 244/2002 Z.z., ktorý už v čase jeho rozhodovania
nebol účinný, uvedená skutočnosť nemala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pretože na
základe zistenia, že rozhodcovská zmluva je neplatná, súd zrušil rozhodcovský rozsudok, a teda v spore

vecne správne rozhodol.

23. Dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku je však potrebné podriadiť pod ust. § 45 ods. 1 písm.
e/ zák. 335/2014 Z.z., v zmysle ktorého účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže
žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak

spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti
spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy. V zmysle ust. § 45 ods. 3 cit. zák. súd v konaní o žalobe o zrušenie
rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa
odseku 1 písm. c), e) a i) až l). Ak sa dôvod zrušenia rozhodnutia vzťahuje len na časť rozhodcovského
rozsudku, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, ak je dotknutú časť možné oddeliť od

nedotknutej časti výroku rozhodcovského rozsudku.

24. Nesprávny postup súdu napravil odvolací súd postupom podľa ust. § 382 CSP a vyzval strany sporu
na vyjadrenie sa k možnému použitiu vyššie cit. zák. ustanovenia pri rozhodovaní v spore a následne
toto ustanovenie aplikoval na správne zistený skutkový stav.

25. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., účinného v čase jeho
rozhodovania, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje
rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny záver napriek aplikácii nesprávneho

právneho predpisu, preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP
potvrdil, okrem výroku o odklade vykonateľnosti.

26. Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku v
potvrdenej časti, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2

CSP). Ani odvolacie námietky žalovanej nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé
privodiť jeho zmenu.

27. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie dáva odpoveď na všetky argumenty uvádzané
žalovanou v odvolaní. Žalovaná argumentuje skutočnosťami, ktoré uvádzala už v konaní pred súdom

prvejinštancie(otom,žerozhodcovskázmluvabolaindividuálnedojednanáajednásaotzv.nevýhradnú
rozhodcovskú zmluvu) a s ktorými sa súd náležite a správne vysporiadal pri rozhodovaní vo veci, preto
odvolacie námietky žalovanej nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

28. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami a právnym záverom

súdu o existencii dôvodov pre zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej
zmluvy (§ 45 ods. 1 písm. e/ zák. 335/2014 Z.z.).29. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že žalobca
sa dôvodne domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku pre neplatnosť rozhodcovskej zmluvy. V
prejednávanom spore rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná, išlo o tzv. formulárovú,

vopred pripravenú zmluvu, ktorej obsah žalobca nemal možnosť ovplyvniť a nemal možnosť osobitne
ovplyvniť jej znenie ani obsah a samotná skutočnosť, že rozhodcovská zmluva bola uzavretá na
osobitnom formulári odlišnom od úverovej zmluvy, uzavretej taktiež na vopred pripravenom formulári,
nezakladá záver o jej individuálnom dojednaní.

30. Súdna prax je jednotná v tom, že za individuálne dojednanú zmluvu nemožno považovať
tzv. formulárovú zmluvu, t.j. zmluvu s vopred naformulovaným obsahom bez možnosti zmeny jej
obsahu, prípadne výberu z viacerých možností. Žalobca nemal nielen možnosť ovplyvniť obsah tejto
rozhodcovskej zmluvy, ale ani sa s obsahom zmluvy dôsledne oboznámiť. Obsah textu zmluvy bol
totiž písaný malými písmenami, obsahoval množstvo právnickej terminológie, bez vysvetlenia ktorej
žalobca ako priemerný spotrebiteľ nemal možnosť v tak krátkom čase pochopiť skutočné právne

dôsledky jednotlivých ustanovení, vrátane rozdielu medzi konaním pred rozhodcovským súdom a
pred všeobecným súdom. Žalovaná v konaní nepreukázala ani tú skutočnosť, že by žalobca mohol
uzavretie rozhodcovskej zmluvy vylúčiť, resp. zmeniť jej obsah, pričom dôkazné bremeno v tomto smere
zaťažovalo žalovanú (viď § 53 ods. 3 OZ). Správne preto súd prvej inštancie uzavrel, že rozhodcovská
zmluva nebola individuálne dojednaná.

31. Zároveň táto zmluva spôsobila nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech žalobcu ako spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 OZ), pretože rozhodcovská zmluva zakotvila de facto
výlučnú právomoc rozhodcovského súdu vec prejednať v prípade, ak konanie bolo začaté na návrh
dodávateľa, čo je takmer pravidlom, čo zakladá dôvod neprijateľnosti podľa § 53 ods. 4 písm. r/ OZ.

32. Neprijateľnou podmienkou uvedenou v spotrebiteľskej zmluve je aj ustanovenie, ktoré vyžaduje
v rámci dojednania rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní (§ 53 ods. 4 písm. r/ OZ v znení účinnom do 31.12.2014, teda v čase uzavretia
rozhodcovskej zmluvy medzi účastníkmi konania). Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú pritom v zmysle § 53 ods. 5 OZ neplatné.

33. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že medzi neprijateľné podmienky OZ príkladmo zahŕňa aj
dojednanie rozhodcovskej zmluvy, vyžadujúcej od spotrebiteľa výlučne riešenie sporov s dodávateľom
v rozhodcovskom konaní.

34. Rozhodcovská zmluva zo dňa 16.4.2012, uzavretá medzi stranami sporu, upravovala rozhodcovské
konanie v článku II Predmet zmluvy bod 1 tak, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č.
105900033 zo dňa 16.4.2012, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré
vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcich uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv

z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pred
Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom
súde, rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu,
a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu alebo
pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa

príslušného právneho predpisu (zákon 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).

35.Toutoúpravoujefaktickyodopretámožnosťspotrebiteľabrániťsvojeprávapredvšeobecnýmsúdom,
čím reálne dochádza k narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa.
Na základe tejto rozhodcovskej zmluvy sa deleguje právomoc prejednať spor rozhodcom a spotrebiteľ

sa tým vzdáva ústavného práva na prejednanie sporu pred súdom. Preto je dôležité, aby nad všetky
pochybnostibolopreukázané,žespotrebiteľskutočnemalvôľuuzavrieťrozhodcovskúzmluvu,žetakéto
osobitné vyjednanie má preňho nejaký význam a že z hľadiska ochrany spotrebiteľ si túto zmluvnú
podmienku osobitne vyjednal. Forma rozhodcovskej zmluvy a spôsob, akým bola rozhodcovská zmluva
v prejednávanom spore koncipovaná a žalobcovi predložená spolu so zmluvou o úvere, nesvedčí o

individuálnom dojednaní, ale skôr o zámerom predkladaní zmluvných podmienok (ide o zmluvu o úvere
a rozhodcovskú zmluvu, obe podpísané v jeden deň za prítomnosti pochybnosti, či žalobcovi by bol
poskytnutý úver aj bez podpísania rozhodcovskej zmluvy), ktorým žalovaná sledovala vylúčenie tohto
dojednania spod režimu súdnej kontroly.36. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov správny je záver súdu prvej inštancie, že rozhodcovská
zmluva, ktorá zakotvila výlučnú právomoc rozhodcovského súdu vec prejednať, zakladá dôvod jej

neprijateľnosti podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka a ako neprijateľná zmluvná podmienka
je neplatná, a teda sú splnené podmienky pre zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle citovaného
ustanovenia § 45 ods. 1 písm. e/ zákona 335/2014 Z.z., preto odvolací súd napadnutý rozsudok, okrem
výroku o odklade vykonateľnosti rozsudku, ako vecne správny potvrdil.

37. Vecne správne rozhodol súd aj o trovách konania podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. za použitia § 149
ods. 1 O.s.p., ako aj o povinnosti žalovanej zaplatiť súdny poplatok zo žaloby, preto odvolací súd potvrdil
rozsudok aj v týchto výrokoch.

38. Odvolací súd zrušil rozsudok súdu vo výroku o povolení odkladu vykonateľnosti zrušeného
rozhodcovského rozsudku, lebo odvolací súd potvrdil rozsudok vo výroku o zrušení rozhodcovského

rozsudku, a keďže rozsudok odvolacieho súdu nadobudne právoplatnosť po jeho doručení stranám,
resp. ich právnym zástupcom (riadny opravný prostriedok proti tomuto rozhodnutiu prípustný nie je),
povolenie odkladu vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku v tomto štádiu konania už stratilo svoje
opodstatnenie.

39. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1, 2 v spojení
s ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalovaná bola v odvolacom konaní neúspešná, úspešnému žalobcovi trovy
odvolacieho konania nevznikli, preto súd stranám nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

40. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).