Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, August 18, 2016

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 2Er/876/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8207206084
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marcel Kirnág
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2016:8207206084.3

Uznesenie

Okresný súd Bardejov v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom
Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35776005, proti povinnému: neb. I. M., G.. XX.XX.XXXX, G. K. Y. XXX/
XX, J.. XX.XX.XXXX, o vymoženie 1 480,32 EUR, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu z a s t a v u j e.

II. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Štefanovi Šviderskému trovy exekúcie
vo výške 49,20 EUR v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

V hore uvedenej exekučnej veci doručil súdny exekútor na tunajší súd podnet na zastavenie exekúcie,
pretože povinný zomrel dňa XX.XX.XXXX a uznesením Okresného súdu Bardejov, sp.zn. 1D/80/2014,
Dnot 113/2014 zo dňa 25.08.2014 bolo dedičské konanie zastavené pre nemajetnosť poručiteľa, teda

povinný zomrel bez zanechania majetku.
Podľa zistenia súdu povinný zomrel v priebehu exekučného konania.
Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov smrťou povinného nezanikajú, prechádzajú na dedičov,
ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať
uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. V tomto prípade však poručiteľ
nezanechal žiaden majetok a dedičské konanie bolo právoplatne zastavené pre nemajetnosť poručiteľa,

preto prípadní dedičia nemohli vstúpiť do žiadnych povinností povinného.
V prípade smrti nemajetného povinného nemožno exekúciu vykonať nie preto, že povinný zomrel,
pretože smrť povinného bez ďalšieho nespôsobuje neprípustnosť exekúcie (§27 ods. 2 EP), ale preto,
že nie je tu majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie (NS SR 6M Cdo 11/2011).
Súd má za to, že prvotným dôvodom na zastavenie exekúcie v danom prípade je dôvod v zmysle§
57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, teda nemajetnosť povinného, s prihliadnutím na to, že

nemajetnosť povinného súd konštatoval až po jeho smrti.
Kolíziou dôvodov zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku a podľa §
57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, v prípade úmrtia povinného sa zaoberal Najvyšší súd SR.
Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR č. k. 6M Cdo 8/2011 zo dňa 29.02.2012 nie je sporné, že
ak sa v priebehu exekúcie zistí, že povinný nemá ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu
trov exekúcie, je takéto zistenie dôvodom zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/

Exekučného poriadku. Podľa súdu iný dôvod zastavenia exekúcie tu nie je ani v prípade, že absencia
majetku postačujúceho aspoň na úhradu trov exekúcie sa zistí až po smrti zomrelého povinného; z
hľadiska ďalšieho postupu v exekúcii stále ide o nedostatok tých istých materiálnych hodnôt bez ohľadu
na to, či povinný žije alebo už zomrel. Zastavenie exekúcie z dôvodu, že exekučný súd ju vyhlási za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý ju nemožno vykonať, preto neprichádza do úvahy. V
prípade smrti nemajetného povinného nemožno exekúciu vykonať nie preto, že povinný zomrel (smrť

povinného bez ďalšieho nespôsobuje neprípustnosť exekúcie, a nie je dôvodom zastavenia exekúcie),
ale preto, že tu nie je ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie. K ustanoveniu§57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku súd tiež poznamenáva, že inými dôvodmi, pre ktoré exekúciu
nemožno vykonať, a pre ktoré exekučný súd vyhlási exekúciu za neprípustnú a zastaví ju, sú dôvody
neuvedené v predchádzajúcich ustanoveniach § 57 ods. 1 Exekučného poriadku.

Vzhľadom na zistenia súdu, že došlo k zastaveniu konania o dedičstve, nakoľko poručiteľ nezanechal
majetok(§175hods.1O.s.p.),exekučnýsúdzastavilexekučnékonaniezdôvodu,žemajetokpovinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku) a nie preto, že je tu
iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku). V takom
prípade znáša trovy exekúcie oprávnený (§ 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku). Tunajší súd má

za to, že ide o obdobný prípad, o akom už rozhodoval Najvyšší súd SR, s ktorého názorom sa tunajší
súd stotožňuje, a zároveň tunajší súd považuje za preukázané, že podmienky ustanovenia § 57 ods. 1
písm. h) Exekučného poriadku sú v danom prípade splnené.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
V § 197 ods. 1 Exekučného poriadku je zakotvená zásada, podľa ktorej trovy exekúcie uhrádza zásadne

povinný. Exekučný poriadok pozná tri výnimky z tejto zásady. Všetky tri výnimky prichádzajú do úvahy
v prípade zastavenia exekúcie, a to pokiaľ bola exekúcia zastavená zavinením oprávneného, druhou
výnimkou je situácia, pokiaľ sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu
trov exekúcie a treťou výnimkou je prípad, kedy sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného
bol vyhlásený konkurz (§ 203 ods. 1, 2 a 3 EP). Z týchto výnimiek sa v tomto konaní uplatní v poradí

druhá uvedená, teda že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, preto súd náhradou
trov exekúcie zaviazal práve oprávneného.
Podľaust.§200ods.1Exekučnéhoporiadku,trovamiexekúciesúodmenaexekútora,náhradahotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok
na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu

vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).
Podľa ust. § 200 ods. 3 Exekučného poriadku, trovy exekúcie vymôže exekútor niektorým zo spôsobov
určených na vymoženie peňažnej pohľadávky vydaním príkazu na úhradu trov exekúcie.
Podľa ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného,
súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Súd exekútorovi nepriznal odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky (odmena určená podľa počtu
hodín účelne vynaložených na exekúciu, odmeňovaná za každú aj začatú hodinu sumou 6,64 EUR),
pretože dospel k záveru, že úkony prevzatie návrhu a jeho prekontrolovanie, vypracovanie návrhu na
pripustenie zmeny účastníka konania nie je možné posúdiť ako čas účelne vynaložený na exekúciu.
Taktiež súd nepriznal odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky za čas vynaložený na vypracovanie

upovedomenia o začatí exekúcie a príkazu na začatie exekúcie, nakoľko tieto úkony sú odmeňované
v zmysle § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky paušálnou sumou a je neprípustné, aby bol rovnaký úkon
odmeňovaný duplicitne za čas vynaložený na jeho vyhotovenie a zároveň aj paušálnou sumou.
Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 33,20 EUR za 10 úkonov exekučnej činnosti podľa §
15 ods. 1 Vyhlášky 288/1995 Z.z. (získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia

o začatí exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie, každé zisťovanie bydliska povinného, každé
zisťovanie platiteľa mzdy 3x, každé ďalšie zisťovanie majetku povinného 4x).
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 2x, ale
iba 1x, nakoľko za správneho použitia gramatického výkladu ustanovenia § 15 ods. 1 Vyhlášky patrí
exekútorovi odmena len za jedno vykonané doručenie upovedomenia o začatí exekúcie. V opačnom

prípade by odmena za takýto úkon exekučnej činnosti bola upravená rovnako ako v písm. g) až j) § 15
ods. 1 Vyhlášky, kde je odmena exekútora výslovne viazaná na každý takýto úkon exekučnej činnosti.
Súd tiež súdnemu exekútorovi nepriznal odmenu vo výške 3,32 EUR za úkon zisťovanie platiteľa mzdy
povinného, nakoľko súd považuje za neúčelné zisťovať platiteľa mzdy povinného po tom čo sa dozvedel
o úmrtí povinného.

V rámci náhrady hotových výdavkov priznal súd exekútorovi náhradu vo výške 7,80 EUR za poštovné
podľapredloženéhovyúčtovaniaaspisusúdnehoexekútora.Vzvyšnomrozsahunemalsúdvynaloženie
a výšku výdavkov na poštovnom za preukázané, nakoľko nevyplývali z obsahu predloženého spisu.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za poplatok za preverenie evidencie
vozidiel, nakoľko výšku tohto poplatku nemal za riadne preukázanú.

Súd nepriznal súdnemu exekútorovi cestovné, ktoré si uplatnil vo výške 95,29 EUR nakoľko súd nemal
účelnosť pracovných ciest súdneho exekútora za preukázanú tak, ako to predpokladá ustanovenie § 22
ods. 1 cit. vyhl. Cestovné príkazy nachádzajúce sa v exekútorskom spise sú nepodpísané, ich obsahom
je len záznam, že dňa 30.10.2013 a 04.03.2009 bola vykonaná služobná cesta z Vranova nad Topľou doK. a späť. Ďalej súdu zaslal Osvedčenie o evidencii vozidla avšak žiaden doklad o čerpaní pohonných
hmôt. Z predloženého spisu nie je možné vyčítať účel vykonaných pracovných ciest. Preukázanie ich
účelnosti je nevyhnutné pre zahrnutie náhrady hotových výdavkov na cestovnom a s nimi spojenou

odmenou za stratu času. Nakoľko v zmysle vyššie uvedeného súdny exekútor žiadnym spôsobom
túto účelnosť vykonaných pracovných ciest nepreukázal, súd mu nemohol priznať uplatnenú náhradu
cestovného.
Celková suma priznanej náhrady trov je zvýšená o 20 % daň z pridanej hodnoty, keďže súdny exekútor
je registrovaným platcom DPH, t. j. zvýšenie o sumu 8,20 EUR. Spolu priznané trovy exekúcie súdneho

exekútora vrátane DPH predstavujú teda sumu 49,20 EUR.

Poučenie:

Proti výroku I. tohto uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresný súd Bardejov.

Proti výroku II. tohto uznesenia nemožno podať odvolanie.

Odvolanie podané v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.