Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 16, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoE/67/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215208908
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4215208908.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej, a členiek senátu
JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej, v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so
sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpená advokátskou kanceláriou: Advocate, s. r.
o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, v mene ktorej koná ako advokát konateľ JUDr.
Martin Máčaj, proti povinnej: J. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. XXX/XX, S., o vymoženie sumy 72 eur

s príslušenstvom, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo 6. októbra 2015
č.k. 14Er/801/2015-15, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1.Súdprvejinštancienapadnutýmuznesenímzamietolžiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepoverenia
na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na ustanovenie § 41 ods. 2 písm. d), §

44 ods. 2 Exekučného poriadku, § 45 ods. 1, 2, 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní
v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ZoRK“), § 2 písm. a), b), § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986
Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, § 25 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, § 3 ods. 1, § 39, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, §

52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01. 01. 2008, § 52 ods. 2, 3, 4 Občianskeho
zákonníka v znení zákona č. 161/2011 Z.z., čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, ako aj zisteným skutkovým stavom, na základe ktorého zistil, že v predmetnej exekučnej
veci sa vymáha plnenie zo zmluvy o úvere zo dňa 20. 12. 2012, ktorú posúdil ako spotrebiteľskú.
Zmluvné strany uzatvorili v rovnaký deň (20. 12. 2012) aj rozhodcovskú zmluvu, v Čl. II ktorej sa

zmluvné strany dohodli, všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. 409100861 zo dňa 20. 12.
2012, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o
vyplnení zmenky zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky,
vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským
súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., Karlovské rameno 8, Bratislava, IČO:
35 922 761 (rozhodcovský súd), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde;

rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných poriadkov rozhodcovského súdu, a to jedným
rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom
SR, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č.
99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných
strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátene sporu o jej
platnosť, výklad alebo zrušenie na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu

podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním
žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskoudoložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského
súdu. Rozhodcovská zmluva, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní,
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľky

tým, že znemožňuje spotrebiteľke zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne
na vôli dodávateľky, t.j. oprávnenej. Keďže rozhodcovská zmluva nebola spotrebiteľkou osobitne
vyjednaná (ide o zmluvu formulárového typu určenú pre veľké množstvo spotrebiteľov, ktorej obsah
je daný vopred), a fakticky núti spotrebiteľku podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, je neprijateľná.
Spotrebiteľka nemala skutočnú možnosť ovplyvniť samotnú existenciu a znenie rozhodcovskej zmluvy,

pretože alternatíva riešenia sporov pred konkrétnym rozhodcovským súdom jej bola de facto vnútená.
Z hľadiska ochrany spotrebiteľky nie je rozdiel medzi výhradnou rozhodcovskou zmluvou a voľbou
dodávateľky, ktorá spotrebiteľke rozhodcovské konanie vnúti ako najvhodnejší spôsob rozhodovania
sporu.Rozhodcovskýrozsudokvydanývspotrebiteľskejvecijeakoexekučnýtitulvrozporesozákonom,
ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky),
na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá

neplatne. Ak je rozhodcovská zmluva neplatná, rozhodcovský rozsudok nie je materiálne vykonateľným
exekučným titulom. Vychádzajúc z uvedeného žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol.

2. Oprávnená napadla uznesenie v zákonnej lehote odvolaním z dôvodu nesprávneho právneho

posúdenia veci a neúplného zistenia skutkového stavu veci súdom prvej inštancie. Žiadala, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Mala za to, že v
prejednávanej veci súd prvej inštancie prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti. Poukázala na
ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a 45 ods. 1 a 2 ZoRK a uviedla, že súd na správne
zistený skutkový stav aplikoval nesprávne právny predpis. Konštatovala, že formálne preskúmavanie

exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu (v
prejednávanejvecirozhodcovskýrozsudok)apreskúmavanímmateriálnejstránkyzisťujeexekučnýsúd,
či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými
mravmi). Exekučný súd sa v rámci materiálneho prieskumu musí obmedziť len na skúmanie výroku
exekučného titulu. Postupom súdu prvej inštancie v predmetnej veci a jeho výkladom ustanovenia §

45 ZoRK došlo k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným
konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Ďalej poukázala na
to, že oprávnená s povinnou uzatvorila rozhodcovskú zmluvu podľa ust. § 3 a nasl. ZoRK formou
samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská
doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné,

konajúci súd však tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval, a tak zaťažil konanie vadou nedostatočne
zisteného skutkového stavu. Zdôraznila, že povinnej nebola odňatá možnosť obrátiť sa, v prípade
akýchkoľvek sporných otázok spojených so zmluvou o úvere, na všeobecný súd a v danej veci konajúci
súd konal nad rámec zákonných ustanovení.

3. Vo veci rozhodla vyššia súdna úradníčka Okresného súdu Komárno. Zákonná sudkyňa predložila vec
na rozhodnutie odvolaciemu súdu s vyjadrením, že odvolaniu nemieni vyhovieť.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi

odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel
k záveru, že odvolanie oprávnenej nie je dôvodné, preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne
správne podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

5. V predmetnej veci, z obsahu spisu vyplýva, že exekučné konanie začalo dňa 11. 03. 2015,

kedy bola pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., so sídlom exekútorského úradu v
Bratislave, Záhradnícka 60, spísaná zápisnica o návrhu na vykonanie exekúcie na základe exekučného
titulu - Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská
a.s. zo dňa 27. 11. 2014 sp.zn. SR 12338/14, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30. 12. 2014 a
vykonateľnosť dňa 02. 01. 2015, podkladom ktorého bola zmluva o úvere č. 409100861 zo dňa 20.

12. 2012, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Strany uzavreli
dňa 20. 12. 2012 rozhodcovskú zmluvu. Súdny exekútor žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie doručenou dňa 07. 05. 2012 na Okresný súd Komárno požiadal o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie proti povinnej.6. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v

neprospech strany.

8.Podľa§387ods.1,2CSP,odvolacísúdrozhodnutiesúduprvejinštanciepotvrdí,akjevovýrokuvecne
správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke
formálnej a materiálnej. Ak je exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa aj napriek tomu
nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. V rozhodnutiach
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13. 10. 2011 sp.zn. 3Cdo/146/2011 a zo dňa 18.

01. 2012 sp.zn. 6Cdo/143/2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že pokiaľ oprávnený
v návrhu na vykonanie exekúcie označí ako exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je
exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe
uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či

rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný
súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd.

10. Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania,
exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti,

alebo postihuje majetok.

11. Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí
rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených (§ 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku).

12. Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 01. 2015, na exekučné konania
začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v
rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a
ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

13. Exekučný poriadok pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší priebeh, vyžaduje splnenie zákonom
stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. Podľa § 44 ods. 2
Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania, súd preskúma žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd

nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby
vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) Exekučného
poriadku. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné

odvolanie. Z uvedeného vyplýva, že súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu
s príslušnými právnymi predpismi je hmotnoprávnym predpokladom vykonania exekúcie.

14. Podľa § 53 ods. 1 veta prvá a ods. 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.15. Smernica Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu
na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď,

ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo
nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľmi a spotrebiteľom
v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci
obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu
vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s

cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

16. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru,
že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil aj
správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací súd sa stotožnil s názorom
súdu prvej inštancie, ktorý správne posúdil zmluvu o úvere ako spotrebiteľskú. Zásadnou

právnou otázkou v predmetnej veci je otázka, či rozhodcovská zmluva k úveru, na základe ktorej
rozhodcovský súd rozhodol je neprijateľnou podmienkou. Podľa dojednanej rozhodcovskej zmluvy,
spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní, avšak výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na
oprávnenej. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že o rozhodcovskú
zmluvu, ktorá vyžaduje, že spory môžu byť síce riešené aj v súdnom konaní, ide aj vtedy, ak výber jednej

z alternatív riešenia sporov spočíva na oprávnenej, že síce spotrebiteľka podľa nej má možnosť vybrať
si medzi rozhodcovským a príslušným súdom Slovenskej republiky, ale ak by podľa tejto rozhodcovskej
zmluvy začalo rozhodcovské konanie na návrh oprávnenej ako dodávateľky, spotrebiteľka by bola
nútená nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Z pohľadu spotrebiteľky je totiž rovnocenné,
či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania jej vnúti štandardná zmluvná klauzula,

alebo dodávateľka svojím konaním. Spotrebiteľka má byť chránená pred oboma. Práve proti možnosti
dodávateľov diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľsko-
právnej ochrany pred štandardizovanými typmi zmlúv.

17. Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka je svojím obsahom najbližšie problémovej

rozhodcovskej zmluve. Uvedené ustanovenie sa má vykladať z pohľadu spotrebiteľky a jej ochrany a
nie z pohľadu dodávateľky. Ak by dodávateľka iniciovala konanie na rozhodcovskom súde, je klauzula
neprijateľná, ak nie je alternatíva daná pre spotrebiteľku, aby rozhodcovské konanie zastavila, alebo
odvrátila. Spotrebiteľka môže svoje práva uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej zmluvy,
ale ak sa tak rozhodne, aj v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by jej v tom

bránila, bude v zmysle citovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Pokiaľ ide o tzv. nevýhradnú
rozhodcovskú zmluvu, možnosť voľby pre spotrebiteľov je len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou
rozhodcovské žaloby podávajú veritelia, čo možno odôvodniť aj rozsahom nárokov plynúcich zo
štandardne formulovanej (typovej, adhéznej) zmluvy. Neprijateľná rozhodcovská doložka je absolútne
neplatná (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka) a je povinnosťou nielen súdu, ale aj rozhodcu z tohto

právneho posúdenia vyvodiť všetky právne dôsledky, a poskytnúť náležitú ochranu pred neprijateľnými
zmluvnými podmienkami. Na individuálne dojednanie je potrebné rešpektovať a zachovať proces tvorby
zmluvy ustanovený v Občianskom zákonníku. Predkladanie rozhodcovských zmlúv spotrebiteľom za
stavu, keď nepoznajú pravidlá rozhodcovského konania a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť
tejto časti formuláru, sa zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov, pričom

na tomto nič nemení ani vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy na samostatnom liste papiera.
Je neakceptovateľné, aby porušovateľ práva presúval zodpovednosť na slabšiu stranu a je vylúčené,
aby za takýchto okolností súd akceptoval rozhodcovskú zmluvu.

18. Nepochybne je možné konštatovať, že ide o vopred dodávateľkou - oprávnenou naformulované

zmluvné klauzuly vrátane rozhodcovských zmlúv a je zrejmé, že spotrebiteľka nemôže takúto
formulárovú (adhéznu, typovú) zmluvu meniť. Taktiež je nutné konštatovať, že bez podpísania
rozhodcovskej zmluvy by nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o úvere. Na strane oprávnenej je dôkazné
bremeno preukázať, že spotrebiteľka - povinná si individuálne vyjednala rozhodcovské konanie. V
tomto smere neboli doložené žiadne relevantné listinné dôkazy preukazujúce záver o individuálnom

vyjednanírozhodcovskejzmluvy.Aksispotrebiteľkaindividuálnevyjednalarozhodcovskúzmluvu,potom
by muselo platiť, že si individuálne vyjednala aj podmienky arbitráže. Z obsahu spisu však takýto záver
nie je možné prijať.19. Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol
vo výroku vecne správne, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa §
387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou
organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).