Uznesenie Judgement was issued on Monday, August 15, 2016

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 8Er/208/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816202737
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Dušáková
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2016:7816202737.3

Uznesenie

Okresný súd Rožňava v exekučnej veci na návrh oprávnenej K. L., narodenej XX.XX.XXXX, bytom Y.
XXX,XXXXXV.T.,protipovinnémuR..J.L.,narodenémuXX.XX.XXXX,bytomI.XX,XXXXXI.,vedenej
u súdneho exekútora JUDr. Petra Molnára, Exekútorský úrad Košice so sídlom Kupeckého 29, 040 01
Košice, o vymoženie pohľadávky na zaplatenie dlžného a bežného výživného, takto

r o z h o d o l :

námietky povinného proti exekúcii zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Poverením č. 5808 066952 zo dňa 27.05.2016 poveril Okresný súd Rožňava súdneho exekútora
vykonaním predmetnej exekúcie oprávnenej proti povinnému na základe návrhu oprávnenej na
vykonanie exekúcie, doručeného súdnemu exekútorovi dňa 08.04.2016. Exekučným titulom je
právoplatné a vykonateľné rozhodnutie - uznesenie Okresného súdu Rožňava č. k. 5P/208/2012 - 28 zo
dňa 23.11.2012. Poverenie bolo udelené na vymoženie dlžného výživného za obdobie od januára 2016

do marca 2016 spolu vo výške 99,00 Eur a ďalej bežného výživného vo výške 33,00 Eur mesačne na
oprávnenú od apríla 2016 do budúcna.

2. Dňa 30.06.2016 súdny exekútor predložil súdu na rozhodnutie námietky povinného proti exekúcii zo
dňa 23.06.2016, doručené súdnemu exekútorovi dňa 27.06.2016 (ďalej len „námietky“), ktoré povinný
odôvodnil zánikom záväzku vyplývajúceho z predmetného exekučného titulu, a to jeho splnením, pre

preukázanie ktorého odkázal na priložený výpis z účtu o vykonaní platby dňa 23.02.2015, na účet
oprávnenej vo výške 6.500,- Eur, ktorá spôsobila zánik vymáhaného nároku jeho splnením. Túto sumu
povinný poslal dcére z predaja bytu ako preddavky na výživné z toho dôvodu, že je invalidný dôchodca
s nízkym príjmom a mal obavy o to či bude zvládať platiť mesačné výživné z invalidného dôchodku.
Uviedol, že napriek tomu dcére platil podľa svojich možností aj naďalej v rôznych sumách, ktoré
potvrdzuje príloha námietok. Dňa 04.05.2015 zaplatil 200,- Eur čo bola suma do decembra 2015. Od

vtedy zaplatil dcére ďalších 150,- Eur. Vzhľadom na uvedené povinný navrhol, aby súd jeho námietkam
vyhovel a následne exekúciu zastavil, pretože výživné je v celom rozsahu uhradené tak ako mu to ukladá
právoplatné a vykonateľné rozhodnutie.

3.Oprávnenásaknámietkampovinnéhoprotiexekúciivyjadrilapodanímzodňa06.07.2016,doručeným

súdu prostredníctvom súdneho exekútora dňa 13.07.2016, ktorým poukázala na skutočnosť, že tvrdenie
povinného, že dňa 23.12.2015 uhradil sumu vo výške 6.500,- Eur na účet oprávnenej je zavádzajúce,
nakoľko povinný nebol vlastníkom, spoluvlastníkom a teda ani predajcom uvedeného bytu. Predajcom
bola ona. Na základe darovacej zmluvy vo forme Notárskej zápisnice N: 460/2010, NZ: 33077/2010,
napísanej na notárskom úrade v Rožňave JUDr. Jozefom Farkašovským, notárom, bol byt od rodičov,
Mgr. J. L. a S.. R. L. prevedený do jej vlastníctva. Dňa 16.09.2011 oprávnená byt predala, čo potvrdzuje

Zmluva o prevode vlastníctva bytu, ktorá bola osvedčená notárom, s poradovým číslom podpisu v
Centrálnom registri osvedčených podpisov O 593944/2011. Predajná cena bytu bola 26.990,- Eur.Peniaze z predaja bytu boli po vzájomnej dohode prevedené na účet ich matky. S bratom, S.. J. L.,
oprávnená uzavrela korektnú dohodu, že 50 % z ceny bytu, t. j. 13 495,- Eur mu čestne prevedie na jeho
účet. V roku 2014 si brat oprávnenej chcel kúpiť auto, preto požiadal matku, aby mu previedla finančnú

čiastku (13 495,- Eur), na základe jej dohody s ním, na účet. Súčasne však požiadal matku, aby mu
poslala vyššiu čiastku (20 000,- Eur) aj z jej časti, pretože predpokladal, že kúpna cena auta môže byť
vyššia. Matka po porade s oprávnenou a na základe jej dôvery k bratovi mu peniaze dňa 06.08.2014
poslala s tým, že nepoužité peniaze - rozdiel t. j. 6 500,- Eur jej brat vráti na účet. Po obstaraní auta jej
mal brat korektne vrátiť peniaze, ktoré si požičal. Brat jej tieto požičané peniaze vrátil až po opakovaných

výzvach dňa 23.12.2015.
Na základe týchto skutočností nie je pravdivé tvrdenie povinného (otca), že túto sumu (6 500,- Eur) jej
poslal z predaja bytu ako preddavky na výživné. Uvedenú sumu oprávnená neobdŕžala z účtu otca,
ale z účtu brata, tak ako sa dohodli, že na jeho účet mu matka poukáže peniaze a z toho účtu jej vráti
požičanú čiastku.
Sumy, ktoré jej previedol povinný :január - jún 2015 190,- Eur a júl - december 2015 200,- Eur, sú

označené vo výpise ako výživné. Suma 6 500,- Eur nie je vo výpise identifikovaná ako výživné, pretože
je to vrátenie peňazí, ktoré bratovi požičala na kúpu auta.
Ani ostatné položky vo výpise z účtu brata (20,- 20,- 20,- 15,- 60,- 55,- Eur) nie sú identifikované ako
výživné, pretože v týchto hodnotách urobila oprávnená pre otca nákupy potrebného oblečenia, potrieb
do domácnosti a potravín, z ktorých mu pripravovala jedlá na okamžitú spotrebu aj do zásoby.

Ďalej vo vyjadrení k námietkam oprávnená uviedla, že v prílohe námietok povinného je výpis z účtu jej
brata - S.. J. L., nar. XX.XX.XXXX. Všetky doterajšie platby výživného, označené na výpise ako výživné,
jej boli zasielané z účtu brata, ktorý disponuje s príjmom otca. Od januára 2016, tak ako uviedla v návrhu
na vykonanie exekúcie, od otca nedostala výživné. Nie je teda pravdivé tvrdenie v námietkach, že jej od
decembra 2015 zaplatil ďalších 150,- Eur. Podotkla pritom na skutočnosť, že všetky finančné operácie

medzi ňou a povinným prebiehajú výhradne prostredníctvom bankového prevodu.
V roku 2012 bol otec nezamestnaný, jeho príjem bol nízky, neplatil výživné, preto z morálneho a
etického hľadiska si od neho oprávnená nenárokovala výživné a ani nepodala návrh na exekúciu. Z
uvedeného vyplýva, že nie je pravdivý ani ďalší výrok v námietkach, že jej bolo výživné uhradené v
zmysle rozhodnutia súdu a už vôbec nie naviac. Preto naďalej trvá na svojej požiadavke, aby jej súdom

priznané výživné povinný uhradil podľa pôvodného návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 06.04.2016.

4. Podľa § 50 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o
zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení (ďalej len „Exekučný poriadok“), povinný môže
vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí

exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik
vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia
neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami
osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody
sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach

netreba rozhodnúť.

5. V zmysle citovaného ustanovenia § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, je lehota na podanie námietok
proti exekúcii 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Upovedomenie o začatí exekúcie
bolo povinnému doručené dňa 20.06.2016 a lehota na podanie námietok končila dňa 05.07.2016.

Námietky boli na poštovú prepravu odovzdané dňa 24.06.2016 a súdnemu exekútorovi doručené dňa
27.06.2016, a teda námietky proti exekúcii boli podané v zákonnej lehote.

6. Súd ďalej skúmal obsah a odôvodnenosť námietok. Námietky proti exekúcii sú procesnou obranou
povinného, ktorou môže dosiahnuť zastavenie exekúcie. Námietky musia byť odôvodnené, povinný

musí tvrdiť skutočnosti, ktoré majú za následok nezákonnosť vedenej exekúcie, najmä, že po vzniku
exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho
vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Povinný zároveň musí
svoje tvrdenia podložiť konkrétnymi dôkazmi.

7. Súd sa oboznámil s listinami nachádzajúcimi sa v spise a zistil nasledovné:

8. Exekúcia voči povinnému sa vedie na základe exekučného titulu, ktorým je právoplatné a vykonateľné
rozhodnutie - uznesenie Okresného súdu Rožňava č. k. 5P/208/2012 - 28 zo dňa 23.11.2012, ktorým bolpovinný zaviazaný prispievať na výživu oprávnenej po 33,00 Eur mesačne od 12.09.2012, vopred vždy
do 20-tého dňa toho ktorého mesiaca do rúk oprávnenej. Predmetný rozsudok nadobudol v uvedenom
výroku právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 07.12.2012.

9. Návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 06.04.2016 oprávnená odôvodnila tým, že povinný jej do dňa
spísania návrhu na vykonanie exekúcie dlží na výživnom za obdobie od januára 2016 do marca 2016
sumu vo výške 99,00 Eur. Predmetným návrhom na vykonanie exekúcie sa preto oprávnená domáhala
vymoženia dlžného výživného vo výške 99,00 Eur a ďalej bežného výživného vo výške 33,00 Eur od

apríla 2016 do budúcna.

10. Z fotokópie potvrdení o vykonaní platby, vystavených Slovenskou sporiteľnou, a.s., predložených
povinnýmvprílohenámietokazaloženýchvspise,vyplýva,žepovinnýuskutočnilvprospechoprávnenej
nasledujúce úhrady:
- dňa 05.01.2015 úhradu vo výške 190,00 Eur,

- dňa 23.02.2015 úhradu vo výške 6 500,00 Eur,
- dňa 02.04.2015 úhradu vo výške 20,00 Eur,
- dňa 03.04.2015 úhradu vo výške 20,00 Eur,
- dňa 04.05.2015 úhradu vo výške 200,00 Eur,
- dňa 05.06.2015 úhradu vo výške 20,00 Eur,

- dňa 07.06.2015 úhradu vo výške 15,00 Eur,
- dňa 21.09.2015 úhradu vo výške 60,00 Eur,
- dňa 06.12.2015 úhradu vo výške 55,00 Eur.
11. Podľa § 76 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o rodine“), výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac

dopredu.

12. Podľa § 567 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Občiansky zákonník“), peňažný dlh plnený prostredníctvom peňažného ústavu alebo
prostredníctvompoštovéhopodnikujesplnenýpripísanímsumydlhunaúčetveriteľavpeňažnomústave

alebo vyplatením sumy dlhu veriteľovi v hotovosti, ak osobitný zákon neustanovuje inak alebo ak sa
veriteľ a dlžník písomne nedohodnú inak.

13. V predmetnej veci povinný mienil dosiahnuť zastavenie exekúcie na základe skutočnosti, že svoj
záväzok vyplývajúci z exekučného titulu splnil už pred začatím exekučného konania. O úhradách

uskutočnených za týmto účelom predložil súdu doklady - fotokópiu potvrdení o vykonaní platieb.

14. S poukazom na citované ustanovenie § 50 ods. 1 Exekučného poriadku súd skúmal plnenie
výživného najmä v čase od vzniku exekučného titulu, t.j. od 23.11.2012 (dátum vydania uznesenia
Okresného súdu Rožňava č. k. 5P/208/2012 - 28), do dňa začatia exekučného konania, t.j. do dňa

08.04.2016, keď bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdnemu exekútorovi.

15. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že exekúcia bola v danej veci začatá
dôvodne, nakoľko z uvedeného prehľadu úhrad bežného výživného zo strany povinného nepochybne
vyplýva, že povinný síce v mesiacoch január 2015 a máj 2015 svoju vyživovaciu povinnosť voči

oprávnenej plnil úhrnnými platbami v čas a v rozsahu určenom exekučným titulom, avšak jeho úhradu
za mesiace január 2016 až marec 2016 súdu nepreukázal. V zhode s uvedeným zistením súdu je
návrh oprávnenej, ktorá si návrhom na vykonanie exekúcie dňa 06.04.2016 uplatnila voči povinnému
okrem nároku na bežné výživné aj nárok na dlžné výživné vo výške, ktorá zodpovedá časti výživného
za mesiace január 2016 až marec 2016 zodpovedajúcej sume, o ktorú bolo výživné na oprávnenú

exekučnýmtitulomznížené.Toznamená,žekudňuzačatiaexekučnéhokonaniabolpovinnývomeškaní
s úhradou výživného vo výške 99,00 Eur.

16. Z predložených listinných dôkazov ďalej vyplýva, že povinný síce v mesiaci január 2015 uhradil
výživné vo výške 190,00 Eur za mesiace január až jún a následne 04.05.2015 uskutočnil ďalšiu úhradu

za mesiace júl až december v sume 200,00 Eur, t.j. spolu vo výške 390,00 Eur, čo predstavuje výživné na
rok 2015. Ostatné platby, ktoré boli vykonané v priebehu roku 2015 neboli špecifikované, čím súd nemal
za preukázané na aký účel boli zasielané. Z uvedeného je zrejmé, že s tvrdením povinného o zániku
jeho záväzku voči oprávnenej z dôvodu jeho splnenia sa súd nemohol stotožniť, a teda že exekučnékonanie bolo začaté dôvodne. Navyše, predloženými potvrdeniami o vykonaných platbách povinný súdu
preukázal splnenie výživného len za rok 2015, a teda v konaní nepreukázal, že svoje záväzky voči
oprávnenej splnil v plnom rozsahu. Súd tiež prihliadol na to, že napriek skutočnosti, že námietky proti

exekúcii boli povinným spísané dňa 23.06.2016, t.j. po termíne určenom exekučným titulom pre splnenie
vyživovacej povinnosti voči oprávnenej, povinný k námietkam proti exekúcii nepripojil žiaden doklad
preukazujúci, že by si svoju vyživovaciu povinnosť voči oprávnenej splnil aj za mesiace január - marec
2016.

17. Len pre úplnosť súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že záväzok povinného prispievať na výživu
oprávnenej nemožno považovať za riadne a včas splnený aj vzhľadom na to, že povinný svoju povinnosť
vyplývajúcu z exekučného titulu od nadobudnutia jeho právoplatnosti a vykonateľnosti vôbec neplnil.
Oprávnená však z morálnych dôvodov žiadala v návrhu na vykonanie exekúcie vymoženie len dlžného
výživného od januára 2016 do marca 2016 a bežné výživné od apríla 2016 do budúcna, pričom dlžné
výživné od roku 2012 do roku 2015 si vôbec nenárokovala. Rovnako oprávnená vo svojom vyjadrení k

námietkam povinného v plnom rozsahu vyvrátila skutočnosti tvrdené povinným ohľadne úhrady celého
zmeškaného aj budúceho výživného úhradou sumy 6 500,- Eur.

18. Vychádzajúc zo zistených skutočností, súd nemá za preukázané, že by zo strany povinného došlo
pred začatím exekučného konania k dobrovoľnej úhrade dlžného výživného za obdobie do marca 2016

a zároveň aj naďalej dochádzalo k dobrovoľnému plneniu súdom uloženej povinnosti, práve naopak,
z predložených listín jednoznačne vyplýva, že povinný je stále v omeškaní s úhradou časti dlžného
výživného, o vymoženie ktorého sa vedie exekúcia v predmetnej veci.

19. Vzhľadom na uvedené a aj s prihliadnutím na charakter povinnosti vymáhanej v predmetnej exekúcii

(výživné na dieťa), súd nemohol o námietkach vznesených povinným rozhodnúť inak, než ich zamietnuť,
nakoľko nezistil, ani nemal za dostatočne preukázanú žiadnu okolnosť, ktorá by v zmysle citovaného
ustanovenia § 50 ods. 1 Exekučného poriadku nastala po vzniku exekučného titulu a súčasne spôsobila
zánik vymáhaného nároku alebo bránila jeho vymáhateľnosti, respektíve pre ktorú by exekúcia bola
neprípustná, prípadne by dávala dôvod na zastavenie exekúcie. Zistenie, či možno predpokladať, že

povinný si vyživovaciu povinnosť bude plniť ďalej dobrovoľne, riadne a najmä včas, je predmetom
ďalšieho postupu a šetrenia pri vykonávaní exekúcie súdnym exekútorom JUDr. Petrom Molnárom.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.