Decision was made at the court Krajský súd Košice
Judgement was issued by JUDr. Viktória Midová
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Zrušujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/312/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814201112
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7814201112.2
Uznesenie
KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.ViktórieMidovejasudcovJUDr.
Alexandra Husivargu a JUDr. Jozefa Maruščáka v spore žalobcu Home Credit Slovakia, a. s., so sídlom
v Piešťanoch, Teplická 17, IČO: 36 234 176, zastúpeného Advokátskou kanceláriou ERASMUS LEGAL,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Justičná 9, proti žalovanej M. O., B. V. J., H. XX, o zaplatenie 1.418,18 Eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. 5C/17/2014-61 zo
dňa 31.3.2014 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 5C/17/2014-88 zo dňa 9.6.2015
r o z h o d o l :
Z r u š u j e rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom vo výrokoch:
- o povolení splátok
- o zamietnutí žaloby čo do sumy 197,06 €
- o zamietnutí žaloby čo do sumy 609 €
- o náhrade trov konania
a v zrušenom rozsahu v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
1.Okresný súd Rožňava (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom v spojení s dopĺňacím
rozsudkom označenými v záhlaví zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 612,12 € s 9 % úrokom z
omeškania ročne z dlžnej sumy od 27. 12. 2012 až do zaplatenia s tým, že povolil žalovanej splatiť
túto sumu v mesačných splátkach po 15,- Eur, počnúc právoplatnosťou rozsudku až do zaplatenia,
pod následkami straty výhody splátok. Žalobu žalobcu ohľadne zmluvnej pokuty vo výške 197,06 Eur a
ohľadne sumy 609 € zamietol. Zaviazal žalovanú nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 137 Eur na
účetjehoprávnehozástupcudotrochdníodprávoplatnosti rozsudku.Vedľajšiemuúčastníkovinepriznal
náhradu trov konania.
2.Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia 1.418,18 € s úrokom z omeškania
0,024 % dlžnej sumy denne titulom nezaplateného úveru, vrátane úroku z úveru a sankcií spojených s
omeškaním so splácaním úveru ( zmluvná pokuta a úrok z omeškania), ako aj poplatku za vedenie účtu.
3.Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že dňa 14.2.2009 uzavreli strany sporu úverovú
zmluvu, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 2.000 € a tento sa žalovaná
zaviazala zaplatiť v 84 mesačných splátkach po 44,73 € (celkove 3.757,32 € - poznámka odvolacieho
súdu). Žalovaná zaplatila žalobcovi 1.378,80 € a následne prestala úver splácať, pretože sa stala
nezamestnanou a jej jediným príjmom sú aj v súčasnosti iba dávky v hmotnej núdzi.
4.Právny vzťah zo zmluvy o úvere súd posudzoval ako vzťah spotrebiteľského charakteru založený
zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 14.2.2009 a na právne posúdenie veci aplikoval ust. §§ 52
a 53 Obč.zákonníka. Žalovanú zaviazal na zaplatenie rozdielu istiny poskytnutého úveru, t.j. 612,12 €
(2.000 - 1.378,88 ) s 9 % úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy od 27.12.2012 až do zaplatenia a v
prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalobu ohľadne zaplatenia sumy 197,06 € zamietol s odôvodnením,že dohodnutá zmluvná pokuta má charakter neprijateľnej podmienky, pretože požaduje od spotrebiteľa,
aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Zároveň táto
dohoda bola zakomponovaná vo všeobecných obchodných podmienkach bez toho, aby v samotnej
zmluve bol spotrebiteľ upozornený na možnosť požadovať zmluvnú pokutu. Dopĺňacím rozsudkom
zamietol žalobu aj v časti o zaplatenie 609 €, pričom odkázal na dôvody zamietnutia sumy 197,06 €.
5.O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 2 O.s.p. vzhľadom na čiastočný úspech žalobcu
v konaní.
6.Proti tomuto rozsudku a dopĺňaciemu rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to proti
výrokom, ktorým súd žalobu zamietol, proti výroku o povolení splátok žalovanej a proti výroku o trovách
konania z dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p. a
z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b/, d/ a f/ O.s.p.. Navrhol rozsudok v napadnutej časti zrušiť
a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne zmeniť rozsudok v napadnutej časti
tak, že súd jeho žalobe v celom rozsahu vyhovie. Namietal nepreskúmateľnosť rozsudku, ktorého
odôvodnenie nemá náležitosti v zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Súd zamietol žalobu vo výške 197,06
€ s odvolaním sa na údajné dohodnutie zmluvnej pokuty, avšak bez akéhokoľvek odkazu na konkrétne
ustanovenia úverovej zmluvy a bez vysvetlenia, o aký nárok z uplatňovanej sumy podľa názoru súdu
ide. Nie je zrejmé, z čoho súd vychádzal pri prepočte tejto časti a žalobca si v konaní ani nenárokoval
zmluvnú pokutu, čo vyplýva zo splátkového kalendára. Súd vôbec nešpecifikoval, ako a z čoho túto
sumu vypočítal, a preto nie je možné sa relevantne k tejto časti zamietnutého nároku vyjadriť. Tým došlo
k odňatiu práva žalobcu konať pred súdom. Súd iba stroho odkázal na neprijateľné zmluvné podmienky
v podobe zmluvnej pokuty, ktorú si žalobca ani nenárokoval. Odôvodnenie rozsudku neobsahuje žiadne
dôvody, ani pokiaľ ide o zamietnutie žaloby vo výške 609 €. V súvislosti s povolením splátok žalovanej
namietal, že ani táto časť rozhodnutia nie je podložená zistením všetkých potrebných skutočností, ktoré
by presvedčivo zdôvodnili záver súdu, že vzhľadom na povahu prejednávanej veci, na povinný nárok a
osobnépomeryžalovanejjevhodnéurčiťnasplneniedlhšiulehotunež3dniodprávoplatnostirozsudku,
resp. určiť možnosť plnenia v splátkach.
7.Žalovaná sa k podaným odvolaniam nevyjadrila.
8.Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016,
ďalej len CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a
contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov
(§ 205 ods. 2 písm. a/, b/, d/, f/ O.s.p., v CSP odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/,
f/ a h/) a dospel k záveru, že rozsudok je potrebné v napadnutej časti zrušiť v zmysle ust. § 389 ods.
1 písm. b/ CSP.
9.Rozsudokjevnapadnutejčastinepreskúmateľnýprenedostatokdôvodov,pretožezjehoodôvodnenia
nie je zrejmé, ako súd dospel k záveru ohľadne zamietnutia jednotlivých čiastkových nárokov, z
ktorých pozostáva žalovaná pohľadávka v zamietnutej časti a z rozsudku nie je možné zistiť ani
dôvodnosť povolenia plniť v splátkach vzhľadom na nedostatočnú konkretizáciu osobných, majetkových
a sociálnych pomerov žalovanej. Týmto nesprávnym procesným postupom súd znemožnil žalobcovi,
aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na
spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Konkrétne
došlo k znemožneniu realizácie práva žalobcu účinne sa brániť proti rozhodnutiu súdu vzhľadom na
chýbajúce dôvody rozhodnutia. Tým je naplnený dôvod pre zrušenie rozhodnutia v zmysle ust. § 389
ods. 1 písm. b/ CSP.
10.V zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal,
aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci
vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil
podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a
ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.
Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.11.Rozsudok musí obsahovať odôvodnenie v súlade s cit. ust. § 220 ods. 2 CSP, pretože povinnosť súdu
riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie
spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa vysporiada i so špecifickými námietkami strany sporu. V odôvodnení
sa súd, rozhodujúci o uplatnenom nároku, musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami
a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky
skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet
v ňom miesta pre dohady a domnienky. Súdne rozhodnutie musí preto obsahovať stručný a jasný
výklad opodstatnenosti, pravdivosti a spravodlivosti výroku. Odôvodnenie má byť prostriedkom kontroly
správnosti nielen pre súd, ktorý ho vydal, ale aj pre súd, ktorý ho bude preskúmavať v dôsledku
opravného prostriedku, t.j. musí byť preskúmateľné.
12.Z vyššie uvedeného je zrejmé, že o nepreskúmateľný rozsudok ide vtedy, ak dôvody neobsahuje
alebo sú nezrozumiteľne podané. Odôvodnenie musí byť úplné v zmysle, že sa vyporiada so všetkými
otázkami riešenými v konaní a musí byť v súlade s výrokom.
13.Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti nemá vyššie uvedené náležitosti, preto nemohol
byť predmetom odvolacieho prieskumu.
14.V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie stranám sporu neozrejmil svoje myšlienkové pochody,
spôsob hodnotenia dôkazov, zo skutkových zistení nevyvodil právne závery takým spôsobom, aby
výsledok rozhodovacej činnosti bol jasný, zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený a aby strany sporu
nemuseli hľadať odpovede na nastolenú problematiku v rovine dohadov a tak, aby sa s prijatými
závermi bolo možné stotožniť ako s logickým záverom procesu poznania nielen právnych záverov,
ale aj záverov skutkových, z ktorých právne závery vychádzajú. Nepodal žiaden výklad právneho
posúdenia skutkového stavu podľa relevantných hmotnoprávnych zákonných ustanovení. Z týchto
dôvodov odvolací súd musí konštatovať, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je arbitrárne a
neobhájiteľné, v dôsledku čoho je rozsudok v napadnutej časti nepreskúmateľný.
15.Vychádzajúc zo špecifikácie uplatnenej pohľadávky v žalobe táto pozostávala:
1. z istiny úveru (o tejto už bolo právoplatne rozhodnuté)
2. z úrokov z úveru
3.zo zmluvnej pokuty vo výške tzv. ušlého úroku
4. z úrokov z omeškania
5.z poplatku za vedenie účtu
6.z dlžného poistného.
16.Z celkovo poskytnutého úveru 2.000 € žalovaná zaplatila 1.3708,88 €, preto súd zaviazal žalovanú
zaplatiť rozdiel 612,12 € spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 27.12.2012 až do
zaplatenia (v tomto výroku nadobudol rozsudok právoplatnosť, pretože žalovaná ako oprávnená osoba
nepodala proti tomuto výroku odvolanie) a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (nároky uvedené vyššie
pod bodom 2 až 6).
17.Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná pohľadávka pozostávala z viacerých čiastkových nárokov
uplatnených z rôzneho právneho dôvodu, bolo povinnosťou súdu vyporiadať sa s každým z uplatnených
nárokov osobitne, vrátane ich právneho posúdenia, keďže každý z týchto nárokov je potrebné posúdiť
podľa iného hmotnoprávneho ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na ten- ktorý nárok (úrok z úveru, úrok z
omeškania, zmluvná pokuta, poplatok za vedenie účtu a poistenie úveru).
18.Vzhľadom na spotrebiteľský charakter právneho vzťahu zo zmluvy uzavretej medzi stranami sporu
bude súd aj v ďalšom konaní po zrušení veci pri posudzovaní dôvodnosti jednotlivých vyššie uvedených
nárokov pod bodmi 2 až 6 aplikovať ust. § 52 a nasledujúcich Obč.zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj zákon 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, účinný v čase uzavretia úverovej
zmluvy dňa 14.2.2009.
19.V súvislosti s rozhodovaním o priznaní úroku z úveru bude súd vychádzať z úverovej zmluvy zo
dňa 14.2.2009, v ktorej bola dohodnutá ročná úroková sadzba 16,06 % a súd bude pri rozhodovaní o
tomto nároku povinný posúdiť, či takto dohodnutý úrok z úveru (vo výške 16,06 % ročne) je v súlades dobrými mravmi, a teda s ust. § 3 ods. 1 Obč.zákonníka vzhľadom na skutočnosť, že úroková miera
obvyklá z praxe peňažných ústavov v čase uzavretia úverovej zmluvy, t.j. vo februári 2009 predstavovala
13,41 % (údaj zistený z webovej stránky Národnej banky Slovenska), a teda dohodnutý úrok prevyšuje
obvyklú úrokovú mieru. Súd teda bude skúmať, či možno dohodu o úrokoch z tohto hľadiska považovať
za platnú. Úrok z úveru totiž možno priznať len z platnej dohody a ak úrok bol dohodnutý v rozpore s
dobrými mravmi, je dohoda o úroku z úveru neplatná a táto skutočnosť je dôvodom zamietnutia žaloby
v tejto časti (nárok pod bodov 2 vyššie).
20.Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu, povinnosťou súdu bude v prvom rade skúmať, či bola platne dohodnutá
z hľadiska dodržania obligatórnej písomnej formy v zmysle ust. § 544 ods. 2 Obč.zákonníka, t.j. či bola
stranami sporu dohodnutá priamo v zmluve, ktorá je nimi podpísaná alebo iba v úverových zmluvných
podmienkach, ktoré nimi nie sú podpísané a v tom prípade dodržanie písomnej formy nie je preukázané.
Nedodržaniepísomnejformymázanásledokneplatnosťdojednaniaozmluvnejpokuteatátoskutočnosť
je následne dôvodom zamietnutia žaloby v tejto časti (nárok uvedený pod bodom 3 vyššie).
21.V časti rozhodovania o úrokoch z omeškania (nárok uvedený pod bodom 4 vyššie) chýbajú dôvody
rozhodnutia v celom rozsahu, teda z odôvodnenia nie je možné zistiť, ako súd dospel k záveru o priznaní
úroku z omeškania vo výške 9% ročne práve od 27.12.2012, ako určil tento prvý deň omeškania a prečo
v prevyšujúcej časti úrok z omeškania zamietol. Žalobca sa pritom žalobou domáhal zaplatenia úroku
z omeškania od zosplatnenia úveru, t.j. od 13.12.2012, vychádzajúc z výzvy na splatenie celého úveru
zo dňa 27.11.2012 a v ňom poskytnutej lehoty na plnenie 15 dní. Nesprávne preto súd aj v odôvodnení
rozsudku uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia úroku 9 % ročne od 27.12.2012 do zaplatenia.
V časti, v ktorej súd priznal úrok z omeškania z istiny 612,12 €, je rozsudok právoplatný, tento nebol
predmetom prieskumu, avšak pokiaľ súd zamietol nárok na zaplatenie úroku z omeškania v prevyšujúcej
časti, predmetom odvolacieho prieskumu bolo zamietnutie žaloby aj v tejto časti úroku z omeškania a
tento bude aj predmetom konania po zrušení veci, preto povinnosťou súdu bude prípadné vyhovenie
alebo zamietnutie tohto nároku riadne odôvodniť s poukazom na zistený skutkový stav a hmotnoprávne
predpisy, ktoré aplikoval na rozhodovanie o tomto nároku.
22.Pokiaľ ide o uplatnenie poplatku za vedenie účtu a poistného (nároky uvedené vyššie pod bodom
5 a 6), povinnosťou súdu bude tieto nároky posúdiť v zmysle ust. § 4 ods. 4 zákona 258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch, to znamená, tieto nároky bude možné priznať iba vtedy, ak sú uvedené
v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Dohoda o poplatkoch a poistení úveru teda musí byť obsiahnutá
v zmluve podpísanej účastníkmi konania, nestačí dojednanie v úverových zmluvných podmienkach,
ktoré nie sú účastníkmi osobitne podpísané. Bez podpísania sa totiž tieto úverové zmluvné podmienky
nestávajú súčasťou zmluvy, a preto nároky v nich zakotvené nie je možné žalobcovi priznať.
23.Obchodný zákonník v ust. § 273 ods. 1 uvádza, že časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom
na všeobecné obchodné podmienky (ďalej len „VOP“), vypracované odbornými alebo záujmovými
organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcimi zmluvu
známe alebo k návrhu priložené. Úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku však podobné
ustanovenie ako § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka neobsahuje, okrem ustanovenia § 788 ods. 3
Obč.zákonníka v prípade poistnej zmluvy. Časť zmluvy uzavretá podľa Obč.zákonníka preto (okrem
poistnej zmluvy) nemôže byť určená púhym odkazom na VOP. Rovnako tento záver platí aj o zmluve
spotrebiteľskej, ktorá je svojou povahou zmluvou občianskoprávnou.
24.Z vyššie uvedeného je zrejmé, že v ostatných prípadoch zmlúv uzavretých podľa Obč.zákonníka
(vrátane spotrebiteľskej zmluvy) je vylúčené, aby sa všeobecné zmluvné podmienky bez ďalšieho stali
súčasťou zmluvy. Z toho preto plynie, že v prípade, pokiaľ strany sa dohodnú na tom, že pre daný
zmluvný vzťah sa budú aplikovať dojednania obsiahnuté vo VOP, tieto sa nemôžu bez ich podpísania
zmluvnými stranami stať súčasťou zmluvy, preto pre dodržanie podmienky písomnej formy zmluvy je
nutné, aby takéto VOP boli účastníkmi zmluvného vzťahu podpísané.
25.Z obsahu spisu v prejednávanom spore vyplýva, že Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home
Credit Slovakia a.s. priložené k zmluve o úvere, neboli zmluvnými stranami osobitne podpísané, a preto
sa nemohli stať súčasťou zmluvy.26.Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalobcovi možno priznať tak poplatky, poistenie úveru, úrok z úveru
a zmluvnú pokutu iba v prípade, že boli dojednané v samotnej zmluve. To sa však nevzťahuje na úrok z
omeškania, ktorý je zákonným nárokom, a preto je potrebné priznať ho v zákonom prislúchajúcej výške,
resp. vo výške uplatnenej žalobcom, pokiaľ táto je nižšia ako zákonom stanovená.
27.V prejednávanom spore z úverovej zmluvy zo dňa 14.2.2009 je zrejmé, že poplatok za vedenie
účtu vo výške 1,63 € bol dojednaný priamo v úverovej zmluve, preto zamietnutie nároku na zaplatenie
poplatku za vedenie účtu nemožno odôvodňovať tým, že ide o poplatok, ktorý nie je uvedený v zmluve o
spotrebiteľskom úvere. Ak teda súd tento nárok zamietol, z odôvodnenia rozsudku dôvody nie sú zrejmé,
a teda ani správnosť tohto záveru nie je možné preskúmať.
28.Nedostatočné je odôvodnenie napadnutého rozsudku aj ohľadom výroku o povolení zaplatiť priznanú
pohľadávku v splátkach, keďže súd iba všeobecne v súvislosti s povolením splátok poukázal na sociálne
pomery žalovanej, ktorá okrem dávok o hmotnej núdzi nemá iný príjem.
29.V zmysle ust. § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je 3 dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd
môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
30.Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia plynie, že súd môže určiť na plnenie aj dlhšiu ako
zákonom určenú lehotu troch dní a aj keď to zákon výslovne neuvádza, nie je vylúčené ani určenie
plnenia v splátkach. Pri rozhodovaní o určení dlhšej lehoty na plnenie, resp. pri úvahe o povolení splátok
na splnenie rozsudkom uloženej povinnosti však súd musí vychádzať z okolností prejednávaného sporu,
z povahy tohto sporu, ako aj z povahy priznaného nároku, z osobných, majetkových, zdravotných a
sociálnych pomerov oboch strán sporu, ale aj zo zásady úmernosti určenej lehoty na plnenie, prípadne
splátok k výške priznanej pohľadávky. Súd je vždy povinný zhodnotiť nielen dopad na situáciu dlžníka -
žalovanej, ale aj veriteľa - žalobcu v tom zmysle, či určením dlhšej lehoty na plnenie, prípadne splátok
nedôjde k neúmernému zvýhodneniu dlžníka na úkor veriteľa.
31.V novom rozhodnutí preto súd zohľadní všetky vyššie uvedené kritériá a s týmito sa aj vyporiada v
odôvodnení rozsudku, pokiaľ určí inú ako zákonnú lehotu troch dní na plnenie, resp. povolí splátky.
32.Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v spojení s
dopĺňacím rozsudkom, okrem výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi 612,12 € s 9 % úrokom
z omeškania ročne z dlžnej sumy od 27.12.2002 až do zaplatenia, a to v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm.
b/ CSP a v zrušenom rozsahu vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
(§ 391 ods. 1 CSP).
33.V zmysle ust. § 391 ods. 2 CSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
34.V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie o náhrade trov celého konania, vrátane trov tohto
odvolacieho konania (§ 396 CSP).
35.Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 poslednej
vety CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.