Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 28, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2CoKR/14/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110246975
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1110246975.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek

senátuJUDr.ElenyKúšovejaJUDr.DanyŠiffalovičovejvprávnejvecižalobcu:Slovenskákonsolidačná,
a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti žalovanému: JUDr. PaedDr.
Jozef Malich, so sídlom Záhradnícka 30, 821 08 Bratislava, správca úpadcu Telemont, a.s. v konkurze,
so sídlom Trnavská cesta 102, 820 09 Bratislava, IČO: 35 824 620, zast.: Mgr. Ľuboš Jurčo, advokát,
so sídlom Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, v konaní o určenie pohľadávky vo výške 1.890,20 eur za
pohľadávku proti podstate, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 3
Cbi/81/2010 - 109 zo dňa 03.10.2013, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 3
Cbi/81/2010- 109 zo dňa 03.10.2013 potvrdzuje.

Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že pohľadávka žalobcu v sume 1.890,20 eur je
v konkurznom konaní 4K/36/2010 vedenom na Okresnom súde Bratislava I, týkajúceho sa úpadcu
Telemont, a.s., Trnavská cesta 102, P.O.BOX 88, 820 09 Bratislava 29, IČO: 35 824 620, pohľadávkou
proti podstate a bude uspokojená z konkurznej podstaty úpadcu. Zároveň rozhodol, že žalobcovi

náhradu trov konania nepriznáva.

2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že pôvodný žalobca Sociálna poisťovňa, so sídlom v Bratislave, ul. č.
29. augusta č. 8-10, IČO: 30 807 484, sa domáhal žalobou doručenou súdu dňa 02.12.2010 určenia, že
pohľadávka žalobcu v sume 1.890,20 eur je v konkurznom konaní 4K/36/2010 vedenom na Okresnom
súde Bratislava I týkajúceho sa úpadcu Telemont, a.s., Trnavská cesta 102, P. O. BOX 88, Bratislava
29, IČO: 35 824 620, pohľadávkou proti podstate a bude uspokojená z konkurznej podstaty úpadcu.

3. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že Okresný súd Bratislava I uznesením č. k. 4K/36/2010 zo dňa
28.06.2010 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka Telemont, a.s., Trnavská cesta 102, P. O. BOX 88,
Bratislava 29, IČO: 35 824 620, zverejnením v Obchodnom vestníku č. OV 2010/130 dňa 08.07.2010.
Účinky vyhlásenia konkurzu nastali dňa 09.07.2010. Za správcu konkurznej podstaty bol citovaným
uznesením ustanovený JUDr. PaedDr. Jozef Malich, Mlynské Nivy 61, Bratislava 2. Sociálna poisťovňa,
pobočka Bratislava, ktorá je v zmysle § 178 ods. 1 písm. e) a ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom

poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZSP“) vecne príslušná uplatňovať pohľadávky voči
žalovanému - úpadcovi, podaním č. F.-I. K..-XXXXXX/XXXX-R.-XXXX V. zo dňa 09.11.2010 si prihlásila
v súlade s ustanovením § 87 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“) pohľadávku v sume1.890,20 eur ako pohľadávku proti podstate, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu z titulu vyplatenia
dávok garančného poistenia na základe § 102 a nasledujúcich v spojení s § 148 ods. 3 ZSP a v súlade
s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 5Obdo/2/2010 zo dňa 27.05.2010. Dátum

splatnosti dávok garančného poistenia bol 05.11.2010 a spôsob výplaty dávok bankovým prevodom na
osobnýúčetpoistencavbankevSR,spoluvovýške1.890,20eur.Listomzodňa15.11.2010,doručeným
Sociálnej poisťovni pobočka Bratislava dňa 18.11.2010, oznámil správca konkurznej podstaty JUDr.
PaedDr. Jozef Malich žalobcovi ako konkurznému veriteľovi, že pohľadávku uplatnenú z titulu výplaty
dávok garančného poistenia ako pohľadávku proti podstate neuznáva. Svoje stanovisko odôvodnil tým,

že zákonodarca v aktuálnej právnej úprave nepovažuje tento druh pohľadávky za pohľadávku proti
podstate.Neuznanieuplatnenejpohľadávkyakopohľadávkyprotipodstateadôvodysprávcukonkurznej
podstaty, ktorými sa pritom riadil, žalobca pokladá za konanie nielen v rozpore so zákonom, ale aj s
aplikačnou a súdnou praxou, pričom poukázal na znenie § 28 ods. 4, 87 ods.1, 2 ZKR a judikatúru.
Vzhľadom na skutočnosť, že správca konkurznej podstaty úpadcu v rozpore s rozhodnutiami súdov a v
rozpore so zákonom neuznal uplatnenú pohľadávku za pohľadávku proti podstate, žalobca preukazuje

naliehavý právny záujem na určení tejto spornej skutočnosti, pri riešení ktorej ide po právnej stránke o
rozhodnutie zásadného právneho významu.

4. Súd prvej inštancie v rozsudku poukázal na ust. § 2 písm. d/, § 4 ods. 1 písm. a), § 12 ods. 1 písm.
a) a ods. 2, § 102 ods. 1 písm. a), § 109 ods. 1, 2, § 148 ods. 3 ZSP, ako aj s poukazom na ust. § 28

ods. 1, 3, 4 ,5, § 32 ods. 4 prvá veta, ods. 6, § 87 ods. l, 2 a § 206a ods. 1 ZKR. Mal za to, že naliehavý
právny záujem žalobcu na podanom určovacom návrhu je daný tým, že žalovaný poprel pohľadávku
žalobcu ako pohľadávku proti podstate, takže bez požadovaného určenia pohľadávka žalobcu nemôže
bytť v konkurznom konaní uspokojená.

5. Zdôraznil, že v citovanom ustanovení § 87 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii
je uvedená po texte „pohľadávky proti podstate sú tiež pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu“
spojka „ako“, ktorá príkladmo uvádza, ktoré pohľadávky môžu vzniknúť po vyhlásení konkurzu.
Nejedná sa teda o konečný výpočet pohľadávok, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ale o výpočet
demonštratívny, súd preto považoval pohľadávku z titulu vyplatenia dávok garančného poistenia po

vyhlásení konkurzu za pohľadávku proti podstate.

6. Bol toho názoru, že pohľadávka Sociálnej poisťovne - dávka garančného poistenia upravená ZSP,
ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu, je pohľadávkou proti podstate v zmysle § 87 ZKR, keďže v
ustanoveniach § 87 ods. 1, 2 ZKR nie sú taxatívne vymedzené pohľadávky proti podstate. Pohľadávky,

ktoré sú v § 87 ods. 2 ZKR uvedené za spojkou „ako“, sú len demonštratívne vymedzené, a teda zákon
nevylúčil možnosť považovať aj iné pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu za pohľadávky proti
podstate (Najvyšší súd SR 5 Obdo 2/2010, Najvyšší súd SR 4 Obdo 26/2011).

7. Nakoľko Sociálnou poisťovňou, pobočka Bratislava bola vyplatená suma 1.890,20 eur zamestnancovi

z titulu dávky garančného poistenia, čím mu bola poskytnutá náhrada mzdových nárokov za mesiac
október 2010, v zmysle § 148 ods. 3 ZSP sa po vyplatení dávky garančného poistenia k dátumu
splatnosti 05.11.2010 zamestnávateľ stal dlžníkom Sociálnej poisťovne a Sociálna poisťovňa sa stala
veriteľom žalovaného, z čoho vyplýva, že pohľadávka žalobcu vznikla po vyhlásení konkurzu.

8. V súvislosti s povahou uplatneného nároku pri použití § 2 písm. d) ZSP súd prvej inštancie
uviedol, že garančné poistenie ako jeden z druhov sociálneho poistenia je poistenie pre prípad platobnej
neschopnosti zamestnávateľa, ktoré má zabezpečiť náhradu mzdových nárokov zamestnancov úpadcu
v prípade platobnej neschopnosti zamestnávateľa. V prípade výplaty dávok z garančného fondu
sa jedná o náhradu mzdových nárokov zamestnancov. Je teda potrebné rozlišovať medzi mzdovým

nárokom zamestnanca vo vzťahu k zamestnávateľovi a zo strany Sociálnej poisťovne zamestnancovi
vyplatenou dávkou z garančného fondu. Aj keď výplata dávok z garančného fondu zamestnancovi
úpadcu je podmienená existenciou mzdových nárokov a splnením zákonných požiadaviek podľa ZSP,
právna povaha mzdového nároku je odlišná od nároku po vyplatení dávok z garančného fondu. Za
splnenia predpokladov platobnej neschopnosti zamestnávateľa a zákonom požadovaných podmienok

podľa znenia ZSP, výplatou týchto dávok síce dôjde k uspokojeniu mzdových nárokov zamestnancov,
avšak nie zo strany samotného úpadcu ako zamestnávateľa, ale plnením zo strany Sociálnej poisťovne
poskytnutímdávokzgarančnéhofondu.Právnymdôvodomvznikupohľadávkyžalobcuvočižalovanému
nie je pracovnoprávny vzťah medzi zamestnancom a úpadcom.9. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na to, že odlišnosť právnej povahy mzdových nárokov
zamestnancov od dávok vyplatených z garančného fondu ustanovuje aj znenie § 148 ods. 3 ZSP, podľa

ktorého až vyplatením dávok garančného poistenia sa zamestnávateľ (úpadca) stáva dlžníkom Sociálnej
poisťovne a Sociálna poisťovňa sa stáva veriteľom dlžníka. Sociálna poisťovňa ako poskytovateľ dávky
z garančného fondu nie je veriteľom úpadcu, t.j. zamestnávateľa v platobnej neschopnosti z dôvodu
existenciemzdovýchnárokov,alejeveriteľomzdôvoduvýplatydávokzgarančnéhofonduvyplatenéhov
rámci jedného druhu sociálneho poistenia, a to z garančného poistenia. Vzhľadom na citované zákonné

ustanovenia a uvedené skutočnosti považoval uplatnenú pohľadávka za pohľadávku proti podstate.

10. Námietku žalovaného, že konkurzné konanie vedené na Okresnom súde Bratislava I sp. zn.
4K/36/2010 je autonómne konanie s vlastným predmetom konania a je teda vylúčené, aby súd v rámci
tohto konania rozhodoval o veciach, ktoré sa týkajú iného súdneho konania, konajúci súd posúdil ako
právne irelevantnú. Poukázal na to, že incidenčné konanie sa spravuje v plnom rozsahu ustanoveniami

O. s. p. a zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii určuje len okruh účastníkov, záväznosť
rozhodnutia vydaného v incidenčnom konaní a právne dôsledky na prihlásenú pohľadávku. Vecne
a miestne príslušným súdom na prejednanie všetkých sporov konkurzom alebo reštrukturalizáciou
vyvolaných alebo s nimi súvisiacich, s výnimkou sporov o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, je súd, na ktorom prebieha konkurz alebo reštrukturalizácia (§ 88 ods. 1 písm. j/ O. s.

p.). Medzi tieto spory patria predovšetkým spory o určenie pohľadávky (incidenčné spory) a spory o
vylúčenie majetku zo súpisu podstaty (excindačné spory). Konanie o určenie pravosti, výšky alebo
poradia pohľadávky nie je konkurzným konaním. (R (SR) 114/2005).

11. Súd prvej inštancie náhradu trov konania úspešnému žalobcovi nepriznal, pretože si ich neuplatnil,

v konaní mu žiadne trovy nevznikli.

12. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný proti výroku I. v celom rozsahu, a to z dôvodu,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 205
ods. 2 písm. f/ O.s.p.. V odvolaní uviedol, že konkurzné konanie je osobitným

druhom občianskeho súdneho konania, v ktorom sa uspokojujú pohľadávky veriteľov úpadcu, na ktorého
majetok súd vyhlásil konkurz. Nevyhnutým predpokladom pre uspokojenie pohľadávky je prihlásenie
pohľadávok. Z tohto aspektu ZKR pozná dve skupiny pohľadávok. Prvú skupinu pohľadávok tvoria
pohľadávky, ktoré sa uplatňujú v lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu prihláškou na súde a u správcu.
V prvom rade ide o pohľadávky, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu. Ďalej sa touto formou a v tejto

lehote prihlasujú aj podmienené pohľadávky, t. j. také pohľadávky, ktorých vznik je viazaný na splnenie
podmienky a budúce pohľadávky, ktoré síce do vyhlásenia konkurzu nevznikli, ale sa musia prihlasovať
v stanovenej lehote formou prihlášky na súde a u správcu. Poukázal na ust. § 28 ods. 4 ZKR, z ktorého
vyplýva, že budúce pohľadávky voči úpadcovi si uplatňujú aj ručitelia, spoludlžníci, záložcovia úpadcu
a ďalšie osoby, ktorým vznikne po vyhlásení konkurzu pohľadávka voči úpadcovi, ak budú za neho plniť

záväzok. Druhú skupinu pohľadávok tvoria pohľadávky proti podstate, ktoré sa uplatňujú len u správcu
konkurznej podstaty a pre ktoré zákon nestanovuje žiadne osobitné formálne a obsahové náležitosti a
ani presnú lehotu na ich uplatnenie. Pohľadávky proti podstate sú definované vecne a časovo. Podľa
§ 87 ods. 1 ZKR medzi pohľadávky proti podstate patria všetky pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení
konkurzu, pokiaľ vznikli v súvislosti so správou a speňažovaním toho majetku, ktorý podlieha konkurzu.

Pohľadávkami proti podstate podľa tohto ustanovenia výslovne nie sú podmienené pohľadávky, ktoré sa
uplatňujú prihláškou. Podľa § 87 ods. 2 ZKR medzi pohľadávky proti podstate patria ďalej pohľadávky,
ktorévzniklipovyhláseníkonkurzuasúurčenétaxatívnymvýpočtom,ZKRsemzaraďujedane,poplatky,
clá, poistné na zdravotné poistenie, poistné na sociálne poistenie, mzdy alebo platy zamestnancov
úpadcu a ďalšie nároky zamestnancov úpadcu z pracovných zmlúv alebo dohôd o prácach uzatvorených

mimo pracovného pomeru.

13. Žalovaný ďalej poukázal na to, že žalobca podľa § 148 ods. 3 ZSP vyplatením dávky garančného
poistenia zamestnancom žalovaného po vyhlásení konkurzu sa stal veriteľom žalovaného. Táto
pohľadávka veriteľovi vznikla až po vyhlásení konkurzu. Bol toho názoru, že napriek tomu, že

pohľadávka žalobcu vznikla po vyhlásení konkurzu, netýka sa správy a ani speňažovania majetku, ktorý
podlieha konkurzu. Rovnako nepatrí medzi pohľadávky proti podstate, ktoré sú uvedené v taxatívnom
výpočte§87ods.1a2ZKRanejdeanioďalšienárokyzamestnancovúpadcuzpracovnýchzmlúvalebo
dohôd o prácach uzatvorených mimo pracovného pomeru. Pohľadávku žalobcu z titulu vyplatenia dávkygarančného poistenia ZKR neprehlasuje ani v inom ustanovení za pohľadávku proti podstate. Z týchto
dôvodov nie je možné uvedenú pohľadávku považovať za pohľadávku proti podstate. Ide o podmienenú
budúcu pohľadávku v zmysle § 28 ods. 4 ZKR, o ktorej žalobca vedel, že vznikne po vyhlásení konkurzu,

keďže bude plniť záväzok za úpadcu.

14. Uviedol, že zákonodarca v právnej úprave platnej od 01.01.2012 považuje vyplatené peňažné
náhrady z garančného fondu za pohľadávku proti podstate avšak iba vtedy, ak ide o dávku poskytnutú
zamestnancovi za jeho pracovnoprávne nároky, ktoré sú pohľadávkou proti podstate. Pričom za takúto

pohľadávku proti podstate sa považuje mzda zamestnanca a ďalšie nároky zamestnanca z pracovnej
zmluvy alebo z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, ktoré vznikli po vyhlásení
konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený.

15. Žalovaný v odvolaní zdôraznil, že považuje pohľadávku žalobcu pre účely § 28 ods. 4 ZKR za takú
pohľadávku, ktorá síce vznikla po vyhlásení konkurzu, avšak z toho dôvodu, že žalobca plnil záväzok za

žalovaného. V žiadnom prípade teda nejde o pohľadávku proti podstate, ale o podmienenú pohľadávku
podľa § 28 ods. 4 ZKR, ktorú si žalobca mal a mohol riadne prihlásiť prihláškou v lehote 45 dní od
vyhlásenia konkurzu.

16. Na takto uvedenom základe navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že

žalobu zamietne a súčasne zaviaže žalobcu zaplatiť žalovanému náhradu trov konania.

17. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s
napadnutým rozsudkom a navrhol, aby ho odvolací súd ako vecne správny potvrdil. V zmysle podaní
predloženýchsúduprvejinštancieopätovnepoukázalnanímtvrdenéskutočnosti.Zdôraznil,ževzmysle

§ 148 ods. 3 ZSP po vyplatení dávky garančného poistenia sa zamestnávateľ stáva dlžníkom Sociálnej
poisťovne a Sociálna poisťovňa sa stáva veriteľom dlžníka. Dávky garančného poistenia v uplatňovanej
výške boli vyplatené zamestnancom úpadcu dňa 05.11.2010 po vyhlásení konkurzu.

18. S poukazom na ust. § 206a ods. 1 ZKR, podľa ktorého konania začaté pred 1.

januárom 2012 sa dokončia podľa doterajších predpisov, ak odsek 2 neustanovuje inak, žalobca
uviedol, že z ustanovenia § 87 ods. 2 pri použití jazykového, systematického a logického výkladu
jednoznačne vyplýva, že nakoľko je v ňom použitá spojka „ako“, výpočet pohľadávok proti podstate je
len demonštratívny a zákon nevylučuje možnosť považovať aj iné pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení
konkurzu za pohľadávky proti podstate.

19. V tejto súvislosti zároveň poukázal aj na ustanovenie § 2 písm. d/ zákona č. 461/2003 Z.z.
o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu, v zmysle
ktorého sociálne poistenie zahŕňa aj garančné poistenie ako poistenie pre prípad platobnej neschopnosti
zamestnávateľa na uspokojovanie nárokov zamestnanca a na úhradu príspevkov na starobné

dôchodkové sporenie nezaplatených zamestnávateľom do základného fondu príspevkov na
starobné dôchodkové sporenie. Zároveň poukázal aj na skutočnosť, že vzťah Sociálna poisťovňa -
zamestnávateľniejezáväzkovýmvzťahomdlžníkaaveriteľavyplývajúcizpredpisovsúkromnéhopráva,
ale vzťahom verejnoprávnym založeným na zákonnom oprávnení Sociálnej poisťovne na poistné a
zákonnej povinnosti zamestnávateľa poistné zaplatiť.

20. Žalobca poukázal aj na to, že pokiaľ by sporovaná pohľadávka bola považovaná za podmienenú
pohľadávku a Sociálna poisťovňa by mala povinnosť prihlásiť ju v zákonom stanovenej lehote 45 dní,
Sociálna poisťovňa nemá zákonom garantovanú možnosť určiť výšku pohľadávky, ani okruh osôb, ani
účtovne preukázať pohľadávku. Vzhľadom na absenciu uvedených skutočností, ktoré sú k relevantnému

prihláseniu pohľadávky do konkurzu vyžadované zákonom, každá takáto pohľadávka by musela byť
popretá. Tým by fakticky došlo k popretiu práva Sociálnej poisťovne a jej právnych nástupcov na
uplatnenie pohľadávok v konkurznom konaní a na ich uznanie pohľadávok.

21. Vzhľadom na vyššie uvedené a s poukazom na skutočnosť, že uplatňovaná pohľadávka vznikla po

vyhlásení konkurzu bol toho názoru, že v súlade s ust. § 87 ods. 2 ZKR je pohľadávkou proti podstate.
Na záver opätovne poukázal aj na skutočnosť, že obdobný právny názor, ako vyslovil Okresný súd
Bratislava I v napadnutom rozsudku zaujal i Najvyšší súd SR vo svojich rozhodnutiach (napr. UznesenieNS SR 4 Obdo 3/2010 zo dňa 31.08.2010, Uznesenie NS SR 5 MObdo 6/2008 zo dňa 30.11.2010,
Uznesenie NS SR 5 Obdo 2/2010 zo dňa 27.05.2010).

22. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach daných rozsahom
a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade
s ustanovením § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v
Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu, procesným postupom súdu prvej inštancie, dôvodmi
odvolaniažalovaného,akoajvyjadrenímžalobcukodvolaniuodvolacísúddospelkzáveru,žeodvolaniu

nie je možné vyhovieť.

23. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi novými
prostriedkami procesnej obrany v zmysle § 366 CSP, s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v
odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu súdom zisteného

skutkového stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím
súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené
argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci.

24. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, ktorý ustálil právny názor

spočívajúcivtom,žezostranyžalobcudošlokpreukázaniunaplneniazákonnýchpodmienokuvedených
v§87ods.l,ods.2a3ZKRspoukazomna§102ods.lZSPanatomtoprávnomzákladeustálilskutkový
záver spočívajúci v tom, že nárok na úhradu sumy 1.890,20 eur z titulu výplaty plnenia garančného
poistenia zamestnancom úpadcu, je nárokom, ktorý je pohľadávkou proti podstate s nárokom na
uspokojenie v súlade s § 87 ods. 3 ZKR. Odvolací súd sa oboznámil s rozhodnutím dovolacieho súdu

sp. zn. 4Obdo 3/2010 zo dňa 31.08.2010, z ktorého odôvodnenia vyplýva záväzný právny názor, ktorým
sú viazané súdy nižšieho stupňa, vrátane súdu, ktorý rozhodoval o nároku v prvej inštancii, ako aj
súdu odvolacieho a nie je možné odkloniť sa bez ďalšieho od právneho názoru Najvyššieho súdu SR,
ktorý rozhodoval o určenie pravosti pohľadávky s právnym názorom posudzovania pohľadávok proti
podstate podľa § 87 ZKR v kontexte § 2 písm. d/ ZSP vo vzťahu ku garančnému poisteniu pre prípad

platobnej neschopnosti zamestnávateľa na uspokojenie nárokov zamestnanca a na úhradu príspevkov
na sporenie. Z odôvodnenia rozhodnutia Najvyšší súd SR vyplýva, že po vyplatení dávky garančného
poistenia sa zamestnávateľ stáva dlžníkom Sociálnej poisťovne a Sociálna poisťovňa sa stáva veriteľom
dlžníka (§ 148 ods. 3 ZSP).
Podľa § 87 ZKR sú pohľadávkami proti podstate pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu v

súvislosti so správou a speňažovaním majetku a ďalšie pohľadávky, o ktorých tak ustanovuje zákon.
Pohľadávkami proti podstate nie sú podmienené pohľadávky, ktoré sa uplatňujú prihláškou. Pohľadávky
proti podstate sú tiež pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu ako dane, clá a iné nároky
zamestnancov úpadcu. Výkladom uvedených ustanovení dospel dovolací súd k záveru, že nie je možné
sa stotožniť v ním posudzovanej veci s právnym názorom odvolacieho súdu, podľa ktorého ust. § 87 ods.

l,2ZKRobsahujetaxatívnyvýpočetpohľadávokprotipodstate,atozdôvodu,žev§87ods.2cit.zákona
po texte „pohľadávky proti podstate sú tiež pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu“ nasleduje
spojka „ako“, z čoho možno usudzovať a vyvodiť výklad, že sú tam uvedené pohľadávky iba príkladmo
a že ZKR nevylučuje možnosť považovať v zmysle cit. ustanovenia za pohľadávky proti podstate aj iné
pohľadávky, ktoré spĺňajú charakteristiku vzniku nároku.

Vzhľadom na skutočnosť, že pohľadávka Sociálnej poisťovne podľa záverov Najvyššieho súdu SR
vznikla z titulu vyplatenia dávok garančného poistenia po vyhlásení konkurzu, mal za to, že predmetnú
pohľadávku možno považovať za pohľadávku proti podstate. Na podporu uvedeného názoru dovolací
súd uvádza charakteristiku právnej úpravy pohľadávok proti podstate podľa predchádzajúcej úpravy
uvedenej v zák. č. 328/1991 Zb. ZKV. Na takto zistenom právnom a skutkovom základe preto dovolací

súd dospel k jednoznačnému záveru, ktorý vyslovil v rozhodnutí zo dňa 31.08.2010 v konaní pod sp. zn.
4Obdo 3/2010, že pohľadávka Sociálnej poisťovne ako žalobcu, resp. právneho nástupcu - Slovenská
konsolidačná,a.s.,ktorávzniklapovyhláseníkonkurzuakodávkagarančnéhopoistenia,jepohľadávkou
proti podstate.

25.PodľaČl.2ods.1,2CSPochranaohrozenýchaleboporušenýchprávaprávomchránenýchzáujmov
musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s
ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet,
aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

26. Odvolací súd prejednal a rozhodol vec vychádzajúc z princípu právnej istoty ako východiskového
princípu základných princípov, na ktorých spočíva Civilný sporový poriadok a ktoré tvoria rámec
výkladových pravidiel, v súlade s ktorými majú byť aplikované a interpretované právne normy CSP. V
súlade s princípom právnej istoty odvolací súd poukazuje na ustálenú judikatúrnu líniu Najvyššieho súdu

SR, pri posudzovaní totožného nároku, aký je posudzovaný v konaní o určenie prihlásenej pohľadávky
žalobcu proti podstate žalobou zo dňa 02.12.2010, v súlade s ktorou rozhodol aj súd prvej inštancie.
Pri preskúmavaní odvolania nenašiel žiadnu oporu v tvrdeniach odvolateľa, ktorými by bolo možné
argumentovať a vyššie uvedené závery Najvyššieho súdu SR právne vyvrátiť a prípadne sa odkloniť od
tejto konštantnej línie, preto napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Odvolací súd dodáva,
že žalobca na podporu uvedeného právneho názoru predložil súdu prvej inštancie aj ďalšie rozhodnutia

Najvyššieho súdu SR, a to uznesenie sp.zn. 5 MObdo 6/2008 zo dňa 30.11.2010 a uznesenie sp. zn.
5 Obdo 2/2010 zo dňa 27.05.2010.

27. Odvolací súd sa stotožnil aj so zisteným skutkovým stavom veci, tak ako ho vykonal súd prvej
inštancie,zktoréhovyvodilsprávnyprávnyzáver,akurčil,žepohľadávkažalobcuvkonanívedenompod

sp. zn. 3Cbi/81/2010 je pohľadávkou proti podstate a má byť uspokojená z podstaty uvedeného úpadcu
z titulu vyplatenia dávok garančného poistenia. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny.

28. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

29. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1
CSP. Žalobca bol síce v odvolacom konaní úspešný, mal by právo na náhradu trov konania, nakoľko mu
však žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, rozhodol tak, že žalobca nemá právo na ich náhradu.

30. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o
súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).