Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, July 18, 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 20C/394/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115224668
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Bujňák
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8115224668.2

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov, samosudcom JUDr. Marekom Bujňákom, v právnej veci žalobu CRIF - Slovak
Credit Bureau, s.r.o., so sídlom Malý trh 2/A, 811 08 Bratislava IČO: 35 886 013, právne zastúpeného
advokátskou kanceláriou Havel, Holásek & Partners, so sídlom Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava, IČO:
36 856 584, proti žalovanému E. Y., V.. XX.X.XXXX, P. I. XXX, XXX XX P., N. T., o zaplatenie 1.138,96
eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 296,73 Eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25%
ročne zo sumy 296,73 Eura od 28.3.2014 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 28.9.2015 si žalobca uplatnil voči žalovanému právo na
zaplatenie sumy 1.138,96 eura s príslušenstvom. V odôvodnení svojej žaloby uviedol, že žalovaný
uzatvoril dňa 30.9.1991 s právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s.
(ďalej len ako „právny predchodca“) Zmluvu o sporožírovom účte č. XXXXXXXX/XXXX (ďalej len ako
„Zmluva“). Predmetom zmluvy bolo zriadenie bežného účtu na menu SKK. Právny predchodca uzatvoril

so žalovaným dňa 20.11.1997 Zmluvu o vydaní a používaní kariet VISA Elektron k sporožírovom
účtu, predmetom ktorej bolo vydanie platobnej karty, prostredníctvom ktorej mohol žalovaný realizovať
transakcie s prostriedkami na vyššie uvedenom účte. Právny predchodca uzatvoril so žalovaným dňa
14.1.2000 zmluvu o vydaní a používaní bankovej platobnej karty, predmetom ktorej boli čiastočne
modifikované práva a povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy o vydaní a používaní platobnej karty zo dňa
14.1.2000.

2. Žalovaný uzatvoril dňa 27.11.2003 so slovenskou sporiteľnou Zmluvu o kontokorentnom úvere
č. XXXXXXXXXX/XXXX (ďalej len ako „Úverová Zmluva“), ktorej predmetom bolo poskytnutie
kontokorentného úveru vo výške 923,43 eura (28.000,- Sk) (ďalej len ako „Úver“). Na základe
Úverovej Zmluvy poskytol právny predchodca žalovanému Úver . Konečná splatnosť bola určená dňom
26.11.2004. Splatnosť úrokov bola

dohodnutá mesačne, k ultimu mesiaca. Zmluvné strany si dohodli poplatok za poskytnutie úveru vo
výške 2% z výšky úverového rámca a poplatok za správu úveru vo výške 0,20% z výšky úverového
rámca/mesačne. Výška úrokovej sadzby ako odplaty za poskytnutý Úver bola dohodnutá 10,85% ročne,
pričom úroková sadzba bola pevná do konečnej splatnosti Úveru. V zmysle Zmluvy si zmluvné strany
dohodli ročnú percentuálnu mieru nákladov vo výške 26,40% ročne. Žalovaný uzavrel s právnym

predchodcom dňa 4.1.2011 Zmluvu o Osobnom účte mladý. Predmetom zmluvy bola zmena Balíka
sžu. na Osobný účet, vydanie/zmena podmienok používania platobnej karty k účtu v zmysle Dodatkuzo dňa 3.4.2012 a poskytnutia povoleného prečerpania. Súčasťou Zmluvy boli aj Všeobecné obchodné
podmienky právne predchodcu účinné od 1.8.2002 v znení dodatku č. 2 (ďalej len „Všeobecné obchodné
podmienky“), obchodné podmienky účinné od 10.9.2002 (ďalej len „Obchodné podmienky“) a Sadzobník

poplatkov. Právny predchodca umožnil žalovanému čerpať úver tak, že realizoval platobné príkazy
žalovaného na prevod alebo výbery hotovosti žalovaného, a to aj v prípade, ak neexistovala pohľadávky
žalovaného voči právnemu predchodcovi z účtu žalovaného, ktorá vznikla v dôsledku pripísania platieb
uskutočnených v prospech účtu žalovaného alebo vkladom hotovosti na účet žalovaného. Žalovaný
sa zaviazal úver splácať tak, že bol povinný splatiť právnemu predchodcovi najneskôr v deň konečnej

splatnosti Úveru, pričom pohľadávka právneho predchodcu v čase do konečnej splatnosti bola splácaná
formou započítania pohľadávky právneho predchodcu proti pohľadávke žalovaného z účtu žalovaného
a to vždy v momente vzniku pohľadávky žalovaného z účtu žalovaného a v rozsahu v akom sa tieto
pohľadávky kryjú. Žalovaný využil možnosť čerpať Úver, avšak podmienky pre splácanie nedodržiaval,
a dostal sa do omeškania so splácaním. Listom zo dňa 18.11.2013 uplatnil právny predchodca právo
vypovedať Zmluvu a požadovať splatenie celého zostatku Úveru s príslušenstvom. Výpoveď nadobudla

v zmysle Obchodných podmienok účinnosť dňom doručenia a povinnosť žalovaného zaplatiť zostatok
vznikla bezodkladne po doručení Výpovede.

3. Právnemu predchodcovi vznikla pohľadávka v celkovej výške 1.170,93 eura, pričom táto suma
pozostáva z istiny Úveru po splatnosti vo výške 1.138,96 eura, z vyčísleného riadneho úroku vo výške

0,32 eura, debetného úroku z nepovoleného prečerpania vo výške 12,34 eura a zákonného úroku z
omeškania vo výške 19,31 eura, od prvého dňa omeškania žalovaného so splácaním záväzku do dňa
postúpenia pohľadávky, t.j. do 27.3.2014.

4. Žalobca a Slovenská sporiteľňa uzatvorili dňa 27.3.2014 Zmluvu o postúpení pohľadávok č. XXXX/

XXXX/CE, na základe ktorej prešla s účinnosťou od 27.3.2014 na žalobcu pohľadávka zo Zmluvy.

5. Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril.

6. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a to výpisom z Obchodného registra na č.l. 5-6, Zmluvou

o sporožírovom účte na č.l. 10, Zmluvou o vydaní a používaní kariet VISA Elektron sporožírovému účtu
nač.l11,Zmluvouovydaníapoužívaníbankovejplatobnejkartynač.l.12,Zmluvouovydaníapoužívaní
bankovejplatobnejkartynač.l.13,Zmluvouokontokorentnomúverenač.l.14,Zmluvouoosobnomúčte
na č.l. 15, Dodatkom k zmluve o vydaní a používaní platobnej karty na .čl. 16, Všeobecnými obchodnými
podmienkami v znení dodatku č. 1 zo dňa 1.1.2013 a dodatku č. 2 zo dňa 30.9.2003 na č.l. 17-25,

Sadzobníkom poplatkov a náhrad na č.l. 24-25, prílohou č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávky na č.l.
26-28, odstúpením od zmluvy na č.l. 29, oznámením o postúpení

pohľadávky na č.l. 31, fotokópiou obálky na č.l. 32, Výzvou k úhrade na č.l. 33, upomienkou na č.l. 34-36,
vyjadrením k výzve na č.l. 45, špecifikáciou žalovanej sumy na č.l. 55-62, výpisom z účtu na č.l. 63-74,

vyjadrením k výzve na č.l. 76, výpisom z účtu na č.l. 77-125 a zistil tento skutkový stav:

7. Právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili dňa 30.9.1991 Zmluvu o sporožírovom účte č.
XXXXXXXX/XXXX, predmetom ktorej bolo zriadenie bežného účtu pre žalovaného na menu SKK.

8. Právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili dňa 20.11.1997 Zmluvu o vydaní a používaní kariet
VISA Elektron k sporožírovom účtu, predmetom ktorej bolo vydanie platobnej karty, prostredníctvom
ktorej mohol žalovaný realizovať transakcie s prostriedkami na vyššie uvedenom účte.

9.Právnypredchodcažalobcuažalovanýuzatvorilidňa14.1.2000zmluvuovydaníapoužívaníbankovej

platobnej karty, predmetom ktorej boli čiastočne modifikované práva a povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy
o vydaní a používaní platobnej karty zo dňa 20.11.1997.

10. Právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili dňa 15.2.2002 zmluvu o vydaní a používaní
bankovej platobnej karty.

11. Právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili dňa 27.11.2003 Zmluvu o kontokorentnom úvere
č. XXXXXXXXXX/XXXX, ktorej predmetom bolo poskytnutie kontokorentného úveru vo výške 923,43
eura (28.000,- Sk). Úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 10,85% ročne, úrok z omeškania 26,40%ročne a úrok z prečerpania 26,40% ročne. Zmluvné strany si dohodli poplatok za poskytnutie úveru vo
výške 2% z výšky úverového rámca a poplatok za správu úveru vo výške 0,20% z výšky úverového
rámca/mesačne.

12. Právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili dňa 4.1.2011 Zmluvu o Osobnom účte mladý.
Predmetom zmluvy bola zmena Balíka sžu. na Osobný účet.

13. Právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili dňa 3.4.2012 Dodatok k Zmluve o vydaní o

používaní platobnej karty.

14. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 18.11.2013 odstúpil od zmluvy, ktorou bol žalovanému
poskytnutý balík /Bankové produkty v Balíku č. XXXXXXXX/XXXX a Zmluvy, na základe mu bolo
poskytnuté povolené prečerpanie k bežnému účtu XXXXXXXX/XXXX.

15. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 1.4.2014 vyplýva, že pohľadávka z povoleného
prečerpania bola postúpená na žalobcu.

16. Dňa 9.5.2016 bola na tunajší súd doručená žalobcom špecifikácia žalovanej sumy, z ktorej vyplýva,
že žalovaný celkovo čerpal úver vo výške 9.715,98 eura a boli mu započítané úhrady v celkovej výške

9.419,25 eura.

17. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

18. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“)
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej

strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo
účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak
mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická

osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

19.Podľa§53ods.1až3a5 OZSpotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia,ktoréspôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi

dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

20. Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,

ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

21. Podľa § 48 ods. 1 OZ od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

22. Podľa § 48 ods. 2 OZ odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym
predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.23. Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový

prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

24. Podľa § 456 OZ Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

25. Podľa § 457 OZ ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.

26. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona

povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

27. Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013,
výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania

po 31. januári 2013.

28. Podľa § 3 ods.1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.1.2013, výška úrokov z
omeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

29. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná.

30. Definícia spotrebiteľských zmlúv bola zavedená do Občianskeho zákonníka až od 01.04.2004 (jej
modifikácia bola následne vykonaná novelou č. 379/2008 Z.z. účinnou od 01.11.2008), pričom Úverová

zmluva bola uzavretá ešte dňa 27.11.2003, „spotrebiteľskými zmluvami od účinnosti zákona č. 634/1992
Zb., pokračujúc zavedením § 23a citovaného zákona až po transpozíciu Smernice rady 93/13 EHS
do Občianskeho zákonníka sú všetky zmluvy bez ohľadu na konkrétny zmluvný typ, bez ohľadu na
právny režim alebo právny základ, ktoré uzaviera spotrebiteľ s dodávateľom. Je zrejmé, že určujúcim pre
použitie režimu spotrebiteľskej zmluvy je len štatút subjektov ako zmluvných strán, ktorým z právneho

vzťahu vyplývajú konkrétne práva a povinnosti“ (cit.: Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M.,
Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. Komentár. Praha: C.H. Beck, 2015,
str. 450).

31. Úverová Zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným je na základe vyššie

uvedeného spotrebiteľskou zmluvou, lebo žalovaný v danom prípade vystupoval ako fyzická osoba,
ktorá zabezpečovala svoje potreby, teda ako spotrebiteľ a právny predchodca žalobcu pri uzatvorení
zmluvy vystupoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ. Pre spotrebiteľské zmluvy
je pritom charakteristické, že sa jedná o zmluvy, ktoré sú uzatvárané opakovane s veľkým počtom
zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na vopred predtlačených tlačivách a spotrebiteľ

nemá možnosť meniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Týka sa to aj predmetnej veci, pretože zmluva
bola vyplnená na vopred pripravenom predtlačenom tlačive.

32. Žalobca svoje právo na žalovanú sumu, teda svoju pohľadávku voči žalovanému odôvodňuje tým,
že žalovaný využil možnosť čerpať Úver, avšak podmienky pre splácanie nedodržiaval, dostal sa do

omeškania so splácaním a listom zo dňa 18.11.2013 uplatnil právny predchodca právo vypovedať
zmluvy. Podľa bodu 7.6.1 Všeobecných obchodných podmienok je banka oprávnená vypovedať zmluvu
o úvere, alebo od nej odstúpiť zmluvy. V danom prípade však z listu zo dňa 18.11.2013 nepochybne
vyplýva, že právny predchodca žalobcu využil druhú možnosť a od zmluvy o povolenom prečerpaní
odstúpil a nie ako tvrdil žalobca, že zmluvu vypovedal. V zmysle citovaného § 48 ods. 2 Občianskeho

zákonníkasazmluvapriodstúpenírušíextunc(odzačiatku),pokiaľúčastnícisanedohodnúinak.Právny
predchodca žalobcu si teda mal byť vedomý, že pokiaľ sa rozhodne pre odstúpenie od zmluvy, dôjde k
jej zrušeniu. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže toto odstúpenie od zmluvy má účinky ex tunc, teda
spätne ku dňu uzavretia zmluvy, zmluva sa od začiatku zrušila,pričom v súlade s ust. § 457 Občianskeho zákonníka ak bola zmluva zrušená, je každá zo strán povinná
vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostala. Dôsledkom plnenia zo zrušenej zmluvy je teda povinnosť

účastníkov zmluvy navzájom si vrátiť všetko, čo plnením z takejto zmluvy nadobudli, ako výslovne
stanovuje § 457 Občianskeho zákonníka, ktorý je špeciálnou úpravou bezdôvodného obohatenia vo
vzťahu k zrušenej alebo neplatnej zmluve.

33. Pokiaľ ide o použitie inštitútu odstúpenia od zmluvy upraveného v Občianskom zákonníku pred

úpravou v Obchodnom zákonníku (§ 349 ods. 1) tak súd poukazuje na ustanovenie Občianskeho
zákonníka na § 52 ods. 2 OZ v znení účinnom od 01.04.2015, podľa ktorého na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka,
aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Aj napriek tomu, že ide o ustanovenie, ktoré
nebolo platné a účinné v čase uzavretia predmetnej zmluvy, časovo pôsobí aj na právne vzťahy pred
jeho účinnosťou. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ktorým bolo rozhodnuté o

mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora) sp. zn. X R. A. XX/XXXX zo dňa 21.04.2015 cit.:
„V preskúmavanom prípade je - aj bez vyriešenia otázky, či je opodstatnená námietka generálneho
prokurátora o tom, že premlčanie práva malo byť posudzované podľa ustanovení Obchodného (a nie
Občianskeho) zákonníka - zrejmé, že ak by najvyšší súd zrušil mimoriadnym dovolaním napadnuté
rozsudky a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, musel by prvostupňový súd vziať na

zreteľ § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pričom by ako „orgán rozhodujúci o
nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy“ bol povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať
plnenie požadované žalobou. Mal by tiež zohľadniť § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Obe

tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 1. mája 2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú
prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené
pred týmto dňom“

34. Keďže ako už bolo vyššie uvedené zmluva sa od začiatku zrušila je každá zo strán povinná vrátiť

druhému všetko, čo podľa nej dostala. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný celkovo čerpal
úver vo výške 9.715,98 eura a boli mu započítané úhrady v celkovej výške 9.419,25 eura. Preto súd
zaviazal žalovaného na zaplatenie rozdielu, t.j. 296,73 eura a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

35. Žalovaný sa so splnením svojho záväzku dostal do omeškania, keď po odstúpení od zmluvy nevrátil

žalobcovi predmet bezdôvodného obohatenia, a tak mu vznikla povinnosť okrem dlžnej sumy zaplatiť
žalobcovi i úroky z omeškania v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods.
1 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.01.2013, t.j. v sadzbe o 8 percentuálnych
bodov vyššej ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu. Žalovaný bol vyzvaný na uhradenie dlžnej sumy v lehote 7 dní odo dňa

doručenia odstúpenia, ktoré sa považuje v zmysle článku 10.3 všeobecných obchodných podmienok
za doručené 3 deň od odoslania. Keďže žalobca si uplatnil úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho
po postúpení pohľadávky, t.j. až od 28.3.2014, súd mu priznal zákonný úrok z omeškania z priznanej
sumy od 28.3.2014.

36.Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§255 ods.2zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok,
podľa ktorého Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd

náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo. Žalobca bol v konaní úspešný v časti zaplatenia sumy 296,73 eura zo sumy 1.138,96

eura, t.j. v rozsahu 26,05% a žalovaný vo zvyšných 73,95%. Nakoľko úspešnejší žalovaný si náhradu
trov konania neuplatnil a zo spisu mu žiadne trovy nevyplývajú, súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá
na náhradu trov konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na

Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci

(zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).