Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/42/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215214575
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1215214575.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: C. T., G. XX, J., zastúpeného Alegal & Partners
s.r.o., Galvaniho 17/C, Bratislava, proti odporcovi: C. T., S. XX, J., zastúpenému Advokátska kancelária
JUDr. NOVÁČKOVÁ, s.r.o., Brančská 7, Bratislava, o určenie výživného na plnoleté dieťa, na odvolanie
odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č.k. 7C/286/2015-38, zo dňa 13.11.2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti z r u š u j e a vec v r a c i a na

ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania.

V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu 12.6.2015 domáhal, aby súd

zaviazal odporcu prispievať na výživu navrhovateľa (plnoletého syna odporcu) sumou 300 eur mesačne.
Pred začatím konania vo veci samej, podaním doručeným súdu 28.10.2015, navrhovateľ vzal svoj
návrh späť s odôvodnením, že mu bol po podaní návrhu priznaný dôchodok 314 eur a tiež z
dôvodu hospodárnosti konania, nakoľko odporca je dlhodobo nezamestnaný, má zdravotné problémy
a nárok navrhovateľa je len ťažko dosiahnuteľný. Súd prvého stupňa v súlade s dispozičným prejavom
navrhovateľa konanie v zmysle § 96 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 O.s.p. zastavil s tým, že súhlas odporcu

nezisťoval, nakoľko podľa § 96 ods. 3 O.s.p. nie je potrebný. O náhrade trov konania rozhodol podľa §
146 ods. 1 písm. c) O.s.p., keďže ani jeden z účastníkov si náhradu trov konania neuplatnil.

Proti uzneseniu v časti týkajúcej sa náhrady trov konania podal odporca odvolanie a žiadal uznesenie
v napadnutej časti zrušiť a navrhovateľa zaviazať na náhradu trov konania odporcovi 262,51 eura; bol
názoru, že zastavenie konania zavinil navrhovateľ, ktorý napriek tomu, že bolo v danom konaní už

vytýčené druhé pojednávanie na 18.1.2016, vzal svoj návrh späť z dôvodu, že mu bol priznaný nárok na
dôchodokpopodanínávrhunasúd.Zpredloženýchlistinnýchdôkazovmalzajednoznačnepreukázané,
že dôchodok bol navrhovateľovi priznaný pred spísaním a podaním návrhu na začatie konania, nakoľko
Sociálna poisťovňa mu oznámila už listom z 10.6.2015 vyplatenie dôchodku za obdobia od 17.10.2014,
t.j. pred spísaním a podaním návrhu proti odporcovi.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu žiadal uznesenie v napadnutej časti potvrdiť. Poukázal na svoj
zdravotný stav a potrebu prihliadnuť na jeho sociálne zázemie; aj keď je mladý človek, nie svojou vinou
nie je schopný zaradiť sa do bežného života a jeho zdravotný stav mu neumožňuje ani byť dlhodobo a
stabilne zamestnaný a mať tak zabezpečený trvalý príjem. Po prejavoch odporcu zobral späť návrh z
dôvodu, že do dnešného dňa nebola zo strany odporcu prejavená žiadna snaha, ani poskytnutá pomoc
pri zabezpečovaní navrhovateľových potrieb. Dospel k názoru, že aj minimálny pozitívny výsledok by bol

pre neho v tomto konaní len ťažko dosiahnuteľný a vedenie konania by nebolo hospodárne v porovnaní
s výškou výživného, ktoré by mohlo byť v danom konaní dosiahnuteľné. Namietal, že trovy právnehozastúpenia odporcu 262,50 eura sú pre neho ťažko uhraditeľné; s prihliadnutím na jeho zdravotný stav
a nedostatok finančných prostriedkov by nebolo spravodlivé, aby znášal trovy právneho zastúpenia jeho
vlastného otca. Mal za to, že by sa na jeho strane mohlo jednať aj o dôvody hodné osobitného zreteľa

podľa § 150 ods. 1 O.s.p., pre ktoré náhradu trov konania odporcovi nemožno priznať.

Odvolací súd preskúmal uznesenie v napadnutej časti podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie
podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné v napadnutej
časti zrušiť.

Podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je

povinný uhradiť trovy konania odporca.

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania proti odporcovi domáhal uloženia povinnosti prispievať
na jeho výživu mesačne sumou 300 eur. Späťvzatie návrhu odôvodnil tým, že v čase podania návrhu
na výživné nemal žiaden príjem, ale po podaní návrhu mu bol priznaný dôchodok 314 eur; v čase

podania návrhu bol tento návrh plne opodstatnený. Po podaní návrhu zistil, že odporca je dlhodobo
nezamestnaný a má zdravotné problémy. Mal za to, že aj minimálny pozitívny výsledok je pre neho
v tomto konaní len ťažko dosiahnuteľný a vedenie konania nebude hospodárne v porovnaní s výškou
výživného, ktoré by mohlo byť v danom konaní dosiahnuteľné.

Z obsahu odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že súd prvého stupňa v prípade rozhodovania
o náhrade trov konania použil ustanovenie § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., ktorého aplikáciu odôvodnil
tým, že ani jeden z účastníkov si náhradu trov konania neuplatnil; výlučne iba týmto konštatovaním, bez
uvedenia rozhodujúcich skutočností a vlastných úvah, ktoré by vysvetľovali právne posúdenie náhrady
trov konania ohľadom citovaného § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., ako i záverov plynúcich z použitia tohto

ustanoveniavpredmetnejveci.Odvolacísúdpritomzdôrazňuje,žeaniprípadnéneuplatneniesináhrady
trov konania účastníkmi konania neodôvodňuje použitie § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., ktorý v zásade
dopadá len na také prípady zastavenia konania, v ktorých neprichádza do úvahy aplikácia § 146 ods. 2
O.s.p., ani aplikácia § 146 ods. 1 písm. a), písm. b) a písm. d) O.s.p.

Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená
zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by
pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. K zastaveniu
konania môže dôjsť z rôznych procesných dôvodov (napríklad pre nezaplatenie súdneho poplatku,
pre nedostatok podmienok konania, z dôvodu späťvzatia žaloby a pod.). Pri zastavení sporového

konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno,
ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Kritérium procesného zavinenia
je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana
v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana
neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie

žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu
zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani
procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade
nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie
účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu, čo zodpovedá aj ustálenej

judikatúre (R 49/1993, tiež bod 15 nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 196/09).

Je nesporné, že konanie v prejednávanej právnej veci bolo zastavené v dôsledku späťvzatia žaloby (§ 96
ods. 1 O.s.p.). Späťvzatie žaloby je dispozitívny procesný úkon, ktorý patrí výlučne žalobcovi. Žalobca
akodominuslitis(pánvspore),ktorémusvedčíprávopodaťžalobuvsporovejveci,tútomôženazáklade

vlastnej úvahy i bez uvedenia dôvodu vziať späť. Späťvzatie žaloby ako procesnoprávny úkon (§ 41
O.s.p.) je prejavom autonómnej vôle žalobcu, s ktorým procesné normy spájajú ukončenie súdneho
konania; teda je takou subjektívnou (zavinenou) skutočnosťou, ktorá bezprostredne vedie k zastaveniu
konania. Ak žalobca vezme žalobu späť a nejedná sa o prípad podľa § 146 ods. 2 vety druhej O.s.p., zprocesného hľadiska platí, že zavinil zastavenie konania a preto je povinný nahradiť žalovanému trovy
konania. Vnútorná pohnútka žalobcu vedúca k späťvzatiu žaloby nezbavuje procesnej zodpovednosti
žalobcu na zastavení konania. Pokiaľ dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia

žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť
pri zastavení konania na oboch procesných stranách (na strane žalujúcej i žalovanej) a definitívne ju
vyriešiť v rámci právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 146 ods. 2 O.s.p. Nie je pritom vylúčené,
aby súd súčasne došiel i k záveru, že sú splnené predpoklady na aplikáciu ustanovenia § 150 O.s.p.
(nepriznanie náhrady trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa). O náhrade trov konania pri

späťvzatí žaloby (v sporovom konaní) súd preto vždy rozhoduje podľa § 146 ods. 2 O.s.p. v spojení s
§ 150 O.s.p.

Okrem nepreskúmateľnosti napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa, ktorý je daný nedostatočným
skutkovým a právnym odôvodnením výroku o náhrade trov konania podľa § 146 ods. 1 písm. c)
O.s.p., je v zmysle vyššie uvedených záverov zrejmý aj nesprávny postup súdu prvého stupňa, pokiaľ

pri rozhodovaní o náhrade trov konania v prípade zastavenia konania na základe späťvzatia návrhu
navrhovateľom aplikoval § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p.; jeho rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci z dôvodu, že na vec použil zákonné ustanovenie, ktoré sa na daný prípad nevzťahuje.

Na uvedenom základe odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 221 ods.

1 písm. f) a písm. h) O.s.p. zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil vec na ďalšie konanie. V ňom bude
súd prvého stupňa povinný riadiť sa vyššie uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu, ktorým je v
zmysle § 226 O.s.p. viazaný. V ďalšom konaní opätovne rozhodne o náhrade trov konania za použitia
ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p., zistí ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zavinil zastavenie
konania a posúdi, či v prejednávanej veci existujú dôvody hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce

postup podľa § 150 ods. 1 O.s.p. v prospech navrhovateľa (odvolací súd nerozhodol o náhrade trov
konania, nakoľko by odňal možnosť preskúmania takéhoto rozhodnutia v rámci konania o riadnom
opravnom prostriedku) a svoje rozhodnutie odôvodní v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 167
ods. 2 O.s.p.; vysporiada sa s odvolacími námietkami odporcu a zároveň rozhodne o náhrade trov
odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.