Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 20CoP/75/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201108
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1016201108.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: Daniel Pap, nar. 13.12.2004, bytom
Kysucká 26, Senec, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok,
odbor sociálnych vecí a rodiny, Krátka 1, Senec, bytom Kysucká 16, Senec, dieťa rodičov: matka - Mgr.
Martina Papová, nar. 21.07.1979, bytom Kysucká 16, Senec, zastúpená Mgr. Petrom Tothom - Vaňom,
Advokátska kancelária so sídlom Lachova 20, Bratislava a otec - Bc. Štefan Pap, nar. 11.09.1975,

bytom Chalupkova 3A, Senec, zastúpený JUDr. Evou Roskošovou, Advokátska kancelária so sídlom
Námestie 1. mája 2, Senec, o návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní matky
proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III, č.k. 51P 93/2016-95 zo dňa 22. apríla 2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava III č.k. 51P 93/2016-95 zo dňa
22. apríla 2016 p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava III uznesením č.k. 51P 93/2016-95 zo dňa 22.4.2016 ustanovil Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny, Krátka 1, Senec maloletému dieťaťu: Daniel Pap, nar. 13.12.2004, bytom
Senec, Kysucká 16, opatrovníka na zastupovanie maloletého dieťaťa v konaní o predbežné opatrenie.
V odôvodnení súd prvého stupňa uviedol, že ak ide o právny úkon medzi deťmi samými alebo o právny
úkon medzi i len jedným z detí a hoci i len jedným z rodičov, nemôže dieťa (deti) zastúpiť ani jeden z
rodičov, preto treba ustanoviť podľa § 31 Zákona o rodine, opatrovníka. To isté platí, ak ide o konanie

pred súdom alebo iným orgánom.

Proti uzneseniu podala odvolanie matka maloletého, podaním zo dňa 20.5.2016, ktoré bolo doručené
súdu dňa 24.5.2016, v ktorom matka nesúhlasila s ustanovením za opatrovníka Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny Senec, pretože má pochybnosť o nestrannosti tohto ustanoveného opatrovníka, pretože
už v podaní z marca 2016 v inom konaní o úpravu práv a povinností k maloletému, matka uviedla,

že kolízny opatrovník v čase, kedy maloletý úplne odmietal otca, neakceptoval žiadosť matky o
vypočutie maloletého a následne po tom, ako bola napriek odmietaniu otca maloletým nariadená
striedavá starostlivosť uznesením, tak úrad práce pristúpi k vypočutiu maloletého, a to v čase, kedy
bol maloletý v domácnosti otca a zároveň v čase, kedy bol maloletý chorý a užíval antibiotiká. Matka
to namietala prostredníctvom svojho právneho zástupcu, pričom upozornila, že vypočutím maloletého
u otca bude ovplyvnená hodnovernosť výpovede maloletého. Napriek tomu úrad práce pohovor s

chorým maloletým u otca uskutočnil. Na základe žiadosti súdu mal následne opatrovník opäť zistiť stav
veci a uskutočniť šetrenie, ale napriek prísľubu zo strany opatrovníka bolo opäť k tomu pristúpené
v týždni, kedy bol maloletý u otca a maloletého doviedol na vypočutie otec. Matka zdôraznila, že
nepovažuje vypočutie maloletého dňa 15.4.2016 za vhodné, z dôvodu následnej písomnej práce z
matematiky. Otec však na vypočutí trval, maloletého na pohovor doviedol a pohovor sa uskutočnil.
Pochybnosti o nestrannosti opatrovníka vyvoláva aj mailová správa otca pracovníčke úradu práce, pani

Úradníkovej zo dňa 14.1.2016, v ktorej sa otec vyjadruje a adresuje úradu práce skutočnosti, ktoré s
prípadom maloletého nesúvisia, a teda je evidentné, že otec je v spojení s opatrovníkom, konkrétnes pracovníčkou, ktorá priamo uskutočňuje pohovory s maloletým aj z iných dôvodom ako súvisia s
týmto konaním. Matka poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2EmCdo
7/2005. Matka preto má pochybnosť o nestrannosti Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senec a

zdôrazňuje, že je preukázané, že otec a úrad práce, konkrétne pracovníčka, ktorá ma na starosti daný
prípad medzi sebou komunikujú aj v záležitostiach, ktoré s prejednávanou vecou nesúvisia. Toto zistenie
len umocnilo pochybnosť o nestrannosti úradu práce, vyvolanú jeho postupom. Matka uviedla, že nemá
záujem nikoho obviňovať, ani uvádzať tvrdenia, ktoré by neboli ani možné nijako preukázať. Má však
za to, že uvedené skutočnosti sú dostatočné na to, aby bol za kolízneho opatrovníka menovaný iný

úrad práce, nakoľko bez uvedeného kroku nebude z jej pohľadu garantované nestranné posúdenie tejto
veci. I keď úrad práce nemá priamo rozhodovaciu kompetenciu, avšak plní významnú funkciu voči súdu
práve v situáciách, v ktorých sú stanoviská oboch rodičov relevantné pre rozhodnutie veci odlišné. Matka
poukázala na ustanovenie § 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého je povinnosťou súdu
postupovať tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov
konania. Matka preto žiadala, aby odvolací súd uznesenie, ktorým bol ustanovený za opatrovníka Úrad

práce,sociálnychvecíarodiny,odborsociálnychvecíarodinySenec,bolozrušenéaabybolustanovený
opatrovník, pri ktorom bude garantovaná nestrannosť opatrovníka aj s objektívneho pohľadu ako takého.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa § 212 ods. 2 písm.
a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie matky

maloletého nie je dôvodné.

So zreteľom na tvrdenú námietku v podanom odvolaní, zo strany matky maloletého, že okresný súd
nerozhodol v súlade so zákonom, keď ustanovil Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senec za
opatrovníka maloletému, odvolací súd sa zaoberal dôvodnosťou tohto tvrdenia.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva a základných slobôd, každý má právo na to, aby
jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným
súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Podľa § 20 O.s.p. každý môže pred súdom ako účastník samostatne konať (procesná spôsobilosť) v
tom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti.

Spôsobilosť účastníka samostatne, alebo prostredníctvom svojho zvoleného zástupcu vykonávať pred
súdom procesné úkony sa nazýva procesná spôsobilosť. Túto spôsobilosť majú účastníci v zásade

v tom rozsahu, v akom majú spôsobilosť na právne úkony podľa hmotného práva. Zákon upravuje
procesnú spôsobilosť tak, že každý ako účastník môže pred súdom konať samostatne v tom rozsahu,
v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti. Úplná procesná
spôsobilosť fyzickej osoby vzniká plnoletosťou, ktorá sa nadobúda dovŕšením 18. roku. Tento okamih
nastáva začiatkom (t.j. 00.00 hod.) toho dňa, ktorý svojím číslom a mesiacom zodpovedá dňu, keď sa

fyzická osoba pred 18 rokmi narodila.

Podľa čl. 1 Dohovoru o právach dieťaťa sa dieťaťom rozumie osoba do 18. roku veku, alebo osoba
aj mladšia, pokiaľ sa podľa rozhodného právneho poriadku dosahuje plnoletosť skôr. Dieťa nemá
spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu a súčasne ani plnú procesnú spôsobilosť. Zákon preto

v záujme ochrany práv dieťaťa vyžaduje, aby bolo počas celého konania zastúpené svojím zákonným
zástupcom podľa § 22 O.s.p. a v prípade, že to nie je možné, aby bolo zastúpené zástupcom na základe
rozhodnutia podľa § 29 ods. 1 O.s.p.

Podľa § 22 O.s.p. fyzická osoba, ktorá nemôže pred súdom konať samostatne, musí byť zastúpená

zákonným zástupcom. To neplatí, ak tento zákon ustanovuje inak.

Maloleté dieťa v zmysle uvedeného ustanovenia zastupujú jeho obaja rodičia podľa § 28 ods. 2 a § 31
Zákona o rodine. Ani jeden z rodičov však nemôže zastupovať svoje dieťa v prípade právnych úkonov,
pri ktorých by mohlo dôjsť k stretu záujmov medzi rodičmi a dieťaťom alebo medzi deťmi navzájom (§

31 ods. 2 Zákona o rodine). V tomto prípade súd ustanoví dieťaťu kolízneho opatrovníka, ktorý ho bude
v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať.Podľa § 31 ods. 1 Zákona o rodine rodičia zastupujú maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré nie
je spôsobilé.

Podľa § 31 ods. 2 Zákona o rodine žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide
o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom
alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom; v takom prípade súd ustanoví
maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať.

Podľa § 31 ods. 4 druhá veta Zákona o rodine funkcia kolízneho opatrovníka zaniká ukončením konania
alebo vykonaním právneho úkonu, na ktorého účely bol ustanovený.

Kolízny opatrovník v zmysle uvedeného ustanovenia je opatrovník pre určité konkrétne konanie
alebo pre určitý právny úkon. Funkcia kolízneho opatrovníka zanikne buď vykonaním úkonu alebo so
skončením konania, na ktoré bol kolízny opatrovník ustanovený, zanikne tiež plnoletosťou dieťaťa.

Z ustanovenia § 31 ods. 2 Zákona o rodine vyplýva, že žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje
maloleté dieťa ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a
maloletým dieťaťom, alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom; v takom
prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom

úkone zastupovať (ďalej len „kolízny opatrovník“).

V prípade, ak nemôže žiadny z rodičov, ako zákonný zástupca zastúpiť svoje maloleté dieťa v zmysle §
31 ods. 2 Zákona o rodine, súd mu ustanoví opatrovníka. Uvedené ustanovenie vychádza zo zvýšenej
miery ochrany, ktorú poskytuje právo maloletému dieťaťu ako zastúpenému. V zmysle tohto ustanovenia

stačí len potencionálna možnosť, že by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým
dieťaťom, alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom. Nevyžaduje sa
existujúca kolízia záujmov, stačí možnosť jej existencie, tá je daná vždy, ak ide o konanie, v ktorom sú
účastníkmi aj rodič, aj maloleté dieťa, resp. viaceré deti, z ktorých aspoň jedno je zastúpené spoločným
rodičom.Pretoaknastanesituácia,žepreexistenciudôvodovpodľa§31ods.2Zákonaorodine,nemôže

žiadny z rodičov, ako zákonný zástupca zastúpiť svoje maloleté dieťa, súd mu ustanoví opatrovníka.

Zastupovanie maloletého dieťaťa je súčasťou rodičovských práv a povinností (§ 28 ods. 1 písm. b/
Zákona o rodine). Rodičovské práva a povinnosti majú obidvaja rodičia, a teda obidvaja rodičia majú
právo a povinnosť zastupovať maloleté dieťa. Právo a povinnosť zastupovať maloleté dieťa nie je

neobmedzené. Pri právnych úkonoch, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov, nemôže zastupovať
svoje maloleté dieťa žiadny z rodičov a súd obligatórne ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý
ho bude v konaní, alebo pri určitom právnom úkone zastupovať. Dôvodom na ustanovenie kolízneho
opatrovníka podľa § 31 ods. 2 Zákona o rodine, je teda potencialita rozporu záujmov objektívneho
charakteru. Kolízny opatrovník je povinný vykonávať svoju funkciu v záujme maloletého dieťaťa. Jeho

funkcia zaniká priamo zo zákona, bez potreby osobitného rozhodnutia, predovšetkým ukončením
konania alebo vykonaním právneho úkonu, na účel ktorého bol ustanovený.

Ustanovenie § 31 Zákona o rodine neobsahuje výpočet osôb, ktoré by mohli byť do funkcie kolízneho
opatrovníka ustanovené. Spravidla týmito osobami bude úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, ako orgán

sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

Ustanovenie § 73 ods. 2 písm. b/ bod 2 zákona č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o
sociálnej kuratele do pôsobnosti tohto úradu zahŕňa aj výkon funkcie kolízneho opatrovníka podľa § 31
Zákona o rodine.

Odvolací súd v súvislosti so skutočnosťami tvrdenými v podanom odvolaní poukazuje na ustanovenie §
31 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak
ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom,
alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom, pretože každý rodič, ako otec,

tak aj matka, má záujem presadiť svoju predstavu o tom, čo je v záujme maloletého dieťaťa podľa jeho
názoru a ako by malo byť o právach a povinnostiach k maloletému spravodlivo rozhodnuté tak, aby bolo
rozhodnutie v záujme maloletého dieťaťa.Odvolací súd v tej súvislosti zdôrazňuje, že výkon funkcie opatrovníka musí byť plne v súlade so
záujmami maloletého dieťaťa. V záujme maloletého dieťaťa je, aby vyrastalo v atmosfére šťastia,
lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju

jeho osobnosti, nadania a rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu
rozvoju, aby bol jeho majetok spravovaný s náležitou starostlivosťou a aby boli rešpektované jeho práva
uvedené v Dohovore o právach dieťaťa, ako aj iných právnych predpisoch.

Matka maloletého v podanom odvolaní tvrdila, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senec v

predmetnej veci žiadnym spôsobom nekoná s oboma rodičmi, je zaujatý v prospech druhého rodiča
a neháji záujmy maloletého v súlade so zákonom, matka nesúhlasila s ustanovením za opatrovníka
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senec, pretože má pochybnosť o nestrannosti tohto ustanoveného
opatrovníka, pretože už v podaní z marca 2016 v inom konaní o úpravu práv a povinností k maloletému,
matka uviedla, že kolízny opatrovník v čase, kedy maloletý úplne odmietal otca, neakceptoval žiadosť
matkyovypočutiemaloletéhoanáslednepotom,akobolanapriekodmietaniuotcamaloletýmnariadená

striedavá starostlivosť uznesením, tak úrad práce pristúpil k vypočutiu maloletého, a to v čase, kedy
bol maloletý v domácnosti otca a zároveň v čase, kedy bol maloletý chorý a užíval antibiotiká. Matka
preto má pochybnosť o nestrannosti Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senec a zdôrazňuje, že
je preukázané, že otec a úrad práce, konkrétne pracovníčka, ktorá má na starosti daný prípad, medzi
sebou komunikujú aj v záležitostiach, ktoré s prejednávanou vecou nesúvisia. Matka preto žiadala, aby

odvolací súd uznesenie, ktorým bol ustanovený za opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny,
odbor sociálnych vecí a rodiny Senec, bolo zrušené a aby bol ustanovený opatrovník, pri ktorom bude
garantovaná nestrannosť opatrovníka aj z objektívneho pohľadu ako takého.

Matka maloletého v podanom odvolaní nepreukázala skutočnosti, ktoré tvrdila a nepreukázala, že

ustanovený kolízny opatrovník porušuje svoje povinnosti a že svoje práva zneužíva. Je treba prisvedčiť
matke maloletého, že má záujem, aby rozhodnutie súdu bolo v najlepšom záujme maloletého dieťaťa
a tiež v súlade s jeho záujmom. Na druhej strane otec maloletého tiež má svoju predstavu a záujem,
aby rozhodnutie bolo v najlepšom záujme maloletého. Z uvedeného je možné konštatovať, že obidvaja
rodičia majú záujem na riadnej výchove maloletého dieťaťa a aby bolo rešpektované jeho právo, aby

udržiaval vzťahy s oboma rodičmi a aby mali rodičia možnosť podieľať sa na výchove a starostlivosti
o maloletého.

Vzhľadom k tomu, že je predpoklad, že každý z rodičov bude v konaní presadzovať svoju predstavu
a záujem na výchove maloletého a na rozhodnutí súdu v danej veci, súd v súlade s ustanovením

§ 31 Zákona o rodine správne postupoval a ustanovil maloletému kolízneho opatrovníka, ktorým je
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senec. Nie je možné v súčasnej dobe prihliadnuť na námietky
matky v podanom odvolaní, keď skutočnosti tvrdené matkou z obsahu spisu nevyplývajú a okrem toho
tvrdené skutočnosti matkou v podanom odvolaní, ako sama uviedla, súvisia s iným konaním, teda v inej
prejednávanej veci.

V tejto prejednávanej veci rozhodne súd s prihliadnutím na záujem maloletého a v konaní bude sledovať
výkon funkcie opatrovníka a pokiaľ by zistil, že kolízny opatrovník porušuje svoje povinnosti a zneužíva
svoje práva, vyplývajúce z opatrovníctva a nevykonáva svoju funkciu v záujme maloletého dieťa, súd
sám aj bez návrhu jedného z rodičov, odvolá kolízneho opatrovníka z funkcie. Pre takýto postup zatiaľ

z obsahu spisu nevyplývajú jednoznačné skutočnosti, tak ako tvrdí matka v podanom odvolaní. Práve
pre prípadné rozporné tvrdenia rodičov maloletého dieťaťa v konaní, je potrebné ustanoviť kolízneho
opatrovníka, ktorý háji záujmy maloletého dieťaťa. Nie je možné jednoznačne prijať názor, že to, čo
podľa názoru jedného z rodičov je najlepší záujem maloletého dieťaťa, treba bezprostredne prijať.

Odvolací súd pre doplnenie uvádza, že všeobecne, vo veciach úpravy práv a povinností rodičov k
maloletýmdeťom,vprípade,akjepodanýnávrhvoveci,oprávachapovinnostiachkmaloletémudieťaťu
rozhodne súd na základe vykonaného dokazovania a obaja rodičia majú právo sa v konaní vyjadriť a
navrhnúť dôkazy na zistenie a preukázanie skutočností, ktoré považujú za potrebné zistiť, aby súd mohol
vo veci rozhodnúť v záujme maloletého dieťaťa.

V danom prípade neboli splnené podmienky pre zmenu napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa na
základe tvrdenia matky maloletého v podanom odvolaní.Odvolací súd preto uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.