Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 13, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/542/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414212133
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1414212133.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov

senátu JUDr. Blanky Malichovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobkyne: L.. I.. I. L.Á., nar.
XX.X.XXXX,bytomP..A.XX,Q.,zastúpeného:Q..L.L.,bytomP..A.XX,Q.protižalovanému:Wüstenrot
poisťovňa, a.s., IČO: 31 383 408, so sídlom Karadžičova 17, Bratislava o zaplatenie 2 861,74 eur
s príslušenstvom a o zaplatenie 1 659,70 eur, na odvolanie žalovaného proti čiastočnému rozsudku
Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 18.3.2015, č.k. 11C/201/2014-69, jednomyseľne (pomerom hlasov
3:0) takto

r o z h o d o l :

Čiastočný rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Otrováchkonaniabuderozhodnutévrozsudku,ktorýmsarozhodneovšetkýchuplatnenýchprocesných
nárokoch.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým čiastočným rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu
2 861,74 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 2 861,74 eur od 1.6.2014 do
zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku uplatneného úroku z omeškania
žalobu zamietol. Zároveň rozhodol, že o nároku žalobkyne na zaplatenie primeraného finančného
zadosťučinenia vo výške 1 659,70 eur a trovách konania rozhodne v konečnom rozhodnutí.

2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 52, § 788 ods. 1, 3, § 790 písm. a), § 791 ods.
1, § 797 ods. 1, 2, 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), §
17 ods. 1 vyhlášky Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 464/2009 Z.z.,
ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevádzke vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách (ďalej
len „vyhláška o prevádzke vozidiel“), § 24 ods. 1, § 24b ods. 1 zákona č. 725/2004 Z.z. o podmienkach
prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(ďalej len „zákon o podmienkach prevádzky vozidiel“) a vecne tým, že podmienka stanovená v zmluve
uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným, na základe ktorej žalovaný odmietol poskytnúť žalobkyni
poistné plnenie, nie je formulovaná zrozumiteľne a sú pochybnosti o jej výklade; v rámci súdnej kontroly
posúdenia súladu všeobecných poistných podmienok so zákonnými ustanoveniami vyhovel žalobe v
časti nároku o zaplatenie poistného plnenia s použitím pravidla, podľa ktorého v pochybnostiach platí
výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Zamietajúci výrok v časti úroku z omeškania odôvodnil tým, že 15-
dňová lehota na plnenie poistného žalovaným uplynula dňa 31.5.2014 a s odvolaním sa na ust. § 517

ods. 1, 2 v spojení s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka sa žalovaný dostal do omeškania až od 1.6.2014, z toho dôvodu v zostávajúcej
uplatnenej časti úroku z omeškania žalobu zamietol.3. Proti rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný odôvodňujúc ho nesprávnym právnym
posúdením veci a žiadajúc napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že odvolací súd žalobu
zamietne, alternatívne zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie;

zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania. V odvolaní namietal, že výklad sporného ustanovenia
Všeobecných poistných podmienok pre poistenie motorových vozidiel pre prípad havárie, krádeže a
živelnej udalosti súdom prvej inštancie je nesprávny, nakoľko nezohľadňuje dohodu zmluvných strán o
tom, čo sa považuje za poistnú udalosť v zmysle uzatvorenej zmluvy, ktorá používa vlastný pojmový
aparát odlišný od toho, ktorý používa zákon o podmienkach prevádzky vozidiel. Uviedol, že v zmysle §

788 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva povinnosť výplaty poistného plnenia iba v prípade poistnej
udalosti, pričom dohoda o tom, čo bude považované za poistnú udalosť ostáva na zmluvných stranách;
toto vymedzenie vyplýva buď zo samotnej poistnej zmluvy alebo zo všeobecných poistných podmienok,
a to buď pozitívne alebo negatívne. Poukázal na znenie čl. 5 ods. 1 písm. l) Všeobecných poistných
podmienok, podľa ktorého poistenie na nevzťahuje na škody, ktoré boli bez ohľadu na spolupôsobiace
príčiny na predmete poistenie spôsobené priamo alebo nepriamo, prípadne vznikli v čase, ak vozidlo

svojim technickým stavom nespĺňa podmienky zákona o cestnej premávke v platnom znení alebo ak sa
v určených lehotách nepodrobilo ustanoveným kontrolám, v dôsledku čoho sa považuje za technicky
nespôsobilé (§ 17 vyhlášky o prevádzke vozidiel) alebo ak je vyradené z cestnej premávky (§ 24-24b
zákona o podmienkach prevádzky vozidiel) v čase, keď nebola schválená technická spôsobilosť vozidla.
Účelom poistenia majetku je ochrana pred nečakaným náhodným vplyvom, ktorý spôsobí majetkovú

ujmu na poistenom objekte. V čase, kedy prevádzkovateľ vozidla nemá kvalifikovaným spôsobom
preverenú technickú spôsobilosť vozidla, je väčšia pravdepodobnosť vzniku škody, a to z dôvodu
prípadnej závady v technickom stave poisteného vozidla, o ktorej nemá prevádzkovateľ vedomosť;
z toho dôvodu poskytovateľ poistenia automaticky vylúčil z poistného krytia udalosti, ktoré vznikli v
čase, kedy nebola kvalifikovane preverená technická spôsobilosť vozidla, a teda riziko vzniku poistnej

udalosti je v tom čase značne zvýšené. Ďalej uviedol, že výkladové pravidlo stanovené v § 54 ods. 2
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad,
ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, má subsidiárny charakter, nakoľko sa použije až vtedy, keď aj
po preskúmaní zmluvnej podmienky bežnými metódami výkladu zostávajú pochybnosti o zmysle tejto
podmienky. V odvolaní ďalej poukázal na čl. 2 ods. 4 Všeobecných poistných podmienok, podľa ktorého

poistenie sa vzťahuje na vozidlo, ktoré je v čase uzavretia poistnej zmluvy preukázateľne v dobrom
technickom stave a nepoškodené, (platná STK) a je k nemu vystavený platný technický preukaz, resp.
osvedčenie o evidencii v SR v zmysle platnej legislatívy SR, preto pri výklade sporného ustanovenia
poistnejzmluvybolopodľajehonázorupotrebnévziať nazreteľajširšíkontextkonaniazmluvnýchstrán,
a to vôľu zmluvných strán poisťovať len vozidlo, ktoré má platnú technickú kontrolu. Na podporu svojich

tvrdení poukázal na rozhodnutie NS ČR zo dňa 31.10.2001, sp.zn. 20Cdo/2900/1999, podľa ktorého
vôľa vtelená do zmluvy je prejavená určite a zrozumiteľne, ak je pochopiteľná výkladom; na pochopenie
jej obsahu môže pritom slúžiť širší kontext konania účastníkov, prípadne ich následné konanie, ak
z neho možno následne usudzovať obsah vôle, včítane jej interpretácie pred účastníkmi právneho
úkonu. Nesprávne právne posúdenie spočíva podľa jeho názoru v tom, že súd nesprávne vyložil vôľu

konajúcich strán, keď je zrejmé, že účelom poistenia bolo kryť škody vzniknuté len na vozidle, ktoré je
v dobrom technickom stave a s platnou technickou kontrolou; bez platnej technickej kontroly totiž nevie
ani sám poistený, ani poisťovateľ verifikovať, či je v dobrom technickom stave a sporné ustanovenie
Všeobecných poistných podmienok teda logicky nadväzuje aj na samotné ustanovenie o predmete
poistenia. Rovnako považuje za nesprávny postup súdu prvej inštancie, keď pri výklade sporného

ustanovenia Všeobecného poistných podmienok použil pojmy „vozidlo nespôsobilé na premávku“ a
„vozidlo technicky nespôsobilé“, nakoľko zo sporného ustanovenia „v čase, ak vozidlo svojim technickým
stavom nespĺňa podmienky zákona o cestnej premávke v platnom znení alebo ak sa v určených lehotách
nepodrobilo ustanoveným kontrolám, v dôsledku čoho sa považuje za technicky nespôsobilé“, je zrejmé,
že vozidlo sa považuje za technicky nespôsobilé rovnako v prípade, ak jeho technický stav nie je v

súlade so zákonom ako aj v prípade, ak sa iba nepodrobí stanoveným kontrolám; Všeobecné poistné
podmienky teda stanovujú rovnaký následok pre vozidlo, ktorého technický stav nie je v súlade so
zákonomakoajprevozidlo,ktorésaibanepodrobilopotrebnýmkontrolám,ato,žesapreúčelypoistenia
nepovažuje za technicky nespôsobilé. Podľa jeho názoru teda Všeobecné poistné podmienky, na
rozdiel od zákona o podmienkach prevádzky vozidiel, pojmy technická a administratívna nespôsobilosť

stotožňujú a neprevzali zákonnú definicíiu administratívnej a technickej nespôsobilosti, pričom poistnou
zmluvou bolo vymienené negatívne určenie poistnej udalosti, a to tak, že administratívna nespôsobilosť
sa automaticky považuje za technickú. V závere odvolania vyjadril názor, že poistenie má primárne
slúžiť na ochranu majetku poisteného, ktorý si riadne plní svoje zákonné a zmluvné povinnosti a jehoúčelom je plniť také udalosti, ktorých vznik nemohol poistený žiadnym spôsobom ovplyvniť, z toho
dôvodu je prirodzené vylúčenie poistnej ochrany v takých prípadoch, keď poistený, hoci je spotrebiteľom,
v dôsledku nedostatočnej starostlivosti o svoj majetok, zvyšuje riziko vzniku poistnej udalosti, pričom

zmluvné podmienky sú koncipované v domnienke, že poistený dodržiava všeobecne záväzné právne
predpisy a preto poistenie nekryje situácie, kedy poistený v zmysle § 21 ods. 2 písm. g) zákona
o podmienkach prevádzky vozidiel má všeobecný zákaz prevádzkovať vozidlo, ktoré nemá platné
osvedčenie o technickej kontrole. Dopravnú nehodu, ktorej účastníkom bolo poistené vozidlo, nie je
možné podľa jeho názoru považovať v zmysle poistnej zmluvy za poistnú udalosť.

4. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného vyjadrila písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie
dňa 10.7.2015 v ktorom uviedla, že žalovaný na jednej strane správne tvrdí, že výkladové pravidlo
obsiahnuté v § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka má subsidiárny charakter a použije sa až vtedy, keď
je zmluvná podmienka nejasná, nezrozumiteľná alebo pripúšťajúca viacerý výklad, na druhej strane ale
nesprávne a zavádzajúcim spôsobom aplikuje dané výkladové pravidlo, keď jeho subsidiaritu rozširuje

na obsah celej spotrebiteľskej zmluvy a nie iba na obsah zmluvnej podmienky. Zmluvnou podmienkou
je pritom definícia pojmu technicky nespôsobilého vozidla ako dôvod nevyplatenia poistného plnenia v
čase po uzatvorení poistnej zmluvy podľa Všeobecných poistných podmienok a je celkovo obsiahnutá
v spornom čl. 5 ods. 1 písm. l) Všeobecných poistných podmienok, pričom tento článok neodkazuje
na iné ustanovenia Všeobecných poistných podmienok. Poukázala na to, že § 54 ods. 2 Občianskeho

zákonníka síce hovorí o pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv, toto ustanovenie ale musí
byť vykladané v súlade s čl. 5 smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorého keď existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má
výklad priaznivejší pre spotrebiteľa;zároveň poukázal na § 4 ods. 6 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o

priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“), ktorý už správne
hovoríozrozumiteľnostizmluvnejpodmienky.Ajvprípade,akbysaspornázmluvnápodmienkaskúmala
v kontexte celej poistnej zmluvy, tak sa podľa jej názoru nedá dospieť k záveru, že jej obsah nevzbudzuje
žiadne pochybnosti ohľadom jej výkladu, a to z dôvodu, že čl. 2 ods. 4 Všeobecných poistných
podmienok (na ktorý odkazuje žalovaný), poukazuje iba na možnosť uzavrieť poistnú zmluvu na vozidlo,

ktoré v čase uzavretia poistnej zmluvy má, okrem iného, aj platnú STK, nijako však neustanovuje, aký
má dopad neplatná STK vozidla na poistné plnenie na čas po uzatvorení poistnej zmluvy, zároveň
sporný čl. 5 ods. 1 písm. l) nijako neodkazuje na čl. 2 ods. 4 Všeobecných poistných podmienok
a opačne. (na podporu svojho tvrdenia poukázal na rozsudok Súdneho dvora z 30.4.2014, sp.zn.
C-26/13). Stanovisko žalovaného k použitiu výkladového pravidla považuje za nesprávne aj z dôvodu,

že by predstavovalo vážne obmedzenie zmyslu tohto výkladového pravidla, nakoľko je povinnosťou
žalovaného vypracovať zmluvné podmienky tak, aby priemerný spotrebiteľ im vedel porozumieť bez
toho,abymuselpoužiťniekoľkovýkladovýchmetód,ktorésidokoncavzájomneodporujú;zároveňtakýto
postup by bol v rozpore s výkladovým pravidlom obsiahnutým v § 4 ods. 6 zákona o ochrane spotrebiteľa
a znižuje celkový štandard zákonných povinností kladených na zrozumiteľnosť zmluvných podmienok

v spotrebiteľských zmluvách, nakoľko žalovaný v rámci procesu prípravy zmluvnej dokumentácie mal
značnú výhodu, keďže si mohol v dostatočnom predstihu premyslieť, aký výraz použije a mohol by
teda zámerne použiť nejasné pojmy, aby vôbec dosiahol súhlas protistrany, ktorá by v prípade presnej
formulácie zmluvného dojednania a rozpoznaní skutočného úmyslu žalovaného s obsahom zmluvy
nemusela súhlasiť (s poukazom na rozsudok NS ČR zo dňa 5.8.2008, sp.zn. 28Cdo/864/2008). Zároveň

uviedla, že právna veta z rozhodnutia NS ČR zo dňa 31.10.2001, sp.zn. 20Cdo/2900/1999, na ktorú
poukázal žalovaný, je zavádzajúca a pre tento spor nepoužiteľná, keďže predmetný spor sa netýkal
ochrany spotrebiteľa, žiadny z účastníkov konania nebol spotrebiteľom a v čase rozhodnutia nebola
Česká republika členom Európskej únie. Argument žalovaného nepovažovala za správny aj z dôvodu,
že by takýto postup predstavoval značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa, nakoľko poistenec je povinný platiť poistné aj za obdobie, kedy je poisťovňa
absolútneoslobodenáodplneniaakýchkoľvekškodovýchudalostíapoistenecjeajnapriektomupovinný
platiť poistné aj za toto obdobie. Použitie pravidla výkladu v prospech spotrebiteľa považuje za zvlásť
dôležité v tomto prípade, nakoľko by inak sporná zmluvná podmienka bola absolútne neplatná, ak
by sa vykladala podľa priania žalovaného, v dôsledku čoho by žalobkyňa prišla o možnosť získať

predpokladané plnenie, s ktorým počítala v dôsledku pristúpenia k zmluve vytvorenej žalovaným. K
argumentácii žalovaného o škodovej udalosti, ktorá bola spôsobená technickou nespôsobilosťou vozidla
uviedla, že v takom prípade má žalovaný pravdu, avšak škodová udalosť s poukazom na zápisnicu
z dopravnej nehody nebola spôsobená technickou nespôsobilosťou vozidla. Atribút náhodnosti vznikuujmy na poistenom majetku považuje za nezmysel pri zmluve o havarijnom poistení, nakoľko poistenec
môže vždy predísť poistnej udalosti, keďže zmyslom havarijného poistenia je poskytovať plnenie zo
strany poisťovne pri škodách, ktoré zavinil poistenec a je irelevantné akokoľvek nachádzať samotný účel

poistenia majetku, pretože ako sám uviedol, dohoda o tom, čo sa bude považovať za poistnú udalosť
ostáva na zmluvných stranách, avšak s výnimkou použitia pre spotrebiteľa priaznivejšieho výkladu.
Tvrdenie žalovaného ohľadom použitia § 21 ods. 2 písm. g) zákona o podmienkach prevádzky vozidiel
považuje za dôkaz o spornosti čl. 5 písm. l) Všeobecných poistných podmienok, keďže toto ustanovenie
nie je v nich uvedené a ani sa na neho neodkazuje, pričom sankciou za nedodržanie povinnosti

ustanovenej v 21 ods. 2 písm. g) citovaného zákona je pokuta, nie nevyplatenie poistného plnenia
a porušenie tejto verejnoprávnej povinnosti zo strany prevádzkovateľa vozidla nijakým spôsobom
neznemožňuje a nezakazuje poisťovni poskytnúť plnenie zo súkromnoprávnej zmluvy o havarijnom
poistení. Poukázala na to, že formulácia sporného ustanovenia „ak sa v určených lehotách nepodrobilo
ustanoveným kontrolám, v dôsledku čoho sa považuje za technicky nespôsobilé“ sa nekončí čiarkou,
bodkou, časticou alebo spojkou, ale hneď ďalej za touto citáciou je v zátvorke odkaz na § 17 vyhlášky

o prevádzke vozidiel, preto bez najmenších pochýb vyplýva, že definícia technicky nespôsobilého
vozidla vo Všeobecných poistných podmienkach priamo odkazuje, resp. priamo vychádza z § 17 tejto
vyhlášky, pričom táto vyhláška nepovažuje vozidlo za technicky nespôsobilé z dôvodu neplatnosti STK.
Ak žalovaný chce, aby sa Všeobecné poistné podmienky vykladali tak, ako to tvrdí, mal ich potom
jasne a zrozumiteľne naformulovať. Ak Všeobecné poistné podmienky priamo a celkom odkazujú na

normu špeciálnu (§ 17 vyhlášky), musí byť potom pri použití zásady lex specialis derogat legi generali
v spojení s § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 4 ods. 6 zákona o ochrane spotrebiteľa záväzný
ten výklad definície technicky nespôsobilého vozidla, ktorý je uvedený v § 17 vyhlášky. Na
základe uvedeného žalobkyňa považovala postup prvoinštančného súdu za správny a nevidí dôvodnosť
na zrušenie napadnutého rozsudku.

5. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378
ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý

verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je podané dôvodne. Súd prvej inštancie
riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich
skutočností (§ 185 C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatneného nároku
na zaplatenie poistného plnenia (čiastočným rozsudkom), výsledky vykonaného dokazovania správne
zhodnotil (§ 191 ods. 1 C.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré

v napadnutom rozhodnutí náležite a dostatočne odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.).

6. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistiac v
postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods.2 C.s.p.), sa
v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa

odvolaním napadnutého rozsudku prvoinštančného súdu, ktorým vyhovel žalobe v časti o zaplatenie
poistného plnenia s príslušným úrokom z omeškania a v ktorom dostatočne zodpovedal na
v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o uplatnenom nároku podstatný význam,
pričom sa v rozhodnutí vyporiadal i s podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde
prvej inštancie (§ 387 ods.2,3 C.s.p.).

7. K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie a v záujme dôsledného vyporiadania sa s
odvolacími námietkami odvolací súd udáva nasledovné.

V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou domáhala zaplatenia

poistného plnenia spolu s úrokom z omeškania, finančného zadosťučinenia a trov konania na tom
základe, že žalovaný odmietol vyplatiť poistné plnenie na základe uzatvorenej zmluvy o havarijnom
poistení vozidla z dôvodu, že vozidlo v čase škodovej udalosti bol nespôsobilý na jazdu, pretože nemal
platnú STK.

Predmetom prvoinštančného čiastočného rozhodnutia bol nárok žalobkyne na poistné plnenie spolu s
príslušenstvom, pričom žalovaným bol odvolaním napadnutý iba výrok, ktorým ho súd prvej inštancie
zaviazal na zaplatenie poistného plnenia vo výške 2 861,74 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,25% zo sumy 2 561,74 eur od 1.6.2014 do zaplatenia. Ostatné výroky, ktorým súd prvej inštanciezamietol v zostávajúcej časti úrok z omeškania a o tom, že o nároku na zaplatenie primeraného
finančného zadosťučinenia a trovách konania rozhodne v konečnom rozhodnutí, neboli odvolaním
napadnuté.

8. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v
konaní a pri rozhodovaní s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do
30.6.2016. O odvolaní žalobcu rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zák.č. 160/2015 Z.z.,
viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).

9. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

Podľa čl. 5 ods. 1 písm. l) Všeobecných poistných podmienok pre poistenie motorových vozidiel pre

prípad havárie, krádeže a živelnej udalosti poistenie sa nevzťahuje na škody, ktoré boli bez ohľadu na
spolupôsobiace príčiny na predmete poistenia spôsobené priamo alebo nepriamo, prípadne vznikli v
čase, ak vozidlo svojim technickým stavom nespĺňa podmienky zákona o cestnej premávke v platnom
znení alebo ak sa v určených lehotách nepodrobilo ustanoveným kontrolám, v dôsledku čoho sa
považuje za technicky nespôsobilé (§ 17, vyhl. 464/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov) alebo ak je

vyradené z cestnej premávky (§ 24 - 24b, zákona 725/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov) v čase,
keď nebola schválená technická spôsobilosť vozidla.

Podľa čl. 2 ods. 4 Všeobecných poistných podmienok poistenie sa vzťahuje na vozidlo, ktoré je v čase
uzavretia poistnej zmluvy preukázateľne v dobrom technickom stave a nepoškodené, (platná STK) a

je k nemu vystavený platný technický preukaz, resp. osvedčenie o evidencii v Slovenskej republike v
zmysle platnej legislatívy Slovenskej republiky.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 4 ods. 6 zákona o ochrane spotrebiteľa ak sa zmluva medzi predávajúcim a
spotrebiteľom uzatvára písomne a obsahuje ustanovenia, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah, predávajúci je povinný zmluvné podmienky
formulovať zrozumiteľne. V pochybnostiach platí výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, ibaže súlad týchto

podmienok so zákonom je predmetom kontroly orgánu dozoru.

10. Odvolací súd konštatuje, že postup súdu prvej inštancie, na základe ktorého posudzoval právny
vzťah, z ktorého si žalobkyňa uplatnila nárok, ako vzťah dodávateľa a spotrebiteľa, bol správny, keďže
je nepochybné, že tento vzťah je svojim charakterom spotrebiteľskou zmluvou. Zároveň rovnako možno

vyhodnotiť aj jeho postup ohľadom použitia výkladu priaznivejšieho pre spotrebiteľa pri posudzovaní
zmluvnej podmienky obsiahnutej v čl. 5 ods. 1 písm. l) Všeobecných poistných podmienok.

11. K odvolacej námietke žalovaného ohľadom posudzovania spornej zmluvnej podmienky v širšom
kontexte konania zmluvných strán, a to vôľu zmluvných strán poisťovať len vozidlo, ktoré má platnú

technickú kontrolu, odvolací súd konštatuje, že výkladové pravidlo obsiahnuté v § 4 ods. 6 zákona o
ochrane spotrebiteľa (ktoré je špeciálnym ustanovením vo vzťahu k § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka)
kladie dôraz na zrozumiteľné formulovanie zmluvných podmienok a zároveň zabezpečuje v prípade
pochybností výklad týchto podmienok (a to každej podmienky samostatne) pre spotrebiteľa priaznivejší.
Zmyslom tejto právnej úpravy je ochrana spotrebiteľa ako slabšej strany zmluvného vzťahu, ktorá je

vylúčená z koncipovania zmluvných podmienok, preto ani nemožno od tejto strany požadovať, aby
každú zmluvnú podmienku vykladala v kontexte všetkých ďalších podmienok, predovšetkým v prípade
podmienky pripúšťajúcej rôzny výklad, teda ak sú o konkrétnej podmienke pochybnosti o jej zmysle a
účele. Odvolací súd poukazuje zároveň na to, že spornú zmluvnú podmienku by nebolo možné vykladaťanivkontextečl.2ods.4Všeobecnýchpoistnýchpodmienok,nakoľkouvedenéustanoveniesavzťahuje
výlučne na podmienky stavu vozidla v čase uzavretia poistnej zmluvy, a nie po jej uzavretí. Podľa
názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne vyvodil, že sporné ustanovenie Všeobecných

poistných podmienok, ktoré obsahuje zmluvnú podmienku, je nezrozumiteľné, keď stanovuje výluku
z poistenia za škody spôsobené na vozidle, ktoré sa nepodrobilo ustanoveným kontrolám, pričom
uvedený „nedostatok“ na vozidle charakterizuje ako jeho technickú nespôsobilosť priamo s odkazom na
§ 17 vyhlášky o prevádzke vozidiel, avšak toto ustanovenie vyhlášky neobsahuje ako dôvod technickej
nespôsobilosti vozidla neplatnosť osvedčenia o technickej kontrole alebo skutočnosť, že prevádzkovateľ

vozidla nepodrobil vozidlo pravidelnej technickej alebo emisnej kontrole (ide o tzv. administratívnu
nespôsobilosť vozidla). Pri takto formulovanej zmluvnej podmienke podľa názoru odvolacieho súdu
nemožnovyvodiť,žejezrejmýazrozumiteľnýzámerzmluvnýchstrán,žetzv.technickúaadministratívnu
nespôsobilosť vozidla stotožňujú a vyvodzujú pri oboch rovnaký následok. Odvolací súd poukazuje na
to, že možno prisvedčiť argumentácii odvolateľa v tom, že účelom poistenia majetku je ochrana pred
nečakaným náhodným vplyvom, ktorý spôsobí majetkovú ujmu na poistenom objekte s tým, že poistený

má prevenčnú povinnosť (je povinný dbať, aby poistná udalosť nenastala; najmä nesmie porušovať
povinnosti smerujúce k odvráteniu alebo zmenšeniu nebezpečenstva, ktoré sú mu právnymi predpismi
uložené alebo ktoré vzal na seba poistnou zmluvou), avšak uvedené nie je dôvodom pre nevyplatenie
poistného plnenia a môže byť dôvodom iba na jeho primerané zníženie (za jasných a zrozumiteľných
podmienok stanovených v zmluve).

12. K námietke odvolateľa, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových
zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.
Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O

nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom konajúci súd prvej
inštancie zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny právny
predpis, namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená.

13. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa §
387 ods. 1 C.s.p. ako vecne a právne správny potvrdil.

14. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 3 C.s.p..

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).