Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 7, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/335/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712216110
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7712216110.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudcov

JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu: POHOTOVOŤ, s.r.o., so sídlom v
Bratislave,Grössslingova4,zastúpenéhoFRIDRICHPAĽKO,s.r.o.,sosídlomvBratislave,Grösslingova
4,vmenektorejkonáDoc.JUDr.BranislavFridrich,PhD.,advokát,protižalovanej:Slovenskejrepublike,
za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie
13, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu
Michalovce č.k. 16C/228/2012-54 zo dňa 10.12.2014 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám sporu n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce (ďalej len súd prvej inštancie alebo súd) rozsudkom č.k. 16C/228/2012-54 zo
dňa 10.12.2014 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy, ktorá
mu mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Michalovce v exekučnom
konaní proti povinnej Žanete Bajkorovej, vedenom u exekútora pod sp.zn. Ex 8173/2011, ktorý spočíva
v tom, že súd nerozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonnej lehote
15 dní v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (ďalej len Exek. por.). Žalovanej náhradu trov

konania nepriznal.

2. Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že v konaní na tomto súde pod sp.zn. 11 Er /44/2011
bola súdu dňa 21.3.2011 doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého sp.zn. Ex
5466/2011 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného Pohotovosť, s.r.o. proti
povinnej Žanete Bajkorovej pre vymoženie 874,74 € s príslušenstvom. Exekučným titulom bol rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR 13553/10 zo dňa 27.1.2011. Uznesením zo dňa 9.5.2011 súd

zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, následne uznesením zo dňa 28.6.2011
bolo exekučné konanie zastavené a toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 6.7.2011.

3. Právne súd posudzoval vec podľa ustanovení §§ 3, 5,6 a 9 zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých záverov a dospel k záveru, že
žaloba nie je dôvodná. Konštatoval, že síce o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia nebolo
rozhodnuté v lehote 15 dní v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exek. por., avšak táto 15 dňová lehota sa nevzťahuje

navydanierozhodnutiavpodobezamietnutiažiadosti,oakýprípadsajednaloajvprejednávanomspore,
a preto nedodržaním tejto lehoty nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu. Zároveň k nedodržaniu
lehoty výrazne prispel samotný oprávnený, keď nepredložil ďalšie listinné doklady na výzvu exekučného
súdu, potrebné pre rozhodnutie v spore. Z dôvodu nepreukázania nesprávneho úradného postupu akojednej z podmienok pre vznik zodpovednosti za škodu, pričom pre vznik zodpovednosti sa vyžaduje
súčasné splnenie všetkých troch zákonných podmienok, dospel k záveru, že základ nároku nie je daný,
z ktorého dôvodu žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a keďže

úspešnej žalovanej trovy konania nevznikli, súd jej náhradu trov konania nepriznal.

4. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 205 ods.
2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/, g/ a h/ O.s.p., § 205 ods. 2 písm. c/, d/, e/ a f/
O.s.p. a navrhol zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vytýkal súdu, že

prejednal vec v jeho neprítomnosti, hoci preto neboli splnené podmienky v zmysle ust. § 101 ods. 2
O.s.p. Uviedol, že požiadal o zrušenie pojednávania, uviedol dôležité dôvody a predložil listiny spájané
s označenými dôvodmi. Pokiaľ súd prejednal za týchto okolností vec v jeho neprítomnosti, odňal mu tým
právo konať pred súdom. Namietal ďalej, že vo veci rozhodla vylúčená sudkyňa. Meritórne rozhodnutie
vo veci neprichádzalo do úvahy aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí
návrhu žalobcu na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p., proti ktorému pripustil

odvolanie. V čase rozhodnutia o zamietnutí žaloby nebolo právoplatne rozhodnuté o zamietnutí návrhu
na prerušenie konania. Žalobca tvrdí, že nemal možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam žalovanej, z ktorých
súd pri svojom rozhodnutí vychádzal, nemal možnosť vyjadriť sa ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a
založil na nich svoje rozhodnutie a tým došlo k porušeniu zásady kontradiktórnosti konania a práva
žalobcu na súdnu ochranu. Nemal možnosť vyjadriť sa k skutkovým a právnym otázkam veci. Sám

nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Namietal ďalej, že vo veci nebolo možné
rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, lebo bolo potrebné vo veci vykonať dokazovanie listinami
založenými v exekučnom spise a za stavu, kedy sa žalovaná vôbec nevyjadrila k podanej žalobe, mal
súd umožniť žalobcovi uplatňovať svoje stanoviská k skutkovým, ale aj právnym otázkam, nastoleným
samotným súdom v súvislosti s nesprávnym úradným postupom a výškou spôsobenej škody. Vytýkal

súdu,ževykonaldokazovanielistinami,ktorýchpôvodniejezodôvodneniarozhodnutiapoznateľnýanie
je zrejmé, či išlo o listiny založené v exekučnom spise. Aj k týmto dôkazom získaným z vlastnej iniciatívy
súdom mal mať žalobca možnosť vyjadriť sa. Argumentoval ďalej, že ak žalovaná nereagovala na výzvu
súdu, aby sa vyjadrila k žalobe, mal súd rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b O.s.p.
Namiesto toho súd bez nariadenia pojednávania doplnil skutkový základ dokazovaním, ktorého obsah a

rozsah si určil sám a následne meritórne rozhodol. Argumentoval, že predložil ako dôkaz o vzniku škody
spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. znalecký posudok č. 1/2014, ktorým jednoznačne bolo preukázané,
že nesprávny úradný postup mal na žalobcu negatívny dopad a objektívne spôsobil zníženie jeho
majetkuvposudkuurčenejvýške.Aksúdkonštatovalvrozsudku,ženepreukázalvznikakejkoľvekškody
postupom exekučného súdu a že nešpecifikoval jednotlivé náklady vynaložené na správu a vedenie

pohľadávkypočasobdobiaomeškaniaexekučnéhosúdu,potomsúdnevykonaldostatočnédokazovanie
oboznámením sa s predloženým znaleckým posudkom. Z tohto posudku jednoznačne vyplýva, ktoré
konkrétnenákladyboližalobcomvynaloženévsúvislostisosprávouavedenímpohľadávky.Vkonanítak
boli preukázané všetky zákonné podmienky pre vznik nároku na náhradu škody. K návrhu na prerušenie
konania uviedol, že súd bol povinný pred rozhodnutím vo veci samej samostatným rozhodnutím osobitne

rozhodnúť o návrhu na prerušenie konania z dôvodu, že prebieha konanie o prejudiciálnej otázke, ktorou
je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu.

5. Žalovaná zostala v odvolacom konaní nečinná.

6. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016,
ďalej len C.s.p.) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu,
proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v
rozsahu danom ust. § 379 a § 380 C.s.p. a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2
písm.a/,c/,d/,e/af/O.s.p.vspojenísust.§470ods.2prvejvetyC.s.p.,vC.s.p.odvolaciedôvodypodľa

ust. § 365 ods. 1 písm. b/,c/,e/,f/,g/,h/) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

7. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

8. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 7. júla 2016, pričom miesto a čas

verejného vyhlásenia rozhodnutia boli riadne zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach
v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 C.s.p.9. Žalobca v odvolaní uvádza všetky odvolacie dôvody, okrem odvolacieho dôvodu podľa ust. § 205
ods. 2 písm. b/ O.s.p., t.j. v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. f/, g/, h/, súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. V zmysle C.s.p. účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu ide o
odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 pís. b/, c/, e/, f/, g/, h/, t.j. súd nesprávnym procesným

postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, súd
prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky
procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 pís. b/ C.s.p. ( § 205 ods. 2 písm. a)
O.s.p. v spojení s ust. § 221 ods. 1 pís. f/) je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. c/ C.s.p. ( § 205 ods. 2 písm.
a) O.s.p. v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. g/) je naplnený vtedy, ak rozhodol vylúčený sudca.

10. Žalobca konkrétne namieta, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, pretože
súd pojednával v jeho neprítomnosti, hoci preto neboli splnené podmienky v zmysle ust. § 101 ods. 2
O.s.p., vo veci rozhodoval vylúčený sudca a súd nesprávne právne vec posúdil tým, že nepoužil správne
ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

11. Odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. ( znemožnením výkonu
procesných práv patriacich strane v zmysle § 365 ods. 1 pís. b / C.s.p.) je potrebné rozumieť taký
procesný postup súdu, ktorým sa strane sporu odnímajú tie procesné práva, ktoré jej zákon priznáva.
Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým sa strane sporu znemožní realizácia jej procesných

práv, priznaných jej v občianskom sporovom konaní za účelom ochrany jej práv a právom chránených
záujmov. K odňatiu možnosti pred súdom konať dochádza tiež vtedy, keď súd spor prejedná a rozhodne
v neprítomnosti strany sporu, hoci preto neboli splnené podmienky vyplývajúce z ust. § 101 ods. 2 O.s.p.
(v konaniach do 30.6.2016).Súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný
účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec

prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy
(§ 101 ods. 2 O.s.p.).

12. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia, ktorým sa riadil súd v čase rozhodovania vyplýva, že
predpokladom uskutočnenia pojednávania a rozhodnutia v neprítomnosti účastníkov (strán sporu) bolo

riadne predvolanie účastníka (strany sporu) na pojednávanie, ktorý sa nedostavil a ani nepožiadal z
dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania.

13. Predvolanie na pojednávanie sa musí účastníkom doručiť tak, aby mali dostatok času na prípravu,
spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať (§ 115 ods. 2 O.s.p.).

14. V prejednávanej veci z obsahu spisu je preukázané splnenie podmienok pre pojednávanie súdu dňa
10.12.2014 v neprítomnosti účastníkov (strán sporu), preto ak súd vec prejednal a rozhodol na tomto
pojednávaní v ich neprítomnosti , neodňal tým žalobcovi (ani žalovanej) právo konať pred súdom, teda
neznemožnili realizáciu im patriacich procesných práv. Z obsahu spisu je zrejmé, že predvolanie na

pojednávanie na deň 10.12.2014 bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 22.10..2014. Bola
tak zachovaná lehota na prípravu pojednávania v zmysle citovaného ustanovenia § 115 ods. 2 O.s.p..

15. Dňa 5.12.2014 bola doručená súdu žiadosť žalobcu o zrušenie nariadeného pojednávania jednak z
dôvodu,žezaslalsúdunávrhnaprerušeniekonaniadorozhodnutiaSúdnehodvoraEÚoprejudiciálnych

otázkach, ktoré navrhla položiť žalovaná v konaní pred Okresným súdom Prešov pod sp.zn. 7C 6/2010,
ako aj z dôvodu, že mu nebolo doručené rozhodnutie o (ne)vylúčení sudcov Okresného súdu Michalovce
z prejednávania a rozhodovania v tomto spore. Zároveň v tomto podaní navrhol doplniť dokazovanie na
výšku vzniknutej škody znaleckým posudkom, na ktorého vypracovanie zadal objednávku.16. Žalobca ani jeho právny zástupca sa pojednávania nezúčastnili, svoju neúčasť neospravedlnili a
keďže o nevylúčení zákonnej sudkyne už bolo rozhodnuté nadriadeným súdom, pričom toto rozhodnutie

je právoplatné, nepovažoval súd žalobcom tvrdený dôvod za dôležitý v zmysle ust. § 119 O.s.p., a preto
vec prejednal v neprítomnosti účastníkov (strán sporu). Žalovaná sa z neúčasti ospravedlnila a súhlasila
s prejednaním a rozhodnutím sporu v jej neprítomnosti. Na tomto pojednávaní súd oboznámil výsledky
prípravy pojednávania a vykonal dokazovanie obsahom listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou tohto
spisu, ako aj oboznámením spisu sp. zn. 11Er/44/2011 Okresného súdu Michalovce. Následne vyhlásil

dokazovanie za skončené a vyhlásil rozsudok.

17. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že nebol naplnený odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1 pís. b/
C.s.p. ( ust. § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.), teda postupom súdu,
keď spor prejednal v neprítomnosti žalobcu, nebola mu odňatá možnosť konať pred súdom, pretože pre
tento postup boli splnené podmienky v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p.. Zároveň bolo vyvrátené tvrdenie

žalobcu v odvolaní, že ho súd nepoučil podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. a tým mu znemožnil realizáciu
jeho procesného práva navrhovať dôkazy, keďže poučenie podľa § 120 ods. 4 O.s.p. v písomnej forme
(č.l. 25 spisu zo dňa 11.2.2014) bolo právnemu zástupcovi doručené dňa 14.3.2014.

18. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. c/ C.s.p. (ust. § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust.

§ 221 ods. 1 písm. g/ O.s.p.) je daný vtedy, ak vo veci rozhodoval vylúčený sudca. V prejednávanom
spore tento odvolací dôvod nie je naplnený, pretože zákonná sudkyňa nebola vylúčená z prejednávania
a rozhodovania tohto sporu, o čom bolo rozhodnuté uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa
19.10.2012 č.k. 6NcC/52/2012-66, a to v konaní Okresného súdu Michalovce sp. zn. 16C/133/2012, s
ktorým konaním bolo spojené aj konanie v tomto spore. Za situácie, že bolo právoplatným rozhodnutím

Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 16 O.s.p. rozhodnuté o tom, že zákonná sudkyňa nie je
vylúčená z prejednávania a rozhodovania tohto sporu , nie je náležitá námietka žalobcu, že vo veci
rozhodoval vylúčený sudca.

19. Aj pokiaľ ide o ostatné žalobcom namietané odvolacie dôvody v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. e/,

f/, g/, h/ ( ust. § 205 ods. 2 písm. c/, d/, e/ a f/ O.s.p.), odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie
dôvody nie sú naplnené.

20. Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do
úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli a ani nevyšli za

konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho
hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133
až § 135 O.s.p. účinných v čase jeho rozhodovania, alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval
nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok nie je

ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu a náležite zistil skutkový
stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p. účinného v čase jeho rozhodovania, z týchto
dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného
skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny

podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

21. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvej
inštancie, v zmysle ktorého neboli splnené podmienky zodpovednosti žalovanej za škodu v zmysle
zákona 514/2003 Z.z., ktorá mala byť spôsobená žalobcovi tvrdeným nesprávnym úradným postupom

Okresného súdu Košice II v konaní vedenom na tomto súde pod sp.zn. 35Er/1899/2011, z ktorého
dôvodu základ nároku nie je daný.

22. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynul záver, že Okresný súd Košice II sa v konaní
vedenom pod sp. zn. 11Er/44/2011 nedopustil nesprávneho úradného postupu tým, že nerozhodol o

žiadosti o udelenia poverenia v lehote 15 dní od jej doručenia súdu, keďže ako vyplynulo z vyššie
citovaného exekučného spisu, súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia a rozhodol tak po zákonom
stanovenej lehote. Samotné toto prekročenie lehoty nemá za následok nesprávny úradný postup súdu
vzhľadom na okolnosti danej veci, keď súd nebol zákonnou lehotou 15 dní viazaný.Exekučným titulomvo vyššie uvedenom exekučnom konaní bol rozhodcovský rozsudok a súd zistil rozpor exekučného titulu
so zákonom. V týchto prípadoch súd nie je viazaný lehotou 15 dní v zmysle ust. § 44 Exek. poriadku.

23. Pre úplnosť odvolací súd poznamenáva, že podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie
a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného
podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa
nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu

na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu; táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c/ a d/ (notárske zápisnice a vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských súdov a rozhodcovských
komisií a zmierov nimi schválených - poznámka odvolacieho súdu). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo
návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Z vyššie citovaného zákonného

ustanovenia jednoznačne vyplýva, že lehota 15 dní je určená na vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie v prípade, že súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia alebo návrhu na vykonanie
exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. V ostatných prípadoch, t.j. ak takýto rozpor súd zistí,
nie je viazaný lehotou 15 dní a nie je ani povinný v takomto prípade vydať poverenie pre exekútora.
Naopak v takomto prípade musí takúto žiadosť o udelenie poverenia zamietnuť. Určená lehota 15 dní

však neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/, a teda ak ide o notárske zápisnice,
ktoré obsahujú právny záväzok a ak ide o „vykonateľné“ rozhodnutia rozhodcovských súdov.

24. V uvádzanom exekučnom konaní exekučným titulom bol práve rozhodcovský rozsudok, a z tohto
dôvodu súd nebol viazaný lehotou 15 dní. Zároveň tento exekučný titul bol v rozpore so zákonom, kedy

súd rovnako lehotou 15 dní viazaný nie je. Z vyššie uvedených dôvodov záver súdu prvej inštancie o
nepreukázaní nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Košice II v konaní vedenom na tomto
súde pod sp.zn. 11Er/44/2011 je vecne správny.

25. Z dôvodu nepreukázania nesprávneho úradného postupu ako jednej z podmienok vzniku

zodpovednosti žalovanej za škodu základ nároku žalobcu nie je daný, ako o tom vecne správne rozhodol
súd prvej inštancie. Za tejto situácie nebolo jeho povinnosťou skúmať výšku škody a nemajetkovej
ujmy a vykonávať v tomto smere dokazovanie aj znaleckým posudkom. Nenáležitá je preto odvolacia
námietka žalobcu o nevykonaní dostatočného dokazovania súdom prvej inštancie oboznámením sa s
predloženým znaleckým posudkom, ako aj všetky ostatné odvolacie námietky týkajúce sa rozsahu a

výšky škody.

26. Z vyššie uvedených dôvodov záver súdu o nesplnení podmienok pre zodpovednosť žalovanej za
vznik škody žalobcovi v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z. je vecne správny.

27. Pokiaľ žalobca namietal, že nemal možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam žalovanej, z ktorých súd
vychádzal pri rozhodovaní, že vyjadrenie žalovanej mu nebolo doručené a nebolo doručené ani súdu, a
tedasúdmalrozhodnúťrozsudkomprezmeškanie,odvolacísúdpoukazujenaskutočnosť,ževyjadrenie
žalovanej k žalobe bolo doručené Okresnému súdu Michalovce dňa 3.4.2014 v pôvodnom konaní
16C/133/2012 , následne bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu. Za tejto situácie žalobca mal

dostatok času na to, aby sa vyjadril k argumentom žalovanej a prípadne navrhol vykonať dôkazy
na ich vyvrátenie a pokiaľ tak neurobil, sám sa vzdal tohto procesného práva, ktorého realizácia mu
však nebola znemožnená postupom súdu. Keďže vyjadrenie žalovanej k žalobe bolo súdu doručené
(3.4.2014), neboli splnené ani podmienky pre rozhodnutie v zmysle ust. § 153b/ ods. 2 O.s.p. rozsudkom
pre zmeškanie.

28. Pokiaľ žalobca namieta, že nemal možnosť vyjadriť sa k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na
nich svoje rozhodnutie, k tomu odvolací súd uvádza, že tohto práva sa vzdal sám tým, že sa nedostavil
na pojednávanie, na ktoré bol riadne predvolaný a ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie.
Na tomto pojednávaní bolo pritom vykonané dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, ktoré sú

obsiahnuté v spise, ako aj oboznámením celého obsahu spisu Okresného súdu Michalovce sp.zn.
11Er/44/2011 a pokiaľ by sa žalobca bol tohto pojednávania zúčastnil, mal možnosť sa k vykonaným
dôkazom vyjadriť a realizovať aj svoje ďalšie procesné práva spojené s účasťou na pojednávaní, vrátane
možnostivyjadriťsakskutkovýmaprávnymotázkamvecianavrhnúťdôkazynapodporusvojichtvrdení.Je teda zrejmé, že zásada kontradiktórnosti konania a ani právo žalobcu na súdnu ochranu porušené
neboli.

29. Nenáležitá je námietka žalobcu, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia
pojednávania, keďže súd rozhodol vo veci na pojednávaní, za splnenia podmienok v zmysle ust. § 101
ods. 2 O.s.p., ako aj ostatných zákonných podmienok tak, ako už bolo uvedené vyššie.

30. Rovnako nenáležitá je aj námietka o vykonaní dokazovania listinami, ktorých pôvod nie je z

odôvodnenia rozhodnutia poznateľný. Z odôvodnenia rozsudku nepochybne vyplýva, že súd vykonal
dokazovanie listinami obsiahnutými v spise Okresného súdu Michalovce sp.zn. 11Er/44/2011 a tento
záver nepochybne vyplýva aj zo zápisnice o pojednávaní.

31. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že v prejednávanej veci neboli splnené
podmienky pre zrušenie pojednávania, pretože vyriešenie prejudiciálnych otázok v konaní pred Súdnym

dvorom Európskej únie nemá žiaden význam pre rozhodnutie v danej veci. Predmetom prejudiciálnych
otázok je zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú porušením komunitárneho práva (ne)činnosťou
orgánov štátu pri výkone verejnej moci pri súčasnej nečinnosti a nezáujme poškodeného na hájení
svojich práv, vzájomný vzťah medzi zodpovednosťou za škodu a zodpovednosťou za bezdôvodné
obohatenie a posúdenie otázky, či má byť prednostne uplatňovaný nárok na náhradu škody voči štátu

alebo nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia voči tretiemu subjektu, ktorý sa v dôsledku porušenia
komunitárneho práva orgánom štátu pri výkone verejnej moci bezdôvodne obohatil.

32. Pre rozhodnutie v tomto spore bolo potrebné vyriešenie otázky, či sa súd dopustil nesprávneho
úradného postupu tým, že rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia po uplynutí 15-dňovej

lehoty a riešenie tejto otázky patrí do právomoci vnútroštátneho súdu a táto otázka nie je a ani nemôže
byť riešená v konaní pred Súdnym dvorom Európskej únie. Zodpovedanie prejudiciálnych otázok, ktoré
navrhla položiť žalovaná Súdnemu dvoru Európskej únie v konaní pred Okresným súdom Prešov sp.
zn. 7C/6/2010 o náhradu škodu pre porušenie práva Európskej únie, nie je teda pre rozhodnutie v
tomto spore významné. Položené prejudiciálne otázky sa týkajú zodpovednosti štátu za porušenie

komunitárneho práva, pričom v tomto spore bolo tvrdené porušenie vnútroštátnych predpisov, a to
Exekučného poriadku, konkrétne § 44 ods. 2.

33. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1, 2 C.s.p.
v spojení s ust. § 255 ods. 1 C.s.p. Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, preto má nárok na

náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi, trovy odvolacieho konania jej však
nevznikli a žalobca nemá nárok na ich náhradu, preto súd stranám sporu náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal.

34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).