Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 29, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/332/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7714209923
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7714209923.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr.

LadislavaCakocihoaJUDr.AdrianyMurínovejvprávnejvecižalobcuB.B.,nar.XX.X.XXXX,bývajúceho
v B., B.D. Č.. XXXX/X proti žalovanému BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., IČO: 36432105, so sídlom v
Bratislave, Vajnorská č. 100/A, zastúpenému JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou, so sídlom
v Bratislave, Martinčekova č. 13, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 25.2.2015 č.k. 19C/106/2014-123 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Michalovce (ďalej aj „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom zrušil rozhodcovský
rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie pod sp.zn. II/2014-2144
zo dňa 28.4.2014 a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že návrh žalobcu na zrušenie
rozhodcovského rozsudku je v plnom rozsahu opodstatnený. Posudzoval ho podľa ustanovení zákona
č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len ZRK). Súd prvého

stupňa zistil, že napadnutý rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi doručený dňa 19.5.2014 a ten doručil
súdu prvého stupňa dňa 16.6.2013 návrh na jeho zrušenie, teda v zákonnej lehote podľa § 41 ods. 1
zákona o rozhodcovskom konaní. V konaní nebolo sporné, že dňa 11.3.2010 uzavrel právny predchodca
žalovaného (VÚB, a.s.) so žalobcom zmluvu o poskytnutí spotrebného úveru, na základe ktorej bol
žalobcovi poskytnutý úver 1 320 eur. Súčasťou zmluvy boli aj všeobecné obchodné podmienky. Podľa
článku II. bodu 4 zmluvy „Banka uzavretím tejto zmluvy navrhuje, aby prípadné spory vzniknuté z tohto
obchodubolirozhodnutéprednostnevrozhodcovskomkonaníprostredníctvomstálehorozhodcovského

súdu zriadeného v zmysle zákona číslo 510/2002 Z.z. o platobnom styku. Dlžník vyjadruje súhlas s
návrhom banky na riešení sporov stálym rozhodcovským súdom.“

Súd prvého stupňa sa podrobne zaoberal žalobcom navrhovaným dôvodom zrušenia rozhodcovského
rozsudku podľa ustanovenia § 40 ZRK a dospel k záveru, že rozhodcovská doložka, ktorá je obsiahnutá
v zmluve o úvere je neplatná lebo je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá spôsobuje nerovnováhu
v záväzkovom vzťahu účastníkov konania, a to v neprospech žalobcu (t.j. spotrebiteľa). Právny

predchodca žalovaného podal návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy priamo v úverovej zmluve a
zároveň do zmluvy zapracúvava aj prijatie návrhu, a to vyjadrenie súhlasu s týmto návrhom banky.
Rozhodcovská doložka je súčasťou formulárovej vopred pripravenej zmluvy a zo znenia zmluvy
nevyplýva, že by uzavretie rozhodcovskej doložky v takomto znení bolo so žalobcom individuálnedojednané a že o takejto možnosti bol riadne informovaný a poučený (§ 53 ods. 2, 3 Občianskeho
zákonníka. Žalovaný ako právny nástupca dodávateľa v konaní nepreukázal, že by rozhodcovskú
doložku so žalobcom dojednal individuálne, vo svojom vyjadrení k návrhu ani neuvádza, prečo považuje

rozhodcovskú doložku za platnú. Obmedzil sa iba na všeobecné konštatovanie, že rozhodcovská
zmluva bola uzavretá v súlade s platným právom. Ani právna argumentácia žalovaného o tom, že
pôvodný veriteľ ako banka bola povinná podľa zákona ponúknuť žalobcovi možnosť riešiť prípadné
sporyvrozhodcovskomkonaníneobstojí. Anitátopovinnosťnezbavujeúčastníkarozhodcovskejzmluvy
dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu spotrebiteľa. Banka navyše nedodržala

ani postup podľa ust. § 93b Zákona o bankách účinného do 31.3.2010 (a aj v aktuálnom znení),
keďže žalovaný nepreukázal, že banka postupovala pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy v zmysle tohto
ustanovenia i keď klientom bol spotrebiteľ, ktorý je chránený spotrebiteľským právom. Nepreukázal,
že žalobca bol poučený o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy. Z textu úverovej
zmluvy to nevyplýva a tento záver podporuje aj vyjadrenie žalobcu v žalobnom návrhu keď uviedol, že
banka mu žiaden návrh na riešenie sporov v rozhodcovskom konaní nepredložila. Z týchto dôvodov súd

považoval rozhodcovskú doložku za neplatnú.

O trovách rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Pri vyhlásení rozsudku priznal žalobcovi ako úspešnému
účastníkovi náhradu trov konania. Žalobca si však trovy konania nevyčíslil v lehote 3 pracovných dní od
vyhlásenia rozsudku, a zo spisu mu žiadne trovy nevyplývali, preto mu ich súd v konečnom dôsledku

nepriznal.

Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný z odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v
spojení s § 221 ods. 1 písm. d/, f/, h/ O.s.p. ako aj z odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm.
d/, e/, f/ O.s.p. a navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že žalobu zamietne v celom rozsahu, alebo

tento rozsudok zruší a vec vráti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Žiadal tiež náhradu trov konania.
Uviedol, že obsahom zmluvy o úvere (nie Všeobecných obchodných podmienok), bol aj súhlas žalobcu
s návrhom VÚB, a.s., aby prípadné spory vzniknuté z tejto zmluvy o úvere, boli rozhodnuté prednostne
v rozhodcovskom konaní prostredníctvom Stáleho rozhodcovského súdu, uvedené žalobca vyjadril
svojím podpisom zmluvy o úvere. Po citovaní § 101 zákona č. 492/2009 Z.z. a § 67 ods. 3 a ods. 4

zákona č. 510/2002 Z.z. konštatoval, že žalobca mal možnosť odmietnuť uzatvorenie rozhodcovskej
zmluvy, čo však neurobil, preto je daná právomoc Stáleho rozhodcovského súdu. Poukázal na viaceré
rozhodnutia slovenských krajských súdov a odlišné stanovisko podpredsedu Ústavného súdu. Ďalej
uviedol, že treba dôsledne rozlišovať (ne)platnosť rozhodcovskej zmluvy a jej konsekvencie v podobe
možnosti zrušenia vydaného rozhodcovského rozsudku (vo fair procese v základnom alebo exekučnom

konaní) od situácie, kedy rozhodcovská zmluva, resp. doložka vôbec nebola uzavretá. Konštatoval,
že úverová zmluva, ktorej plnenie je predmetom konania, predstavuje štandardnú úverovú zmluvu,
ktorou bol poskytnutý úver bankou, ktorá bola zriadená a pôsobí v Slovenskej republike v súlade so
zákonom č. 483/2001 Z.z. o bankách a podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska (ďalej aj NBS),
nejdetedaožiadnynebankovýsubjektmimodohľaduNBS.Mátedazato,žerozhodcovskádoložkabola

účastníkmi v predmetnej zmluve platne dohodnutá. Tiež poukázal na to, že podľa § 93b ods. 1 zákona
č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinnom v čase uzavretia zmluvy,
nebola zákonom uložená povinnosť bankám pri predložení návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy
preukázateľne poučiť klienta o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy na riešenie ich
vzájomných sporov z obchodov. Uvedená zmena zákona o bankách, resp. uložená povinnosť bankám

„preukázateľne poučiť klienta o rozhodcovskej doložke" vložená posledná veta do § 93b ods. 1 bola do
zákona doplnená zákonnom č. 492/2009 Z.z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, pričom táto zmena nadobudla účinnosť 1.12.2009. Do pozornosti súdu dal aj čl. 2, čl. 14, čl.
22 Rokovací poriadok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie a uviedol, že súd
nepostupoval v zmysle ust. § 43 ods. 1 ZRK a nepokračoval v konaní aj napriek skutočnosti, že žalobca

vo vyjadrení k žalobnému návrhu tento postup navrhoval.

Na základe podaného odvolania odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia
pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p., z
hľadísk v uplatnených odvolacích dôvodoch a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

Odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa riadne a dostatočne zistil skutkový stav veci, na zistený
stav aplikoval relevantné ustanovenia hmotného práva a tieto správnym spôsobom interpretoval. Vnapadnutom rozsudku ani v konaní, ktoré mu predchádzalo, nebola zistená existencia vád uvedených
v ust. § 221 ods. 1 O.s.p., ktoré by mohli mať za následok zrušenie napadnutého rozsudku.

Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa dospel k správnemu záveru o naplnení zákonných
podmienok pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c/, g/ a j/ zákona
o rozhodcovskom konaní, keďže jeden z účastníkov rozhodcovského konania popieral platnosť
rozhodcovskej zmluvy - žalobca, z výsledkov vykonaného dokazovania bolo zrejmé, že bola porušená
zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17), čo súd prvého stupňa v odôvodnení svojho

rozsudku konkrétne odôvodnil a taktiež pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné predpisy
na ochranu spotrebiteľa. Preto odvolací súd dospel k záveru, že dôvody napadnutého rozsudku sú
správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce, v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje a na
tietoodkazuje.Odvolacienámietkyžalovanejniesúspôsobiléspochybniťvecnúsprávnosťnapadnutého
rozsudku.

Na doplnenie odvolací súd uvádza, že nárok, o ktorom bolo rozhodnuté rozsudkom Stáleho
rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie sp. zn. II/2014-2144 zo dňa 28.4.2014 je nárokom
vyplývajúcim zo zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru, uzatvorenej medzi žalobcom a právnym
predchodcom žalovaného, a ktorá je jednoznačne zmluvou spotrebiteľskou, keďže napĺňa všetky znaky
§ 52 Občianskeho zákonníka. Uvedenú zmluvu uzavrel žalobca, ktorý vystupoval ako fyzická osoba,

ktorá zabezpečovala svoje potreby, ako spotrebiteľ a právny predchodca žalovaného (VÚB, a.s.) ako
dodávateľ v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Súčasne išlo o štandardnú formulárovú zmluvu, keďže
daný zmluvný vzťah sa riadil aj obsahom zmluvných dojednaní, obsiahnutých vo VOP, ktoré sa stali
súčasťou zmluvy, a ktoré spĺňajú všetky znaky zmluvy formulárovej.

Preto súd prvého stupňa pri posudzovaní rozhodcovskej doložky túto správne skúmal z pohľadu ochrany
spotrebiteľa a správne uzavrel jej neprijateľnosť a tým aj neplatnosť preskúmavanej rozhodcovskej
doložky.

V prejednávanej veci žalobca dôvodne spochybnil platnosť rozhodcovskej doložky, keďže táto nebola

individuálne dojednaná a spôsobila nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech žalobcu ako spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Rozhodcovská doložka, tak ako bola uvedená v čl. II bod 4 zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru
splynula s ostatnými zmluvnými podmienkami, jej obsah spotrebiteľ nemohol žiadnym spôsobom

ovplyvniť, ani sa s ním dôsledne oboznámiť, a preto správne uzavrel súd prvého stupňa, že
rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná

Žalovaný v konaní nepreukázal ani tú skutočnosť, že jeho právny predchodca preukázateľne poučil
žalobcu o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy na riešenie ich vzájomných sporov

z obchodov, ako ustanovuje § 93b ods. 1 posledná veta zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách účinného
do 31.3.2010, teda v čase uzatvorenia zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru dňa 11.3.2010. Ako ani
to, že žalobca mohol uzavretie rozhodcovskej doložky vylúčiť, resp. zmeniť jej obsah, pričom dôkazné
bremeno v tomto smere zaťažovalo žalovaného (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka).

Svojím obsahom a formou rozhodcovská doložka z dôvodov vyššie uvedených spôsobila nevyváženosť
práv a povinností zmluvných strán v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa.

Súčasne išlo o rozhodcovskú doložku, ktorá zakotvila výlučnú právomoc rozhodcovského súdu vec
prejednať, čo zakladá dôvod jej neprijateľnosti podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka.

Z uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 219 O.s.p. ako vecne správny
potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods.

1 O.s.p. a § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p. a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,
pretože úspešnému žalobcovi trovy odvolacieho konania nevznikli a žalovaný bol v odvolacom konaní
neúspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.