Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, July 1, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1CoZm/1/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514210520
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1514210520.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členov

senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci žalobcu: CD Consulting
s.r.o., Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 26 429 705, zast.:
Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421 proti žalovanému: E. S., C. - S.,
o zaplatenie sumy 362 eur s prísl. a odmenou zo zmenky a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava V, č.k. 1CbZm 92/2014-25 zo dňa 23.9.2014 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave p r i p ú š ť a čiastočné späťvzatie návrhu, rozsudok Okresného súdu Bratislava
V, č.k. 1CbZm 92/2014-25 zo dňa 23.9.2014 v napadnutej zamietajúcej časti týkajúcej sa úrokov z

omeškania vo výške 0,19 % denne zo sumy 362 eur od 16.1.2010 do zaplatenia zrušuje a konanie v
tejto časti z a s t a v u j e .

Vozvyšnejčastinapadnutýrozsudoksúduprvejinštancievnapadnutejzamietajúcejčastiavsúvisiacom
výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi zmenkovú

odmenu 1,21 eur. Vo zvyšnej časti návrh zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému
náhradu trov konania nepriznal.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca návrhom na uplatnenie pohľadávky podľa
čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje
európskekonanievoveciachsnízkouhodnotousporužiadal,abysúdzaviazalžalovanéhonazaplatenie
zmenkovej sumy 362 eur, úroku 0,25 % denne zo sumy 362 eur od 16.1.2010 do zaplatenia, úroku 6 %

ročne zo sumy 362 eur od 24.5.2010 do zaplatenia a zmenkovej odmeny 1,21 eur.

3. Konajúci súd skúmal podmienky konania, na ktoré je podľa § 103 O.s.p. povinný prihliadať aj bez
návrhu v každom štádiu konania a zistil, že nároky z tej istej zmenky si prvý majiteľ ešte pred jej
indosovaním uplatnil proti žalovanému na Stálom rozhodcovskom súde. Rozsudkom č.k. SR 06837/10
z 25.8.2010 rozhodcovský súd uložil žalovanému povinnosť, aby spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o.
zaplatil362eurspolusozmenkovýmúrokom0,25%dennezosumy362eurod16.1.2010dozaplatenia,

so zákonným úrokom 6 % ročne zo sumy 362 eur od 24.5.2010 do zaplatenia a náhradu trov konania.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 31.1.2011 a dňa 3.2.2011 sa stal vykonateľným. Zo spisu
Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 36Er 1471/2011 vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o.
proti povinnému E. S. o udelenie poverenia pre 362 eur s príslušenstvom, súd prvej inštancie zistil,že exekučný súd uznesením č.k. 36Er 1471/2011-11 zamietol žiadosť exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, keď dohodu o vyplnení blankozmenky považoval za neprijateľnú podmienku v
spotrebiteľskej zmluve a za neplatnú považoval aj dohodu o zmenkovom úroku 0,25 % denne. Dospel

k záveru, že exekučný titul zaväzuje povinného na plnenie, ktoré je právom nedovolené.

4.Súdprvejinštancievzmysle§135ods.2O.s.p.votázkeúčinkovrozhodcovskéhorozsudkuvychádzal
z uznesenia exekučného súdu, ktorý nedospel k záveru, že rozhodcovský rozsudok je nulitným aktom,
ale skonštatoval je vecnú nesprávnosť. Vecná nesprávnosť rozhodcovského rozsudku nemá žiadny

vplyv na jeho účinnosť a záväznosť, čo znamená, že mu ani neodníma účinky právoplatného súdneho
rozhodnutia, vytvárajúceho prekážku rei iudicatea. Súd prvej inštancie aplikujúc § 159 ods. 3 O.s.p. mal
za to, že právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok bráni súdu, aby o zaplatení zmenkovej sumy
362 eur, zmenkového úroku 0,25 % denne zo sumy 362 eur od 16.1.2010 do zaplatenia a úroku 6 %
ročne zo sumy 362 eur od 24.5.2010 do zaplatenia, znovu rozhodoval, a preto v tejto časti návrh ako
neprípustný v zmysle čl. 4 ods. 4 nariadenia zamietol.

5. Keďže predmetom rozhodcovského konania nebolo zaplatenie zmenkovej odmeny 1,21 eur a žalobca
ako majiteľ zmenky má podľa čl. I § 48 ods. 1 v spojení s § 77 ods. 1 zákona zmenkového a šekového
právo postihom žiadať od žalovaného aj zmenkovú odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej
sumy, súd prvej inštancie žalovaného na zaplatenie odmeny zaviazal.

6. Súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že žalobca nebol
účastníkom rozhodcovského konania. Zmenka bola na neho prevedená nedatovaným indosamentom.
Žalobca priamo v návrhu uviedol, že zmenku predložil žalovanému na platenie indosant (t.j.
POHOTOVOSŤ, s.r.o.), čím potvrdil, že ku dňu splatnosti zmenky ešte majiteľ zmenky nebol. S

poukazom na čl. I § 20 ods. 1 vetá druhá zákona zmenkového a šekového má indosament, ku
ktorému došlo až po splatnosti zmenky len účinky obyčajného postupu. Žalobca preto nie je originálnym
nadobúdateľom zmenkových práv, iba vstúpil do práv indosanta a je jeho právnym nástupcom.

7. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa článku 16 nariadenia tak, v konaní úspešnému

žalovanému náhradu trov konania nepriznal, pretože si ich neuplatnil.

8. Proti tomuto rozhodnutiu v časti, v ktorej bol návrh zamietnutý, ako aj proti výroku o trovách konania,
podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods.
1 písm. f) O.s.p. a podľa § 205 ods. 2 písm. b) a f) O.s.p.

9. Vytýkal súdu prvej inštancie, že mal postupovať podľa čl. 7 ods. 3 Nariadenia, keďže žalovaný
nedoručil súdu žiadnu žalobnú odpoveď v súlade s čl. 5 ods. 3 alebo 6 Nariadenia. Ďalej nesúhlasil
s postupom prvostupňového súdu, ktorý vykonal dokazovanie (o. i.) i oboznámením sa s exekučným
spisom, pričom však ani žalobca ani žalovaný dokazovanie exekučným spisom či ďalšími listinnými

dôkazmi nenavrhli. Namietal, že v konaní predložil ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku,
ktorou, keďže táto spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zákonom č. 191/50
Zb., preukázal jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva.
Poukázal na to, že voči forme a obsahu zmenky nebolo zo strany žalovaného žiadnych námietok,
a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre

rozhodnutie vo veci. Namietal, že v danej veci súd mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej
sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky, nakoľko z uskutočnených prednesov sporových
strán počas písomnej fázy konania a vykonaného dokazovania vedeného na základe návrhov sporových
strán, nevyplynula potreba vykonať ďalšie navrhnuté dôkazy, pričom poukázal na koncentračnú zásadu
upravenú v čl. 5 Nariadenia č. 861/2007.

10. Žalobca za nesprávny označil aj záver súdu prvej inštancie, že v prejednávanej veci ide o rei
iudicatae a poukázal pritom na viaceré rozhodnutia Najvyššie súdu Slovenskej republiky a Ústavného
súdu Slovenskej republiky.

11. Odvolateľ v odvolaní ďalej namietol správnosť záveru súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého zmenka
bola indosovaná až po uplynutí lehoty na protest, a preto má účinky obyčajného postúpenia. Poukázal
na to, že z predloženého originálu zmenky vyplýva, že indosament neobsahuje dátum, teda ide onedatovaný indosament, a je preto nevyhnutné aplikovať zákonnú prezumpciu, že indosament bol
vykonaný pred uplynutím lehoty na protest.

12. S poukazom na uvedené skutočnosti žalobca navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrhu v celom rozsahu vyhovie a súčasne mu prizná náhradu trov
odvolacieho konania za podané odvolanie.

13. Žalovaný sa k odvolaniu písomne nevyjadril.

14. Písomným podaním zo dňa 21.12.2015 zobral žalobca svoj návrh v časti týkajúcej sa 0,19 %
zmenkového úroku denne späť, žiadal pripustiť čiastočné späťvzatie, rozsudok v tejto časti zrušiť a
konanie zastaviť.

15. Podľa § 370 ods. 1, 2 a 3 CSP ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale

skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd
späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby
pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť
sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

16. Odvolací súd vzhľadom na dispozičný úkon žalobcu pripustil čiastočné späťvzatie návrhu, rozsudok
súdu prvej inštancie v dotknutej časti zrušil a konanie podľa § 370 CSP v tejto časti zastavil.

17. Odvolací súd prejednal vec podľa § 379 - 380 CSP v napadnutej zamietajúcej časti a súvisiacom
výroku o náhrade trov konania a dospel k záveru, že rozsudok je v napadnutej časti vecne správny, keď

súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec posúdil
správne aj po právnej stránke.

18. Za nedôvodnú považoval odvolací súd námietku žalobcu, týkajúcu sa vykonávania dôkazov, keď
ako vyplýva z obsahu spisu, súd nevykonával dokazovanie, zadovážil si len podklady nevyhnutné

pre posúdenie, či sú splnené podľa § 103 O.s.p. podmienky konania, skutočnosť ktorú musí skúmať
bez toho, aby to niektorý z účastníkov navrhoval. V súvislosti s rozhodcovským rozsudkom skúmal
podmienky konania, na základe ktorých zistil, že vo veci ide o prekážku právoplatne rozhodnutej veci
podľa § 159 ods. 3 O.s.p., čo je povinný súd skúmať ex offo.

19. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie neporušil ustanovenie čl. 7 nariadenia č.
861/2007, keď uvedené ustanovenie len umožňuje súdu vo veci rozhodnúť aj v prípade, že sa mu
nedoručila odpoveď dotknutej strany, avšak z tohto článku ani z nijakého ustanovenia nariadenia
nevyplývapresúdzákazvykonaťajzvlastnéhopodnetuurčitýdôkaznaprieknečinnostidotknutejstrany,
ak sa mu javí, že uplatnený nárok odporuje zákonom alebo považuje za potrebné vykonanie ďalšieho

dokazovania, a to bez ohľadu na to, či sa žalovaný v danej veci vyjadril alebo nie.

20. Odvolací súd poukazuje aj na názor vyjadrený Najvyšším súdom Slovenskej republiky v stanovisku
č. 93, na ktoré poukazuje odvolateľ, v ktorom najvyšší súd konštatoval, že z Nariadenia nevyplýva
povinnosť súdu automaticky návrhu vyhovieť, a to aj v prípade absencie aktivity žalovaného v konaní,

pokiaľ súd vzhliadne v návrhu také skutočnosti, ktoré ho povedú k záveru o neprípustnosti návrhu, návrh
zamietne, čo vyplýva priamo z čl. 4 bod 4. Najvyšší súd Slovenskej republiky v stanovisku konštatoval,
že je možné aplikovať všetky procesnoprávne princípy použiteľné v slovenskom právnom poriadku,
predovšetkýmaplikáciuznalostiurčitýchokolnostísúduzjehočinnosti(notoriety)azohľadnenieochrany
slabšieho v konaní, či ochrany dobrých mravov.

21. K prekážke res iudicatea odvolací súd uvádza, že predmetom sporu je zmenka ako listinný cenný
papier vystavený právnym predchodcom žalobcu. Súd prvej inštancie skúmal, či možno návrhu vyhovieť
vzhľadom na rozhodcovský rozsudok, ktorým bol žalovaný zaviazaný na zaplatenie sumy 362 eur,
zmenkový úrok 0,25 % denne zo sumy 362 eur od 16.1.2010 do zaplatenia, úrok 6 % ročne zo sumy

362 eur od 24.5.2010 do zaplatenia a náhradu trov konania. Súd prvej inštancie dospel k správnemu
právnemu záveru, keď v otázke účinkov rozhodcovského rozsudku (§ 135 ods. 2 O.s.p.) vychádzal z
uznesenia exekučného súdu č.k. 36Er 1471/2011-11 zo dňa 5.4.2011. Dospel tiež k správnemu záveru,
žeprávoplatnýrozhodcovskýrozsudokzakladáprekážkuprávoplatnerozhodnutejveci,ktorábránisúdu,aby tú istú vec opätovne prejednal s poukazom na § 159 ods. 3 O.s.p. V danej veci je nepochybné,
že rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť a na tejto skutočnosti nič nemení
ani fakt, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe

predmetného rozhodcovského rozsudku bola zamietnutá. Nemožno súhlasiť s názorom odvolateľa,
že súd prvej inštancie bol povinný prihliadať na skutočnosť, že v exekučnom konaní vedenom proti
povinnémuexekučnýsúdkonštatovalnulitnosťrozhodcovskéhorozsudkuanulitnýtitulnemôžezakladať
prekážku veci rozhodnutej. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že iba exekučný súd v exekučnom
konaní je zo zákona oprávnený a povinný preskúmať rozhodcovský rozsudok z hľadísk, ktoré sú

vymedzené v ustanovení § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Ani exekučný súd
rozhodcovský rozsudok neruší, resp. nemení, ale v rámci svojej prieskumnej právomoci skúma obsah
rozhodcovského rozsudku z hľadiska, či nezaväzuje účastníka konania na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Právoplatný a vykonateľný rozsudok
stáleho rozhodcovského súdu bráni súdu, aby tú istú vec opätovne prejednal a rozhodol (§ 159 ods.
3 O.s.p.).

22. V súvislosti s námietkou žalobcu týkajúcou sa záveru súdu prvej inštancie o indosovaní zmenky
po uplynutí lehoty na protest odvolací súd poukazuje na obsah návrhu, v ktorom samotný žalobca
uvádza, že keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“ indosant nenechal skutočnosť
predloženia zmenky na platenie zistiť verejnou listinou, skutočnosť ktorá svedčí o tom, že zmenka bola

indosovaná až po uplynutí lehoty na vykonanie protestu.

23. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
zamietajúcej časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil. Odvolací súd potvrdil ako
vecne správny rozsudok súdu prvej inštancie aj v časti týkajúcej sa náhrady trov konania, nakoľko

zodpovedá vzhľadom na pomer úspechu účastníkov v konaní článku 16 nariadenia.

24. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, a preto mu vzniklo podľa čl. 16 nariadenia právo na
náhradu jeho trov. Nakoľko mu však v súvislosti s týmto konaním trovy nevznikli, odvolací súd mu ich
náhradu nepriznal.

25. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č.
757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).