Rozsudok – Zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 16C/696/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315223579
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Fekete

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2016:1315223579.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Fekete, v právnej veci žalobcu: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., IČO: 36 613 843, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanému: I. M., nar. XX.XX.XXXX,
naposledy bytom S. XXXX/XX, T., zastúpeného opatrovníčkou D. Č., pracovníčkou Okresného súdu
Bratislava III, o zaplatenie 343,31 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 94,36 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 %:
- zo sumy 2,99 eura od 10.11.2012 do zaplatenia,
- zo sumy 17,94 eura od 10.01.2013 do zaplatenia,

- zo sumy 42,73 eura od 10.02.2013 do zaplatenia,
- zo sumy 30,70 eura od 10.03.2013 do zaplatenia,
všetko v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd v ostatnej časti žalobu zamieta.

Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 02.12.2015 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy

343,31 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 2,99 eura od 10.11.2012 do
zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 17,94 eura od 10.01.2013 do zaplatenia, vo výške 8,75 %
ročne zo sumy 42,73 eura od 10.02.2013 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 30,70 eura od
10.03.2013 do zaplatenia, vo výške 8,25 % ročne zo sumy 248,95 eura od 10.12.2013 do zaplatenia, a
náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia.

Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 spoločnosť

Slovak Telekom, a.s., IČO: 35 763 469 postúpila na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Žalovaný
a spoločnosť Slovak Telekom, a.s., IČO: 35 763 469 uzatvorili dňa 15.10.2012 zmluvu, predmetom
ktorej bolo poskytovanie telekomunikačných služieb podľa zákona o elektronických komunikáciách
a na základe ktorej spoločnosť Slovak Telekom, a.s., IČO: 35 763 469 poskytovala žalovanému
telekomunikačné služby špecifikované v zmluve, za čo vyúčtovala žalovanému sumu 2,99 eura
faktúrou č. 7211187746 so splatnosťou dňa 09.11.2012, sumu 17,94 eura faktúrou č. 72133872670
so splatnosťou 09.01.2013, sumu 42,73 eura faktúrou č. 7301003270 so splatnosťou 09.02.2013,

sumu 30,70 eura faktúrou č. 7302130453 so splatnosťou 09.03.2013 a sumu 248,95 eura faktúrou č.
7312655513 so splatnosťou 09.12.2013, pričom žalovaný predmetné faktúry neuhradil.Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 16C 696/2015-20 zo dňa 14.01.2016, ktorý sa však nepodarilo
žalovanému doručiť do vlastných rúk a preto ho súd uznesením č.k. 16C 696/2015-61 zo dňa 29.03.2016
zrušil.

Podľa § 29 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) pokiaľ neurobí iné opatrenia, môže
súd ustanoviť opatrovníka aj účastníkovi, ktorého pobyt nie je známy, ktorému sa nepodarilo doručiť na
známu adresu v cudzine alebo ak je doručenie písomnosti v cudzine spojené s ťažko prekonateľnými
prekážkami, ktorý je postihnutý duševnou poruchou alebo ktorý nie je schopný zrozumiteľne sa

vyjadrovať.

Súd prostredníctvom Registra obyvateľov SR, príslušného OO PZ SR, Sociálnej poisťovne, zdravotnej
poisťovne a telekomunikačných operátorov zisťoval pobyt žalovaného, avšak s negatívnym výsledkom
a preto mu uznesením č.k. 16C 696/2015-60 zo dňa 15.03.2016 ustanovil v zmysle § 29 ods. 2 O.s.p.
opatrovníčku D. Č., pracovníčku Okresného súdu Bratislava III, ktorej doručil žalobu s prílohami a ktorá

sa k nej nevyjadrila.

Podľa § 115a ods. 1 O.s.p. na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie
je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných
dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania

súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.

Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho

okamihu ide o drobný spor.

Podľa § 156 ods. 1 O.s.p. rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho predseda senátu alebo
samosudca v mene Slovenskej republiky. Uvedie pritom výrok rozsudku spolu s odôvodnením a
poučením o odvolaní a o možnosti výkonu rozhodnutia.

Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Nakoľko predmet tohto súdneho konania nepresiahol sumu 1 000,-eur, išlo podľa § 200ea ods. 1 O.s.p.
o drobný spor, v ktorom podľa § 115a ods. 2 O.s.p. nebolo potrebné nariaďovať pojednávanie. Preto
súd podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vyvesil dňa 24.06.2016 na úradnú tabuľu súdu oznam, ktorým oznámil
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na deň 30.06.2016 o 09:20 hod., č. dverí 15, teda v lehote
najmenej päť dní pred vyhlásením rozsudku.

Na základe výsledkov prípravy pojednávania oboznámením sa so žalobou a predloženými listinnými
dôkazmi a to: zmluvou o poskytovaní verejných služieb v znení jej dodatku zo dňa 15.10.2012,
všeobecnými obchodnými podmienkami, faktúrami s podrobnými mesačnými výpismi č. 7211187746, č.
7213387267, č. 7301003270, č. 7302130453, č. 7312655513, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa

20.11.2014, pokusom o zmier, zistil súd nasledovný skutkový stav rozhodný pre posúdenie veci.

Spoločnosť Slovak Telekom, a.s., IČO: 35 763 469 (ďalej len „spoločnosť“) ako právnická osoba -
podnikateľ, podnikajúca v oblasti poskytovania verejných telekomunikačných služieb a žalovaný ako
fyzická osoba - nepodnikateľ, uzatvorili dňa 15.10.2012 v písomnej forme zmluvu o poskytovaní

verejných služieb, predmetom ktorej bol záväzok spoločnosti poskytovať žalovanému telekomunikačné
služby a to - program DATA SIM MI NEOB1 a záväzok žalovaného platiť cenu služieb za spoločnosťou
poskytovaný program a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou, všeobecnými obchodnými
podmienkami, osobitnými podmienkami a platným cenníkom.

Zo zmluvy a jej dodatku vyplývalo, že v prípade porušenia akejkoľvek z vyššie uvedených povinností
žalovaného, bol žalovaný povinný uhradiť spoločnosti zmluvnú pokutu v sume 248,95 eura (čl. 3 zmluvy
v znení jej dodatku).Spoločnosť vystavila žalovanému nasledovné faktúry:
- dňa 22.10.2012 faktúru č. 7211187746 na sumu 2,99 eura so splatnosťou dňa 09.11.2012 za
telekomunikačné služby poskytnuté v období od 22.09.2012 do 21.10.2012;

- dňa 22.12.2012 faktúru č. 7213387267 na sumu 17,94 eura so splatnosťou dňa 09.01.2013 za
telekomunikačné služby poskytnuté v období od 22.11.2012 do 21.12.2012;
- dňa 22.01.2013 faktúru č. 7301003270 na sumu 42,73 eura so splatnosťou dňa 09.02.2013 za
telekomunikačné služby poskytnuté v období od 22.12.2012 do 21.02.2013;
- dňa 22.02.2013 faktúru č. 7302130453 na sumu 30,70 eura so splatnosťou dňa 09.03.2013 za

telekomunikačnéslužbyposkytnutévobdobíod22.01.2013do21.02.2013,čovyplývaloajzpodrobných
mesačných výpisov, ktoré boli súčasťou každej faktúry.

Následne spoločnosť vystavila žalovanému faktúru č. 7312655513, so splatnosťou dňa 09.12.2013, na
sumu 248,95 eura z titulu zmluvnej pokuty.

Spoločnosť uzatvorila so žalobcom dňa 20.11.2014 zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej,
bolo okrem iného, aj postúpenie pohľadávky spoločnosti voči žalovanému z titulu vyššie uvedených
faktúr. Na základe toho vyzval žalobca žalovaného listom zo dňa 22.09.2015 na zaplatenie predmetných
faktúr aj s úrokom z omeškania v celkovej sume 382,56 eura.

Podľa § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických a
právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva
na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych

vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne

upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených ( § 51) a zo zmiešaných zmlúv
obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

Podľa § 1 ods. 1 písm. a) a d) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „zákon
č. 351/2011 Z.z.“) tento zákon upravuje podmienky na poskytovanie elektronických komunikačných

sietí a elektronických komunikačných služieb, práva a povinnosti podnikov a užívateľov elektronických
komunikačných sietí a elektronických komunikačných služieb.

Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z. podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú
službu.

Podľa § 43 ods. 12 písm. b) zákona č. 351/2011 Z.z. účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú
službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe
predloženej faktúry.

Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje
účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže
vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných
služieb je písomná; 38a) to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom
verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní

verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú;
to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej
forme.Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a

zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby
zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,

Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď

oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „zákon č. 250/2007 Z.z.“) orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú

zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako

navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Súd považoval za nesporné, že medzi spoločnosťou a žalovaným vznikol uzavretím zmluvy v znení jej
dodatku zo dňa 15.10.2012 podľa § 488, 489 a 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka občianskoprávny
záväzkový vzťah, ktorý podľa svojho obsahu zahŕňal podstatné znaky zmluvy o pripojení upravenej v

osobitnom zákone č. 351/2011 Z.z. v ustanovení § 44 tohto zákona. Vzhľadom na povahu zmluvných
strán pri vzniku týchto záväzkových vzťahov, nakoľko spoločnosť vystupovala ako dodávateľ konajúci v
rámci predmetu svojho podnikania podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a žalovaný ako spotrebiteľ
podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, išlo o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho
zákonníka.

Súd ako orgán rozhodujúci o nárokoch vyplývajúcich zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 5b zákona
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa prihliadal aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na
oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnúprekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi.

Predmetom konania bol nárok žalobcu z titulu zmluvnej pokuty uplatnenej spoločnosťou voči
žalovanému faktúrou č. 7312655513, postúpený podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka
spoločnosťou ako postupcom žalobcovi ako postupníkovi zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa
20.11.2014.

Súd v danom prípade dospel k záveru, že žalobca predovšetkým v zmysle ustanovenia § 120
ods. 1 O.s.p. nepreukázal, že žalovaný sa dopustil porušenia povinností vyplývajúcich zo zmluvy
o pripojení a jej dodatku, ktoré by spoločnosti Slovak Telekom a.s. zakladali nárok na uplatnenú
zmluvnúpokutu.Predloženáfaktúrač.7312655513,naktorúsažalobcaodvoláva,nepredstavujedôkaz,
ktorý by existenciu nároku žalobcu na zaplatenie predmetnej zmluvnej pokuty preukazoval, nakoľko
faktúru treba chápať len ako daňový doklad, resp. výzvu na zaplatenie a nie ako dôkaz preukazujúci

existenciu predmetného nároku žalobcu. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal a ani neuviedol, v
čom konkrétne malo porušenie zmluvných povinností zo strany žalovaného spočívať, pričom dodatok
k zmluve obsahuje viacero prípadov porušenia zmluvných povinností (iba zo strany žalovaného), kedy
spoločnosti vzniká voči žalovanému nárok na jej zaplatenie (čl. 3 dodatku).

Ďalej súd uvádza, že podstatou zmluvnej pokuty je vytváranie tlaku na toho, kto sa zaviazal splniť
zabezpečenú povinnosť a v prípade porušenia takto zabezpečenej povinnosti, aby uhradil dohodnutú
zmluvnú pokutu oprávnenému subjektu, hoci oprávnenej strane týmto porušením povinnosti žiadna
škoda nevznikla. Súd v tejto súvislosti poukazuje na základné funkcie zmluvnej pokuty, ktorá má
zabezpečovací, sankčný a kompenzačný charakter. Tieto základné funkcie si však môže splniť prevažne

iba vo vzťahu medzi účastníkmi dohody o zmluvnej pokute, teda osobe, v prospech ktorej bola zmluvná
pokutadojednanáalenvovzťahukpovinnejosobe,ktoránejaképovinnostizozmluvyporušila.Vdanom
prípade, keď si nárok na zmluvnú pokutu uplatňuje žalobca ako postupník, nedochádza k naplneniu
ani jednej z funkcií zmluvnej pokuty. Z uvedeného vyplýva, že postúpením pohľadávky z titulu zmluvnej
pokutu predmetná zmluvná pokuta stratila svoj zabezpečovací a sankčný charakter, ktorý nútil povinnú

stranu dodržiavať svoje povinnosti voči oprávnenej strane a preto bol súd toho názoru, že takéto
postúpenie pohľadávky z titulu zmluvnej pokuty je v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka)azároveňtýmpredmetnázmluvnápokutastratilasvojecharakteristickéznakyatakýtovýkon
práva nemôže požívať súdnu ochranu.

Odhliadnuc od uvedených dôvodov, samotné dojednanie o zmluvnej pokute sa javí ako neprijateľná
zmluvná podmienka v zmysle § 53 ods. 1 a 2 a 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka. Z
hľadiska formy, dohodu o zmluvnej pokute, uzavretú medzi účastníkmi konania je potrebné považovať
za platnú, keď táto bola uzavretá v zákonom predpísanej písomnej forme, avšak z hľadiska jej
obsahu, podľa názoru súdu, táto je nevyvážená, čo znamená, že ju možno považovať za jednostranne

zvýhodňujúcu jednu zmluvnú stranu (v danom prípade spoločnosť). Zmluvná pokuta na jednaj strane
má plniť zabezpečovaciu funkciu v podobe pevne stanovenej sumy a zabezpečovať právo dodávateľa
služieb požadovať a nútiť žalovaného pod hrozbou majetkovej ujmy riadne a včasné plnenie zmluvnej
povinnosti, v danom prípade týmto spôsobom zabezpečovať po dobu viazanosti úhradu žalovaného
a platiť dohodnutú cenu zvoleného program služieb, pričom v prípade akceptácie zmluvnej pokuty

v uvedenej výške (248,95 eura), by takto určená zmluvná pokuta mnohonásobne prevýšila samotné
právo, ktoré je zmluvnou pokutou zabezpečené. Priznanie zmluvnej pokuty v tejto výške by viedlo k
celkom neodôvodnenému majetkovému prospechu žalobcu a zároveň by znamenalo neúmerne prísnu
a bezdôvodnú sankciu, ktorá nie je nevyhnutná pre naplnenie zabezpečovacej funkcie zmluvnej pokuty.

Všetky vyššie uvedené skutočnosti považoval súd za také zákonné prekážky podľa § 5b zákona č.
270/2005 Z.z., ktoré bránili súdu priznať žalobcovi právo na zaplatenie sumy 248,95 eura z titulu
zmluvnej pokuty.

V časti nároku žalobcu na zaplatenie ceny za telekomunikačné služby poskytnuté spoločnosťou

žalovanému v zmysle faktúr č. 7211187746, č. 7213387267, č.7301003270 a č. 7302130453, súd
nenašiel žiadne prekážky podľa § 5b zákona č. 270/2005 Z.z., ktoré by bránili súdu takýto nárok
žalobcovi priznať a preto súd považoval žalobu žalobcu v časti o zaplatenie 94,36 eura za dôvodnú a v
ostatnej časti (zmluvnej pokuty) v sume 248,95 eura žalobu ako nedôvodnú zamietol.Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je
v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov a účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z
omeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
(ECB) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa prechodného ustanovenia § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov a účinnom od 01.02.2013,
ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov
účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola v období od 11.07.2012 do 07.05.2013 vo
výške0,75%,tzn.vychádzajúczuvedeného,potomvýškaúrokovzomeškaniakprvémudňuomeškania
v danom období bola 8,75 % ročne.

Vzhľadom na uvedené, súd zaviazal žalovaného na zaplatenie dlžnej ceny za spoločnosťou poskytnuté

telekomunikačné služby žalovanému vo výške 94,36 eura, spolu s úrokmi z omeškania, o ktorých
rozhodol v zmysle citovaných ustanovení zákona a podľa ktorých žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie
úrokov z omeškania vo výške 8,75 % ročne z priznaných súm.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne

rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Nakoľko žalovanému ako účastníkovi, ktorý mal vo veci len čiastočný úspech (pomer úspechu
žalovaného predstavoval 45,02 %), žiadne trovy konania nevznikli, súd o náhrade trov konania rozhodol
tak, že žalovanému náhradu trov konania podľa § 142 ods. 2 O.s.p. nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne,
dvojmo, cestou tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ust. § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (ust. § 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.