Uznesenie – Zodpovednosť za škodu ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 45C/491/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315215860
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Linetová
ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2016:1315215860.2

Uznesenie

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v právnej veci žalobcu: Q. A., T. XXX, A., štátne občianstvo
SR, zastúpená: JUDr. Jaroslav Málek, Kraskova 2, Bratislava, proti žalovanému: Slovenská republika -
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné nám. 13, Bratislava, o náhradu škody vo výške
374,a eur, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie z a s t a v u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou na začatie konania doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.07.2015 sa žalobca domáhal
od žalovaného zaplatenia sumy 23.973,64 eur titulom náhrady škody podľa § 514/2003 Z.z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci z dôvodu nesprávneho úradného postupu
notárky JUDr. C. B..

Žalobu skutkovo odôvodnila tým, že podľa závetu spísaného dňa 05.03.1998 do notárskej zápisnice na
Notárskom úrade Q.. C. B. so sídlom v A., pod sp. zn. N60/98, Nz 60/98 sa stala závetnou dedičkou po
nebohejV..Z.R.,nar.XX.XX.XXXX,zomrelejXX.XX.XXXX,naposledybytomH..W.1,A..Predspísaním
uvedeného závetu, V.. Z. R. listinou o vydedení spísanou formou notárskej zápisnice Notárskym úradom
Q.. C. M. pod sp.zn. N 99/96, Nz l00/96 zo dňa 09.07.1996, vydedila svoju dcéru V.. R. W., nar.

XX.XX.XXXX, bytom J. K. X. 4, N. D. XXX XX, ako jedinú dedičku zo zákona. Dcéra zosnulej V.. Z. R.,
V.. R. W., sa v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp.zn. 15C/76/1998 domáhala
určenia neplatnosti vydedenia a určenia neplatnosti závetu. V uvedenej právnej veci Okresného súdu
Bratislava III bolo rozsudkom dňa 24.01.2011 rozhodnuté, že dôvody vydedenia navrhovateľky V.. R. W.
poručiteľkou V.. Z. R. neexistovali a súd zamietol návrh o určenie neplatnosti závetu poručiteľky V.. Z.
R. formou notárskej zápisnice spísanej notárkou Q.. C. B. pod sp.zn. N 60/98, Nz 60/98.

Žalobca ďalej uviedol, že uznesením Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 22D 395/98 zo dňa
13.12.2011 bolo určené, že súd bude ďalej konať s V.. R. W., o ktorej sa súd domnieval, že je dedičkou zo
zákona a nebude ďalej konať s žalobcom. Z odôvodnenia uznesenia vyplynulo, že v konaní o dedičstve
po poručiteľke V.. Z. R., zomrelej dňa 27.03.1998, poručiteľka zanechala závet spísaný formou notárskej
zápisnice ktorú spísala notárka Q.. C. B.. Podľa dotknutého závetu za dedičku celého majetku po

poručiteľke bol ustanovený žalobca, z dôvodu, že sa o ňu vzorne starala a zaviazala sa poručiteľku V..
Z. R. doopatrovať. Jej dedičské právo ako závetnej dedičky poprela dcéra poručiteľky MUDr. R. W. s
poukazom na ustanovenia § 175 ods. l O.s.p. z dôvodu formálnych nedostatkov závetu, ktoré spôsobila
pri výkone svojej činnosti pani Q.. C. B.. Súd prvého stupňa poukázal aj na rozsudok Okresného súdu
Bratislava III, sp.zn. 15C 76/1998 zo dňa 24.01.2011, kde súd zamietol návrh V. na určenie neplatnosti
závetu z dôvodu, že poručiteľka nebola osobou trpiacou duševnou poruchou, pre ktorú by závet bol

neplatný. V tejto súvislosti však súd prvého stupňa konštatoval, že pre posúdenie závetu z hľadiskadodržania formálnych náležitostí nemá tento rozsudok žiadny právny význam a súd v konaní o dedičstve
nie je ním viazaný.

Vo vzťahu k splneniu podmienok formálnych náležitostí súd prvého stupňa poukázal na rozdielne a
vzájomne si odporujúce dátumy spísania závetu, keď číslami je dátum označený ako deň 05.03.1998, a
slovom: piateho marca tisícdeväťstoosemdesiatosem. Súd prvého stupňa vyhodnotil tento nedostatok
ako chybu spôsobenú zlyhaním mechanickej činnosti človeka a nepovažuje ho za nesplnenie formálnej
náležitosti závetu v zmysle § 476 ods. l a 2 O.s.p. v súvislosti s § 47 písm. c) Notárskeho poriadku. Súd

prvého stupňa však považoval za nedostačujúce uvedenie údaju v zápisnici o tom, ako bola preukázaná
totožnosť účastníkov a svedkov. S poukazom na ustanovenia § 48 ods. l a § 47 písm. e) Notárskeho
poriadku mal súd prvého stupňa za to, že notár v notárskej zápisnici musí uviesť nielen to, že overil
totožnosť osôb, ale aj to akým spôsobom sa tak stalo. Skúmaná notárska zápisnica však obsahuje
len konštatovanie, že „osobná totožnosť bola preukázaná zákonným spôsobom" a súd túto formuláciu
považoval súd za nepostačujúcu. Za nedodržanie formálnych náležitostí považoval súd prvého stupňa

aj to, že notárska zápisnica neobsahovala doložku s vyhlásením svedkov, že boli prítomní pri prejave
vôle poručiteľky a o tom, čo sa má pojať do zápisnice (§49 Zákona 323/1992 Zb.- Notársky poriadok),
pri prečítaní zápisnice a jej schválení poručiteľkou. Konštatovanie notárky v závere zápisnice, že „O
tom som Ja, notárka, túto notársku zápisnicu v prítomnosti účastníčky a svedkov úkonu napísala,
prečítala,vysvetlilajejobsahadvajasvedkoviaúkonunotárskuzápisnicuposchváleníMUDr.Z.R.,ktorá

nemôže písať z dôvodu niekoľko mozgových cievnych príhod a následného ochrnutia pravej polovice
tela, vlastnoručne podpísali za prítomnosti mňa notárky a závetkyne V.. Z. R.", je preto podľa názoru
súdu v zmysle § 52 ods. l a 3 Notárskeho poriadku, nedostatočné.

Okresný súd taktiež v závere konštatoval skutočnosť, že predloženú listinu nie je možné považovať

za notársku zápisnicu z dôvodu chýbajúcich formálnych náležitostí notárskej zápisnice v zmysle § 47
písm. b) a § 52 ods. l a 3 Notárskeho poriadku. Taktiež doplnil, že závet poručiteľky nemožno považovať
za platný závet spísaný v inej forme v zmysle § 476 ods. l Občianskeho zákonníka, nakoľko nespĺňa
zákonné náležitosti § 476c ods. 1 Občianskeho zákonníka. Nakoľko závet poručiteľky spisovala notárka,
ktorásavšakstalasvedkom,pisateľomazároveňajpredčitateľom,čoodporujezákonnémuustanoveniu

§476c ods. 1 Občianskeho zákonníka, je takto vytvorený závet neplatný.

Vyššie uvedené uznesenie prvostupňového súdu, Okresného súdu Bratislava III, napadol žalobca
odvolaním. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací, v konaní vedenom pod sp. zn. 14Cod/3/2012, po
preskúmaní dôvodov odvolania, svojim rozhodnutím zo dňa 29.02.2012 dospel k záveru, že odvolanie je

nedôvodné a rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil, resp. v celom rozsahu sa stotožnil s právnymi
závermi v odôvodnení rozhodnutia prvostupňového súdu.

Z vyššie uvedených skutočností má žalobca za to, že pri spisovaní závetu poslednej vôle poručiteľky
MUDr. Z. R., notárka Q.. C. B. sa pri výkone svojej činnosti notárky, dopustila radu formálnych chyb,

ktoré mali následne za následok spôsobenie neplatnosti závetu poručiteľky V.. R. vo vzťahu k osobe
navrhovateľky.

Žalobca ďalej uviedol, že čistá hodnota dedičstva majetku po nebohej MUDr. Z. R. predstavovala
47.947,28 EUR. So zreteľom k uzneseniu Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 15C/76/1998,

právoplatného dňa 27.04.2011 s prihliadnutím na ustanovenia § 479 Občianskeho zákonníka v platnom
znení, je podľa jej názoru potom možné pre prípad platného závetu poručiteľky V.. Z. R. vo vzťahu k jej
osobe ako závetnej dedičke konštatovať, že takto by jej pripadla jedna polovica hodnoty dedičstva, t.j.
23.973,64 eur, nakoľko V.. R. W. je jedinou zákonnou dedičkou po V.. Z. R. a tejto by podľa citovaných
zákonných ustanovení takto mala pripadnúť teda jedna polovica dedičského podielu zo zákona.

Žalobca na záver uviedol, že z dôvodu neplatnosti závetu formou notárskej zápisnice, ktorú spôsobila
pri výkone svojej činnosti notárka Q.. C. B., bola poškodená o jednu polovicu hodnoty dedičstva, t.j.
čiastku 23.973,64 eur. Na základe uvedených skutočností je teda podľa jej názoru možné vyvodiť záver,
že notárka C. B. sa pri výkone svojej činnosti - notárky, pri spisovaní závetu poslednej vôle poručiteľky

V.. Z. R., dopustila radu formálnych chýb, z ktorých niektoré mali za následok spôsobenie neplatnosti
závetu formou notárskej zápisnice v súvislosti s čím žalobca nebol pribratý do dedičského konania ako
závetný dedič po poručiteľke V.. Z. R., čím došlo k poškodeniu jej osoby nakoľko sa mala v prípade
platného závetu spísaného formou notárskej zápisnice stať závetnou dedičkou po poručiteľke V.. Z. R..Podaním doručeným súdu dňa 09.09.2015 sa žalovaný vyjadril k žalobe na začatie konania a uviedol,
že na Okresnom súde Bratislava I prebieha súdne konane vo veci náhrady škody, v ktorom si žalobca

uplatnil voči notárke JUDr. C. B. nárok na náhradu škody spočívajúci na rovnakom skutkovom základe
ako v žalobe na začatie konania zo dňa 22.07.2015 a žiadal súd, aby žalobu zamietol v celom rozsahu
z dôvodu neopodstatnenosti, alebo aby konanie prerušil.

Žalovaný ďalej uviedol, že nárok žalobcu nemožno subsumovať pod ustanovenia zákona č. 514/2003

Z. z., nakoľko v čase vzniku namietaného nesprávneho úradného postupu bol platný a účinný zákon č.
58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym
úradným postupom v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 58/1969 Zb.“), ktorý upravoval
okrem iného aj podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Pokiaľ si teda žalobca uplatňuje svoj nárok na náhradu škody titulom údajného nesprávneho
úradného postupu notárky, ktorého sa menovaná mala dopustiť dňa 05.03.1998, je potrebné uplatnený

nárok žalobcu posudzovať podľa ustanovení zákona č. 58/1969 Zb. Na základe všetkých uvedených
skutočností, citovaných zákonných ustanovení a najmä na základe právnych záverov plynúcich z
ustálenej judikatúry žalovaný nielen namietal nedostatok pasívnej vecnej legitimácie v tomto súdnom
konaní, nakoľko jediným pasívne vecne legitimovaným subjektom v tomto konaní môže byť menovaná
notárka, ale taktiež zastáva názor, že pokiaľ nebude súdne konanie vedené na Okresnom súde

Bratislava I pod sp. zn. 11C/23/2014 právoplatne ukončené, nemožno v tejto veci riadne pokračovať,
konať a rozhodnúť, nakoľko rozhodnutie súdu závisí od otázky, ktorú nie je oprávnený v tomto konaní
riešiť (náhrada škody uplatnená voči menovanej notárke) a od ktorej priamo a bezprostredne závisí aj
rozhodnutie v tejto veci.

Žalovaný okrem námietky pasívnej vecnej legitimácie, dal súdu do pozornosti aj ustanovenie § 22 ods.
2 zákona č. 58/1969 Zb., podľa ktorého sa najneskôr toto právo premlčí za desať rokov odo dňa,
keď poškodenému bolo doručené (oznámené nezákonné rozhodnutie, ktorým bola spôsobená škoda;
to neplatí, ak ide o škodu na zdraví). Vzhľadom na uvedené odporca vniesol námietku premlčania
objektívnej desaťročnej premlčacej lehoty podľa ustanovenia §22 ods. 2 zákona č. 58/1969 Zb., nakoľko

je zrejmé, že namietaný nesprávny úradný postup, ktorým mala byť žalobkyni spôsobená škoda bol
realizovaný v roku 1998, pričom k uplatneniu nároku na náhradu škody došlo až 26.02.2015, teda viac
ako sedem rokov od realizácie nesprávneho úradného postupu notárky. Okrem uvedeného odporca
uviedol, že podľa jeho názoru v tomto súdnom konaní žalovaná nepreukázala ani existenciu základných
podmienok vzniku zodpovednosti štátu za škodu podľa ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z.

Žalobca sa podaním doručeným súdu dňa 27.11.2015 vyjadril k vyjadreniu žalovaného k návrhu
na začatie konania a uviedol, že aj keď podľa názoru žalovaného nesprávne oprel svoje právo
prostredníctvom svojho žalobného návrhu o zákon č. 514/2003 Z.z. a nie o zákon č. 58/1969 Zb.,
potom je však potrebné tiež potrebné konštatovať, že súdu je zrejmé, z ktorého zákona žalobca

svoje právo uplatnené v žalobnom návrhu odvodzuje, nakoľko súd právo pozná - iura novit curia
(zásada rímskeho práva). Z uvedených súvislostí je teda nepochybné že uplatnila svoje právo na
náhradu škody podľa zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánom štátu
alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Navrhovateľka je presvedčená, že i pasívna legitimácia
žalovaného je dôvodná. Pokiaľ sa jedná o námietku premlčania (§22 ods.2 zák. č.58/1969 Zb) zo strany

žalovaného, tak vo vzťahu k tejto námietke žalobca uviedol, že citované zákonné ustanovenie nie je
možné aplikovať v tejto právnej veci, nakoľko dotknutá notárka nespôsobila škodu rozhodnutím (kedy
by bolo možné dotknuté zákonné ustanovenie aplikovať). Žalobcovi bola spôsobená škoda absolútne
neplatným právnym úkonom zo strany dotknutej notárky pričom o tejto skutočnosti sa dozvedela až
na základe uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29.02. 2012 sp. zn. 14 Cod/3/2012 vo veci

odvolania proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 22D 395/98 zo dňa 13.12.2011 v
dedičskej veci po nebohej V.. Z. R.. V uvedených súvislostiach je teda potom možné konštatovať, že
rozhodujúcim momentom pre plynutie lehoty žalobkyne na uplatnenie jej práva podľa zákona č. 58/1969
Zb. bol deň doručenia rozhodnutia (uznesenia sp. zn. 14Cod/3/2012 zo dňa 29.02.2012) odvolacieho
súdu - Krajského súdu v Bratislave žalobcovi. Teda v danom prípade je objektívne potrebné v prvom rade

aplikovať na uplatnenie práva žalobkyne podľa zák. č. 58/1969 Zb. ustanovenie § 22 ods. 1 citovaného
zákona. So zreteľom k citovaným zákonným ustanoveniam je teda možné konštatovať že žalobca
uplatnil svoje právo podľa zákona č. 58/1969 Zb. vo vzťahu k žalovanému v zákonom stanovenej lehote(§22 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb.) a teda je taktiež možné konštatovať, že jej právo na uplatnenie náhrady
škody podľa zákona č. 58/1969 Zb. premlčané nie je.

Žalobcavpodanídoručenomsúdudňa28.01.2016vyjadrilnesúhlassnávrhomžalovanéhnaprerušenie
konania, nakoľko je toho názoru, že zodpovednosť žalovaného v danom prípade je primárna, notár je
verejný činiteľ, ktorý je štátom určenou osobou a splnomocnenou osobou vykonávať notársku činnosť
a ďalšiu činnosť podľa Zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších
predpisov. Notár je orgánom verejnej moci i pri výkone verejnej činnosti, ktoré súviseli so spracovaním

úradnej agendy pri ktorej sa notár (notárka JUDr. C. B.) dopustil pochybení, v príčinnej súvislosti
ktorých došlo k poškodeniu navrhovateľky. Na základe takto objektívne existujúcej skutočnosti nesie
primárne zodpovednosť štát (Slovenská republika), ktorý je takto vo vzťahu k navrhovateľke i pasívne
legitimovaným subjektom vo veci uplatnenia práv a nárokov ktorých sa žalobca domáha prostredníctvom
tejto žaloby. V uvedených súvislostiach je teda i zodpovednosť štátu primárna a zodpovednosť notára
ako osoby ako takej je v danom prípade až sekundárna. Žalobca je teda názoru, že toto konanie by malo

predchádzať konaniu, ktoré je evidované na Okresnom súdu Bratislava I, pod sp. zn. 11C/23/2014, súd
by mal pokračovať v tomto konaní a aby návrh žalovaného na prerušenie konania zamietol.

Právny zástupca žalobcu v písomnom podaní doručenom súdu dňa 13.06.2016 doručil súdu uznesenie
Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 11C 23/2014 zo dňa 29.07.2015 a žalobný návrh podaný na

Okresnom súde Bratislava I sp. zn. 4C 65/2015 zo dňa 26.02.2015, ktorým sa žalobca Q. A. domáhala
od žalovaného Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky zaplatenia sumy
23.973,64 eur titulom náhrady škody podľa § 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci, z dôvodu nesprávneho úradného postupu notárky Q.. C. B..

Z uznesenia Okresného súdu Bratislava I č.k. 11C/23/2014-91 zo dňa 29.07.2015 súd zistil, že konanie
bolo vo veci prerušené na čas do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde
Bratislava I pod sp. zn. 4C/65/2015, vzhľadom k tomu, že žalobca vo svojom podaní doručenom súdu
dňa 16.3.2015 sa svojím žalobným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 26.2.2015 domáhal
náhrady škody aj podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci, v ktorom v procesnom postavení odporcu vystupuje Ministerstvo spravodlivosti SR.
Konanie je vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 4C/65/2015. Návrh podaný v tejto veci
a v konaní vedenej pod sp. zn. 4C/65/2015 je založený na totožných skutkových okolnostiach, ktorými
vznikla navrhovateľke škoda. Na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 4C/65/2015 v súčasnosti
prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka s významom pre rozhodnutie súdu v tejto veci, v ktorej sa

rozhoduje o nároku žalobcu na náhradu škody z titulu zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., ktoré je založené na rovnakých skutkových
okolnostiach ako toto konanie, súd prerušil konanie až do právoplatného skončenia predmetného
konania, vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 4C/65/2015.

Z žaloby doručenej Okresnému súdu Bratislava I dňa 26.02.2015 súd zistil, že žalobca sa domáhal
od žalovaného Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky zaplatenia sumy
23.973,64 eur titulom náhrady škody podľa § 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci, z dôvodu nesprávneho úradného postupu notárky Q.. C. B..

Podľa § 103. O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 83. O.s.p. začatie konania bráni tomu, aby o tej istej veci prebiehalo na súde iné konanie.

Podľa § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno
odstrániť, súd konanie zastaví.

Nedostatkom podmienky súdneho konania podľa § 104 ods. 1 O.s.p. je i prekážka začatého konania
(litispedencia;§ 83 O.s.p.), ktorá bráni tomu, aby na súde prebiehalo iné konanie v tej istej veci. Táto

prekážka vzniká (je daná), ak na ktoromkoľvek súde v Slovenskej republike je začaté konanie, ktoré má
rovnakých účastníkov, rovnaký predmet konania a rovnaké skutkové okolnosti, od ktorých sa odvodzuje
právo. Pokiaľ ide o totožnosť účastníkov, táto je daná aj vtedy, ak účastníci v druhom konaní vystupujú
v opačnom procesnom postavení. Predmet konania je vymedzený petitom návrhu na začatie konaniaa základ uplatneného nároku je určený skutkovými okolnosťami, ktorými je petit zdôvodnený, totožnosť
predmetu konania je totožnosť nároku uplatneného z rovnakého skutkového základu či skutkového deja.

Litispendencia je procesnou prekážkou konania, ktorú musí súd z úradnej povinnosti odstrániť, bez
zreteľa na to, kedy túto prekážku zistí, alebo kedy táto prekážka vznikla.

Súd pri skúmaní procesných podmienok zistil prekážku začatej veci, prebiehajúceho konania na
Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 4C/65/2015, o tej istej veci. V danom prípade je splnená

podmienka totožnosti účastníkov konania, žalobca Q. A., T. XXX, A., štátne občianstvo SR, proti
žalovanému Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné nám. 13,
Bratislava, totožnosť predmetu sporu, ktorým sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy
23.973,64 eur titulom náhrady škody podľa § 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci z dôvodu nesprávneho úradného postupu notárky Q.. C. B., ktorá sa pri výkone
svojej činnosti notárky, dopustila radu formálnych chýb, z ktorých niektoré mali za následok spôsobenie

neplatnosti závetu formou notárskej zápisnice v súvislosti s čím žalobcovi nebola pribratá do dedičského
konania ako závetná dedička po poručiteľke V.. Z. R., čím došlo k poškodeniu jej osoby nakoľko sa mala
v prípade platného závetu spísaného formou notárskej zápisnice stať závetnou dedičkou po poručiteľke
V.. Z. R., čím bola žalobca poškodený o jednu polovicu hodnoty dedičstva, t.j. čiastku 23.973,64 eur.
Z obsahu žaloby doručenej tunajšiemu súdu dňa 22.07.2015 pod sp.zn. 45C/491/2015 súd zistil, že

ide o totožnú žalobu, ktorá bola doručená Okresnému súdu Bratislava I dňa 26.02.2015 pod sp.zn.
4C/65/2015, ide o totožný text žaloby ako v predmetnej veci vedenej na tunajšom súde (vyhotovený
v rovnakom počte siedmych strán), rovnakých účastníkov konania, rovnaký predmet sporu. V danom
prípade ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť a preto súd konanie vo veci
zastavil podľa § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p..

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., podľa ktorého žiaden z
účastníkovnemáprávonanáhradutrovkonaniapodľajehovýsledku,akkonaniebolovovecizastavené.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 O.s.p.).