Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 28, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/359/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7109234155
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Duditš

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7109234155.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a sudkýň JUDr.

Evy Feťkovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej v právnej veci žalobcu B. Y., nar. X.X.XXXX, bytom v C., J.
XX proti žalovanému Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom v
Bratislave, Župné námestie 13, v konaní o zaplatenie 33.194,00 eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Košice I z 15.1.2015 č.k. 40C/470/2009-393 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi 609,60 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh
zamietol. Rozhodol, že o trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením do 30 dní od

právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Rozsudok odôvodnil tým, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 4.564,89 eur titulom majetkovej
ujmy a 28.629,02 eur titulom nemajetkovej ujmy za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Súd
prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca bol trestne stíhaný pre trestný čin útoku na
štátny orgán. Trestné stíhanie začalo vydaním uznesenia zo dňa 15.8.2003. Trestné stíhanie sa skončilo
uznesením Okresného súdu Košice II z 30.6.2008, ktorým bolo zastavené trestné stíhanie žalobcu ako

obžalovaného, pretože skutok nie je trestným činom. Žalobca si následne uplatnil nárok na náhradu
škody spôsobenú pri výkone verejnej moci. Tento nárok vyčíslil ako majetkovú ujmu, ktorá pozostáva
z cestovného pre jeho dcéru na pojednávanie dňa 9.11.2004 vo výške 94,93 eur, platbu za MHD 0,80
eur, cestovné žalobcu na pojednávania a na jeho poštu spolu 85,60 eur, advokátske služby JUDr. Petra
Póra 298,75 eur, cestovné do Bratislavy a späť na pojednávanie na Najvyššom súde v sume 37,77 eur,
poštovné v sume 149,37 eur, kopírovanie v sume 4.564,89 eur a náhradu trov právneho zastúpenia za
podanienávrhunapredbežnéprerokovanienávrhunanáhraduškodyvovýške120,88eur.Nemajetkovú

ujmu vyčíslil sumou 28.629,02 eur.

Súd prvého stupňa posúdil nárok žalobcu podľa ustanovení zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, ktorý je
potrebné na prejednávanú vec aplikovať aj s poukazom na prechodné ustanovenia zákona č. 514/2003
Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Za nezákonné rozhodnutie, ktoré

zakladá uplatnený nárok náhradu škody je potrebné považovať uznesenie o začatí trestného stíhania
proti žalobcovi, ktoré bolo vydané dňa 15.8.2003. Súd prvého stupňa poukázal na povahu nároku na
náhradu škody, za ktorú zodpovedá štát ako objektívnej zodpovednosti, ktorá sa uplatňuje bez ohľadu
na zavinenie a je daná vtedy, ak sú splnené tri základné podmienky, a to existencia škody, existencianezákonného rozhodnutia a príčinná súvislosť. Poukázal na to, že v trestnom konaní je povinnosťou
orgánov činných v tomto konaní vyšetrovať a stíhať trestnú činnosť, na druhej strane sa však štát
nemôže zbaviť zodpovednosti za postup týchto orgánov, ak sa ich postup ukáže ako mylný, zasahujúci

do základných práv. Základ žalovaného nároku tak bol preukázaný tým, že trestným stíhaním, ktoré
bolo skončené rozhodnutím o zastavení trestného stíhania je nepochybné, že trestné stíhanie bolo
realizované v rozpore so zákonom a tak je teda trestné stíhanie spôsobilé vznik materiálnej škody i
nemateriálnej ujmy.

Pokiaľ sa týka žalobcom uplatnených nárokov na náhradu, vychádzal súd prvého stupňa z ust. § 420
ods. 1, § 442 ods. 1 a 2, § 443, § 11 a § 13 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka (OZ). Uviedol, že náhrada
škody spĺňa reparačnú funkciu, to znamená, že má zabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu
spôsobenej ujmy. Poukázal na rozdiel medzi skutočnou škodou a ušlým ziskom, ako aj na povahu
nemajetkovej ujmy. Dospel k záveru, že žalobcovi vznikla majetková škoda vo výške jeho cestovného

na pojednávanie na Najvyšší súd v Bratislave dňa 13.6.2008 v sume 37,77 eur, náklady na kopírovanie
vo výške 1,08 eur a 5,04 eur a trovy obhajoby v trestnom konaní, ktoré predstavovali sumu 346,48
eur. Ďalej priznal trovy právneho zastúpenia pri predbežnom prejednaní nároku v celkovej sume 120,88
eur, náhradu cestovného vo výške 17,13 eur, cestovné MHD na poštu spolu vo výške 23,10 eur a
poštovné v celkovej sume 58,12 eur za podania priamo súvisiace s trestným stíhaním. Túto majetkovú

škodu v celkovej sume 609,60 eur považoval súd prvého stupňa za preukázanú a dôvodnú. Súd prvého
stupňa nepriznal trovy cestovného jeho dcéry L. Y., pretože táto škoda nevznikla žalobcovi a žalobca
žiadnym spôsobom nepreukázal jej dôvodnosť. Pokiaľ ide o uplatnenú nemajetkovú ujmu, zákon č.
58/1969 Zb., ktorý sa na prejednávanú vec aplikuje neobsahuje ustanovenia o nemajetkovej ujme
a túto je možné priznať iba podľa ust. § 11 OZ v prípade neprimeraného zásahu do osobnostných

práv žalobcu. Súd prvého stupňa nariadil vo veci znalecké dokazovanie z odboru psychológie, s
vyjadrením konzultanta, znalca z odboru psychiatrie a následne kontrolným znaleckým posudkom z
odboru psychológie, z ktorých vyplynulo, že nebolo preukázané, aby žalobca v súvislosti s trestným
konaním trpel psychickou ujmou. U žalobcu bola zistená nevyrovnaná osobnosť, porucha osobnosti,
ktorá sa prejavuje paranoidnými nevyrovnanými prejavmi s poruchou adaptability, ťažkosti prispôsobiť

sa životným situáciám a trestné konanie mohlo tieto negatívne stránky zvýrazniť. Trestné konanie malo
nepochybne vplyv na bežný život žalobcu, nebolo však preukázané, že tento zásah bol takej intenzity,
aby odôvodňoval priznanie nemajetkovej ujmy. Nebolo preukázané, že by k ukončeniu pracovného
pomeru žalobcu došlo v súvislosti s trestným stíhaním, keďže dôvodom bola organizačná zmena a
pracovný pomer bol ukončený dohodou. Pokiaľ žalobca tvrdil, že došlo k neprimeranému zásahu v

dôsledku článku v denníku Korzár súd prvého stupňa uviedol, že ak by takýmto článkom k zásahu
do osobnostných práv žalobcu došlo, zodpovednosť by mal subjekt odlišný od žalovaného. Pokiaľ si
žalobca uplatnil nárok na náhradu škody titulom nesprávneho úradného postupu, vzniesol žalovaný
námietku premlčania, v prípade ktorej súd prvého stupňa dospel k záveru, že je dôvodná. Preto v
prevyšujúcej časti žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p.

Proti rozsudku podal odvolanie žalobca. V odvolaní namietal, že rozsudok bol vynesený bez prítomnosti
jeho právnej zástupkyne JUDr. Moniky Meňhertovej, pričom na pojednávaní sudkyňu upovedomil, že
má právnu zástupkyňu. Namietal, že sudcovia si súdne spisy upravujú po svojom. Uvádza, že nedostal

rozsudok do 30 dní, preto proti nemu podal odvolanie a tiež podal sťažnosť u predsedu Okresného súdu
Košice I. Rozsudok považuje za nezákonný, bola mu priznaná iba časť finančnej ujmy a zamietnutá
finančná odmena za podania adresované súdom a štátnym orgánom i nemajetková ujma za 5 rokov
psychického týrania. Uvádza, že sudcovia nezákonným konaním úmyselne spôsobujú prieťahy a vznik
nových súdnych sporov. V prípade, ak bude podporované ich rozhodovanie, bude žalobca nútený obrátiť

sa na medzinárodné súdy.

Na základe výzvy súdu prvého stupňa žalobca doplnil svoje odvolanie tak, že namieta, že pojednávanie
a rozsudok bol vynesený bez prítomnosti jeho právnej zástupkyne, čím došlo k vadám konania, uviedol,

že rozsudok bol vynesený „podľa klamných predložení a nie podľa rozsudku 6Tdo 6/2008, ktorý uvádza
porušenie zákona“.

Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2
O.s.p.), podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. preskúmal rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a

dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa správne a úplne zistil skutkový stav veci, skutkové
zistenia podradil pod relevantné ustanovenia hmotného práva, čo znamená, že jeho právne posúdenie

je správne. Konanie súdu prvého stupňa ani napadnuté rozhodnutie nie je postihnuté žiadnou z vád,
ktoré sú vymenované v ust. § 221 O.s.p. a ktoré by boli dôvodom na zrušenie rozsudku.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje
správnosť dôvodov (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Žalobca v odvolaní namietal, že rozhodnutie bolo vydané v neprítomnosti jeho právnej zástupkyne, v
čom vidí vadu konania podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p.

Z obsahu spisu vyplýva, že pojednávanie vo veci bolo vykonané dňa 15.1.2015, na pojednávaní
bol prítomný žalobca. Právnej zástupkyni žalobcu JUDr. Monike Meňhertovej bolo predvolanie na
pojednávanie doručené dňa 6.10.2014. Právna zástupkyňa sa na pojednávanie nedostavila. Z obsahu
spisu nevyplýva, že by právna zástupkyňa žalobcu oznámila dôvod svojej neprítomnosti na pojednávaní

alebo že by žiadala o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu.

Neprítomnosť právnej zástupkyne žalobcu nie je vadou konania, ktorá by mala za následok porušenie
procesných práv účastníka. Žalobca je fyzickou osobou a má plnú spôsobilosť na právne úkony, to

znamená, že má úplnú procesnú spôsobilosť (§ 20 O.s.p.). Námietka žalobcu, že v konaní nebol riadne
zastúpený tak nie je dôvodná.

Ďalšia odvolacia námietka, že súdny spor bol ukončený „podvodom“ je právne irelevantná. Z obsahu

odvolania nie je zrejmé, v čom by mala spočívať nesprávnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa. Z obsahu
rozsudku naopak vyplýva, že súd v celom rozsahu rešpektoval rozhodnutie trestného súdu o tom, že
trestné stíhanie žalobcu bolo ukončené uznesením o jeho zastavení. Súd prvého stupňa sa riadne
vysporiadal s otázkou výšky náhrady škody a priznal žalobcovi tie nároky, ktoré vznikli v priamej príčinnej
súvislosti s vedením trestného konania. Súd prvého stupňa sa riadne vysporiadal s nárokmi, ktoré

považoval za nedôvodné, išlo o zostatok náhrady skutočnej škody a nárok na náhradu nemajetkovej
ujmy, ktorý bol posúdený ako nedôvodný.

K námietkam žalobcu, že by jeho spory nemali riešiť košické súdy, odvolací súd uvádza, že tieto

nespĺňajú náležitosti námietky zaujatosti, resp. návrhu na vylúčenie sudcov podľa § 15a O.s.p., pričom
žalobca bol v konaní riadne poučený o tom, za akých podmienok je možné námietku zaujatosti uplatniť.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne

správne, preto ho podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil vo výroku, ktorým bol návrh v prevyšujúcej časti
zamietnutý.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.