Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18CoE/44/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8415202690
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8415202690.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného O., s.r.o., so sídlom v K., O. XX, T.: XX XXX XXX,
právne zastúpený Advocate s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému B. V., nar.
XX.XX.XXXX, bytom XXX XX A. Z. XXX o vymoženie 35 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok, č.k. 10Er 178/2015-13 zo dňa 23.6.2015, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením zamietol Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvého stupňa“) žiadosť
súdneho exekútora JUDr. P. C., O.., exekútorský úrad so sídlom v K., ul. J.. 60, o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie z 04.02.2015.

Vychádzal zo zistenia, že v rozhodcovskej zmluve v čl. II je uvedená rozhodcovská doložka, ktorá

zdanlivo dáva povinnému (spotrebiteľovi) možnosť výberu medzi všeobecným súdom a rozhodcovským
súdom, avšak v prípade, ak by podal dodávateľ (oprávnený) žalobu na rozhodcovský súd predtým ako
spotrebiteľpodalžalobunavšeobecnýsúd,jespotrebiteľnútenýpodrobiťsazačatémurozhodcovskému
konania na rozhodcovskom súde. Podľa názoru súdu je dojednanie rozhodcovskej zmluvy neprijateľnou
podmienkou a v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je neplatná, pretože spôsobuje
nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a súčasne nebolo

individuálne dojednané. Vo veci teda nerozhodoval orgán, ktorý by mal vo veci právomoc, čo má za
následok nedostatok materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku, preto
súd žiadosť o udelenie poverenia v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol.

Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol
uznesenie zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom
a prekročenie rámca preskúmavacej činnosti. Preskúmavaním materiálnej stránky má exekučný súd
zisťovať, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu a nemôže zaujímať právne
stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu a musí sa obmedziť na také dôvody
zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov. Poukázal zároveň na skutočnosť,

že oprávnený uzatvára s povinným rozhodcovskú zmluvu formou samostatného úkonu, a to na
samostatnej listine. V článku 2 tejto zmluvy je daná právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.

Zákonný sudca podanému odvolaniu v súlade s § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len ,,O.s.p.“) nevyhovel.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci kompetencií podľa § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal
napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia§ 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie
oprávneného nie je dôvodné.

Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvého
stupňa, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a na doplnenie jeho správnosti poznamenáva:

Rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú správne súd prvého stupňa aj bez návrhu prioritne riešil, je otázka
platnosti rozhodcovskej doložky. Najvyšší súd už vo viacerých rozhodnutiach konštatoval oprávnenie
exekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej zmluvy. Vo veci 3Cdo 146/2011 najvyšší súd
judikoval, že cit.: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie
prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy,

nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský
rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať
daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný
súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak
už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti,

so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.“ (porov. uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky vo veci 3Cdo 146/2011, 6Cdo 143/2011, 2Cdo 245/2010, uznesenia Ústavného
súdu Slovenskej republiky vo veciach IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011 a nález Ústavného súdu Českej
republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 1.11.2011).

Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na spoločného stanovisko občianskoprávneho a
obchodnoprávneho kolégia KS v Prešove z 27.9.2010, v zmysle ktorého „zmluvná podmienka
v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31. 12. 2007 alebo vo všeobecných obchodných
podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná
a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní,

bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť
exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy,
ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale
ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol
nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť

rozhodcovskému konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá
pred 1. januárom 2008“. Na odklon od tohto stanoviska nie je dôvod ani v tomto prípade. Rozhodcovský
rozsudok bol založený na rozhodcovskej zmluve. Neprijateľná zmluvná podmienka je neplatná, a teda
nevyvoláva právne účinky obdobne ako keď rozhodcovskej zmluvy niet (porov. uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 1/2012, uznesenie Krajského súdu v Prešove vo veci 6CoE

66/2012, 6CoE 256/2012).

Pokiaľodvolateľpoukázalnato,žerozhodcovskázmluvabolavtomtoprípadesamostatnáaindividuálne
dohodnutá a účastníci ju uzatvorili slobodne a po zvážení všetkých náležitostí, tak k tomu odvolací
súd poznamenáva, že rovnako ako samotná zmluva o úvere, aj rozhodcovská zmluva sú spísané na

predpísanom tlačive, ktorého obsah nemohol dlžník ovplyvniť a musel sa mu podriadiť. Zmluvy boli
uzavreté v ten istý deň (27.03.2012).

Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa

vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba
konkrétne znamená (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6 M Cdo 9/2012).
Oprávnený si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde
o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené
a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Súdna kontrola dopadá aj na stav, že zmluvný vzťah hlavný
a vedľajší bol vyjadrený v samostatných listinách. Niet dôvod vylúčiť súdnu kontrolu formulárovej zmluvy
len preto, že je na samostatnej listine a nebola hodnoverne preukázaná vôľa spotrebiteľa individuálne
vyjednať, aby prípadné spory riešil rozhodca (v danej veci predformulovaný na tlačive dodávateľa). Inakby aj napríklad záložné zmluvy, ktoré sa nachádzajú na ,,sólo“ tlačivách boli vylúčené zo súdnej kontroly.
Podstatou individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom
naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu, a to je práve aj prípad typových rozhodcovských zmlúv,

ktoré sa predkladajú spotrebiteľom na podpis a majú vyvolať dojem, že si ich vyžiadali spotrebitelia.

Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo
možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS ako nekalú (Rozsudok Súdneho
dvora EÚ C-243/08 Pannon).

Záver o neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy odvolací súd vidí tiež v geografickom faktore v zmysle
judikatúry. Neprimeraná vzdialenosť od miesta rozhodcovského konania je skutočnosťou, ktorá má
odradzujúce účinky pre spotrebiteľa vo vzťahu k uplatňovaniu práva. Už len samotná vzdialenosť cca
350 km na rozhodcovské konanie je odradzujúca. (rozsudok Súdneho dvora EÚ C-240/98 - C-244/98
Oceano grupo editorial).

Z uvedených dôvodov odvolací súd v zmysle ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil uznesenie ako vecne
správne vrátane osvojenia si dôvodov.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.