Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoE/68/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715206528
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:6715206528.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova
25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpenej advokátskou kanceláriou: Advocate, s. r. o. so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, v mene ktorej koná ako advokát konateľ JUDr. Martin Máčaj,
proti povinnému: T. C., nar. XX.XX.XXXX bytom Ul. Z. - O.. XXXX, o vymoženie sumy 180 eur s
príslušenstvom, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Komárno z 20. októbra 2015

pod č.k. 14Er/1053/2015-20, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na ustanovenie
§ 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 Exekučného poriadku § 45 ods. 1, 2, 3 zákona č. 244/2002

Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014 (ďalej len „ZoRK“), § 25 ods. 1, 2
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 2 písm. a), b), § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 o
spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov, § 3 ods. 1, § 39, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, § 54
ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2008,
§ 52 ods. 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 161/2011 Z.z., článkom 46 ods. 1 Ústavy

Slovenskej republiky, článkom 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, rozhodnutiami
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a zisteným skutkovým stavom. Z predložených dokladov zistil, že
oprávnená a povinný uzatvorili zmluvu o úvere a rozhodcovskú zmluvu. Predmetný právny vzťah posúdil
ako spotrebiteľský. Podľa článku II predloženej rozhodcovskej zmluvy všetky spory, ktoré vzniknú zo
zmluvy o úvere č. 402000017 zo dňa 26.03.2013, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie,
ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a

uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie,
budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská,
a.s., Karlovské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761 (rozhodcovský súd), ak žalujúca zmluvná
strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných
poriadkov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov
rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom SR, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde

podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Predmetná
rozhodcovská zmluva, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že
znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli
dodávateľky, t.j. oprávnenej. Keďže rozhodcovská zmluva nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná (ide
o zmluvu formulárového typu určenú pre veľké množstvo spotrebiteľov, ktorej obsah je daný vopred),

a fakticky núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, je neprijateľná. Akékoľvek plnenie
priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej zmluvy, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením,ktoré je v rozpore s dobrými mravmi vyplývajúcimi z ustanovenia § 3 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom
na to, že rozhodcovská zmluva je v zmysle vyššie uvedeného neplatná, exekučný titul vydaný na
jej základe je materiálne nevykonateľný, čo predstavuje neodstrániteľnú prekážku brániacu vykonaniu

exekúcie, preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Oprávnenánapadlauznesenievzákonnejlehoteodvolanímzdôvodunesprávnehoprávnehoposúdenia
veci a neúplného zistenia skutkového stavu veci súdom prvého stupňa. Žiadala, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Mala za to, že v prejednávanej veci

súd prvého stupňa prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti. Poukázala na ustanovenie § 44 ods.
2 Exekučného poriadku a 45 ods. 1 a ods. 2 ZoRK a uviedla, že súd na správne zistený skutkový
stav aplikoval nesprávne právny predpis. Konštatovala, že formálne preskúmavanie exekučného titulu
sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu (v prejednávanej veci
rozhodcovský rozsudok) a preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené
hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi).

Exekučný súd sa v rámci materiálneho prieskumu musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného
titulu. Postupom súdu prvého stupňa v predmetnej veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 ZoRK došlo
k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je
v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Ďalej poukázala na to, že oprávnená
s povinným uzatvorila rozhodcovskú zmluvu podľa ustanovenia § 3 a nasl. ZoRK formou samostatného

právnehoúkonu,a tonasamostatnejlistine.Vniektorýchprípadochjerozhodcovskádoložkadohodnutá
v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné, konajúci súd však
tietoskutočnostidostatočnenezisťoval,a takzaťažilkonanievadounedostatočnezistenéhoskutkového
stavu. Zdôraznila, že povinnému nebola odňatá možnosť obrátiť sa, v prípade akýchkoľvek sporných
otázok spojených so zmluvou o úvere, na všeobecný súd a v danej veci konajúci súd konal nad rámec

zákonných ustanovení.
Vo veci rozhodla vyššia súdna úradníčka Okresného súdu Komárno. Sudkyňa súdu prvého stupňa
predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu s vyjadrením, že odvolaniu nemieni vyhovieť.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou

osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods.1 OSP), a že spĺňa náležitosti § 205 a nasl.
OSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP),
prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru,
že odvolanie oprávnenej nie je dôvodné, preto uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa
§ 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

V predmetnej veci, z obsahu spisu, je zrejmé, že exekučné konanie začalo dňa 10.03.2015, kedy bola
pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., so sídlom exekútorského úradu v Bratislave,

Záhradnícka 60, spísaná zápisnica o návrhu na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu -
Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. zo
dňa 21.11.2014 sp. zn. SR 15017/14, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31.12.2014 a vykonateľnosť
dňa 05.01.2015, podkladom ktorého bola zmluva o úvere č. 402000017 zo dňa 26.03.2013. Účastníci
konania dňa 26.03.2013 uzatvorili rozhodcovskú zmluvu. Súdny exekútor žiadosťou o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie doručenou dňa 05.05.2015 na Okresný súd Komárno požiadal
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnému. Súčasťou spisu sú aj všeobecné
podmienky poskytnutia úveru. Následne súd prvého stupňa preskúmavaným uznesením žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej
a materiálnej. Ak je exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa aj napriek tomu nesprávne
nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. V rozhodnutiach Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 13.10.2011 sp. zn. 3Cdo/146/2011 a zo dňa 18.01.2012 sp. zn.6Cdo/143/2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že pokiaľ oprávnený v návrhu na
vykonanie exekúcie označí ako exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd
oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej

rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky,
či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný
súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd.

Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania,
exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti,
alebo postihuje majetok.

Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských
komisií a zmierov nimi schválených (§ 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku.

Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.01.2015, na exekučné
konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného
v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu,
a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

Exekučný poriadok pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší priebeh, vyžaduje splnenie zákonom
stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. Podľa § 44 ods. 2
Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania, súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí

rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora,
aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d)
Exekučného poriadku. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom,
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je

prípustné odvolanie. Z uvedeného vyplýva, že súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu
s príslušnými právnymi predpismi je hmotnoprávnym predpokladom vykonania exekúcie.

Podľa § 53 ods. 1 veta prvá a ods. 5 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.

Smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu

na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď,
ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo
nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľmi a spotrebiteľom
v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci
obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu

vyvodiťvšetkydôsledky,ktoréztohopodľadanéhovnútroštátnehoprávavyplývajú,scieľomzabezpečiť,
aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa dospel k
záveru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu

vyvodil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací súd sa stotožnil s
názorom súdu prvého stupňa, ktorý správne posúdil zmluvu o úvere ako spotrebiteľskú.
Zásadnou právnou otázkou v predmetnej veci je otázka, či rozhodcovská zmluva
k úveru, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol je neprijateľnou podmienkou. Podľa dojednanej
rozhodcovskej zmluvy, spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní, avšak výber jednej z alternatív

riešenia sporov spočíva na oprávnenej. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom prvostupňového
súdu, že o rozhodcovskú zmluvu, ktorá vyžaduje, že spory môžu byť síce riešené aj v súdnom konaní,
ide aj vtedy, ak výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na oprávnenej, že síce
spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a príslušným súdom Slovenskejrepubliky, ale ak by podľa tejto rozhodcovskej zmluvy začalo rozhodcovské konanie na návrh oprávnenej
ako dodávateľky, spotrebiteľ by bol nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Súd prvého
stupňa dospel k správnemu právnemu záveru, odvolávajúc sa na § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka,

že takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola spôsobená značná nerovnováha v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či
riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula,
alebo dodávateľka svojím konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma. Práve proti možnosti
dodávateľov diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľsko-

právnej ochrany pred štandardizovanými typmi zmlúv.

Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka je svojím obsahom najbližšie problémovej
rozhodcovskej zmluve. Uvedené ustanovenie sa má vykladať z pohľadu spotrebiteľa a jeho ochrany a
nie z pohľadu dodávateľky. Ak by dodávateľka iniciovala konanie na rozhodcovskom súde, je klauzula
neprijateľná, ak nie je alternatíva daná pre spotrebiteľa, aby rozhodcovské konanie zastavil, alebo

odvrátil. Spotrebiteľ môže svoje práva uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej zmluvy,
ale ak sa tak rozhodne, aj v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá
by mu v tom bránila, bude v zmysle citovaného ustanovenia považovaná za
neprijateľnú. Pokiaľ ide o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu, možnosť voľby pre spotrebiteľa je
len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú

veritelia, čo možno odôvodniť aj rozsahom nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej (typovej,
adhéznej) zmluvy. Neprijateľná rozhodcovská doložka je absolútne neplatná (§ 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka) ajepovinnosťounielensúdu,aleajrozhodcuztohtoprávnehoposúdeniavyvodiť
všetky právne dôsledky, a poskytnúť náležitú ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami.
Na individuálne dojednanie je potrebné rešpektovať a zachovať proces tvorby zmluvy ustanovený v

Občianskom zákonníku. Predkladanie rozhodcovských zmlúv spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú
pravidlá rozhodcovského konania a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť tejto časti formuláru,
sa zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov, pričom na tomto nič nemení
ani vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy na samostatnom liste papiera. Je neakceptovateľné,
aby porušovateľ práva presúval zodpovednosť na slabšiu stranu a je vylúčené, aby za takýchto okolností

súd akceptoval rozhodcovskú zmluvu.

Nepochybne je možné konštatovať, že ide o vopred dodávateľkou naformulované zmluvné klauzuly
vrátane rozhodcovských zmlúv a je zrejmé, že spotrebiteľ - povinný nemohol takúto formulárovú
(adhéznu, typovú) zmluvu meniť. Taktiež je nutné konštatovať, že bez podpísania rozhodcovskej zmluvy

by nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o úvere. Na strane oprávnenej je dôkazné bremeno preukázať, že
spotrebiteľ - povinný si individuálne vyjednal rozhodcovské konanie. V tomto smere neboli doložené
žiadne relevantné listinné dôkazy preukazujúce záver o individuálnom vyjednaní rozhodcovskej zmluvy.
Ak si spotrebiteľ individuálne vyjednal rozhodcovskú zmluvu, potom by muselo platiť, že si individuálne
vyjednal aj podmienky arbitráže. Z obsahu spisu však takýto záver nie je možné prijať.

Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa rozhodol
vo výroku vecne správne, keď zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a preto
odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne v zmysle § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.