Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11CoE/271/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115230187
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Molnárová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4115230187.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o., Vajnorská 100/A, Bratislava,
IČO: 45 869 464, zastúpeného JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou, Martinčekova 13,
Bratislava, proti povinnej: S. D., nar. XX. XX. XXXX, C. XX, o vymoženie sumy 1.456,62 eur s
príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 11Er/1137/2015 a u súdneho exekútora
JUDr. Erika Tótha, Piaristická 2, Nitra pod sp. zn. EX 2951A/15, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu

Okresného súdu Nitra č. k. 11Er/1137/2015-36 zo dňa 23. marca 2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Erika Tótha o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil citáciou ustanovení § 41 ods.
2 písm. d/, § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ustanovení § 2 písm.
a/, b/, § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
(zákon o spotrebiteľských úveroch), ustanovení § 2 písm. a/, b/, d/, § 25 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov a ustanovení § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 2, 5 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky

zákonník. Uviedol, že v predmetnej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok zo dňa 11. 02.
2013 vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. pod
sp. zn. IA-C/0812/0199 na podklade zmluvy o úvere zo dňa 20. 10. 2010 č. 0379010410, ktorú
súd prvého stupňa posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú.

Súdu prvého stupňa je z jeho rozhodovacej činnosti a z reklamnej kampane Poštovej banky, a.s. vo

verejných médiách (najmä televízia a denná tlač) známe, že táto spoločnosť ako bankový subjekt
podniká v oblasti požičiavania peňažných prostriedkov (v médiách označované ako "pôžička") širokému,
nešpecifikovanému okruhu osôb. Oprávnený mal preto pri uzatváraní zmluvy postavenie dodávateľa.
Súd taktiež zistil, že povinný pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti, nemal postavenie podnikateľa, ale konal ako fyzická osoba, v
postavení spotrebiteľa.

Na základe uvedeného, exekučný súd vyhodnotil úverovú zmluvu medzi Poštovou bankou, a.s. ako
dodávateľom a povinným ako spotrebiteľom ako spotrebiteľskú zmluvu a na právny vzťah medzi
účastníkmi je nutné okrem ustanovení Obchodných podmienok pre úver, na ktoré sa odôvodnenie
rozsudku odvoláva aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán.Súd prvého stupňa preskúmaním Zmluvy o úvere zistil, že podľa článku 3 ods.7 sa nachádza
rozhodcovská doložka, ktorá je uvedená i v bode 10.2.2 Všeobecných obchodných podmienok.

Konštatoval, že cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom,
na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Často krát sa takáto rozhodcovská zmluva
vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej
zmluve. Veriteľ môže na základe takejto rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie
rozhodcovskému súdu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by inak bol príslušný. Na základe

tejto rozhodcovskej doložky spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť
sa voči nárokom dodávateľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Rozhodcovskú doložku si
spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými
podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým Všeobecným
obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym
spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda

dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať.

Takto formulovaná rozhodcovská doložka ako zmluvná podmienka v štandardne formulovanej
zmluve alebo vo všeobecných obchodných podmienkach resp. obchodných podmienkach pre úver,
inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojedná, a ktorá vyžaduje

od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní je neprijateľnou
podmienkou, ktorá je zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná a teda bráni tomu, aby
na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na
udelenie poverenia pre exekútora.

Rozhodcovská doložka vo Všeobecných obchodných podmienkach spolu so zmluvou o úvere má
charakter štandardnej formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený používa s vopred neurčitým počtom
spotrebiteľov v zmluvných vzťahoch. Nakoľko rozhodcovská doložka je súčasťou Všeobecných
obchodných podmienok, nemožno považovať takúto rozhodcovskú doložku za individuálne dojednanú.
V čase uzavretia Zmluvy o úvere v spojení so Všeobecnými obchodnými podmienkami ešte

medzi účastníkmi neexistoval z uzavretej zmluvy žiadny spor. Takýmto spôsobom sa pred vznikom
akéhokoľvek sporu s oprávneným bez primeraného dôvodu povinný vopred vzdal svojich práv uplatniť
svoje nároky alebo brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Je síce pravdou, že niekedy
rozhodcovská doložka dáva dlžníkovi právo obrátiť sa v spore s veriteľom aj na všeobecný súd, avšak
toto právo je len formálne, pretože je obmedzené iba do doby, kým nepodá veriteľ návrh na prejednanie

sporu na rozhodcovský súd.

Súd prvého stupňa dospel k záveru o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, pretože spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, tým že znemožňuje
spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa.

O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi
rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie
na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať
návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Podľa názoru súdu, už len
tieto skutočnosti možno považovať za dostačujúce na záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky

vzhľadom na zásadný dopad tejto zmluvnej podmienky na vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľom.
Takto formulovaná zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán,
a preto je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Rozhodcovská doložka v Zmluve o
Úvere a vo Všeobecných obchodných podmienkach je neprijateľná, pretože núti spotrebiteľa sa podrobiť
výlučne rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a

výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Akékoľvek plnenie priznané
rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením, ktoré je
v rozpore s dobrými mravmi. Rozhodcovský súd ako z predmetného rozhodcovského rozsudku vyplýva
absolútne opomenul aplikovanie príslušných kogentných vnútroštátnych a európskych noriem týkajúcich
sa ochrany spotrebiteľa. Rozhodcovský súd veľmi starostlivo posúdil postavenie a podnikateľské riziko

oprávneného, avšak ochrane spotrebiteľa ako v zmluvnom vzťahu slabšej strany náležitú pozornosť
nevenoval.

Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. 03. 2012 č. k. 6 Cdo 1/2012.Po právoplatnosti predmetného uznesenia súd exekučné konanie zastaví.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom právnej zástupkyne v zákonom stanovenej
lehote odvolanie. Namietal, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, skutočnosť,
že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a okolnosť,
že doteraz zistený skutkový stav neobstojí. Ďalej namietal, že mu súd prvého stupňa ako účastníkovi

konania odňal možnosť konať pred súdom a skutočnosť, že súd prvého stupňa nesprávne právne
vec posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový
stav. Konštatoval, že súd prvého stupňa prekročil zákonné limity pre skúmanie žiadosti o vydanie
poverenia, a to skúmaním iných listín ako pripúšťa výslovné znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.
S poukazom na znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku uviedol, že exekučný súd nemá zákonné
oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o úvere, ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku.

Inak povedané, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súd príslušný na výkon rozhodnutia
alebo na exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd
alebo ako súd konajúci o opravnom prostriedku, ale práve len ako tzv. exekučný súd. Z povahy veci
teda nie je možné priznať exekučnému súdu väčší rozsah vecnej preskúmavacej pôsobnosti, než
akou v prospech uvedenej interpretácie nesvedčia len jazykové, logické a systematické dôvody, ale aj

premenné historického výkladu. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
4Cdo 159/2009 zo dňa 16. 06. 2009 a nález Ústavného súdu II. ÚS 499/2012. Mal za to, že exekučný
súd je oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul len v zákonom určených medziach.
O platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni
tomu, aby bola opätovne posúdená. Teda je tu prekážka „res iudicata“ a uvedeným konaním dochádza k

porušeniučlánku2ods.2ÚstavySR,nakoľkosúdsvojímkonanímišielnadrámeczákona.Niejemožné,
aby súdy ignorovali vôľu zákonodarcu, ktorú jasne vyjadril pri konštruovaní vzťahu medzi súdnym a
rozhodcovským konaním. Dal do pozornosti, že oprávnený ako právny nástupca Poštovej banky, a.s.
postupoval v súlade s § 93 b/ zákona o bankách a dal možnosť klientovi návrh rozhodcovskej zmluvy
odmietnuť. Konštatoval aj nesprávne aplikovanie ustanovení Občianskeho zákonníka a § 153 ods. 1

OSP. Poukázal aj na odlišný postup iných súdov v tento oblasti. Konštruovaním nového skutkového
stavu bez účasti oprávneného a odňatím možnosti vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému
stavu súd prvého stupňa vychádzal pri rozhodovaní z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistil
skutkový stav, ktorý neobstojí a odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom. Mal za to, že súd
prvého stupňa tak neprimerane zvýhodnil povinného pred exekučným súdom, čím bol porušený princíp

rovnosti účastníkov konania, keďže bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek právny úkon, ho nezákonne
zvýhodňuje len na základe jeho postavenia. Exekučný súd nahrádza pasivitu povinného, bez toho,
aby povinný urobil akýkoľvek úkon. Súdy tak motivujú účastníkov právnych vzťahov k pasivite. Všetko
uvedené oprávnený konštatoval s poukazom na rozsiahlu judikatúru súdov a Ústavného súdu SR v
tejto oblasti. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa

zmeniť tak, že súd žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie,
alternatívne, súd napadnuté uznesenie zruší a vec vráti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací prejednal vec v medziach podaného odvolania podľa § 212 ods. 1, §
214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného

nie je dôvodné, preto rozhodnutie súdu prvého stupňa zo dňa 23. 03. 2016 ako vecne správne podľa §
219 ods. 2 OSP potvrdil, pričom takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o
súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Z obsahu predloženého súdneho spisu vyplýva, že exekučné konanie sa začalo dňa 31.

03. 2015, kedy bol súdnemu exekútorovi JUDr. Erikovi Tóthovi doručený návrh oprávneného zo dňa
15. 03. 2015 na vykonanie exekúcie, v ktorom oprávnený žiadal o vymoženie sumy 1.456,62 eur s
príslušenstvom a trov exekúcie. Ako exekučný titul predložil rozhodcovský rozsudok vydaný STÁLYM
ROZHODCOVSKÝM SÚDOM zriadeným pri ROZHODCOVSKEJ, ARBITRÁŽNEJ a MEDIAČNEJ, a.s.,
so sídlom v Bratislave pod sp. zn. IA-C/0812/0199 zo dňa 11. 02. 2013, ktorý nadobudol právoplatnosť

dňa 04. 04. 2013 a vykonateľnosť dňa 08. 04. 2013. Následne súdny exekútor JUDr. Erik Tóth podaním
zodňa 06.10.2015požiadalpríslušnýsúdoudeleniepoverenianavykonanieexekúcienazáklade
vyššie označeného exekučného titulu. Dňa 23. 03. 2016 súd prvého stupňa, obsadený vyšším súdnymúradníkom, vydal napadnuté uznesenie, ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Erika Tótha
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto uznesenia.

Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu urobil aj správny právny záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky ako zmluvnej
podmienky. Odvolací súd sa s takýmto záverom uvedeným v odôvodnení napadnutého uznesenia
stotožnil, a preto s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 OSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia
obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia bez toho, aby tieto
dôvody opakoval.

Exekučný súd je oprávnený a povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či
sú splnené podmienky na vedenie exekučného konania. Jednou z týchto podmienok je relevantný
exekučný titul, bez existencie ktorého nemožno exekúciu vykonať. V predmetnej veci je exekučným
titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ,

ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. pod sp. zn. IA-C/0812/0199 zo dňa 11. 02. 2013, o vydanie ktorého
požiadala spoločnosť Poštová banka, a.s. (predchodca oprávneného v exekučnom konaní) na základe
zmluvy o úvere, dostupná pôžička zo dňa 14. 10. 2010, v zmysle ktorej bol dlžníčke (v exekučnom
konaní povinnej) poskytnutý úver v sume 1.500,- eur, ktorý sa dlžníčka zaviazala vrátiť veriteľovi
v 40 mesačných splátkach po 57,- eur s ročnou percentuálnou mierou nákladov banky 29,88 %.

Súčasťou zmluvy o úvere, dostupná pôžička je rozhodcovská doložka v znení: „Zmluvné strany sa
dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad,
budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou v článku 10, II. Časti Všeobecných
obchodných podmienok. Klient berie na vedomie, že rozhodnutie rozhodcovského súdu je konečné a
záväzné a jeho zrušenia žalobou na súde sa môže domáhať len z dôvodov vymedzených v zákone

č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.“ Ďalšou súčasťou zmluvy o úvere, dostupná pôžička sú
obchodné podmienky pre úver dostupná pôžička, dostupná pôžička - šikovná rezerva, v ktorých v článku
11 - Prechodné a záverečné ustanovenia, v bode 11.2 je obsiahnutá rozhodcovská doložka v znení:
„Zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo ZoÚ, budú riešené dohodou. V prípade
nedosiahnutia dohody sa uplatní na riešenie sporov rozhodcovská doložka uvedená vo VOP, na základe

ktorej dochádza k mimosúdnemu riešeniu týchto sporov. Mimosúdne vyrovnanie sporov vyplývajúce
zo sprostredkovania poistenia upravuje najmä zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a
zákon č. 420/2004 Z. z. o mediácii“ Súčasťou zmluvy o úvere, dostupná pôžička sú aj Všeobecné
obchodné podmienky, v ktorých je v článku 10. Riešenie sporov a rozhodcovská doložka je obsiahnutá
rozhodcovská doložka v znení: 10.2.1 „Banka a Klient sa budú snažiť o urovnanie všetkých sporov, ktoré

vzniknú z Bankových obchodov rokovaním vedeným v dobrom úmysle a v snahe vyhnúť sa súdnemu
riešeniu sporov.
10.2.2 Banka a klient sa dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré
medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní Služieb, bankových produktov a/
alebo vykonávaní Bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej Zmluvy, a

to v nasledovnom znení:
a/ pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie
Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v
čase začatia rozhodcovského konania;
b/ pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie

a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné
a účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecného súdu“.

Vtejtosúvislostianazdôrazneniesprávnostinapadnutéhouzneseniaodvolacísúduvádzaispoukazom
nauznesenieÚstavnéhosúduSRz24.02.2011,č.k.IV.ÚS55/2011-19,žerozhodcovskádoložka,ktorá

mala založiť legitimitu exekučného titulu nebola v predmetnej veci spotrebiteľom osobitne vyjednaná,
ale vyplýva zo zmluvy o úvere, dostupná pôžička, z obchodných podmienok pre úver dostupná pôžička,
dostupná pôžička - šikovná rezerva i zo Všeobecných obchodných podmienok štandardnej formulárovej
spotrebiteľskej zmluvy o úvere, dostupná pôžička zo dňa 14. 10. 2010 a tento právny vzťah teória i praxpovažujú za nerovnovážny. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci znemožňuje voľbu spotrebiteľa
dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na
rozhodcovskom súde. S poukazom na uvedené potom treba považovať rozhodcovskú doložku uvedenú

v zmluve o úvere, dostupná pôžička, v obchodných podmienkach pre úver dostupná pôžička, dostupná
pôžička - šikovná rezerva i vo Všeobecných obchodných podmienkach štandardnej formulárovej
spotrebiteľskej zmluvy o úvere, dostupná pôžička zo dňa 14. 10. 2010 bez ohľadu na jej formu a
znenie za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti ho
v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská

doložka ako neprijateľná zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z
takejto doložky potom odporuje dobrým mravom. Plnenie z neprijateľnej podmienky je plnením právom
nedovoleným a štát musí bezvýhradne odmietnuť ochranu takýmto plneniam.

V predmetnej veci odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že nie každá zmluvná podmienka vyvoláva
nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa a je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná

podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa, nemali by byť pochybnosti o tom, že takáto
zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou
bola samotná rozhodcovská doložka, v takom prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi.
Takýto výkon práv podľa predmetnej rozhodcovskej doložky je v rozpore s právnou úpravou ochrany
spotrebiteľa a nemôže požívať súdnu ochranu.

S poukazom na uvedené zistenia je potom potrebné konštatovať, že predložený exekučný titul je
materiálne nevykonateľný, nakoľko rozhodcovská doložka uvedená v zmluve o úvere, dostupná pôžička,
v obchodných podmienkach pre úver dostupná pôžička, dostupná pôžička - šikovná rezerva i vo
Všeobecných obchodných podmienkach štandardnej formulárovej spotrebiteľskej zmluvy o úvere,

dostupná pôžička zo dňa 14. 10. 2010 je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a ako taká bola už od
počiatku neplatná v zmysle ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, pričom absencia tejto vlastnosti
spôsobuje v predmetnej veci neodstrániteľnú prekážku brániacu vo vykonávaní exekúcie. Na závere
o neplatnosti predmetnej rozhodcovskej doložky nemení nič ani námietka odvolateľa, že predložením
rozhodcovskej zmluvy si plnil len svoju povinnosť, vyplývajúcu mu z ust. § 93b zákona č. 483/2001

Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy,
za čo ho nemožno v predmetnom exekučnom konaní sankcionovať. Exekučný súd vyššie uvedené
nedostatky zistil už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, preto správne postupoval podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (Exekučný poriadok) v znení

neskorších predpisov a žiadosť súdneho exekútora zamietol. Týmto postupom exekučný súd správne a
v súlade so zákonom odmietol poskytnúť exekučnú právnu ochranu nároku priznanému rozhodcovským
rozsudkom, nakoľko boli splnené podmienky na zamietnutie návrhu, ktorým súdny exekútor žiadal o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.