Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/17/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214208284
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyáková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4214208284.1

Uznesenie

KrajskýsúdvNitrevprávnejvecižalobcu:EOSKSISlovensko,s.r.o.,sosídlomBratislava,Pajštúnska5,
IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Bratislava, Pajštúnska
5, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: S. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom E., K. 2, o zaplatenie 1.912,17
eura s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 12.
marca 2015 č. k. 14C/726/2014-53 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa a odporcovi náhradu trov
konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ sa domáhal od odporcu zaplatenia
sumy 1.912,17 eura s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že odporca s jeho právnym
predchodcom (I. uzatvoril dňa 21. 05. 2008 zmluvu, na základe ktorej mu boli poskytnuté finančné

prostriedky, ktoré sa zaviazal riadne splácať. Ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu
2.224,10 eura. Z tejto sumy si v konaní uplatnil nárok na zaplatenie 1.912,17 eura titulom dlžnej istiny
ako aj úrok z omeškania 8,25 % ročne z uvedenej sumy od 12. 03. 2014 do zaplatenia. Na základe
vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nebolo medzi účastníkmi sporné, že právny predchodca
poskytol odporcovi kreditnú kartu a že bol na nej limit 30.000,- Sk. Čo do uplatneného nároku na
zaplatenie sumy 1.912,17 eura s príslušenstvom navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, keď v konaní

nepreukázaldôvodnosťuplatnenéhonárokuvžalovanejvýške,zčohotátosumapozostávaanazáklade
čo bola uplatnená. V priebehu konania síce pohľadávku špecifikoval, avšak špecifikácia odkazovala len
odkaz na Obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet, keď postúpená
pohľadávka mala predstavovať rozdiel medzi debetnými a kreditnými operáciami odporcu. Obchodné
podmienky ako aj sadzobník poplatkov, na ktoré listiny navrhovateľ poukazoval v priebehu konania
predložené neboli. Tiež navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno v tom smere, keď súdu neozrejmil,

kedy došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu medzi jeho právnym predchodcom a odporcom, keď právny
predchodca navrhovateľa odporcovi ku dňu 03. 05. 2011 účtoval zmluvnú pokutu za postúpenie
pohľadávky k vymáhaniu, prečo táto bola účtovaná, na aký čas a za akých podmienok bola odporcovi
vydaná kreditná karta. Z uvedených dôvodov konštatujúc neunesenie dôkazného bremena zo strany
navrhovateľa návrh zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a odporcovi,
ktorý bol v konaní plne úspešný náhradu trov konania nepriznal, pretože si ich neuplatnil.

Uznesenie súdu prvého stupňa napadol odvolaním navrhovateľ a domáhal sa jeho zrušenia a vrátenia
veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V dôvodoch svojho odvolania uviedol, že navrhovateľ
písomne špecifikoval uplatnený nárok, uviedol, z čoho predmetná pohľadávka pozostáva, akú sumu
odporca čerpal a aké úhrady odporca vykonal. Predložil súdu zmluvu, ktorej neoddeliteľnou súčasťou
boli obchodné podmienky, v ktorých bol obsiahnutý aj sadzobník poplatkov. Dôvody, pre ktoré došlo
k zamietnutiu žalobného návrhu sú neopodstatnené, nakoľko detailne špecifikoval svoj uplatnený

nárok. Súd mal dostatočným spôsobom preukázanú výšku dlžnej sumy. V konaní bolo jednoznačne
preukázané, že odporca čerpal vyššiu sumu peňažných prostriedkov ako uhradil, teda aj v prípade, aksúd nemal preukázanú sumu uplatňovaných poplatkov, nebol dôvod, aby súd zamietol žalobný návrh
v plnom rozsahu, keďže navrhovateľovi preukázateľne vznikol nárok minimálne v sume rozdielu medzi
poskytnutým úverom a úhradami zo strany odporcu. V rozhodnutí absentuje zásada spravodlivosti. V

závere poukázal na zásadu kontradiktórnosti konania, a pokiaľ odporca nesúhlasil s podaným žalobným
návrhom, prípadne mal za to, že dlžnú sumu uhradil, túto skutočnosť mohol v konaní preukázať.
Odporca sa k odvolaniu nevyjadril.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po oboznámení sa s obsahom spisu v
prejednávanej veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) dospel k záveru, že

rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ OSP zrušiť a vec mu vrátiť
na ďalšie konanie.
V danom prípade sa navrhovateľ návrhom domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 1.912,17 eura spolu
s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že dňa 21. 05. 2008 odporca s právnym predchodcom
navrhovateľa uzatvoril zmluvu, na základe ktorej mu boli poskytnuté finančné prostriedky. Odporca
si neplnil zmluvnú povinnosť a ku dňu postúpenia pohľadávky dlhoval na neuhradených dlžných

splátkach a príslušenstve celkovo 2.224,10 eura. Súd prvého stupňa zamietol žalobný návrh z dôvodu
neunesenia dôkazného bremena zo strany navrhovateľa. S takýmto právnym posúdením sa odvolací
súd nestotožňuje a považuje ho za predčasné.
Predmetom tohto konania bolo uloženie povinnosti odporcovi zaplatiť navrhovateľovi žalovanú sumu na
základe zmluvy uzatvorenej dňa 21. 05. 2008 uzavretej medzi právnym predchodcom navrhovateľa I.,

a.s. a odporcom. Navrhovateľ si teda svoju povinnosť tvrdenia splnenia splnil tým, keď tvrdil existenciu
právneho vzťahu založeného uvedenou zmluvou, na základe ktorej bolo právnym predchodcom
poskytnuté odporcovi peňažné plnenie, ktoré mal splácať v mesačných splátkach po 1.000,- Sk. Keďže
odporca si svoju povinnosť nesplnil, vzniklo navrhovateľovi právo na plnenie. K povinnosti tvrdenia
predložil aj dôkazy a to zmluvu zo dňa 21. 05. 2008, všeobecné obchodné podmienky k zmluve, zmluvu

o postúpení pohľadávok medzi právnym predchodcom navrhovateľa a navrhovateľom ako aj výpisy z
pôžičkovej karty QUATRO. Navrhovateľ teda v konaní označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Odporca v priebehu konania zostal pasívny, k žalobnému návrhu sa nevyjadril, nezúčastnil sa ani
pojednávania. Navrhovateľ v konaní preukázal, že odporca čerpal vyššiu sumu peňažných prostriedkov
ako uhradil, tak že mu preukázateľne vznikol nárok minimálne v sume rozdielu medzi poskytnutým

úverom a úhrady zo strany odporcu. Preto sa nemožno stotožniť s názorom súdu prvého stupňa o
neunesení dôkazného bremena zo strany navrhovateľa. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie v zmysle ust. § 221
ods. 1 písm. f/ a h/ OSP.
V závere je potrebné uviesť, že navrhovateľ uplatňuje svoj žalobný nárok na základe zmluvy, ktorú

posudzuje ako zmluvu o úvere podľa § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka a na daný prípad
aplikuje použitie ustanovení Obchodného zákonníka. Odvolací súd je toho názoru, že vychádzajúc zo
zhorapopísanéhoskutkovéhostavusporomdotknutúzmluvujepotrebnéposudzovaťakospotrebiteľskú
zmluvu a na tento vzťah použiť normy Občianskeho zákonníka. V ďalšom konaní preto súd prvého
stupňa bude zmluvu uzatvorenú medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom posudzovať

podľa noriem Občianskeho zákonníka ako spotrebiteľskú zmluvu zo všetkých aspektov.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.