Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoE/326/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215207637
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4215207637.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS, s.r.o., Vajnorská 100/A, 831 04
Bratislava, IČO: 45 869 464, zastúpeného JUDr. Veronikou Kubríkovou, PhD., advokátkou so sídlom
Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, proti povinnému: Q. E., bytom U. G. U. XXX, o vymoženie sumy
288,45 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k.
14Er/660/2015-25 zo dňa 22.09.2015 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením, vydaným vyššou súdnou úradníčkou, zamietol žiadosť
JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD., súdneho exekútora so sídlom Exekútorského úradu so sídlom K.
Mikszátha 268, Rimavská Sobota, zo dňa 14.04.2015 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
vedenej pod č. 14Er/660/2015 (EX 2138/2015). Zamietnutie žiadosti súd odôvodnil s odkazom na

ustanovenie § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (ďalej len ,, Exekučný poriadok"), § 45 ods. 1, 2, 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014, § 52 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 1, 4, § 54 ods. 1,
2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 336/2005 Z.z., § 3, § 879j Občianskeho zákonníka, čl. 2
písm. a), čl. 3 ods. 1, 2, čl. 6 a prílohou ods. 1 písm. q) smernice rady EÚ č. 93/13 EHS zo dňa 05.04.1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Uviedol, že exekučným titulom v danej veci

je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym Rozhodcovským súdom zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ,
ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., sp. zn. IDB0710058 zo dňa 05.08.2011. Konštatoval, že právny
predchodca oprávneného (Poštová banka, a.s.) a povinný uzatvorili dňa 14.08.2007 zmluvu o úvere
č. 8454550607, na základe ktorej poskytol povinnému úver vo výške 331,94 eura a ktorý sa povinný
zaviazal zaplatiť oprávnenému v 50 mesačných splátkach po 14,01 eura. Súčasťou zmluvy o úvere
boli všeobecné obchodné podmienky, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, lebo boli pripravené už vopred

pre veľký počet spotrebiteľov. Podstatná pre posúdenie spôsobilosti rozhodcovského rozsudku ako
exekučného titulu je rozhodcovská doložka, obsiahnutá zmluve v článku 3 ods. 6 a vo Všeobecných
obchodných podmienkach v bode 10. V danom prípade nie je možné formuláciu rozhodcovskej doložky
považovať za platnú rozhodcovskú zmluvu alebo platnú rozhodcovskú doložku. Takto formulovaná
doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva

ho výlučne na vôli dodávateľa. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na
výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok
odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým úverovým podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu.
Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Takto
formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a
pretojeneplatná.Zároveňnešlooindividuálnedojednanietejtodoložky,naktorébyspotrebiteľbolzvlášť

upozornený a ktoré by bolo zvlášť dojednané, on by bol s týmto ustanovením zmluvy súhlasil a prejavil
by svoj súhlas podpisom. Podpis na úverovej zmluve nemožno považovať zároveň aj za prejav súhlasus rozhodcovskou doložkou, na jej platnosť je nevyhnutné jej individuálne dojednanie a individuálny
prejav vôle účastníkov zmluvného vzťahu podpisom, ktorý v tomto prípade nebol dodržaný. Povinný sa
tak bez vlastnej vôle a možnosti pričinenia vzdal vopred svojich práv, čo je v rozpore s ustanovením

§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Tým, že takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, je v zmysle
ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná. S poukazom na uvedené skutočnosti súd
zistil, že rozhodnutie predložené v tomto exekučnom konaní ako exekučný titul nespĺňa náležitosti
vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať.

Rozhodcovský rozsudok teda nie je spôsobilý byť exekučným titulom, exekúcia je neprípustná, a to bol
dôvod na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal napadnuté uznesenie
zmeniť a žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovieť, alternatívne
uznesenie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Svoje odvolanie odôvodnil s odkazom

na ustanovenie § 205 ods. 2 písm. a), d), f), e) a § 221 ods. 1 písm. d), f), h) OSP. Poukázal najmä
na ustanovenia § 44 ods. 2 prvej a druhej vety zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov ako aj príslušné ustanovenia
zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z. z., ustanovenia Smernice Rady 93//13/EHS a aj na
znenia rôznych rozhodnutí niektorých okresných a krajských súdov, Najvyššieho súdu Českej republiky,

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky. Namietal, že exekučný
súd nie je oprávnený skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, ani rozhodcovské
konanie a ani zmluvu, na základe ktorej bol vydaný, keďže doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý
už nemožno preskúmať, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný
rozsudok súdu. Súd v odôvodnení podľa jeho názoru nevysvetlil viaceré právne otázky. Uviedol, že jeho

právny predchodca, Poštová banka, a.s., v zmysle § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách
bol povinný ako banka ponúknuť svojím klientom neodvolateľný návrh na uzatvorenie rozhodcovskej
zmluvy, a ak by tak nepostupoval, došlo by k porušeniu zákona. Právoplatný rozhodcovský rozsudok je
prekážkoupreopätovnéprejednanieveci,pričomtentorozsudokdisponujeatribútomprávnejzáväznosti
rovnako ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu a je vykonateľný, t.j. spôsobilý byť podkladom

pre exekúciu. V ďalšom texte obsiahleho odvolania oprávnený nesúhlasil s právnou argumentáciou
odôvodnenia uznesenia, resp. namietal aj to, že súd sa nevysporiadal s niektorými podľa neho právne
významnými okolnosťami.

Sudkyňa súdu prvého stupňa sa podľa § 374 ods. 4 druhej vety Občianskeho súdneho poriadku (ďalej

len „OSP“) vyjadrila, že nemieni odvolaniu vyhovieť, a predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a po prejednaní veci
dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Pritom aplikoval ustanovenie § 219 ods.

2 OSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Na
dôvažok odvolací súd uvádza nasledovné:

Súd prvého stupňa vo veci rozhodol správne a svoje rozhodnutie aj primerane odôvodnil. V súvislosti s
exekučným titulom si rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na rozhodnutie sporu z rozhodcovskej
doložkyobsiahnutejvobchodnýchpodmienkachprávnehopredchodcuoprávnenéhotak,akojecitovaná
vyššie. Exekučný súd bol v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania oprávnený a zároveň povinný
riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Súd

prvého stupňa na základe listinných dôkazov urobil správny právny záver o neplatnosti dojednania o
riešení sporov na základe len všeobecnej rozhodcovskej doložky v obchodných podmienkach veriteľa,
ktorá nijako nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu. Rozhodcovská doložka spôsobila značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, a to v neprospech povinného. Predmetná formulácia bodu
10.2 obchodných podmienok veriteľa nevykazuje znaky platného právneho úkonu. Možným vylúčením

všeobecného súdu pre riešenie sporov účastníkov došlo aj k odňatiu práva brániť sa a podať žalobu,
prípadne opravný prostriedok na všeobecný súd v zmysle článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,
podľa ktorého sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a
nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Uvedenéustanovenie obchodných podmienok aj odvolací súd vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku, ktorá je v
zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Odvolací súd tak zhodne ako súd prvého stupňa
prijal záver, že predmetný exekučný titul bol vydaný v rozpore so zákonom. Odvolací súd výkon práv

oprávneného podľa predmetnej rozhodcovskej doložky považuje za nezlučiteľný s dobrými mravmi a
právnou úpravou ochrany spotrebiteľa. Oprávnený žiadal vykonať exekúciu na podklade exekučného
titulu, ktorý vzhľadom na neplatnú rozhodcovskú doložku nemal byť vydaný, pričom rozhodcovský
súd nemal právomoc rozhodovať spor účastníkov konania. Súd prvého stupňa preto správne zamietol
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Vecnú správnosť napadnutého uznesenia nebola spôsobilá spochybniť ani námietka oprávneného
o nesprávnom právnom posúdení veci v otázke samotnej neprijateľnosti rozhodcovskej doložky.
Ustanovenie § 93b zákona o bankách nezbavovalo právneho predchodcu oprávneného dodržať
povinnosti uložené Občianskym zákonníkom v piatej hlave, a teda ani povinnosti predložiť povinnému
návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že

sa mu poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v
rozhodcovskom konaní, a aby bolo tiež zrejmé, že mu boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie
o výlučnom riešení sporov v rozhodcovskom konaní v prípade, ak podá žalobu dodávateľ. Ak právny
predchodca oprávneného takto nepostupoval, resp. ak takýto postup nebol oprávneným doložený
listinami pripojenými k návrhu na exekúciu, súd prvého stupňa správne konštatoval neprijateľnosť

danej zmluvnej podmienky. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom
akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných
strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o
tom, čo tá - ktorá voľba konkrétne znamená. Obdobné stanovisko zaujal aj Najvyšší súd Slovenskej
republiky, napríklad v rozhodnutí sp. zn. 6ECdo 131/2014 zo dňa 28. januára 2015. V tomto prípade

je zrejmé, že pôvodný veriteľ predložením obchodných podmienok ako povinnej súčasti zmluvy nedal
spotrebiteľovimožnosťprejaviťvôľu,čirozhodcovskúdoložkuakosúčasťobchodnýchpodmienokprijme
alebo neprijme, a z doložených listín už vôbec nevyplýva to, že povinnému boli poskytnuté aj jasné a
zrozumiteľné informácie o výlučnom riešení sporov v rozhodcovskom konaní v prípade, ak podá žalobu
dodávateľ. Súd nemohol posúdiť rozsudok vydaný rozhodcovským súdom bez platného dojednania

účastníkov zmluvy ako exekučný titul, ktorý by bol spôsobilý na vydanie poverenia súdnemu exekútorovi
na vykonanie exekúcie.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa
§ 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.