Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, June 29, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/592/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214203412
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4214203412.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľky: A. A. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom I., Z. XX, zastúpená
JUDr. Janou Fridrichovou, advokátkou so sídlom Bratislava, Jakubovo nám. 9, proti odporkyni: C. D.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom A., G. XXX/XXX, zastúpená Mgr. Jozefom Danczim, advokátom so sídlom
Komárno, Župná 1147, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní odporkyne
proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 10. marca 2015, č. k. 14C/360/2014-68, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa m e n í tak, že žiadny z účastníkov konania
nemá právo na náhradu trov konania.
Navrhovateľkaje povinná zaplatiťodporkynikrukámjejprávnehozástupcunáhradutrovodvolacieho
konania titulom súdneho poplatku sumu vo výške 198,- Eur a titulom právneho zastúpenia sumu vo
výške 68,97 Eura, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Komárno (súd prvého stupňa) uznesením zo dňa 10. 03. 2015, č. k. 14C/360/2014-68
uložil odporkyni uložiť povinnosť zaplatiť navrhovateľke k rukám jej právnej zástupkyne náhradu trov
konania titulom súdneho poplatku sumou vo výške 1 050,- eur a titulom právneho zastúpenia sumou
vo výške 2 238,40 eura, všetko v lehote do 30 dní od právoplatnosti uznesenia. Rozhodnutie právne
odôvodnil s poukazom na ust. § 137 ods. 1 a § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len „OSP“). V odôvodnení uznesenia súd poukázal na to, že na Okresnom súde Komárno sa viedlo

konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Súd vo veci samej rozhodol rozsudkom
č. k. 14C/360/2014-64 zo dňa 15. 01. 2015 tak, že podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k
nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v obci A. k. ú. A., zapísaným na LV č. XXXX, a to nehnuteľnostiam:
parcela reg. "C", parcelné číslo XXX, druh pozemku: záhrady o výmere 2043 m2, parcela reg. "C"
parcelné číslo XXX/X, druh pozemku: vinice o výmere 731 m2, parcela reg. "C" parcelné číslo XXX/X,
druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 445 m2 a stavba - rodinný dom so súpisným

číslom XXX nachádzajúcim sa na parcele reg. "C" parcelné číslo XXX/X zrušil a nariadil predaj týchto
nehnuteľností s tým, že výťažok z predaja bude rozdelený medzi účastníkov konania podľa výšky ich
spoluvlastníckych podielov, u každého v 1/2. Rozhodnutie o trovách konania ponechal na osobitné
rozhodnutie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť
dňa 11. 02. 2015. Navrhovateľka ako v konaní úspešný účastník si riadne a včas uplatnila náhradu trov
konania. V rámci trov konania si uplatnila náhradu trov konania titulom zaplateného súdneho poplatku

za návrh vo výške 1 050,- eur a titulom trov právneho zastúpenia sumu, ktorá pozostáva z: odmeny za
5 úkonov právnej služby po 336,94 eura (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd -
návrh na začatie konania, ďalšia porada s klientom, písomné podanie na súd - vyjadrenie k stanovisku
odporkyne, účasť na pojednávaní dňa 15. 01. 2015), 4 x režijného paušálu po 8,04 eura (za úkony v
roku 2014); 1 x režijný paušál vo výške 8,39 eura (za úkon v roku 2015), náhrady cestovných výdavkov
(za účasť na pojednávaní dňa 15. 01. 2015) celkove vo výške 67,44 eura (cesta z I. do D. a späť 250

km pri priemernej spotrebe 6,6 l/100 km, cene paliva 1,315 eura/1 liter paliva a základnej sadzbe 0,183
eura/1 km cesty), náhrady straty času (6 x 13,98) vo výške 83,90 eura; náhrady DPH vo výške 375,32eura. Celkovo si tak navrhovateľka titulom trov konania uplatnila náhradu v sume 3 301,91 eura. Súd v
danej veci vychádzajúc z výsledku konania konštatoval, že navrhovateľka bola v konaní plne úspešným
účastníkom konania, a preto jej patrí náhrada účelne vynaložených trov konania. V danej veci treba mať

za to, že navrhovateľka sa podaným návrhom na začatie konania domáhala zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva a súd jej návrhu vyhovel. Spôsob vyporiadania pritom nie je rozhodujúci,
keďže v tejto časti súd návrhom viazaný nie je. Zdôraznil, že vyporiadanie zrušeného podielového
spoluvlastníctva iným spôsobom ako navrhoval navrhovateľ neznamená neúspech v konaní. Súd
preskúmalprávnouzástupkyňounavrhovateľkypredloženévyčíslenietrovkonaniatitulomtrovprávneho

zastúpenia v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení neskorších predpisov. V prvom rade sa súd vysporiadal s otázkou určenia
hodnoty právneho úkonu. Vychádzajúc z hodnoty predmetu konania, ktorý bol vyčíslený vo výške 17
500,- eur, súd v súlade s § 10 ods. 1 a 5 vyhl. určil hodnotu právneho úkonu vo výške 336,94 eura.
Navrhovateľke potom súd priznal titulom trov právneho zastúpenia za: odmenu za 5 úkonov právnej
služby po 336,94 eura (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd - návrh na začatie

konania, ďalšia porada s klientom dňa 10. 07. 2014, písomné podanie na súd - vyjadrenie k stanovisku
odporkyne na výzvu súdu, účasť na pojednávaní dňa 15.01. 2015), 4 x režijný paušál po 8,04 eura (za
úkony v roku 2014); 1 x režijný paušál vo výške 8,39 eura (za úkon v roku 2015); náhradu cestovných
výdavkov (za účasť na pojednávaní dňa 15. 01. 2015) celkove vo výške 67,44 eura (ktorá náhrada bola
správne vyčíslená); náhradu straty času (6 x 13,98) vo výške 83,88 eura a náhradu DPH (z odmeny,

režijného paušálu a náhrady straty času). Celkovo tak titulom trov právneho zastúpenia súd priznal
navrhovateľke sumu vo výške 2 238,40 eura. Zároveň súd priznal navrhovateľke náhradu zaplateného
súdneho poplatku za návrh vo výške 1 050,- eur. Súd pri rozhodovaní o trovách konania prihliadol
aj na skutočnosť, či v danom prípade nie je dôvod na aplikáciu § 150 ods. 1 OSP. S ohľadom na
v konaní preukázanú (a odporkyňou nepopretú) dlhodobú snahu navrhovateľky o vyriešenie sporu

mimosúdnou cestou a neochotu odporkyne riešiť spor mimosúdne mal súd za to, že v danom prípade
neboli splnené kumulatívne podmienky (spočívajúce vo výnimočných okolnostiach, dôvodoch hodných
osobitného zreteľa a podmienke uvedenia všetkých skutočností a predloženia dôkazov na začiatku
konania) pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania (celkom alebo sčasti) v konaní inak plne
úspešnému účastníkovi. V zmysle § 149 ods. 1 OSP súd zaviazal odporkyňu nahradiť trovy konania

navrhovateľke k rukám jej právnej zástupkyne. Záverom súd uviedol, že lehotu na plnenie určil v súlade
s § 160 ods. 1 OSP.
Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa, žiadajúc odvolací súd, aby
zmenil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa tak, že náhradu trov prvostupňového konania neprizná
žiadnemu účastníkovi konania. Namietala, že navrhovateľka v žalobe o vyporiadenie spoluvlastníctva

navrhovala konkrétny spôsob jeho vyporiadania, a to prikázaním veci za úhradu 17 500,- eur odporkyni,
teda navrhovateľka jednoznačne určila spôsob vyporiadania. Okresný súd Komárno rozsudkom č. k.
14C/360/2014-64 zo dňa 15. 01. 2015, právoplatný a vykonateľný dňa 11. 02. 2015 zrušil podielové
spoluvlastníctvo účastníkov konania, a to predajom nehnuteľnosti. Navrhovateľka ďalej v žalobe zo
dňa 18. 02. 2014 uviedla, že predmetné nehnuteľnosti nie sú deliteľné a poukázala na rozsudkom

Najvyššieho súdu ČSR sp. zn. 3 Cz 18/88, R 45/1991, kedy jeden z vlastníkov považuje predmet
spoluvlastníctva za nedeliteľnú, teda nie je ochotný náklady na rozdelenie veci uhradiť, vec sa
musí považovať za nedeliteľnú. Navrhovateľka svojim vyjadrením teda vylúčila spôsob vyporaiadania
spoluvlastníctva rozdelením. Do pozornosti odvolacieho súdu dala stanovisko občianskoprávneho
kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej socialistickej republiky z 08. 03. 1973, Cpj 8/72, č. 54/1973,

zošit č. 7, str. 386. Odporkyňa konštatovala, že navrhovateľka nemohla mať úplný úspech, pretože
súd rozhodol o vyporiadaní inak, než bolo navrhnuté. Navrhovateľka žiadala pri spôsobe vyporiadania
spoluvlastníctva prikázanie veci odporkyni za úhradu 17 500,- eur a z tejto sumy jej nebolo priznané
nič, a teda bola úplne neúspešná v priznaní tejto sumy. Odporkyňa prejavila vo svojom vyjadrení k
návrhu zo dňa 22. 05. 2014 záujem predať svoj spoluvlastnícky podiel navrhovateľke alebo tretej osobe

za sumu, ktorá navrhla. Svoj postoj v priebehu konania nemenila, a teda nemožno konštatovať, že
sa bránila neúspešne. Poukázala na list navrhovateľky, ktorý je ponukou na realizáciu predkupného
práva odporkyne. Skutočnosť, že odporkyňa neprejavila záujem o uplatnenie si predkupného práva
neznamená, že nemala záujem spor mimosúdne riešiť. V ďalšom konštatovala, že súd priznal odmenu
za 5 úkonov právnej služby po 336,94 eura (prevzatie a príprava zastúpenia písomné podanie na súd

- návrh na začatie konania, ďalšia porada s klientom, vyjadrenie k stanovisku odporkyne, účasť na
pojednávaní dňa 15. 01. 2015). V tomto smere namietal, že právny úkon - ďalšie porada s klientom
dňa 10. 07. 2014 trvajúca jednu skončenú hodinu a písomné podanie na súd - vyjadrenie k stanovisku
odporkyne zo dňa 10. 07. 2014 nemožno považovať za úkony, ktoré boli potrebné a účelné k uplatneniupráva navrhovateľky, pretože navrhovateľka v žalobe zo dňa 18. 02. 2014 sa vyjadrila k meritu veci
a vyjadrenie z 10. 07. 2014 neobsahuje žiadne nové skutočnosti ani ďalšie návrhy na dokazovanie.
Tieto úkony považovala za účelové, aby boli navýšené trovy právneho zastúpenia bez reálnej potreby

týchto úkonov k uplatneniu práva navrhovateľky. Ďalej súd priznal náhradu cestovných výdavkov (cesta
z Bratislavy do Komárna a späť) za 250 km. Podľa internetovej aplikácie je vzdialenosť I. - D., a to z adresy F., I. na Z. 101 km, teda cesta tam aj späť predstavuje 202 km, teda
výška cestovných náhrad je 50,23 eura. V ďalšom poukázala na judikát č. 54/1973. Zdôraznila, že sama
navrhovateľka určila hodnotu sporu, pretože uviedla cenu podielu, ktorú žiadala a tým určila aj výšku

hodnoty právnych úkonov vo veci, navrhovateľka mala možnosť svoj spoluvlastnícky podiel predať aj
bez zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva. Počas konania a pred prvým pojednávaním vo veci, kedy
prichádzalo do úvahy späťvzatie návrhu a vrátenie súdneho poplatku dostala navrhovateľka vyjadrenie
odporkyne, že je ochotná predať svoj podiel navrhovateľke alebo tretej osobe za sumu,ktorú považuje
navrhovateľka za sumu primeranej náhrady, teda 17 500,- eur. Napriek uvedenému navrhovateľka trvala
na tom, aby súd rozhodol vo veci a trvala na spôsobe vyporiadania spoluvlastníctva prikázaním veci

odporkyni za náhradu 17 500,- eur, a to napriek tomu, že už poznala odmietavé stanovisko odporkyne
k navrhovanému spôsobu vyporiadania prikázaním veci, teda musela si uvedomiť, že keďže rozdelenie
veci neprichádza do úvahy, môže súd rozhodnúť iba spôsobom predaja nehnuteľností. Domnieva sa,
že ak odporkyňa určila výšku primeranej náhrady správne, potom pri predaji nehnuteľností z výťažku
predaja dostane primeranú odplatu. V súvislosti s povinnosťou nahradiť trovy konania navrhovateľke

uviedla, že povinnosť zaplatiť trovy konania vo výške 3 301,91 eura je pre ňu ako pre dôchodkyňu
veľmi vysoká. Namietla aj nedostatočné vysporiadanie sa s ust. § 150 ods. 1 OSP. Záverom si uplatnila
náhradu trov konania titulom súdneho poplatku sumu vo výške 198,- eur a titulom trov právneho
zastúpenia sumu vo výške 68,97 eura.
Vpísomnomvyjadreníkodvolaniuodporkynenavrhovateľkauviedla,žerozhodnutiesúduprvéhostupňa

považuje za vecne správne. Úvodom navrhovateľka poukázala na to rozhodnutie č. 3 Cz 18/1988, z
ktorého nemožno vyvodiť, že by navrhovateľka nemal nárok na náhradu trov konania a č. Cpj 8/1972.
Z rozhodnutia č. Cpj 8/1972 vyplýva, že bez ohľadu na spôsob vyporiadania spoluvlastníctva, ktorý
navrhovateľka navrhla, je úspešnou stranou aj keď súd rozhodol o inej forme vyporiadania. Odporkyňa
tvrdí, že navrhovateľka nemala úspech vo veci, pretože súd podielové spoluvlastníctvo vyporiadal

inak, než to navrhovateľka navrhla. Zdôraznila, že sa v konaní domáhala zrušenia podielového
spoluvlastníctva, vyporiadania a výplaty hodnoty spoluvlastníckeho podielu s ohľadom na prikázanie
veci do výlučného vlastníctva odporkyne. Súd prvého stupňa teda správne ustálil, že navrhovateľka bola
v konaní plne úspešná, pretože dosiahla požadované zrušenie spoluvlastníctva. Opätovne poukázala
na dôvody, ktoré viedli k podaniu žaloby o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva. Odporkyňa ďalej

vytýkanavrhovateľke,ženeakceptovalanávrhodporkynepozačatíkonania,vktoromodporkyninavrhla,
že jej svoj spoluvlastnícky podiel predá za sumu 17 500,- eur. V tomto smere uviedla, že pre ňu
nebolo prijateľné, aby sa stala vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti, pretože odporkyňa celé roky užíva
nehnuteľnosti ako jeden celok a navyše navrhovateľka trvalo býva v I. aj so svojou rodinou. Zdôraznila,
že odporkyňa časť nehnuteľností, ktoré vlastnila spolu s navrhovateľkou prenajímala a časť užívala

pre seba. S predmetným domom nakladala ako so svojim, prenechala ho k bývaniu svojmu synovi.
Stotožnila sa s tvrdením súdu, že je na jeho rozhodnutí, akým spôsobom podielové spoluvlastníctvo
vyporiada, pritom nie je viazaný návrhom účastníkov. V súvislosti s námietkou, že navrhovateľke nemala
byť priznaná náhrada trov konania, tak uviedla, že sa snažila spor riešiť mimosúdne a až po vyčerpaní
prostriedkov mimosúdneho riešenia veci podala žalobu na súd. V celom rozsahu sa stotožnila s právnym

názorom súdu prvého stupňa, keď odporkyňu zaviazal na náhradu trov konania navrhovateľke. V tomto
smere poukázala na justičnú prax Českej republiky, a to Nález sp. zn. I. ÚS 257/2005, sp. zn. III. ÚS
844/2010 zo dňa 22. 07. 2010, sp. zn. I. ÚS 2862/2007 zo dňa 05. 11. 2008, sp. zn. II. ÚS 851/2007 zo
dňa 11. 06. 2009, sp. zn. II. ÚS 762/2010 zo dňa 22. 07. 2010 a sp. zn. I. ÚS 1030/2008 zo dňa 12. 01.
2010. Záverom si uplatnila náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie
prvostupňového súdu procesným postupom podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru,
že napadnuté uznesenie podľa § 220 OSP zmenil.
Podľa § 220 OSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).

Podľa § 137 OSP trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho
poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za
vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktoráje oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové
výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Podľa § 140 ods. 1 OSP, každý účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu osobne, a trovy svojho

zástupcu. Spoločné trovy platia účastníci podľa pomeru účastníctva na veci a na konaní.
Podľa § 142 ods. 2 OSP, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že navrhovateľka sa žalobou o zrušenie a
vyporiadaniespoluvlastníctvanehnuteľností,ktorúdoručiladňa24.02.2014OkresnémusúduKomárno,

domáhala zrušenia podielového spoluvlastníctva navrhovateľky a odporkyne k nehnuteľnostiam
nachádzajúcim sa v obci A., k. ú. A., zapísaným na LV č. XXXX, a to nehnuteľnostiam: parcela reg.
"C", parcelné číslo XXX, druh pozemku: záhrady o výmere 2043 m2, parcela reg. "C" parcelné číslo
XXX/X, druh pozemku: vinice o výmere 731 m2, parcela reg. "C" parcelné číslo XXX/X, druh pozemku:
zastavané plochy a nádvoria o výmere 445 m2 a stavba - rodinný dom so súpisným číslom XXX
nachádzajúcim sa na parcele reg. "C" parcelné číslo XXX/X zrušil a nariadil predaj týchto nehnuteľností

s tým, že výťažok z predaja bude rozdelený medzi účastníkov konania podľa výšky ich spoluvlastníckych
podielov, u každého v 1/2. Podielové spoluvlastníctvo žiadala vyporiadať prikázaním do výlučného
vlastníctva odporkyne. Vo veci samej súd rozhodol rozsudkom č. k. 14C/360/2014-64 zo dňa 15. 01.
2015, právoplatným dňa 11. 02. 2015 tak, že zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k
nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v obci A., k. ú. A., zapísaným na LV č. XXXX, a to nehnuteľnostiam:

parcela reg. "C", parcelné číslo XXX, druh pozemku: záhrady o výmere 2043 m2, parcela reg. "C"
parcelné číslo XXX/X, druh pozemku: vinice o výmere 731 m2, parcela reg. "C" parcelné číslo XXX/X,
druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 445 m2 a stavba - rodinný dom so súpisným
číslom XXX nachádzajúcim sa na parcele reg. "C" parcelné číslo XXX/X a nariadil predaj týchto
nehnuteľností s tým, že výťažok z predaja bude rozdelený medzi účastníkov konania podľa výšky ich

spoluvlastníckych podielov, u každého v 1. Zároveň uviedol, že o trovách konania rozhodne osobitným
uznesením po právoplatnosti rozsudku. Následne súd rozhodol napadnutým uznesením o trovách
konania tak, že odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľke k rukám jej právnej zástupkyne
Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky je
aj to, že účastník konania, ktorý v konaní, spravidla v spore, uspel, má, zásadne, právo na to, aby sa

mu nahradili všetky trovy, ktoré zaplatil vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto základného práva. Ak sa
chce súd odchýliť od tohto pravidla, musí vychádzať zo zákona a túto odchýlku aj náležite odôvodniť,
inak porušuje základné právo na súdnu ochranu dotknutého účastníka.
Zmyslom a účelom náhrady trov konania v konaní pred všeobecným súdom (vrátane pred exekučným
súdom) je poskytnúť úspešnému účastníkovi alebo účastníkovi, ktorému to priamo priznáva zákon (v

tomto prípade sa súdny exekútor považuje za účastníka konania pre ten úsek konania, v ktorom sa
rozhoduje o jeho nároku na náhradu trov konania), náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej
súvislosti s konaním musel alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusel zaplatiť, ak
by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom. Výnimky z tohto pravidla musí ustanoviť zákon (čl. 46
ods. 4 a čl. 51 ods. 1 ústavy). Aj tieto výnimky sa musia uplatňovať len za splnenia všetkých zákonom

ustanovených podmienok a skôr reštriktívne, napríklad takou výnimkou je nepriznanie náhrady trov
konania podľa § 150 OSP.
Ustanovenie § 142 vyjadruje základnú zásadu uplatňujúcu sa pri náhrade trov konania. Účastník
konania, ktorý v spore uspel, má nárok na náhradu trov tohto konania. Súd v takomto prípade uplatní
zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu). Táto zásada sa však vzťahuje iba na sporové

konanie.Nároknanáhradutrovkonaniamálenúčastníkkonaniavočiúčastníkovikonania.Nedásavšak
vylúčiť takýto nárok aj voči vedľajšiemu účastníkovi alebo inému subjektu sporového konania. Nároky
na náhradu trov konania možno priznať alebo povinnosť na ich náhradu možno uložiť procesnému
nástupcovi pôvodného účastníka konania aj za časť konania, ktorá predchádzala tejto zmene účastníka
konania.

Predpokladmi, za splnenia ktorých vznikne nárok na náhradu trov konania, sú: a) plný úspech vo veci,
ktorý sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozsudku, ktorým sa rozhodlo vo veci
samej; b) účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva. Účelnosť trov stotožňujeme
s nevyhnutnosťou alebo s právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s uplatňovaním ústavne
zaručeného práva na právnu pomoc (čl. 47 ods. 2 ústavy). Nevyhnutné sú tie trovy, ktoré sa musia

vynaložiť na procesné úkony nariadené súdom, potrebné na zaujatie procesného stanoviska k žalobe, k
meritórnemu vyjadreniu účastníka konania, k vykonanému dôkazu, na použitie opravných prostriedkov,
na zaplatenie súdnych poplatkov, na hotové výdavky a napokon aj trovy právneho zástupcu (advokáta);
c) čiastočný úspech vo veci zakladá nárok na pomerné rozdelenie náhrady trov konania alebo na to,že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Čiastočný úspech sa skúma so zreteľom
na uplatnený nárok, najmä z aspektu právneho dôvodu žaloby, t.j. skutkového stavu a právnej normy,
ktorá sa mala použiť alebo sa použila pri rozhodovaní vo veci samej; d) neúspech v pomerne nepatrnej

časti veci zakladá nárok na celú náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva.
Pomerne nepatrná časť sa môže týkať nároku na príslušenstvo časti uplatneného nároku, ktorá podľa
súdnej praxe neprevýši 5 až 10% z uplatneného nároku vyjadreného v peniazoch.
Základným meradlom pre nárok na náhradu trov je teda miera procesného úspechu vo veci. Podľa toho
sa najprv určuje pomer úspechu či neúspechu vo veci, a až keď došlo k pomernému rozdeleniu náhrady,

vypočítajú sa skutočne vynaložené náklady, a to u toho účastníka, ktorého úspech bol vyšší a má teda
nárok na ich náhradu.
Odvolací súd konštatuje, že v danej veci však prichádza do úvahy aplikácia § 142 ods. 2 OSP, v zmysle
ktorého, ak má účastník vo veci len čiastočný úspech, súd náhradu trov pomerne rozdelí, alebo vysloví,
že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.
V tomto smere odvolací súd konštatuje, že pre rozhodnutie o práve na náhradu trov konania sa vyžaduje

určiť pomer úspechu oboch účastníkov (oboch strán) vo veci a od úspechu účastníka (víťaznej strany)
odčítať jeho neúspech (t. j. mieru úspechu druhej strany). Vo výške rozdielu má účastník právo, aby
mu druhý účastník (druhá strana) nahradil pomernú časť trov, ktoré vynaložil pri účelnom uplatňovaní
alebo bránení práva. Výška trov, ktoré v konaní vznikli druhému účastníkovi, je tu nerozhodná. Ak je
pomer úspechu a neúspechu u oboch strán rovnaký alebo približne rovnaký, súd vysloví, že žiadny z

účastníkov nemá na náhradu trov právo.
V predmetnej veci odvolací súd poukazuje na Stanovisko Najvyššieho súdu NS ČSR sp. zn. Cpj 8/72 zo
dňa 8. marca 1973, v zmysle ktorého pri rozhodovaní o náhrade trov je podľa ustanovení § 142 a § 143
OSP smerodajný úspech v konaní. Ak súd vyhovel návrhu a zrušil spoluvlastníctvo spôsobom, ktorý bol
navrhovaný, najmä ak sa žalovaní bránili alebo navrhovali, a to neúspešne, iný spôsob vyporiadania,

niet v zásade prekážok, aby súd použil ustanovenie § 142 ods. 1 OSP a aby navrhovateľovi priznal plnú
náhradu trov konania. V prípade, ak súd rozhodol o vyporiadaní inak, než bolo navrhnuté je dôvodné
uvažovať o aplikácii ustanovenia § 142 ods. 2 OSP. Odvolací súd však zdôrazňuje, že so zreteľom na
rozmanitosť prípadov treba riešiť každý prípad individuálne s prihliadnutím na celý priebeh konania a
postup jednotlivých účastníkov ako aj na to, do akej miery sú jednotliví účastníci dotknutí na svojich

záujmoch vyneseným rozsudkom.
S poukazom na vyššie citované Stanovisko Najvyššieho súdu NS ČSR a taktiež s ohľadom na priebeh
konania sa odvolací súd nestotožnil s názorom súdu prvého stupňa, keď rozhodol, že navrhovateľka
mala plný úspech v konaní, a preto jej priznal plnú náhradu trov konania.
Odvolací súd na rozdiel od prvostupňového súdu dospel k záveru, že v danej veci je potrebné

rozhodnutie o trovách konania posudzovať v zmysle § 142 ods. 2 OSP, a to tak, že vzhľadom k tomu, že
obe účastníčky, teda navrhovateľka aj odporkyňa, boli v konaní čiastočne úspešné, preto žiadnej z nich
náhradu trov konania nepriznáva. Navrhovateľka bola úspešná v časti svojej žaloby, ktorou sa domáhala
zrušenia podielového spoluvlastníctva s odporkyňou, avšak bola neúspešná v časti navrhovaného
spôsobu jeho vyporiadania a naopak odporkyňa bola úspešná v časti, v ktorej nesúhlasila s prikázaním

veci do jej osobného vlastníctva za náhradu. Vzhľadom k tej skutočnosti, že súd prvého stupňa vylúčil
prvé dve zákonné možnosti vyporiadania podielového spoluvlastníctva, teda, že nemožno vec reálne
rozdeliť s ohľadom na povahu veci a nemožno taktiež vec prikázať do výlučného vlastníctva odporkyne,
resp. navrhovateľky za náhradu, pretože o výlučné vlastníctvo predmetu sporu nemala žiadna z nich
záujem,správnerozhodol,keďzrušilpodielovéspoluvlastníctvoanariadilpredajspornýchnehnuteľností

s tým, že výťažok z predaja bude rozdelený medzi účastníkov konania podľa výšky ich spoluvlastníckych
vkladov, teda každá v 1/2.
Odvolací súd konštatuje, že obe účastníčky konania zhodne prejavili súhlas so zrušením podielového
spoluvlastníctva, a teda každá bola v istej časti konania procesne úspešná. Sporným však zostal spôsob
vyporiadania podielového spoluvlastníctva. V tejto časti návrhu súd žalobe nevyhovel a rozhodol zrušiť

podielové spoluvlastníctvo nariadením predaja. V tejto časti bola navrhovateľka neúspešná, v dôsledku
čoho dospel odvolací súd k tomu záveru, že s ohľadom na čiastočný úspech navrhovateľky a čiastočný
úspech odporkyne je spravodlivé, aby nepriznal právo na náhradu trov konania žiadnemu účastníkovi.
Spoukazomnavyššieuvedenéskutočnostiodvolacísúdvovecirozhodoltak,žeuzneseniesúduprvého
stupňa napadnuté odvolaním odporkyne zmenil procesným postupom podľa § 220 OSP.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 OSP tak,
že úspešnej odporkyni v odvolacom konaní priznal náhradu trov odvolacieho konania celkovo vo výške
266,97 eura pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za podané odvolanie vo výške 198,- eura z trov právneho zastúpenia vo výške 68,97 eura, ktoré je navrhovateľka povinná zaplatiť k rukám
právneho zástupcu odporkyne v zákonnej 3 dňovej lehote od právoplatnosti tohto uznesenia.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.