Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 28, 2016

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 5C/81/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8214200994
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladislav Puškáš

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2016:8214200994.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Okresného súdu Bardejov JUDr. Vladislav Puškáš v právnej veci žalobcu Secapital

S.á.r.L., 2 Avenue Charles de Gaulle, L-1653, Luxemburk, Luxemburské veľkovojvodstvo, zastúpený
Advokátskou kanceláriou Gallo s.r.o., Jilemnického 30, 036 01 Martin proti žalovanej Q. O., nar.
XX.X.XXXX, D. XXX, XXX XX F., o zaplatenie 402,53 Eur s príslušenstvom, dňa 28.6.2016 bez
nariadenia ústneho pojednávania takto

r o z h o d o l :

Žalobu žalobcu z a m i e t a .
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podanou žalobou žiadal žalovanej uložiť povinnosť zaplatiť mu 402,53 Eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 8,5 % ročne od 31.10.2013 do zaplatenia. Žalobu odôvodňoval tým, že žalovaná

dňa 4.6.2008 uzavrela so Všeobecnou úverovou bankou, a.s. (ďalej iba banka) zmluvu o aktivácii
pôžičkovej karty evidenčného čísla XXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanej schválený úverový
rámec vo výške 298,75 Eur.

Žalovaná sa zmluvou zaviazala banke poskytnutý úver vrátiť späť, zaplatiť banke úroky vo výške a za
podmienok v zmluve dohodnutých. Žalovaná na základe zmluvy čerpala úver realizovaním transakcií
prostredníctvom karty. V zmysle zmluvy banka všetky transakcie uskutočnené žalovanou zúčtovala

na ťarchu kartového účtu žalovanej, a to bezodkladne po tom, čo obdržala informácie a podklady
potrebné k takémuto zúčtovaniu. Zmluvou sa banka so žalovanou dohodli, že banka vyhotoví žalovanej
výpis všetkých žalovanou uskutočnených transakcií zúčtovaných na ťarchu kartového účtu žalovanej,
v ktorom bude žalovanou realizovaná banková operácia prostredníctvom kreditnej karty. Žalovaná sa
podpisom zmluvy zaviazala, že za predpokladu existencie pohľadávky banky zaplatí banke minimálnu
splátku, bankou určenú vo výške 10,- Eur. Do podania žaloby uhradila žalovaná sumu 59,76 Eur.

Zmluvou o postúpení pohľadávok, ktorá bola uzavretá dňa 23.10.2012 podľa § 524 a násl. Občianskeho
zákonníka medzi Všeobecnou úverovou bankou, a.s. ako postupcom a spoločnosťou Secapital S.á.r.L.
ako postupníkom, postúpila spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s. pohľadávku voči žalovanej
vrátane príslušenstva na žalobcu.

Vzhľadom na to, že žalovaná porušila svoju povinnosti splácať poskytnutý úver riadne a včas, t. j. v
súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, žalobca listom zo dňa 30.10.2013 - výzva pred podaním

žaloby, vyzval žalovanú k úhrade celej dlžnej sumy. Žalovaná dlžnú sumu neuhradila. Celkový dlh
žalovanej ku dňu podania žaloby predstavuje sumu 402,53 Eur.Podľa § 115 ods. 1 O.s.p. ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, súd nariadi na
prejednanie veci samej pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je
potrebná.

Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa§200eaO.s.p.akvpriebehukonaniadosiahnepredmetkonaniasumu1000eur,odtohookamihu
ide o drobný spor.

Za drobné spory sa nepovažujú veci, ktoré sa týkajú
a) osobného stavu alebo spôsobilosti na právne úkony,
b) sociálneho zabezpečenia,
c) konania o preskúmanie rozhodnutí vydaných v rozhodcovskom konaní,
d) vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
e) konania o dedičstve,

f) konania o určenie, zmenu alebo zrušenie vyživovacej povinnosti,
g) konkurzného konania a reštrukturalizačného konania,
h) sporov z pracovných vzťahov a obdobných pracovnoprávnych vzťahov,
i) ochrany osobnosti.
Ak je predmetom konania iba príslušenstvo pohľadávky, ktorého hodnota neprevyšuje sumu podľa

odseku 1, konanie sa považuje za drobný spor.

Predmetom konania je peňažný nárok vo výške 402,53 Eur. V zmysle citovaného ustanovenia § 200ea
ods. 1 O.s.p. ide tak o drobný spor. Po zistení, že nejde o vec, ktorá by bola uvedená v ustanovení
§ 200ea ods. 2 O.s.p., súd o žalobe žalobcu rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania. Po

predchádzajúcom oznámení miesta a času na úradnej tabuli súdu (22.6.2016), rozsudok v súlade s
ustanovením § 156 ods. 3 O.s.p. súd vyhlásil dňa 28.6.2016.

Pri rozhodnutí súd vychádzal zo skutkového stavu vyplývajúceho z obsahu spisu.

Žalovaná dňa 4.6.2008 uzatvorila so spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s. (ďalej iba banka)
zmluvu označenú ako „Zmluva o aktivácii pôžičkovej karty evidenčné číslo XXXXXXXX“ s úverovým
rámcom 298,75 Eur (9.000,- Sk) a pevnou mesačnou splátkou 9,96 Eur (300,- Sk).

Podľa žaloby žalobcu žalovaná na základe zmluvy čerpala úver realizovaním transakcií prostredníctvom

karty. V zmysle zmluvy banka všetky transakcie uskutočnené žalovanou zúčtovala na ťarchu kartového
účtu žalovanej. Žalovaná podľa žalobcu sa podpisom zmluvy zaviazala, že za predpokladu existencie
pohľadávky zaplatí banke minimálnu splátku, vo výške 10,- Eur. Do podania žaloby žalovaná uhradila
59,76 Eur. Celkový dlh žalovanej ku dňu podania žaloby je 402,53 Eur.

Na výzvu súdu žalobca svoju žalobu doplnil. Uviedol, že žalovaná na základe zmluvy s bankou celkom
vyčerpala 298,75 Eur (9.000,- Sk). Posledné čerpanie z pôžičkovej karty vykonala dňa 13.6.2008 a
poslednú úhradu 22.12.2008.

Zmluva uzavretá medzi Všeobecnou úverovou bankou, a.s. a žalovanou dňa 4.6.2008 aj keď nie

je zmluvnými stranami výslovne označená ako úverová zmluva, má všetky základné atribúty takejto
zmluvy, preto ju súd ako úverovú zmluvu aj kvalifikoval.

Úverová zmluva, nehľadiac na povahu zmluvných strán, je typickým obchodnoprávnym záväzkovým
vzťahom, čoho dôkazom je ustanovenie § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka v znení platnom

v čase uzavretia zmluvy, podľa ktorého bez ohľadu na účastníkov, Obchodným zákonníkom sa spravujú
záväzkovévzťahy,okreminého,ajzozmluvyoúvere(§497).Vdôsledkuuvedenéhozákladnéobsahové
náležitosti zmluvy uzavretej dňa 4.6.2008 tvoriacej podľa žalobcu základ jeho nároku voči žalovanej je
potrebné posúdiť podľa ustanovení Obchodného zákonníka upravujúcich zmluvu o úvere.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné
prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa § 502 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný
platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo
na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované
za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú
úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v

najvyššie prípustnej výške. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka
ročného obdobia.

Úverová zmluva bola uzavretá medzi bankou v predmete činnosti, ktorej je aj poskytovanie úverov a
fyzickou osobou - nepodnikateľkou. Súd preto zisťoval, či účastníkmi uzavretá úverová zmluva nemá
charakter zmluvy spotrebiteľskej a úver poskytnutý bankou žalovanej je úverom spotrebiteľským.

Podľa § 52 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu 4.6.2008, t. j. ku dňu uzavretia zmluvy,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,

ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Vzhľadom na znenie ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka v čase uzavretia zmluvy medzi bankou a
žalovanou nemôžu byť pochybnosti o nutnosti posudzovania právneho vzťahu zmluvou založeného ako
spotrebiteľského právneho vzťahu a úver na základe tejto zmluvy poskytnutý ako úver spotrebiteľský
(v skutočnosti išlo o úver formou čerpania peňažných prostriedkov prostredníctvom kreditnej karty). V

tomto právnom vzťahu má tak banka postavenie dodávateľa a žalovaná postavenie spotrebiteľa.

Nehľadiac pritom na skutočnosť, že úverová zmluva, ako to súd už konštatoval, je tzv. absolútnym
obchodom, práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy uzavretej medzi bankou a žalovanou je nutné
posúdiť prednostne podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť

normy obchodného práva. Zákonom číslo 102/2014 Z.z. (článok II. bod 1) bolo totiž ustanovenie §
52 ods. 2 Občianskeho zákonníka doplnené o tretiu vetu v znení: „Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď
by sa inak mali použiť normy obchodného práva“ a aj keď podľa článku XIV. citovaného zákona
toto ustanovenie nadobúda účinnosť 1. mája 2014, zákon číslo 102/2014 Z.z. vo vzťahu k článku II.

bod 1, ktorým ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka bolo doplnené o tretiu vetu nemá
prechodné ustanovenie, v dôsledku čoho zásadu v nej vyjadrenú o prednostnom použití Občianskeho
zákonníka v spotrebiteľských vzťahoch je nutné použiť aj na vzťahy vzniknuté predo dňom účinnosti
tohto ustanovenia, teda predo dňom 1. mája 2014.

Podľa § 100 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 až 110 ). Na
premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané
právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým
niejedotknutéustanovenie§105.

Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z
vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah
trvá.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj
bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi,vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť
alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ
týchto skutočností dovolával.

Žalovaná sa k žalobe žalobcu nevyjadrila, aj keď žaloba s prílohami jej bola riadne doručená, naviac
s výslovnou výzvou sa k nej vyjadriť. Možno preto predpokladať, že žalovaná žalobcom produkované
tvrdenia v žalobe nepopiera. Súd preto v zhode so žalobcom ustálil, že banka žalovanej poskytla úver
v celkovej výške 298,75 Eur (9.000,- Sk), čoho dôkazom je aj výpis z Pôžičkovej karty Triangel. Z

uvedeného výpisu predloženého žalobcom spolu so žalobou vyplýva, že banka dňa 13.6.2008 žalovanej
formou výberu hotovosti na POS poskytla peňažné prostriedky vo výške 265,55 Eur (8.000,- Sk) a toho
istého dňa aj formou výberu z bankomatu vo výške 33,20 Eur (1.000,- Sk), čo nakoniec potvrdil aj
samotný žalobca vo svojom písomnom podaní zo dňa 28.9.2015, ktorým na výzvu súdu doplnil svoju
žalobu.

Podľa zmluvy, na základe ktorej banka poskytla žalovanej peňažné prostriedky, žalovaná peňažné
prostriedky bola povinná vrátiť pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 9,96 Eur (300,- Sk), čo
nakoniec žalovaná aj čiastočne splnila, keď banke splátky úveru v zmluvne dohodnutej výške 9,96 Eur
(300,- Sk) uhradila v dňoch 15.7.2008, 22.8.2008, 11.9.2008, 22.10.2008, 25.11.2008 a 22.12.2008.
Spolu tak žalovaná zaplatila 59,76 Eur, čo potvrdil aj žalobca.

Žalobca tvrdí, že žalovaná napriek tejto čiastočnej úhrade na úvere dlhuje ešte 402,53 Eur. Vychádzajúc
zo špecifikácie svojho nároku, na výzvu súdu vykonanej v jeho písomnom podaní zo dňa 28.9.2015,
výraznú časť žalobcom uplatňovaného nároku tvoria poplatky a úroky, ktoré by podľa žalobcu žalovaná
mala zaplatiť za obdobie od poskytnutia úveru až do podania žaloby. Plnenie doteraz poskytnuté

žalovanou bolo pritom započítané nie na istinu úveru, ale na poplatky, prípadne úroky.

Podľa § 4 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení ku dňu 4.6.2008 zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno
vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v

okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa

zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,

i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 ,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode , ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery
nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad,

n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6
a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,p) práva spotrebiteľa podľa § 7 ,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1 .
Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi
na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a
l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať
úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Veriteľ môže postúpiť
pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis. Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu

osobu, postupuje sa podľa osobitného predpisu. V súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo
inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich
nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase
vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva

(vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške
maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v
rozporespredchádzajúcouvetouveriteľnesmieprijaťajepovinnýjudlžníkovikedykoľveknapožiadanie
vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo
zmenky. Veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 6 veriteľom.

Niet sporu o tom, že úver poskytnutý Všeobecnou úverovou bankou, a.s. žalovanej je úverom
spotrebiteľským, ako to súd konštatoval už v predchádzajúcej časti dôvodov tohto rozsudku. Ide pritom
o úver poskytnutý síce na základe písomnej zmluvy, podmienky ktorej ale vopred pripravila banka
ako dodávateľ bez možnosti žalovanej ako spotrebiteľky obsah týchto podmienok ovplyvniť. Rovnaké

závery platia aj vo vzťahu k Obchodným podmienkam pre vydanie a používanie kreditných platobných
kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance
Holding, a.s. platné a účinné od 1.1.2008, na ktoré sa zmluva odvoláva a ktoré tvoria jej súčasť.

Zmluva uzavretá medzi bankou a žalovanou, ktorou bol založený právny vzťah, na ktorý sa žalobca

odvoláva, mala tak mať, okrem všeobecných náležitostí, aj náležitosti uvedené v citovanom ustanovení
§ 4 zák. č. 258/2001 Z.z. v znení platnom v čase jej uzavretia, ktorý v čase uzavretia zmluvy medzi
bankou a žalovanou podrobnejšie upratoval vzťahy vzniknuté na základe takéhoto typu zmluvy.

Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia tak zmluva uzavretá so žalovanou mala okrem iných

náležitosti obsahovať: ročnú úrokovú sadzbu (písm. h/ ods. 2 § 4 zák. č. 258/2001 Z.z.), výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (písm. i/ ods. 2 citovaného zákona), ročnú percentuálnu
mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na
základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (písm. j/ ods. 2 uvedeného
zákona)ipriemernúhodnoturočnejpercentuálnejmierynákladovnapríslušnýspotrebiteľskýúverplatnú

ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny
štvrťrok (písm. k/ ods. 2 toho istého zákona).

Zmluva uzavretá medzi bankou a žalovanou dňa 4.6.2008 však obsahuje iba identifikáciu zmluvných
strán, schválený úverový rámec a výšku mesačnej splátky. Ostatné náležitosti tak, ako sú vypočítané v

ustanovení § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. pod písmenami h - k neobsahuje. Tento nedostatok zmluvy
nie je odstránený ani odkazom na Obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných
kariet vydaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance
Holdinga.s.(ďalejiba„všeobecnépodmienky“),takakosúduboližalobcomspolusožaloboupredložené
(v znení platnom od 1.1.2008), teda v znení platnom v čase uzavretia zmluvy so žalovanou.

Právny vzťah medzi žalovanou a bankou je nutné primárne posúdiť podľa ustanovení Občianskeho
zákonníka, čo súd už v prechádzajúcej časti náležite odôvodnil. V zmysle uvedeného je povinnosťou
súdu zmluvu uzavretú medzi bankou a žalovanou včítane všeobecných podmienok podrobiť kontrole čineobsahujeneprijateľnézmluvnépodmienky,ktorápovinnosťvyplývazustálenejsúdnejpraxezaloženej
predovšetkým na článkoch 3 - 6 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách (ďalej iba „Smernica“).

Podľa čl. 3 Smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú,
aknapriekpožiadavkedôveryspôsobíznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachstránvzniknutých
na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola
navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s

predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.

Podľa čl. 5 Smernice v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi
v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku.
Kde existuje pochybnosti o zmysle podmienky, prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa.

Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

V slovenskom právnom poriadku neprijateľné (nekalé) zmluvné podmienky sú upravené v ustanovení
§ 53 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 53 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu 4.6.2008, t. j. ku dňu uzavretia zmluvy, Spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide
o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za
individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne

dojednané.
Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky

spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,

e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na

dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena

dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,

m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči predávajúcemu vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči predávajúcemu,n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,

o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré
priznávajú právo zmluvu vykladať iba predávajúcemu,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil

výlučne v rozhodcovskom konaní.
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Ak je v spotrebiteľskej
zmluve predmetom záväzku poskytnutie peňažných prostriedkov za neprimeranú odplatu, súd môže
odplatu znížiť; prihliadne pritom najmä na odplaty poskytované bankami pri spotrebných úveroch. Ak
súd rozhodne o znížení odplaty za poskytnuté peňažné prostriedky a spotrebiteľ splnil svoj záväzok vo
väčšom rozsahu, ako bol podľa rozhodnutia súdu povinný, dodávateľ je povinný bez zbytočného odkladu

vrátiť spotrebiteľovi plnenie, ktoré presahuje výšku poskytnutých peňažných prostriedkov a primeranej
odplaty.

Základným znakom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať ustanovenia spôsobujúce značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Obsahom

spotrebiteľských zmlúv tak nesmú byť neprijateľné zmluvné podmienky, príkladmo vypočítané v
ustanovení § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými
podmienkami je pritom garantovaná tak vnútroštátnym právom ako aj právom Európskej únie.

Neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú v ustanovení § 53 ods. 4 Občianskeho

zákonníka vymedzené iba príkladmo, čo znamená, že nejde o výpočet taxatívny a ako neprijateľnú
podmienku možno vyhodnotiť aj iné zmluvné dojednania. Neprijateľnou podmienkou v zmysle už
ustálenej judikatúry súdov Slovenskej republiky pritom môže byť nielen samotný obsah konkrétneho
zmluvného dojednania spotrebiteľského záväzku, ale tiež spôsob jeho formálneho vyjadrenia, pod ktorý
je nutné zahrnúť aj prípadné nekalé praktiky dodávateľa v procese uzatvárania spotrebiteľskej zmluvy.

Inými slovami, neprijateľnými sú aj také zmluvné podmienky, ktoré sú bezprostredným dôsledkom
nekalej praktiky dodávateľa pri uzatváraní zmluvného vzťahu so spotrebiteľom.

Text Obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných kariet vydávaných Všeobecnou
úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., v ktorých by bolo

potrebné hľadať podrobnejšiu úpravu zmluvného vzťahu medzi bankou a žalovanou založeného nimi
uzavretou zmluvou dňa 4.6.2008 a v ktorých by sa mohli nachádzať aj tie náležitosti spotrebiteľskej
zmluvy, ktoré sú uvedené pod písmenami h - k odseku 2 § 4 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
zmluvách,jevytlačenýtakdrobnýmipísmenami,ženiejevoľnýmokom,bezpoužitiaoptickýchpomôcok,
čitateľný. Veľkosť písmen tohto textu reálne neumožňuje priemernému spotrebiteľovi oboznámiť sa

s týmto textom a jeho dôsledkami. Banke pritom nič nebránilo obchodné podmienky pripraviť tak,
aby spotrebiteľ, v danom prípade žalovaná, získal reálnu možnosť oboznámiť sa s celým rozsahom
povinností vznikajúcich mu uzavretí zmluvy. Podľa názoru súdu ale banka takýto formulár obchodných
podmienok použila zámerne a to v snahe odradiť žalovanú ako spotrebiteľku od možnosti reálne
sa oboznámiť s ich obsahom a tým získať kvalifikovaný obraz o podmienkach poskytnutia úveru a

vyhodnotiť ich dôsledky na ňu ako spotrebiteľku.

Takýto spôsob formálneho vyjadrenia zmluvných podmienok v obchodných podmienkach súd
kvalifikoval ako nekalú praktiku dodávateľa Všeobecná úverová banka, a.s. v procese uzatvárania
zmluvy o úvere, brániacu žalovanej ako spotrebiteľke sa s podrobnými podmienkami úveru kvalifikovane

oboznámiť a vyhodnotiť ich dôsledky. Nemožnosť spotrebiteľa získať kvalifikovaný obraz o zmluvných
podmienkach vytvára značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Drobné písmená obchodných podmienok pripravených dodávateľom, bez možnosti
žalovanej ako spotrebiteľky ovplyvniť nielen ich obsah, ale tiež formu, súd považuje za neprijateľnú
zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a tým obchodné podmienky ako

neoddeliteľnú súčasť zmluvy dňa 4.6.2008 uzavretej medzi bankou a žalovanou aj za neplatné podľa
odseku 5 § 53 Občianskeho zákonníka.Ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka nebolo nikdy zahrnuté medzi dôvody tzv. relatívnej
neplatnosti podľa § 40a Občianskeho zákonníka, preto nemôže byť sporu, že obchodné podmienky ako
súčasť úverovej zmluvy sú absolútne neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti súd

dodáva, že z obdobných dôvodov k rovnakému právnemu záveru dospel aj Najvyšší súd Slovenskej
republiky vo veci sp. zn. 1Cdo 320/2013 (rozsudok zo dňa 24.11.2015).

V dôsledku uvedeného súd konštatuje, že úverová zmluva uzavretá dňa 4.6.2008 postráda časť
esenciálnych náležitostí spotrebiteľskej zmluvy vyjadrených v ustanovení § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001

Z.z. v znení platnom v čase jej uzavretia a to v písm. h - ročnú úrokovú sadzbu, v písm. i - výšku, počet
a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, v písmene j - ročnú percentuálnu mieru nákladov a
celkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľskýmúverom,vypočítanénazákladeúdajovplatných
v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a písm. k - priemernú hodnotu ročnej percentuálnej
miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny rok. Pre absenciu týchto náležitostí je tak úver

poskytnutý Všeobecnou úverovou bankou, a.s. žalovanej na základe zmluvy zo dňa 4.6.2008 podľa §
4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z. bez úrokov a bez poplatkov, aj keď zmluva je platná, lebo žalovaná úver
na základe nej začala čerpať. Žalovaná tak je povinná vrátiť peňažné prostriedky vo výške, v akej jej
bankou boli poskytnuté, pričom banke nevznikol nárok na akékoľvek úroky alebo poplatky.

Banka žalovanej poskytla úver v celkovej sume 298,75 Eur a žalovaná túto sumu bola povinná banke
vrátiť. Žalovaná úver sa banke zaviazala vrátiť v pravidelných mesačných splátkach po 9,96 Eur (300,-
Sk) a ako vyplýva z výpisu z pôžičkovej karty Triangel ku dňu 17.5.2013, žalovaná si túto povinnosť aj
začala riadne plniť, keď v dňoch 16.7.2008, 25.8.2008, 12.9.2008, 23.10.2008, 25.11.2008 a 27.12.2008
banke uhradila zmluvne dohodnuté splátky po 9,96 Eur a celkom zaplatenými splátkami uhradila banke

59,76 Eur. Za predpokladu, že žalovaná svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy si bude riadne plniť,
zmluvne dohodnutými splátkami bankou požičanú sumu 298,75 Eur by jej vrátila 30-timi mesačnými
splátkami po 9,96 Eur so splatnosťou poslednej splátky do konca mesiaca december 2010 (deň
splatnosti splátky úveru v mesiaci dohodnutý nebol, preto súd mal za to, že žalovaná splátku úveru
mohla zaplatiť do konca toho ktorého mesiaca). Žalovaná ale počnúc splátkou, ktorá sa stala splatnou

v mesiaci január 2009 až do splatnosti poslednej splátky v mesiaci december 2010 bola v omeškaní.
Banke preto vzniklo právo úhrady splátok žalovanou sa domáhať na súde a to v premlčacej trojročnej
lehote v zmysle ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka, t.j. v lehote do 31.12.2013.

Podľa § 524 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť

písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s
ňou spojené.

Podľa § 526 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného
odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ

postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať
preukázania zmluvy o postúpení.

Zmluvouopostúpenípohľadávokdňa23.10.2012Všeobecnáúverovábanka,a.s.svojupohľadávkuvoči

žalovanej zo zmluvy o úvere uzavretej dňa 4.6.2008 postúpila na žalobcu, preto v lehote rovnakej ako
banka, t. j. do 31.12.2013 mohol žalobca, zmluvou o postúpení pohľadávok, nadobudnutú pohľadávku,
uplatniť voči žalovanej na súde. Žalobca si však toto právo uplatnil žalobou súdu doručenou dňa
10.2.2014, t. j. po uplynutí premlčacej doby.

Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj
bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi,
vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť
alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ
týchto skutočností dovolával.

Ustanovenie § 5b bolo číslo 250/2007 Z.z. doplnené jeho novelou vykonanou zákonom číslo 102/2014
(článok VIII. bod 12 zákona), síce s účinnosťou od 1.5.2014, ale rovnako ako pri ustanovení § 52 ods. 2
Občianskeho zákonníka, ani vo vzťahu k článku VIII. bod 12 zákon číslo 102/2014 Z.z. nemá prechodnéustanovenie a tak ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. je nutné použiť aj na spotrebiteľské vzťahy
vzniknutépred1.5.2014,tedaajnaprávnyvzťahmedziVšeobecnouúverovoubankou,a.s.ažalovanou.

Súd preto vzhľadom na citované ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. na premlčanie žalobcom
uplatňovanej peňažnej pohľadávky musel prihliadnuť, bez toho, aby žalovaná námietku premlčania
výslovne vzniesla. Nebolo preto možné žalobcovi ním uplatňovanú pohľadávku v zmysle ustanovenia §
100Občianskeho zákonníka tak priznať nielen v časti, na plnenie ktorej mu nevzniklo právo podľa § 4
ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z., t. j. v časti úrokov a poplatkov, ale ani v časti dlžnej istiny úveru, aj keď z

nej žalovaná uhradila iba časť vo výške 59,76 Eur a k úhrade tak zostalo 238,99 Eur.

Vzhľadom na uvedené, súd žalobu žalobcu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 141 ods. 1 O.s.p.

Návrh na náhradu trov konania podal iba žalobca a ich výšku vyčíslil sumou 90,98 Eur na trovách
právneho zastúpenia a 24,- Eur na súdnom poplatku. Žalobca bol však v konaní neúspešný, preto mu
nárok na náhradu trov konania nevznikol. V konaní úspešná žalovaná návrh na náhradu trov konania
nepodala, preto jej náhradu prípadných trov konania nebolo možné priznať. Súd preto vyslovil, že
účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bardejov v lehote 15 dní odo dňa
doručenia jeho písomného vyhotovenia.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 205 ods. 2 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).