Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 28, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/485/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712212391
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Duditš

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7712212391.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a sudkýň JUDr.

Evy Feťkovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej v právnej veci žalobcov: X/ E. Y., V.. Z., J.. XX.X.XXXX, G. E.
XX, X/ F.. O. Č., V.. Y., J.. XX.X.XXXX, G. E. XX, zastúpených JUDr. Ľubomírom Krompákom, advokátom
so sídlom Sobrance, Michalovská 2, proti žalovaným X/ H. Č., J.. XX.XX.XXXX, G. E. Č.. XX M. X/
M. Č.Á., V.. S., J.. XX.XX.XXXX, Q. G. E. XX, zastúpení JUDr. Vladimírom Baťalíkom, advokátom so
sídlom v Michalovciach, Š. Kukuru 14, v konaní o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalovaných
proti rozsudku Okresného súdu Michalovce z 1.7.2015 č.k. 19C/103/2012-155 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u je rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Michalovce (ďalej iba súd prvého stupňa) napadnutým rozsudkom rozhodol, že

nehnuteľnosť kat. úz. E. L. J. X. Č.. XXXX, M. Y. K. V. D.-H. Č.. XXX/XXX Q. K. Q. I. XXX m2 patrí
do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva M. Y., J.. X.X.XXXX, H. L. XX.XX.XXXX M. S.D. L.
Y., V.. M., J.. X.X.XXXX, L. XX.X.XXXX. Ďalším výrokom rozhodol, že o trovách konania rozhodne po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že J.. M. Y. kúpil v roku XXXX parcelu mpč. XXX/XX/
Xb zapísanú v pozemnoknižnej vložke obce L. K. Č.. XXX. Ide o parcelu, ktorej v súčasnosti zodpovedá

parc. č. XXX/XXX Q. I. XXXX m2 zapísaná na LV č. XXXX H.. Ú.. E. v podielovom spoluvlastníctve
žalobcov. Žalobcovia tvrdili, že sporný pozemok parc. č. XXX/XXX vedený ako vlastníctvo žalovaný bol
rovnako súčasťou pôvodného pozemku mpč. XXX/XX/XG.. Z výpovede žalobkyne v 2. rade a svedkov
A. Š. M. P. I. vyplynulo, že už právni predchodcovia žalobkýň spornú parcelu užívali v stave v akom je
vyčlenená v súčasnosti, a to od jej kúpy v roku XXXX. Svedkovia tiež vypovedali, že ani oni, ani ich
právni predchodcovia žalobcov v užívaní nehnuteľnosti, ani ich právnych predchodcov nikdy nerušili a
ich vlastnícke právo k celej užívanej časti rešpektovali. Z uvedeného dôvodu v rámci konania o oprave

chýb v katastrálnom operáte uznali vlastnícke právo žalobcov k častiam parciel, ktoré boli evidované ako
ich vlastníctvo. Užívací stav popísaný svedkami a žalobkyňou v 2. rade zahŕňal aj súčasnú parcelu číslo
XXX/XXX Q. I. XXXmX, ktorá tvorí predmet sporu. Táto plocha bola vyčlenená oplotením za záhradami
svedkov a žalovaných. M. Y. získal vlastnícke právo k súčasnej parcele XXX/XXX titulom kúpy v roku
XXXX a následne túto dobromyseľne užíval až do roku XXXX, keď svoje vlastnícke právo previedol na
žalobkyne v rozsahu po 1/2. Keďže ku kúpe nehnuteľnosti došlo za trvania manželstva kupujúceho M.
Y.Á.M.L.Y.,spornáparcelatvorilaichbezpodielovéspoluvlastníctvomanželovaztohtodôvoduposmrti

L. Y. došlo v dedičskom konaní O. XXX/XX k prejednaniu 1/2 z parcely v prospech žalobkýň v rovnakom
pomere. Právni predchodcovia žalobkýň vstúpili do oprávnenej držby a užívania predmetu kúpy za
účinnosti uhorského obyčajového práva. Vydržacia lehota bola 32 rokov s tým, že ďalšou podmienkou
bola dobromyseľnosť v čase vstupu do držby, ktorú mal súd za preukázanú tým, že právni predchodcoviažalobkýň nehnuteľnosť užívali od roku XXXX a nikto ich v držbe nerušil. Vydržacie podmienky boli
splnené uplynutím32-ročnejvydržacejdoby,ktoráuplynulavrokuXXXX. Počasplynutiavydržacejdoby
nadobudol účinnosť Občiansky zákonník (zák. č. 141/1950 Zb.), s poukazom na ust. § 566 ods. 1 tohto

zákona došlo k uplynutiu vydržacej doby a k nadobudnutiu vlastníckeho práva právnych predchodcov
žalobcov ku dňu 1.1.1961. Súd prvého stupňa v zmysle pokynu odvolacieho súdu sa zaoberal otázkou,
či u právneho predchodcu žalobcov došlo platným spôsobom k zániku vlastníckeho práva, pričom takéto
dôvody nezistil. Stratu vlastníckeho práva však nevylučuje súčasná zákonná úprava, ak vlastnícke
právo k nehnuteľnosti nadobudne zákonným spôsobom iná osoba. V prejednávanej veci by takýmto

spôsobom mohlo byť nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním u právnych predchodcov žalovaných.
Kúpa zo strany žalovaných takýmto titulom nemôže byť, pretože ich právny predchodca Z. G. nebol
vlastníkom spornej nehnuteľnosti a preto nemohol účinne na žalovaných previesť vlastnícke právo.
Parcela XXX/XXX vznikla na základe rozhodnutia Okresného úradu Michalovce, katastrálneho odboru a
bola zapísaná v prospech Z. G.. Zo zápisu na liste vlastníctva vyplýva, že sa vychádzalo z rozhodnutia o
dedičstve po L. G. N.. L.. O.. Išlo však iba o administratívne rozhodnutie, ktoré vychádzalo z identifikácie

parcely č. XXX/XXX vytvorenej z parcely XX. Svedkyňa H., vypovedala, že pri vykonávaní ROEP sa do
terénu nechodievalo, stará mapa sa prekryla s platnou mapou a tak mohli vznikať zbytkové parcely. Aj
keď rozhodnutie katastra mohlo byť titulom pre vydržanie, z výpovede žalobkyne a svedkov vyplýva,
že súčasnú parcelu XXX/XXX nikdy neužívali právni predchodcovia žalovaných a teda nerealizovali
svoje vlastnícke práva k tejto nehnuteľnosti. Z vykonaného dokazovania ani nevyplýva, že by právni

predchodcovia žalovaných niekedy rušili žalobkyne alebo ich právnych predchodcov v užívaní tejto časti
nehnuteľnosti. Súd prvého stupňa preto žalobe vyhovel o trovách konania rozhodol podľa §151 ods. 3
O.s.p..

Proti rozsudku podali odvolanie žalovaní z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. s tým, že v konaní

došlo k vadám podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. a podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.. Odvolatelia sa
nestotožňujú s právnym názorom súdu prvého stupňa o tom, že vlastnícke právo k parcele č. XXX/XXX
patrí do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov M. M. L. Y.. Súd prvého stupňa uviedol,
žeknadobudnutiuvlastníckehoprávamalodôjsťvr.XXXX,ajkeďbezpodielovéspoluvlastníctvozaniklo
už dňa XX.X.XXXX smrťou manželky L. Y.. Zmätočnosť tohto rozhodnutia vidia žalovaní v tom, že podľa

občianskoprávnej úpravy platnej do r. XXXX, platnej aj v roku úmrtia L. Y., neexistoval inštitút BSM.
Existoval iba princíp tzv. koakvízicie, kde bol vznik spolunadobudnutého majetku vyhradený ku dňu
zániku manželstva. V roku XXXX sa do právneho poriadku zaviedol inštitút zákonného majetkového
spoločenstva medzi manželmi. Až Občiansky zákonník z r. 1964 s účinnosťou od 1.4.1964 zaviedol
inštitút bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Preto aj keby nedošlo k úmrtiu L. Y. I. V.. XXXX

boli by splnené atribúty nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním, táto parcela nemôže patriť do
BSM vzhľadom na jeho neexistenciu. Zároveň sa konajúci súd nevysporiadal so skutočnosťou, že o
určení vlastníckeho práva k parc. 969/203 bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Michalovce
zo dňa 11.11.2010 č.k. 20C/77/2008-219. Právoplatným rozsudkom sa zakladá prekážka rozhodnutej
veci. V tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 133/2009, ako

aj rozhodnutie Ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 349/09. Súd nemôže ako predbežnú otázku znovu
riešiť to, o čom už bolo právoplatne rozhodnuté súdom alebo iným orgánom. Poukazuje aj na nález
Ústavného súdu I. ÚS 564/2012 pokiaľ ide o uplatňovanie princípu právnej istoty vo vzťahu k odlišnej
rozhodovacej činnosti všeobecného súdu o tej istej právnej otázke. Zmätočnosť rozhodnutia spočíva
aj v tom, že v prípade jeho právoplatnosti by sa žalovaní ocitli v právne neriešiteľnej situácii z dôvodu

súdom prejudikovanej absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi Z. G. ako predávajúcim a
žalovanými predmetom ktorej bol predaj parc. č. XXX/XXX by právo žalovaných domáhať sa vydania
bezdôvodnéhoobohateniabolopremlčané.Odvolateliasanestotožňujúsozáveromsúdu,ženazáklade
výpovede svedkov Š.Y. M. I. bola preukázaná pretržitá a dobromyseľná držba M. Y. k súčasnej parcele
č. XXX/XXX. Výpovede svedkov podľa názoru odvolateľov túto skutočnosť hodnoverne nepreukazujú.

Domnievajú sa, že súd mal z vlastného uváženia vykonať aj rozsiahlejšie dokazovanie. Zároveň
žalobcov zaťažuje dôkazné bremeno na preukázanie naliehavého právneho záujmu na požadovanom
určení, pričom konštatovanie súdu prvého stupňa o preukázaní tohto naliehavého právneho záujmu
nemá oporu v žiadnom podaní žalobcov. Preto navrhujú, aby odvolací súd zmenil rozsudok a žalobu
v celom rozsahu zamietol.

Žalobcovia sa k odvolaniu žalovaných nevyjadrili.KrajskýsúdvKošiciach akosúdodvolacíprejednalvecbeznariadeniaodvolaciehopojednávania(§214
ods. 2 O.s.p.), podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. preskúmal rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo
a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne.

Súd prvého stupňa správne a úplne zistil skutkový stav veci, takto zistený skutkový stav podriadil pod
relevantné ustanovenia hmotného práva, ktoré na danú vec správne aplikoval a interpretoval. Odvolací
súd nezistil, že by konanie na súde prvého stupňa, lebo jeho rozhodnutie bolo postihnuté niektorou z
vád uvedených v ust. § 221 ods. 1 O.s.p., ktoré by boli dôvodmi na zrušenie rozsudku.

Odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorými sa stotožňuje (§
219 ods. 2 O.s.p.).

K odvolacím námietkam žalovaných vo všeobecnosti uvádza, že vo svojom predchádzajúcom
rozhodnutí z 29.9.2014 č.k. 3Co/498/2013-125 odvolací súd zaujal záväzný právny názor k otázke

právneho posúdenia vydržania podľa skutkových okolností vyplývajúcich z vykonaného dokazovania a
zaujal tiež jasný právny názor k otázke záväznosti rozhodnutia vo veci 20C/77/2008. Vyslovil, že toto
rozhodnutie netvorí prekážku res judicata v tejto prejednávanej veci. Predmetom skončeného konania
20C/77/2008 bolo vydanie nehnuteľnosti parc. č. D.-H. XXX/XXX, kde sa otázka vlastníckeho práva
nehnuteľnosti riešila iba ako otázka predbežná a nebola definitívne s konečnou platnosťou rozhodnutá

autoritatívnym rozhodnutím súdu vo forme záväzného výroku. Preto sú žalobcovia oprávnení domáhať
sa v osobitnom konaní určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Spor o vlastnícke právo môže byť
rozhodnutý iba záväzným výrokom rozsudku, ktorý je spôsobilým titulom pre zápis vlastníckeho práva
do katastra nehnuteľností.

Odvolacia námietka žalovaných vo vzťahu k nemožnosti vzniku bezpodielového spoluvlastníctva
manželov medzi neb. M. Y. a jeho manželkou neb. L. Y. V.. M. je opodstatnená iba v tom rozsahu, že
inštitút bezpodielového spoluvlastníctva manželov bol do právneho poriadku zavedený až účinnosťou
Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb.).

Nehnuteľnosť mpč. XXX/XX/Xb, ktorej časť tvorí sporná nehnuteľnosť, kúpil neb. M. Y. dňa XX. Z.
XXXX. Z hľadiska užívania kúpenej nehnuteľnosti je preukázané, že do jej oprávnenej držby vstúpil
spolu s manželkou L. Y., V.. M.. Do dňa úmrtia jeho manželky nedošlo k uplynutiu vydržacej doby,
preto sa na túto nehnuteľnosť nevzťahuje právo na vyplatenie tzv. koakvizičného podielu z prírastku
na majetku získaného počas manželstva. Inštitút koakvizície sa nevzťahoval na vzťahy súvisiace so

vznikom vlastníckeho práva ku konkrétnej veci.

Z hľadiska posúdenia následných vlastníckych vzťahov je rozhodujúce, že nedošlo účinne k vkladu
vlastníckeho práva do pozemkovej knihy v čase uzavretia kúpnej zmluvy v roku XXXX, následne obaja
manželia vstúpili do držby, ale k vzniku vlastníckeho práva vydržaním došlo až v roku XXXX. V súlade s

ustanovením § 22 ods. 2 zákona č. 265/1949 Sb. o rodinnom práve získané majetky obidvoch manželov
sú majetkom im spoločným (zákonné majetkové spoločenstvo). Podľa § 856 ods. 1 OZ majetkové
spoločenstvá medzi manželmi vzniknuté podľa prvších predpisov zanikajú 1. aprílom 1964. Týmto
dňom vznikne bezpodielové spoluvlastníctvo manželov ku všetkému, čo podľa tohto zákona do ich
bezpodielového spoluvlastníctva patrí. Vzhľadom na záväznosť výroku rozsudku je rovnako dôležitá

okolnosť, že otázka vlastníckeho práva právnych nástupkýň pôvodných vlastníkov (žalobkýň) sa bude
riadiť súčasnými právnymi predpismi.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa
§ 219 ods. 1 O.s.p..

O trovách odvolacieho rozhodne súd prvého stupňa (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.