Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 28, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/73/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813203872
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Kočišová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7813203872.2

Rozhodnutie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Janky Kočišovej a členove senátu
JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a JUDr. Slávky Maruščákovej v právnej veci navrhovateľa: CD N., s.r.o.,
P. vězňů XXXX/XX, O. U., XXX XX P. 1, I. republika, IČO: XXX XX XXX, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so
sídlom v Bratislave 811 09, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421 proti odporcovi: Ján T., nar. X.X.XXXX, E. V.
XXX, o zaplatenie 15,92 eur s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Rožňava

zo dňa 18.11.2014, č.k. 4C/366/2013-52 takto

r o z h o d o l :

Pripúšťaspäťvzatienávrhuozaplateniezmenovéhoúrokuvovýške0,19%dennezosumy481,94eurod
25.5.2009 do 3.1.2010, z sumy 430,16 eur od 4.1.2010 do 3.2.2010, zo sumy 378,38 eur od 4.2.2010 do
18.3.2010, zo sumy 326,60 eur od 19.3.2010 do 3.5.2010, zo sumy 274,82 eur od 4.25010 do 3.6.2010,
zo sumy 223,04 eur od 4.6.2010 do 5.7.2010, zo sumy 171,26 eur od 6.7.2010 do 23.8.2010, zo sumy
119,48 eur od 24.8.2010 do 3.10.2010, zo sumy 67,70 eur od 4.10.2010 do 2.2.2011, zo sumy 15,92

eur od 3.2.2011 do zaplatenia, z r u š u j e rozsudok č.k. 4C/366/2013-52 zo dňa 18.11.2014 vo
výroku o zamietnutí návrhu v tejto časti a konanie v tejto časti z a s t a v u j e.

V prevyšujúcej zamietanej časti a vo výroku o náhrade trov konania rozsudok p o t v r d z u j e.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu
15,92 eur so 6% ročným úrokom od 25.9.2013 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 1/3 %
zmenkovej sumy, teda 1,61 eur. Žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a o trovách konania rozhodol tak,
že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Uviedol, že navrhovateľ uplatnil pohľadávku v zmysle čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu
a Rady (ES) č. 861/2007 a domáhal sa zaplatenia zmenkovej sumy 15,92 eur s prísl.. Návrh odôvodnil
tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil odporca 19.11.2008 na
zmenkovú sumu 481,94 eur, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25% denne
od 25.5.2009. Zmenka je vistazmenkou, opatrená doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od

vystavenia.“ Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil
zmenku k zaplateniu, vystaviteľ doposiaľ neposkytol žiadnu úhradu.

Citovalpríslušnéust.NariadeniaEurópskehoparlamentuarady(ES)č.861/2007aZákonazmenkového
a šekového č. 191/1950 Sb. a konštatoval, že v čase vystavenia zmenky 19.11.2008 bolo možné

zabezpečenie úverového vzťahu vystavením zmenky, čo v súčasnosti v zmysle platných predpisov už
nie je možné.Z predloženej zmenky vyplynulo, že miestom vystavenia bolo mesto Rožňava, dátum vystavenie

19.11.2008, na sumu 481,94 eur (14.518,92 Sk). V ďalšej časti zmenky sa nachádza text: „zaplatím za
túto zmenku pri predložení na rad P. s.r.o. IČO: XX XXX XXX, P. 25, V. sumu štrnásťtisícpäťstoosemnásť
korún 92 halierov a zmenkový úrok 0,25% denne od 25.5.2009, splatné P. s.r.o., P. XX, V., bez protestu,
na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia.“ Ďalšiu časť textu tvorili osobné údaje odporcu,
na druhej strane zmenky je indosament. Indosovaním zmenky pôvodná zmenka stratila charakter

zabezpečovacej zmenky a stala sa zmenkou na platenie.

Ďalej citoval § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Uviedol, že zákon zmenkový
a šekový výšku úrokovej miery, ktorú je možné ustanoviť vo vistazmenke, neupravuje. Rovnako
neupravuje koniec lehoty na úročenie, preto ak nie je v úrokovej doložke koniec úročenia stanovený,

zmenková suma sa úročí až do splatnosti zmenky, keďže od splatnosti do zaplatenia dlhu preberá
uhradzovaciu funkciu postihový 6% úrok.

V prípade, ak zmenkový zákon neobsahuje inú úpravu, platnosť právnych úkonov sa spravuje

všeobecnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Pri posudzovaní úrokovej miery v úrokovej
doložke na zmenke je potrebné vychádzať z ust. § 39 Občianskeho zákonníka a skúmať, či pre
neprimeranú výšku úroku nie je právny úkon pre rozpor s dobrými mravmi neplatný.

Zmenkový úrok, rovnako ako úrok z úveru, plní funkciu odmeny za poskytnuté peňažné prostriedky,
ale jeho výška musí byť primeraná. Súd tu vychádzal z toho, že v čase vystavenia zmenky boli úroky
uplatňované bankami nižšie ako 14% ročne, zmenkový úrok 0,25% denne - 91,25% ročne túto sadzbu
viacnásobne prevyšuje. Úrokovú doložku na zmenke považoval súd za neplatnú pre rozpor s dobrými
mravmi v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, preto žalobu v tejto časti zamietol.

Odporcu zaviazal na zaplatenie zmenkovej sumy a 6% ročného úroku zo zmenkovej sumy od
zročnosti zmenky, t.j. odo dňa nasledujúceho po doručení návrhu žalovanému z dôvodu, že navrhovateľ
nepredložil dôkaz, kedy pred podaním návrhu predložil zmenku žalovanému na platenie. Súd vychádzal

z toho, že za predloženie zmenky na platenie sa uznáva aj jej uplatnenie na súde.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., bol úspešný čo do priznanej zmenkovej istiny
15,92 eur a zmenkovej odmeny, neúspešný bol v časti nepriznaného zmenkového úroku 0,25% denne z

dlžnej sumy, čo niekoľkonásobne prevyšuje žalovanú istinu a čiastočne aj ohľadom 6% ročného úroku.

Proti tomuto rozsudku a to proti zamietavému výroku (ktorým súd zamietol zmenkový úrok 0,25 % denne
zozmenkovejsumyaktorýmsúdzamietol6%ročnýúrokdodňadoručeniažalobnéhonávrhuodporkyni)

ako aj voči výroku o nepriznaní náhrady trov konania v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ z
dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b/, 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.
a z dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., teda z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
maťzanásledoknesprávnerozhodnutievoveci,účastníkovikonaniasapostupomsúduodňalamožnosť
konať pred súdom a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci. Nesúhlasil so záverom súdu, že dohodnutý zmenkový úrok je v rozpore s dobrými mravmi.

Poukázal na to, že zmenku vystavila odporkyňa, túto dobrovoľne podpísala a išlo o prejav jej slobodnej
vôle. Sadzba zmenkového úroku je napísaná na zmenke a bola jej známa v čase vystavenia zmenky.
Odporkyňa teda mala vedomosť o tom, že sadzba zmenkového úroku predstavuje 0,25 % denne a s

takouto sadzbou zmenkového úroku jednoznačne súhlasila. Zdôraznil nespornosť záväzku odporkyne
za zmenku zaplatiť. Nespornosť záväzku odporkyne sa pritom nepochybne vzťahuje na celý záväzok
obsiahnutý na zmenke, zmenkový úrok nevynímajúc. Záväzok odporkyne zaplatiť aj zmenkový úrok je
teda platný a má byť priznaný v súdnom konaní, a to o to viac, že odporkyňa žiadne námietky vočiuplatnenej zmenke neformulovala. Vzhľadom na tieto skutočnosti a s poukazom na rozhodnutia iných
okresných súdov, ktoré priznali navrhovateľovi nárok v plnom rozsahu, navrhol zmeniť rozsudok tak, že
súd návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovie.

K nepriznaniu 6% ročného úroku zo zmenkovej sumy do podania žaloby uviedol, že opísal okolnosti
predloženie zmenky na platenie v samotnom návrhu na uplatnenie pohľadávky, a to v bode 8.1 v treťom
odseku, pričom zároveň vysvetlil, že „keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“,
indosantnenechalvyššieuvedenéskutočnostizistiťverejnoulistinou.Poukázalnato,žežiadnyúčastník

túto skutočnosť nespochybňoval, teda nejde o spornú skutočnosť.

Navrhovateľ v odvolacom konaní zobral čiastočne späť návrh na začatie konania v časti o zaplatenie
zmenkového úroku vo výške 0,19% denne a navrhol konanie v tejto časti zastaviť.

Odporkyňa voči späťvzatiu nemala námietky (§ 101 ods. 3 O.s.p.).

Odvolací súd v zmysle § 208 O.s.p. rozhodol o pripustení čiastočného späťvzatia návrhu o zaplatení
zmenkovéhoúrokuvovýške0,19%dennezosumy481,94eurod25.5.2009do3.1.2010,zsumy430,16
eur od 4.1.2010 do 3.2.2010, zo sumy 378,38 eur od 4.2.2010 do 18.3.2010, zo sumy 326,60 eur od

19.3.2010 do 3.5.2010, zo sumy 274,82 eur od 4.25010 do 3.6.2010, zo sumy 223,04 eur od 4.6.2010 do
5.7.2010,zosumy171,26eurod6.7.2010do23.8.2010,zosumy119,48eurod24.8.2010do3.10.2010,
zo sumy 67,70 eur od 4.10.2010 do 2.2.2011, zo sumy 15,92 eur od 3.2.2011 do zaplatenia, rozsudok
v tejto časti vo výroku o zamietnutí návrhu zrušil a konanie v tejto časti zastavil.

Odvolací súd prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a § 214 ods. 2 O.s.p. a po preskúmaní
napadnutého rozsudku dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a rozsudok súdu prvého stupňa
v napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým bola žaloba čiastočne zamietnutá a vo výroku o náhrade trov
konania podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Navrhovateľnamietaodvolaciedôvodypodľaust.§205ods.2písm.a/vspojenísust.§221ods.1písm.
f/ O.s.p., podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b/ a f/ O.s.p., t.j. v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.
1 O.s.p., konkrétne účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (tieto dva odvolacie dôvody
navrhovateľ bližšie nekonkretizoval, teda neuviedol, akým postupom súdu mu bola odňatá možnosť

konať a neuviedol ani inú vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci -
poznámka odvolacieho súdu) a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

Súd prvého stupňa na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia správnych právnych predpisov a tieto
aj správne vyložil, pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, preto odvolací súd rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1
O.s.p. potvrdil.

Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku v napadnutej časti, s
ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa o neplatnosti dojednania zmenkového úroku
z dôvodov, ako ich veľmi výstižne uviedol súd prvého stupňa a na ktoré odvolací súd v podrobnostiach

odkazuje.

Rovnako sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu o nepreukázaní doby, kedy bola zmenka
predložená na platenie (kedy sa stala zročnou), z ktorého dôvodu za predloženie zmenky odporkyni na
platenie možno považovať až jej uplatnenie na súde.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza nasledovné :Dňa 20.10.2015 prijalo občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu SR a obchodnoprávne kolégium
Najvyššieho súdu SR spoločné stanovisko k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s
uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa v nasledujúcom znení :

I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu
procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že :
1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku

v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;
2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúcich ich rozsah a
povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie.

II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.

III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či
je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu

posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška
uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

StanoviskojeuverejnenévZbierkestanovískNajvyššiehosúduarozhodnutísúdovSlovenskejrepubliky
8/2015 pod číslom 93.

Zvyššieuvedenéhovyplýva,žesúdmôžeajvprípade,ženiesúpodanékauzálnenámietkyvystaviteľom
zmenky preskúmať a posúdiť nárok na uplatnený zmenkový úrok, či tento nie je uplatnený v rozpore
s dobrými mravmi vzhľadom na jeho výšku, teda platnosť dohody o zmenkovom úroku súd skúma ex

offo. Súd má teda právo a povinnosť vyhodnotiť, či dohodnutý úrok je primeraný a ak túto podmienku
nespĺňa, návrh v časti úroku zamietnuť.

Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo

sa prieči dobrým mravom (§ 39 Obč. zák.).

Ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy
právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto
časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Zmenkový úrok rovnako ako úroky dohodnuté pri poskytovaní pôžičky alebo úveru predstavuje odmenu
za poskytnuté peňažné prostriedky, preto jeho výška musí zodpovedať danému účelu.

Zmenkový zákon ako osobitný predpis a ani Občiansky zákonník ako všeobecný predpis nestanovia, do
akej výšky je možné dojednať zmenkový úrok, ktorý je teda predmetom voľného zmluvného dojednania
medzi účastníkmi zmenkového vzťahu, čo však neznamená, že by sa na túto dohodu nevzťahovalo
ust. § 3 ods. 1 Obč. zák., podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych

vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Neprimerane vysoké úroky vrátane zmenkového úroku
dojednané pri peňažnej pôžičke alebo úvere sú všeobecne považované za odporujúce uznávaným
pravidlámsprávaniaavzájomnýmvzťahommedziľuďmiamravnýmprincípomspoločenskéhoporiadku,
a teda sú v rozpore s dobrými mravmi. V súlade s dobrými mravmi je len také konanie veriteľa, ktorý
sa pri peňažnej pôžičke uspokojí bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou

výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni
zhodnotiť obvyklým spôsobom. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška
dohodnutýchúrokov,ktorápodstatnepresahujeúrokovúmieruvdobedojednaniaobvyklú,určenúnajmäs prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo
pôžičiek (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26.4.2012 sp.zn. 5 Cdo 26/2011).

Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že
dohodnutá výška zmenkového úroku 91,25% ročne podstatne prevyšuje úrokovú mieru obvyklú z praxe
peňažných ústavov v čase vystavenia zmenky, t.j. v máji 2009, kedy úrokové sadzby boli nižšie ako
14% ročne pri spotrebiteľských úveroch a ostatných úveroch pre domácnosti poskytované bankami, z

ktorého dôvodu je dohoda o zmenkovom úroku v rozpore s dobrými mravmi, a teda neplatná v zmysle
ust. § 39 Obč. zák. ako celok.

Dohoda o zmenkovom úroku tvorí nedeliteľný celok a podľa obsahu ju nemožno deliť tak, ako to má
na mysli ust. § 41 Obč. zák., a teda určiť za neplatnú len tú časť dohody, ktorú vzhľadom na výšku

dohodnutých úrokov považuje súd za neprimeranú a v prevyšujúcej časti priznať zmenkový úrok. Z
neplatnejdohodyniejemožnépriznaťžiadneplnenie,atedaanizmenkovýúrokpočiastočnomspäťvzatí
návrhu vo výške 0,06% denne zo zmenkovej sumy.

Z vyššie uvedených dôvodov nebolo možné navrhovateľovi priznať zmenkový úrok v dohodnutej výške
0,25% denne, teda 91,25% ročne zo zmenkovej sumy, ale ani v inej výške (0,06% denne) tak, ako o
tom vecne správne rozhodol súd prvého stupňa.

Pokiaľ ide o zaplatenie zákonného úroku 6% ročne odo dňa zročnosti zmenky v zmysle ust. § 48 ods.
1 zák. 191/1950 Sb., navrhovateľ nepreukázal v konaní, kedy bola odporkyni predložená zmenka na
platenie, a kedy sa teda stala zročnou. Pokiaľ odkazuje v odvolaní na bod 8.1 tretí odsek návrhu na
uplatnenie pohľadávky, kde opísal okolnosti predloženia zmenky, odvolací súd uvádza, že v tomto bode
(aanivinýchbodochnávrhu)niejeuvedenýúdaj,kedybolazmenkapredloženáodporkynikzaplateniua

uvedenéjelenvšeobecne:“Indosantpredložilzmenkukzaplateniu...“bezkonkretizácie,kedyazaakých
okolností k tomu došlo. Navrhovateľ ani počas konania, a ani v odvolacom konaní nepredložil žiaden
dôkaz preukazujúci tú skutočnosť, že zmenka sa stala zročnou pred podaním žaloby, pričom dôkazné
bremeno v toto smere bolo na navrhovateľovi. Správne preto súd ustálil moment predloženia zmenky na
platenie odporkyni ako deň, kedy jej bol doručený súdom návrh na uplatnenie pohľadávky a následne

zročnosť zmenky nasledujúci deň, od ktorého priznal navrhovateľovi 6% ročný úrok zo zmenkovej sumy.
Za obdobie do zročnosti zmenky tento zákonný úrok nepatrí, preto správne súd návrh na zaplatenie
zákonného úroku.

Pokiaľ navrhovateľ namieta, že zročnosť zmenky nebola spornou skutočnosťou a odporkyňa ju
nespochybňovala, odvolací súd uvádza, že predmetom prieskumu súdu nepochybne je doba (dĺžka
doby), za ktorú patrí zákonný úrok v zmysle ust. § 48 ods. 1 zák. 191/1950 Sb., preto dôvodnosť nároku
z tohto hľadiska posudzuje súd ex offo, teda bez ohľadu na námietky odporkyne.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky navrhovateľa nedôvodné a nespôsobilé
privodiť zmenu rozsudku v napadnutej časti, z ktorých dôvodov odvolací súd rozsudok v napadnutom
zamietavom výroku ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Odvolací súd preskúmal aj napadnutý výrok o náhrade trov konania a tento podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
ako vo výroku vecne správny potvrdil, keďže súd prvého stupňa o trovách konania s poukazom na ust.
§ 142 ods. 2 O.s.p. rozhodol správne.

O trovách celého konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1, 2 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods.
2 O.s.p. a § 146 ods. 2 prvej vety O.s.p.Navrhovateľ bol v konaní úspešný čo do priznania zmenkovej sumy so 6% ročným úrokom a zaplatenia
zmenkovej odmeny, neúspešný však bol v časti zmenkového úroku 0,25% ročne, a to aj v časti, v ktorej

došlo k zastaveniu konania (zmenkový úrok 0,19%), pretože zavinil zastavenie konania späťvzatím
návrhu, pričom táto suma niekoľkokrát prevyšuje zmenkovú sumu a neúspešný bol aj v časti týkajúcej
sa odvolaním napadnutého nepriznaného úroku vo výške 6% ročne, odvolací súd preto rozhodol tak, že
žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.