Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 20, 2016

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 9C/59/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712214944
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana ŠtubniakováKochanová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6712214944.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Štubniakovou Kochanovou, v právnej veci

žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova ul. č. 25, IČO: 35807598, zastúpený
Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36864421,
proti žalovanej : Slovenská republika v zastúpení Ministerstvo spravodlivosti SR, o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .
Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Podanými návrhmi spoločne vedenými pod sp.zn. 9C/59/2012 sa žalobca domáhal voči žalovanej
náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z dôvodov nerozhodnutia tunajšieho súdu ako

exekučného súdu o žiadosti na zmenu súdneho exekútora v príslušných exekučných veciach v zákonom
stanovenej lehote. Písomnými podaniami spísanými postupom podľa § 38 a nasl. Exekučného poriadku
sa domáhal vykonania exekúcie v jednotlivých exekučných veciach voči rôznym dlžníkom. Po podaní
návrhov boli spísané žiadosti podľa § 44 ods.8 Exekučného poriadku na zmenu v osobe exekútora.
Po podaní týchto žiadostí očakával, že exekučný súd svojou činnosťou poskytne mu súdnu ochranu v
zákonom predpokladanej kvalite ak dôjde k reálnej zmene exekútora rozhodnutím Exekučného súdu v
zákonom stanovenej lehote. Náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy požadoval z toho dôvodu,

že nebolo v zákonnom stanovenej 30-dňovej lehote rozhodnuté o jeho návrhu ako oprávneného v
jednotlivých exekučných veciach na zmenu exekútora. Exekučný súd aj napriek tomu, že veci ním
prejednávané nevykazovali prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovali si takú spoluprácu s
účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k
posúdeniu a rozhodnutiu, nerozhodol o návrhu v jednotlivých exekučných veciach na zmenu súdneho
exekútora v zákonom stanovenej lehote. Z tohto dôvodu navrhol, aby si súd pripojil a oboznámil sa
s príslušnými exekučnými spismi. Postup exekučného súdu hodnotil za nesprávny a v rozpore so

zákonom, pričom neexistuje podľa neho okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať
v exekučných veciach nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o zmene
súdneho exekútora pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Týmto mu vznikla majetková škoda prestavujúca
náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy
a udržateľnosti pohľadávok v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu
súdneho exekútora a rozhodnutím o tejto zmene, resp. o tomto návrhu. Okrem toho žiadal náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch s tým, že boli ohrozené jeho legitímne očakávania, že nastanú účinky

predpokladané v § 44 ods.8 Exekučného poriadku a teda správnym postupom exekučného súdu dôjde
k zámene súdneho exekútora, čo bude viesť k efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho pohľadávky v
jednotlivých exekučných veciach. Neskorým ukončením procedúry zmeny súdneho exekútora nastalo
riziko zániku povinného, riziko zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a rizikoinsolventnosti povinného. Primeranú náhradu nemajetkovej ujmy si uplatnil za vnútorné zásahy do
jeho spoločnosti za ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania za porušenie jeho práv,
stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v

právo a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie jeho pohľadávok
v jednotlivých exekučných veciach. Výpočet tohto nároku uskutočnil alikvotným pomerom 55,32 € za
každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu.
Uznesením č.k. 9C/59/2012 - 14 zo dňa 12.12.2012 súd spojil na spoločné konanie veci vedené pod
rôznymi spisovými značkami pred Okresným súdom Zvolen s tým, že konanie sa bude ďalej viesť pod

spoločnou sp.zn. 9C/59/2012. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.01.2013.

Žalovaná dňa 09.04.2013 doručila k spojeným návrhom vyjadrenie zo dňa 03.04.2013, v ktorom
namietala dôvodnosť uplatňovaných nárokov v jednotlivých veciach. Uviedla, že navrhovateľ síce
uviedol časť dôkazov, keď najmä odkazuje na exekučné spisy, ale v skutočnosti preniesol celú dôkaznú
povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno má znášať práve navrhovateľ. S návrhom nie je

jednoznačne jasné, na základe akého titulu si uplatňuje navrhovateľ náhradu škody, keď v návrhoch sa
tieto tituly prelínajú a jednoznačne tiež neuvádza, z ktorého titulu si uplatňuje nárok. Poukázala tiež vo
vyjadrení nato, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy
v konaní
exekučného súdu. Túto právomoc majú predsedovia súdov ako aj ústavný súd SR. Nároky uplatňované

v tomto konaní považovala za predčasne uplatnené nad rámec spojeného konania vzhľadom k tomu,
že neboli uplatnené v lehote na predbežné prejednanie nároku na náhradu škody. Nebola zo strany
navrhovateľa tiež poskytnutá žiadna súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí a tým bola
zmarená akákoľvek možnosť prerokovať nároky na náhradu škody, i keď o prerokovanie navrhovateľ
požiadal. V tejto súvislosti odporkyňa poukázala aj na rozhodnutie NS SR ako aj Ústavného súdu

SR. Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote možno vychádzať podľa odporkyne len z
výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, prípadne rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní,
ktorýmsarozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktorémázanásledokprieťahy
v súdnom konaní, prípadne z právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa

rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z rozhodnutia
Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd SR konštatoval, že sa porušilo právo
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Z týchto dôvodov mala odporkyňa zato, že nie je
preukázaný nesprávny úradný postup v spočívajúci v existencii prieťahov. K materiálnej škode ako k
paušálnej sume zdôraznila, že podľa § l7 ods.1 zákona č. 514/2003 sa uhrádza skutočná škoda a

ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody
preto je nevyhnutné zo strany navrhovateľa preukázať existenciu škody a jej výšku, pričom vyčíslenie
škody zo strany navrhovateľa nie je preukázané, je hypotetické bez preukázania skutočnej škody, ktorá
navrhovateľovi v tejto súvislosti mala vzniknúť. Postup navrhovateľa považoval za účelový, keď tento
požadoval len paušálne sumy ako majetkové škody za spomínané činnosti navrhovateľa, ktoré mal

vykonať v súvislosti s jednotlivými exekučnými vecami. V súvislosti s nemajetkovou ujmou odporkyňa
poukázala na § l7 ods.2 a 3 zákona č. 514/2003 Z.z., keď aj tu mala zato, že nárok je nedôvodný, keď
navrhovateľ nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy, ani to, že by sa mu mala poskytovať jej náhrada
v peniazoch. Navyše uviedla, že navrhovateľ ako aj jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne,
praktiky boli predmetom záujmu Európskej komisie, súdy konštatovali porušenie práv spotrebiteľov, voči

ktorým navrhovateľ uplatňoval rôzne nároky, keď v konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť
navrhovateľa podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci.
Navrhovateľ je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky spotrebiteľských zmluvách,
ako spoločnosť využívajúca slabé finančné a právne vedomie nízko príjmových osôb, spotrebiteľov.
Vzhľadom na tieto skutočnosti považovala spojené návrhy v celom rozsahu za nedôvodné a žiadala ich

v celom rozsahu zamietnuť. Žalovaná si uplatnila právo na náhradu trov konania.
V konaní pod sp.zn. 9C/59/2012 žalobca uplatnil nárok voči žalovanej na náhradu škody v sume 175,-
Eur a nemajetkovej ujmy v sume 165,96 Eur, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti s exekučným konaním
vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku zo Zmluvy o úvere dlžníkom :
N. B., T.. XX.XX.XXXX. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou

exekučnej veci číslo: EX 263/2003. Exekučný súd v tejto exekučnej veci rozhodol o návrhu na zmenu
súdneho exekútora až dňa 05.02.2010 (oprávnený podal dňa 28.10.2009 návrh na zmenu exekútora).V konaní pod sp.zn. 9C/60/2012 žalobca uplatnil nárok voči žalovanej na náhradu škody v sume 175,-
Euranemajetkovejujmyvsume1.161,72Eur,ktorámumalavzniknúťvsúvislostisexekučnýmkonaním
vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku zo Zmluvy o úvere dlžníkom :

I.M. H., T.. XX.XX.XXXX. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou
exekučnej veci číslo: EX 500/2003. Exekučný súd v tejto exekučnej veci rozhodol o návrhu na zmenu
súdneho exekútora až dňa 20.07.2009 (oprávnený podal dňa 12.10.2007 návrh na zmenu exekútora).

V konaní pod sp.zn. 9C/61/2012 žalobca uplatnil nárok voči žalovanej na náhradu škody v sume 175,-

Eur a nemajetkovej ujmy v sume 995,76 Eur, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti s exekučným konaním
vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku zo Zmluvy o úvere dlžníkom :
Ľ. H., T.. XX.XX.XXXX. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou
exekučnej veci číslo: EX 443/2007. Exekučný súd v tejto exekučnej veci rozhodol o návrhu na zmenu
súdneho exekútora až dňa 12.05.2011 (oprávnený podal dňa 28.10.2009 návrh na zmenu exekútora).

V konaní pod sp.zn. 9C/62/2012 žalobca uplatnil nárok voči žalovanej na náhradu škody v sume 175,-
Eur a nemajetkovej ujmy v sume 442,56 Eur, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti s exekučným konaním
vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku zo Zmluvy o úvere dlžníkom :
N. C., T.. XX.XX.XXXX. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou
exekučnej veci číslo: EX 97/2007. Exekučný súd v tejto exekučnej veci rozhodol o návrhu na zmenu

súdneho exekútora až dňa 23.05.2011 (oprávnený podal dňa 09.02.2010 návrh na zmenu exekútora).

V konaní pod sp.zn. 9C/65/2012 žalobca uplatnil nárok voči žalovanej na náhradu škody v sume 175,-
Eur a nemajetkovej ujmy v sume 165,96 Eur, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti s exekučným konaním
vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku zo Zmluvy o úvere dlžníkom :

I. G., T.. XX.XX.XXXX. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou
exekučnej veci číslo: EX 2712/2003. Exekučný súd v tejto exekučnej veci rozhodol o návrhu na zmenu
súdneho exekútora až dňa 10.02.2010 (oprávnený podal dňa 28.10.2009 návrh na zmenu exekútora).

V konaní pod sp.zn. 9C/66/2012 žalobca uplatnil nárok voči žalovanej na náhradu škody v sume 175,-

Eur a nemajetkovej ujmy v sume 165,96 Eur, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti s exekučným konaním
vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku zo Zmluvy o úvere dlžníkom :
N. S., T.. XX.XX.XXXX. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou
exekučnej veci číslo: EX 3673/2004. Exekučný súd v tejto exekučnej veci rozhodol o návrhu na zmenu
súdneho exekútora až dňa 16.02.2010 (oprávnený podal dňa 28.10.2009 návrh na zmenu exekútora).

V konaní pod sp.zn. 9C/67/2012 žalobca uplatnil nárok voči žalovanej na náhradu škody v sume 175,-
Eur a nemajetkovej ujmy v sume 276,60 Eur, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti s exekučným konaním
vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku zo Zmluvy o úvere dlžníkom :
J. G., T.. XX.XX.XXXX. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou

exekučnej veci číslo: EX 1113/2003. Exekučný súd v tejto exekučnej veci rozhodol o návrhu na zmenu
súdneho exekútora až dňa 14.04.2010 (oprávnený podal dňa 28.10.2009 návrh na zmenu exekútora).

V konaní pod sp.zn. 9C/71/2012 žalobca uplatnil nárok voči žalovanej na náhradu škody v sume 175,-
Eur a nemajetkovej ujmy v sume 553,20 Eur, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti s exekučným konaním

vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku zo Zmluvy o úvere dlžníkom :
F. I., T.. XX.XX.XXXX. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou
exekučnej veci číslo: EX 3909/2004. Exekučný súd v tejto exekučnej veci rozhodol o návrhu na zmenu
súdneho exekútora až dňa 20.09.2010 (oprávnený podal dňa 28.10.2009 návrh na zmenu exekútora).

V konaní pod sp.zn. 9C/73/2012 žalobca uplatnil nárok voči žalovanej na náhradu škody v sume 175,-
Eur a nemajetkovej ujmy v sume 829,80 Eur, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti s exekučným konaním
vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku zo Zmluvy o úvere dlžníkom :
I. W., T.. XX.XX.XXXX. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou
exekučnej veci číslo: EX 1910/2004. Exekučný súd v tejto exekučnej veci rozhodol o návrhu na zmenu

súdneho exekútora až dňa 15.02.2011 (oprávnený podal dňa 28.10.2009 návrh na zmenu exekútora).

V konaní pod sp.zn. 9C/74/2012 žalobca uplatnil nárok voči žalovanej na náhradu škody v sume 175,-
Eur a nemajetkovej ujmy v sume 608,52 Eur, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti s exekučným konanímvedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku zo Zmluvy o úvere dlžníkom :
D. Q., T.. XX.XX.XXXX. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou
exekučnej veci číslo: EX 1367/2004. Exekučný súd v tejto exekučnej veci rozhodol o návrhu na zmenu

súdneho exekútora až dňa 27.09.2010 (oprávnený podal dňa 28.10.2009 návrh na zmenu exekútora).

Vo všetkých spojených návrhoch žalobca návrh odôvodnil rovnakými právnymi dôvodmi.
V súdenej veci súd nariadil pojednávanie na deň 20.06.2016. Na toto pojednávanie boli právny zástupca
žalobcu a žalovaná predvolaní včas a riadne. Žalovaná podaním zo dňa 15.06.2016 doručeným

tunajšiemu súdu prostredníctvom e-mailu dňa 15.06.2016 žiadala ospravedlniť ich neúčasť na tomto
pojednávaní z dôvodu svojich kapacitných a personálnych možností vzhľadom na značný počet
pojednávaní po celom území SR v obdobných konaniach s navrhovateľom s ohľadom na hospodárnosť
konania ako aj s ohľadom na predpokladaný postup navrhovateľa, ktorý sa podľa doterajších skúseností
odporkyne pojednávaní taktiež nezúčastňuje, pričom sa žalovaná pridržala svojich už zaslaných
vyjadrení k veci. Právny zástupca žalobcu elektronickým podaním zo dňa 17.06.2016, doručeným

tunajšiemu súdu v ten istý deň ospravedlnil svoju neúčasť na tomto pojednávaní z dôvodu hospodárnosti
konania. Žalobca v prílohe podania doručil súdu stanovisko žalobcu k vyjadreniu žalovanej, s tým,
že si nechal znaleckým ústavom Ekonomická univerzita v Bratislave vyhotoviť znalecký posudok,
preukazujúci výšku majetkovej škody, ktorá mu bola spôsobená v dôsledku nesprávneho úradného
postupu exekučného súdu. Vo svojom podaní uviedol, že v žalobnom návrhu označil osobu povinného

spôsobom, ktorý umožňuje jej spoľahlivú identifikáciu, rovnako pravdivo opísal jemu známe rozhodujúce
skutočnosti pre predmet sporu, pričom použil údaje umožňujúce spoľahlivo identifikovať exekučné
konanie, v ktorom sa súd dopustil nesprávneho úradného postupu. Rovnako tiež označil ako dôkaz
súdny spis exekučného súdu, pričom takýmto dôkazom žalobca nedisponuje, to však neznamená, že
prenáša dôkazné bremeno na súd, ale len žiada, aby súd v tomto konaní vykonal rozhodujúci dôkaz,

t.j. oboznámenie sa s exekučným spisom, pričom nie je v možnostiach žalobcu tento dôkaz súdu
poskytnúť. Pokiaľ ide o námietku žalovanej ohľadne nejasnosti titulu nároku na náhradu škody, tento titul
je daný § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., ide o nesprávny úradný postup. Žalobca rovnako poukázal
na to, že vyvinul enormné úsilie, ktoré od neho ani nebolo možné spravodlivo očakávať, aby docielil
vecný posun v exekučnom konaní a primäl súd k vydaniu rozhodnutia a to podal žiadosť o informáciu

o stave konania (dňa 18.02.2009, 20.05.2009, 20.05.2010, 23.09.2010 a 27.09.2010). Žalobca ďalej
poprel, že by akokoľvek maril predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, nakoľko reagoval
na každý podnet žalovanej obšírnym stanoviskom, v ktorom podrobne vysvetlil všetky rozhodujúce
skutočnosti. Žalobca uviedol, že nie je relevantné posudzovať, aká bola kooperácia pôvodného súdneho
exekútora so súdom pri odovzdávaní spisu, nakoľko ustanovenie § 44 ods. 8 Exekučného poriadku

nepredpokladá, že súčasťou rozhodnutia bude aj výrok o postúpení spisu, k rozhodnutiu o zmene preto
nie je potrebná kooperácia s pôvodným súdnym exekútorom, ale len kooperácia s oprávneným. Navyše
súd disponuje viacerými zákonnými nástrojmi na to, aby nútene dosiahol spoluprácu v predpokladanom
čase (§53 O.s.p.). Žalobca ďalej uviedol, že v danom prípade nemožno akceptovať ani prípadnú obranu
spočívajúcu vo vysokej pracovnej zaťaženosti zákonného sudcu a vo vysokom počte spisov, pričom v

danomprípadenávrhoprávnenéhonazmenusúdnehoexekútoranevykazujeznámkyprávnejafaktickej
zložitosti. Tiež včasné rozhodnutie súdu o zmene exekútora mohlo zabrániť vzniku majetkovej škody
na strane žalobcu, nakoľko nečinnosť súdu spôsobila zmenu v pracovných aktivitách zamestnancov
žalobcu (práca navyše) a v administratívnych postupoch (úkony navyše) žalobcu a to v smere zvýšenia
objemu prác a postupov, v hraničných prípadoch znamenala nutnosť prijať nových zamestnancov na

pokrytie zvýšeného objemu prác a dôsledkom je zníženie majetku na strane žalobcu. Žalobca poukázal
na to, že v danom prípade sa nedomáha náhrady majetkovej škody, ktorá by predstavovala znížený
výťažok exekúcie, ale náklady, ktoré mu vznikli v priamej príčinnej súvislosti s nekonaním exekučného
súdu a to náklady na správu pohľadávky pomocou informačného systému, náklady na udržiavanie a
správu informačného systému, náklady na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym

exekútorom , urgencií adresovaných exekučnému súdu, poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s
kontrolou a urgovaním stavu konania na exekučnom súde.
Právny zástupca žalobcu ani žalovaná sa tohto pojednávania nezúčastnili, preto súd vec na tomto
pojednávaní prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti v súlade s § 101 ods.2 O.s.p.
Žalobca k návrhom na začatie konania nepredložil žiadne dôkazy. Konanie exekučného súdu, ktorý

mal byť Okresný súd Zvolen, a v ktorom malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu exekučného
súdu zakladajúceho jeho nárok na náhradu majetkovej škody a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch
identifikoval spisovými značkami exekučných vecí vedených súdnym exekútorom (neoznačeným),
spisové značky súdnych spisov exekučného súdu (Okresného súdu Zvolen) neuviedol, len žiadalvykonaťdôkazoboznámenímtýmitoexekučnýmispismi,pričomtietoidentifikovaltak,žesúzaloženépre
exekučné konanie vedené medzi oprávneným Pohotovosť s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova
25,81109Bratislavaapovinnými(dlžníkmi)uvedenýmivjednotlivýchnávrhochprevymoženiepeňažnej

pohľadávky (pohľadávok), ktorá vznikla neplnením záväzku povinných (dlžníkov) vyplývajúceho zo
zmlúv o úvere špecifikovaných v jednotlivých návrhoch s tým, že exekučný súd mu neoznámil sp.zn.
pod ktorými došlo k registrácii exekučných konaní na exekučnom súde.

Na základe týchto údajov navrhovateľa súd v súdenej veci zadovážil súvisiace exekučné spisy

exekučného súdu a vykonal dokazovanie týmito exekučnými spismi.

Z exekučného spisu sp.zn. 11Er/677/2003 ( EX 263/03 súdny exekútor N.. N. Ď.) súd zistil, že návrh na
začatie exekúcie bol podaný voči povinnému N. B., T.. XX.XX.XXXX. Tento došiel dňa 12.03.2003. Dňa
02.11.2009 oprávnený podal návrh na zmenu exekútora zo dňa 28.10.2009. Exekučný súd uznesením
č.k. 11Er/677/2003-13 zo dňa 05.02.2010 súd pripustil zmenu súdneho exekútora a vykonaním exekúcie

poveril súdneho exekútora N.. M. Y.. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.04.2010.

Z exekučného spisu sp.zn. 11Er/3286/03 (EX 500/03 súdny exekútor N.. N. I.) súd zistil, že návrh na
začatie exekúcie bol podaný voči povinnej I. H., T.. XX.XX.XXXX. Tento došiel dňa 08.12.2003. Dňa
08.10.2007 oprávnený podal návrh na zmenu exekútora zo dňa 02.10.2007. Dňa 25.05.2009 bola súdu

doručená žiadosť oprávneného o informáciu o stave konania. Uznesením č.k. 11Er/3286/2003 - 18 zo
dňa 20.07.2009 súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú. Dňa 26.08.2009 bolo na exekučný súd doručené
odvolanie oprávneného proti tomuto rozhodnutiu. Odvolací súd uznesením sp.zn. 13CoE/30/2010-27
zo dňa 08.03.2010 uznesenie okresného súdu potvrdil. Uznesením zo dňa 05.11.2010 súd exekúciu
zastavil.Vzákonnejlehotepodaloprávnenýprotitomutorozhodnutiuodvolanie.Odvolacísúduznesenie

okresného súdu potvrdil.

Z exekučného spisu sp.zn. 11Er/779/2007 ( EX 443/07 súdny exekútor N.. N. Ď.) súd zistil, že návrh
na začatie exekúcie bol podaný voči povinnej Ľ. H., T.. XX.XX.XXXX. Tento došiel dňa 13.03.2007.
Dňa 2.11.2009 oprávnený podal návrh na zmenu exekútora zo dňa 28.10.2009. Dňa 24.05.2010 bola

súdu doručená žiadosť oprávneného o informáciu o stave konania a dňa 27.09.2010 urgencia žiadosti.
Uznesením č.k. 11Er/779/2007 - 25 zo dňa 12.05.2011 exekučný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú
a exekúciu zastavil. V zákonnej lehote podal oprávnený proti tomuto rozhodnutiu odvolanie. Odvolací
súd uznesením zo dňa 19.11.2014 uznesenie okresného súdu zrušil a vrátil na ďalšie konanie.

Z exekučného spisu sp.zn. 11Er/447/2007 (EX 97/2007 súdny exekútor Mgr. Ján Debnár) súd zistil,
že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému N. C., T.. XX.XX.XXXX. Tento došiel
dňa 19.02.2007. Dňa 06.09.2010 oprávnený podal návrh na zmenu exekútora zo dňa 02.09.2010.
Uznesením zo dňa 23.05.2011 exekučný súd exekúciu zastavil. V zákonnej lehote bolo na exekučný súd
doručené odvolanie oprávneného proti tomuto rozhodnutiu. Spis bol následne predložený odvolaciemu

súdu na rozhodnutie, ktorý uznesením sp.zn. 1CoE/144/2014-35 zo dňa 19.08.2014 rozhodnutie
Okresného súdu Zvolen zrušil a vrátil na ďalšie konanie. Súd následne podaním zo dňa 23.10.2014
vyzval oprávneného na predloženie zmluvy, resp. dodatku k zmluve a obchodných podmienok
obsahujúcich rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bola založená právomoc rozhodcovského súdu.

Z exekučného spisu sp.zn. 11Er/3348/2003 ( EX 2721/03 súdny exekútor I.. N. Ď.) súd zistil, že návrh
na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému I. G., T.. XX.XX.XXXX. Tento došiel dňa 17.12.2003.
Dňa 02.11.2009 oprávnený podal návrh na zmenu exekútora zo dňa 28.10.2009. Uznesením č.k.
11Er/3348/2003 - 13 zo dňa 10.02.2010 exekučný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú. V zákonnej
lehote bolo na exekučný súd doručené odvolanie oprávneného proti tomuto rozhodnutiu, ktoré vydal

vyšší súdny úradník. Súd uznesením č.k. 11Er/3348/2003 - 30 zo dňa 23.06.2010 vyhlásil exekúciu za
neprípustnú. V zákonnej lehote bolo na exekučný súd doručené odvolanie oprávneného proti tomuto
rozhodnutiu, o ktorom rozhodol odvolací súd tak, že uznesenie okresného súdu č.k. 11Er/3348/2003
- 30 zo dňa 23.06.2010 zrušil a č.k. 11Er/3348/2003 - 13 zo dňa 10.02.2010 potvrdil. Uznesením zo
dňa 23.02.2011 súd exekúciu zastavil. V zákonnej lehote bolo na exekučný súd doručené odvolanie

oprávneného proti tomuto rozhodnutiu, o ktorom rozhodol odvolací súd tak, že uznesenie okresného
súdu potvrdil.Z exekučného spisu sp.zn. 11Er/2509/2004 ( EX 3673/04 súdny exekútor I.. N. Ď.) súd zistil, že návrh
na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému N. S., T.. XX.XX.XXXX. Tento došiel dňa 19.10.2004.
Dňa 02.11.2009 oprávnený podal návrh na zmenu exekútora zo dňa 28.10.2009. Uznesením č.k.

11Er/2509/2004 - 13 zo dňa 16.02.2010 exekučný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú. V zákonnej
lehote bolo na exekučný súd doručené odvolanie oprávneného proti tomuto rozhodnutiu. ktoré vydal
vyšší súdny úradník. Súd uznesením č.k. 11Er/2509/2004 - 29 zo dňa 21.04.2010 vyhlásil exekúciu za
neprípustnú. V zákonnej lehote bolo na exekučný súd doručené odvolanie oprávneného proti tomuto
rozhodnutiu, o ktorom rozhodol odvolací súd tak, že uznesenie 11Er/2509/2004 - 29 zo dňa 21.04.2010

zrušil a uznesenie č.k. 11Er/2509/2004 - 13 zo dňa 16.02.2010 potvrdil. Uznesením zo dňa 07.01.2011
súd exekúciu zastavil. V zákonnej lehote bolo na exekučný súd doručené odvolanie oprávneného proti
tomuto rozhodnutiu, o ktorom rozhodol odvolací súd tak, že uznesenie okresného súdu potvrdil.
Z exekučného spisu sp.zn. 11Er/1729/2003 (EX 1113/03 súdny exekútor I.. N. Ď.) súd zistil, že návrh
na začatie exekúcie bol podaný voči povinnej J. G., T.. XX.XX.XXXX. Tento došiel dňa 07.07.2003. Dňa
02.11.2009 oprávnený podal návrh na zmenu exekútora zo dňa 28.10.2009. Exekučný súd uznesením

zo dňa 14.04.2010 súd pripustil zmenu súdneho exekútora a vykonaním exekúcie poveril súdneho
exekútora N.. M. Y.. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.06.2010. Dňa 24.05.2010 bola súdu
doručená žiadosť oprávneného o informáciu o stave konania.

Z exekučného spisu sp.zn. 11Er/2770/2004 ( EX 3909/04 súdny exekútor I.. N. Ď.) súd zistil, že návrh

na začatie exekúcie bol podaný voči povinnej F. I., T.. XX.XX.XXXX. Tento došiel dňa 18.11.2004. Dňa
02.11.2009 oprávnený podal návrh na zmenu exekútora zo dňa 28.10.2009. Dňa 24.05.2010 bola súdu
doručená žiadosť oprávneného o informáciu o stave konania. Uznesením č.k. 11Er/2770/2004 - 21 zo
dňa 20.09.2010 exekučný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. V zákonnej lehote
bolo na exekučný súd doručené odvolanie oprávneného proti tomuto rozhodnutiu, o ktorom rozhodol

odvolací súd tak, že uznesenie okresného súdu potvrdil.

Z exekučného spisu sp.zn. 11Er/1376/2004 ( EX 1910/04 súdny exekútor I.. N. Ď.) súd zistil, že návrh
na začatie exekúcie bol podaný voči povinnej I. W., T.. XX.XX.XXXX. Tento došiel dňa 25.05.2004.
Dňa 02.11.2009 oprávnený podal návrh na zmenu exekútora zo dňa 28.10.2009. Dňa 24.05.2010 a

dňa 27.09.2010 bola súdu doručená žiadosť oprávneného o informáciu o stave konania. Uznesením
č.k. 11Er/1376/2004 - 25 zo dňa 15.02.2011 exekučný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu
zastavil. V zákonnej lehote bolo na exekučný súd doručené odvolanie oprávneného proti tomuto
rozhodnutiu, o ktorom rozhodol odvolací súd tak, že uznesenie okresného súdu potvrdil. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 31.10.2011.

Z exekučného spisu sp.zn. 11Er/1047/2004 ( EX 1367/04 súdny exekútor I.. N. Ď.) súd zistil, že návrh
na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému D. Q., T.. XX.XX.XXXX. Tento došiel dňa 21.04.2004.
Dňa 02.11.2009 oprávnený podal návrh na zmenu exekútora zo dňa 28.10.2009. Dňa 24.05.2010 bola
súdu doručená žiadosť oprávneného o informáciu o stave konania. Uznesením č.k. 11Er/1047/2004 -

24 zo dňa 27.09.2010 exekučný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. V zákonnej
lehote bolo na exekučný súd doručené odvolanie oprávneného proti tomuto rozhodnutiu, o ktorom
rozhodol odvolací súd tak, že uznesenie okresného súdu potvrdil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 17.10.2011.

Súd vykonal dokazovanie vyššie uvedenými exekučnými spismi.

Navrhovateľ v súdenej veci uplatnil nárok podľa zákona č.514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ( ďalej
len „ zákon č. 514/2003 Z.z.“), keď bolo potrebné aplikovať na daný nárok ustanovenia tohto zákona

účinné v rozhodnom období teda ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z. v znení zákonov č.215/2007 Z.z.
č. 447/2008 Z.z., č.517/2008 Z.z., č.508/2010 Z.z.
Podľa § 3 ods.1 písm.d) zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci okrem 3.časti tohto zákona pri výkone
verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods.2 zákona č. 514/2003 Z.z. zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 4 ods.1 písm.a) bod 1 zákona č. 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods.1 koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti SR, ak škoda
vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.Podľa § 9 ods.1 zákona č.514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci
urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonnom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci

pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právo na
chránených záujmov fyzických a právnických osôb.
Podľa § 9 ods.2 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa § l5 ods.1 zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o
predbežné prerokovanie nároku ( ďalej len „ žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
Podľa § l6 ods.1 zákona č. 514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo
jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku
alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
Podľa § l7 ods.1 zákona č.514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.

Podľa § l7 ods.2 zákona č. 514/2003 Z.z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.
Podľa § l9 ods.1 prvá veta zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody sa premlčí za 3 roky odo

dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode.
Podľa § 19 ods.3 zákona č. 514/2003 Z.z. lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku
podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas 6 mesiacov.
Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že v prípade zodpovednosti za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom sa jedná o objektívnu zodpovednosť, čo znamená, že zo strany

oprávneného subjektu ( poškodeného) nie je potrebné preukazovať zavinenie vo forme úmyslu, resp.
nedbanlivosti, ale stačí preukázať, že škoda je výsledkom činnosti príslušného orgánu štátu. Pre
priznanie náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je nevyhnutné súčasné splnenie
3 podmienok :
1./ nesprávny úradný postup

2./ vznik škody
3./ príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Predpoklad súčasného
splnenia uvedených podmienok znamená, že ak chýba čo i len jedna z podmienok, náhradu škody nie
je možné priznať. Dôkazné bremeno preukázať podmienky náhrady škody spočíva na poškodenom. V
súdenej veci je to na navrhovateľovi.

„ Pojem“ nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci“ nie je zákonodarcom v § 9 ods.2 zákona
č.514/2003 Z.z. výslovne definovaný, je uvedený len príkladmo. Je však možné vyvodiť, že ide o taký
úradný postup, ktorý má vadu, ktorá nie je v súlade s príslušnou právnou úpravou. Jedná sa o postup,
pri ktorom dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie orgánu verejnej
moci alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľa tejto činnosti, teda o postup

nezákonný. Skutočnosť, že ide o nesprávny úradný postup taktiež určuje fakt, že musí ísť o úradný
postup priamo súvisiaci s výkonom právomoci orgánu verejnej moci.
Aktuálna právna úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je koncipovaná
ako absolútna objektívna zodpovednosť. Nato aby vznikla právna zodpovednosť za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci, musia byť splnené určité zákonné podmienky, ktoré sa v právnej teórii v

praxi označujú ako predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. Konkrétne sa jedná o existenciu týchto
predpokladov:
1./ porušenie právnej povinnosti ( protiprávny úkon),
2./ nepriaznivý následok protiprávneho úkonu, resp. škodnej udalosti, ktorým je určitá škoda (ujma),
3./ príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti (protiprávnym úkonom), resp. právne

relevantnou udalosťou spôsobujúcou škodu (škodnou udalosťou) a nepriaznivým následkom, teda
ujmou (škodou). Prvým predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci je protiprávnosť, resp. nezákonnosť, pri rozhodovaní alebo úradnom postupe orgánu verejnej moci.
Protiprávnosti, resp. nezákonnosti sa orgán verejnej moci pri výkone moci môže dopustiť:
a) nezákonným rozhodnutím,

b) nesprávnym úradným postupom,
c) rozhodnutím o zatknutí, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody (za podmienok
uvedených v § 7 zákona č. 514/2003 Z.z.) ,d) rozhodnutím o treste, ochranou opatrení alebo rozhodnutím o väzbe (za podmienok uvedených v
§ l8 zákona č. 514/2003 Z.z.
Ďalším predpokladom zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je vznik škody, ktorá

sa prejavila u poškodeného vo forme majetkovej ujmy ( vo forme skutočnej škody, ušlého zisku ) alebo
vo forme nemajetkovej ujmy.
Posledným predpokladom zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je príčinná
súvislosť medzi protiprávnosťou pri rozhodovaní alebo úradnom postupe, orgánu verejnej moci a
vznikom škody. O uvedenú príčinnú súvislosť pôjde vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného

rozhodnutia, resp. nesprávneho úradného postupu, pričom musí byť nesporné, že ak by nedošlo k
nezákonnému rozhodnutiu, resp. nesprávnemu úradnému postupu nedošlo by ani k vzniku škody.
Pretože zákonná úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je koncipovaná
ako objektívna zodpovednosť od poškodeného sa pre úspešné uplatnenie nároku tejto zodpovednosti
vyžaduje preukázanie vyššie uvedených zákonných predpokladov tejto zodpovednosti. Nie je teda
zaťažený povinnosťou preukazovať i zavinenie zodpovedného subjektu.

Za nesprávny úradný postup možno vo všeobecnosti považovať porušovanie pravidiel, ktoré sú
predpísané právnymi normami pre činnosť príslušných orgánov verejnej moci, ktorá je v rozpore so
zákonom, resp. z jeho konkrétnym ustanovením. Nesprávnym úradným postupom je každý postup
orgánu verejnej moci, ktorý pri výkone verejnej moci postupuje v rozpore zo všeobecne záväznými
právnymipredpismialebovrozporesozásadamivýkonuverejnejmociazákladnýmiprávnymiprincípmi.

Aktuálna právna úprava v § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. uvádza v demonštratívnom výpočte prípady,
ktoré sa považujú za nesprávny úradný postup, konkrétne ide o porušenie povinnosti urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, o nečinnosť, o zbytočné prieťahy v konaní alebo
o iný nezákonný zásah do práv a do právom zachránených záujmov fyzických a právnických osôb.
Zároveň je potrebné zdôrazniť, že podmienkou na aplikáciu § 9 zákona č.514/2003 Z.z. je to, aby štát

( prostredníctvom svojich orgánov alebo iných orgánov verejnej moci ) vystupoval ako nositeľ verejnej
moci pri jej uplatňovaní. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že v prípade tejto zodpovednosti sa vyžaduje
existencia všeobecných predpokladov škody a to vznik škody a príčinná súvislosť (kauzálny nexus)
medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.
Podľa § 238 ods.1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov ( ďalej len „ Exekučný
poriadok“), konania začaté pred l.9.2005 sa dokončia podľa práva platného do 3l.8.2005 ak odsek 2
neustanovuje inak.

Podľa § 44 ods.6 Exekučného poriadku v znení platnom do 31.8.2005 ak oprávnený požiada súd o

zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie
poverísúdexekútora,ktoréhonavrhneoprávnený,avecmupísomnepostúpi.Účinkypôvodnéhonávrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena pôvodného exekútora sa však
vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.
Podľa § 44 ods.8 Exekučného poriadku v znení platnom do 3l.5.2010 oprávnený môže kedykoľvek v

priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu
exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu
exekútora.
Podľa § 44 ods.9 Exekučného poriadku v znení platnom do 3l.5.2010 súd v rozhodnutí o zmene
exekútora podľa odseku 8 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený a

vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne
poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy
exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.
Podľa § 44 ods.8 Exekučného poriadku v znení platnom od l.6.2010 oprávnený môže kedykoľvek v
priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu

exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu
exekútora.
Podľa § 44 ods.9 Exekučného poriadku v znení platnom od l.6.2010 súd v rozhodnutí o zmene exekútora
podľa odseku 8 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený a vec
mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne

poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy
exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.Žalobca sa v predmetnom súdnom konaní domáhal náhrady škody a náhrady nemajetkovej ujmy z
dôvodu nesprávneho úradného postupu súdu, ktorý videl v tom, že rozhodnutie o zmene exekútora
nebolo vydané v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote. Súd v tomto prípade neskúmal, či došlo v

príčinnej súvislosti s týmto k prieťahom v konaní, pretože otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo
nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v článku 48 ods.2
ÚstavySRjekompetentnýpreskúmať ÚstavnýsúdSR,ktorýjuvsúladesosvojouustálenoujudikatúrou
preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu a to najmä podľa týchto
3 základných kritérií: zložitosť veci, správanie sa účastníka a postup súdu ( napr. I ÚS 41/02). Súdne

konanie nie je kompetentný preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa zákona č.514/2003 Z.z.
len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti ( resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na
prieťahy). Opačný výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v
tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov.
Súd v tomto konaní zisťoval, či bola alebo nebola dodržaná zákonná 30-dňová lehota, ak nebola
dodržaná, tak z akého dôvodu, a či v súvislosti s prípadným nedodržaním lehoty mohla navrhovateľovi

vzniknúť škoda ako majetková ujma a škoda ako nemajetková ujma.
Z pripojených exekučných spisov mal súd zato, že exekučný súd postupoval v zmysle zákonných
ustanovení Exekučného poriadku v znení platnom a účinnom pre tú, ktorú vec. Po doručení žiadosti
oprávnenéhoozmenusúdnehoexekútora,exekučnýsúdvyzvalpôvodnéhoexekútoranavyčíslenietrov
exekúcie a doručenie exekučného spisu, resp. vyzval rozhodcovský súd k doručeniu ďalších dokladov

(zmluvy o úvere s prílohami) a následne vo veci rozhodol tak, že návrhu na zmenu súdneho exekútora
vyhovel alebo vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil.
Podľa § 9 ods.1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon

alebo vydať rozhodnutie v zákonnom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. V praxi sa vychádza z toho, že ide o prípady vzniku škôd,
ktoré boli vyvolané inou činnosťou orgánu verejnej moci, než rozhodovacou. Nesprávnym úradným
postupom je tak činnosť spojená s výkonom právomoci orgánu verejnej moci, ak pri nej alebo v jej

dôsledku dôjde k porušeniu pravidiel predpísanými právnymi normami pre konanie orgánov verejnej
moci alebo k porušeniu poriadku určeného povahou a funkciou postupu. Uvedené ustanovenie zakladá
objektívnu zodpovednosť štátu za škodu bez ohľadu na zavinenie, ktoré predpokladá splnenie súčasne
3 podmienok a to: nesprávny úradný postup príslušného orgánu, vznik škody poškodenému a príčinnú
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Zodpovednosť štátu za škodu

spôsobenú nesprávnym úradným postupom sa neviaže na vydanie rozhodnutia v predpísanom konaní
a s rozhodnutím buď vôbec nemusí súvisieť alebo naopak ide o taký postup v konaní smerujúci síce
k vydaniu rozhodnutia, ktorý však bezprostredne v obsahu rozhodnutia sa neodrazí. Úradný postup
nie je možné spravidla upraviť natoľko detailne aby pokrýval všetky predpísané dielčie kroky, ktoré je
potrebné v rámci výkonu právomoci uskutočniť. Správnosť úradného postupu musí byť vyhodnotená i z

hľadiska účelu, ktorému dosiahnutie postup orgánu verejnej moci smeruje. Vychádzajúc z vykonaného
dokazovania mal súd zato, že nárok navrhovateľa v celom rozsahu na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom exekučného súdu je neopodstatnený. Vychádzal z exekučných spisov
tak ako je to vyššie konštatované,
z ktorých vyplýva, že súd vo veci rozhodol. Síce nebolo rozhodnuté v lehote do 30 dní od doručenia

žiadosti na zmenu súdneho exekútora, avšak vo všetkých veciach bol zachovaný zákonný postup a
buď bol vyzvaný pôvodný súdny exekútor na vyčíslenie trov exekúcie a predloženie exekučného spisu,
prípadne boli aj tretie osoby vyzvané na doloženie ďalších dokladov resp. súd preskúmal prípustnosť
vedenia exekúcie. Nakoľko exekučný súd exekúciu v konaniach sp. zn. 11Er/3286/2003, sp. zn.
11Er/3348/2003, sp. zn. 11Er/2509/2004, sp. zn. 11Er/2770/2004, sp. zn. 11Er/1376/2004, sp. zn.

11Er/1047/2004 považoval za neprípustnú, rozhodol o ich neprípustnosti, následne exekučné konanie
zastavil, potom v takomto štádiu konania bolo nehospodárne a neúčelné rozhodovať o zmene súdneho
exekútora.

Ohľadne prípadného prieťahu sa ani v jednej exekučnej veci neviedlo disciplinárne konanie, Ústavný

súd SR, či Európsky súd pre ľudské práva nerozhodoval o sťažnosti na prieťahy v konaní.

Úlohou exekučného súdu je spravodlivé rozhodnutie v celom kontexte vzájomne sa odvíjajúcich
skutočností a je správne a zákonné aby bolo vydané spravodlivé rozhodnutie, prípadne aj po lehote,než by malo byť vydané nespravodlivé rozhodnutie v zákonnom stanovenej lehote. K rozhodnutiu sú
potrebné podklady a bez potrebných podkladov nie je možné včas vo veci rozhodnúť. K rozhodnutiu o
zmene súdneho exekútora boli potrebné podklady či už od pôvodného exekútora ako i tretích osôb, ktoré

nebolomožnézabezpečiťv30-dňovejlehote.Objektívnetaknebolomožnérozhodnúťvzákonnejlehote.
Navrhovateľ ako oprávnený v exekučnej veci sa v podstate žiadnym efektívnym spôsobom nedomáhal
skoršieho vydania rozhodnutia. Navrhovateľ tiež žiadnym spôsobom nepreukázal, že by počas tejto
doby bol v neistote, ktorá by mu hrozila, prípadne, že v dôsledku tejto neistoty mu akákoľvek škoda
vznikla. Nepreukázal ani ďalšie skutočnosti uvádzané v návrhoch, kde poukazoval na riziko z dôvodu

nerozhodnutia v zákonnom stanovenej lehote. Čo sa týka vytýkaných prieťahov v konaní v zmysle
judikatúry Ústavného súdu SR nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok
porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, nakoľko pojem zbytočné
prieťahy je pojmom autonómnym, ktorý nemožno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne.
Konkrétne z jednotlivých exekučných spisov vyplýva, že sa jednalo o hromadné podania, ktoré došli
do jednotlivých exekučných vecí v podstate v rovnaké dni. Na vybavenie takéhoto množstva podaní

bolo potrebné nielen materiálne ale aj personálne zabezpečenie jednotlivých oddelení, ktoré vybavujú
a vybavovali príslušnú exekučnú agendu. Materiálne predpoklady pre uvedené neboli zabezpečené. Zo
všetkých týchto dôvodov mal preto súd zato, že nárok navrhovateľa je neopodstatnený.
K nároku navrhovateľa uplatneného v súdnom konaní treba doplniť, že zodpovednosť za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci je zákonom č. 514/2003 Z.z. koncipovaná ako zodpovednosť

objektívna, čo znamená, že zo strany oprávneného subjektu nie je potrebné preukazovať zavinenie
vo forme úmyslu, resp. nedbanlivosti ale stačí preukázať, že škoda je výsledkom činnosti príslušného
orgánu štátu. Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom
príčiny a následku, ktorý musí byť priamy bezprostredný, nestačí ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní
príčinnej súvislosti treba v dôsledku tohto skúmať, či v komplexe v skutočnosti prichádzajúcich do

úvahy ako priama príčina škody existuje skutočnosť, ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu, teda
nesprávny úradný postup môže mať za následok vznik zodpovednosti podľa zákona č.514/2003 len vo
vzťahu k takému zmenšeniu majetku navrhovateľa, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane
spôsobenej iba týmto postupom, ktorý by bol z hľadiska zmenšenia majetku navrhovateľa rozhodujúcim,
teda ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, jeho majetok by sa nezmenšil. Sám navrhovateľ

v konaní tvrdí, že mu vznikla škoda, mal by mať dôkazy, ktorými by ju preukázal a za daného stavu nie je
zrejmé ako mohlo dospieť k výške ním tvrdenej škody, keďže v tomto ohľade žiadne dôkazy nedokladal.
Navrhovateľom tvrdená majetková škoda nebola nijako preukázaná, navrhovateľ nepreukázal žiadnym
spôsobom zníženie svojho majetku, pričom na navrhovateľovi je preukázať svoje tvrdenia a všetky
predpoklady zodpovednosti za škodu mimo zavinenia. Vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu

majetkovej škody a nemajetkovej ujmy navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal vznik tejto škody.
Účastníci majú procesnú dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť uniesť dôkaz alebo poukázať na dôkaz na
preukázanie tvrdených skutočností. Procesný dôsledok spojený s dôkaznou povinnosťou môže mať za
následok neunesenie dôkazného bremena. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie
svojich tvrdení nesie za predpokladu, že ním tvrdená skutočnosť nebola inak preukázaná nepriaznivé

následky v podobe takého rozhodnutia, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe
ostatných vykonaných dôkazov. Tak ako je už vyššie konštatované, súd po oboznámení sa s pripojenými
exekučnými spismi mal zato, že nárok navrhovateľa je v celom rozsahu neopodstatnený. Na záver je
však potrebné ešte uviesť, že samotné vedenie exekučného konania bez ohľadu na jeho dĺžku nie
je objektívnou prekážkou na udržiavanie kontaktu oprávneného, resp. exekútora s povinným a nie je

ani dôvodom pre vznik insolventnosti povinného, pretože spravidla dôvodom neplnenia dlhu povinného
je solventnosť už v čase pred rozhodnutím v základnom konaní. Tieto všeobecne známe riziká sú
rizikom každého podnikateľského subjektu, konkrétne i navrhovateľa, ktorý ako nebankový subjekt
poskytujespotrebiteľomajnespotrebiteľompeňažnéúvery,pôžičky.Nepochybnenavrhovateľovimusela
byť všeobecne známa táto skutočnosť vzhľadom na predmet jeho podnikania, keď tento podniká aj v

oblasti poskytovania úverov z vlastných zdrojov. Navrhovateľovi musela byť známa skutočnosť, že v
súvislosti s týmto musí niesť primerané podnikateľské riziko.
Súd sa tiež nestotožnil s názorom navrhovateľa, že možno priamo porovnávať nemajetkovú ujmu za
nedodržanie zákonnej lehoty na vydanie rozhodnutia a s nárokom priznaným Ústavným súdom SR za
prieťahy v konaní. Súd však nevidel dôvod aby sa nemajetkovou ujmou a jej výškou rovnako ako v

prípade majetkovej škody vôbec zaoberal, keďže mal zato, že k vzniku škody ani nemajetkovej ujmy
nedošlo.Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal vznik škody, ani príčinnú súvislosť medzi
nedodržaním lehoty na rozhodnutie o zmene exekútora a prípadnou škodou. Aj vzhľadom na tieto
skutočnosti súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam a dôvodom na základe ktorých žalobu v celom rozsahu
zamietol, súd nevykonával dokazovanie ďalšími listinnými dôkazmi a to konkrétne znaleckým posudkom
podporadovýmč.1/2013zodňa24.6.2013vypracovanýmznalcomS..N..C..I.G.,C..,vktorommalobyť
úlohou znalca posúdiť, či je právom EÚ zakázané, aby majetkové spory, v ktorých zmluvnou stranou je
spotrebiteľ, mohli byť rozhodované rozhodcom alebo rozhodcovským súdom v rozhodcovskom konaní,

ktorý bol v originály založený na tunajšom súde pod Spr 1686/13 na základe podania spoločnosti
POHOTOVOSŤ s.r.o., IČO: 35 807 598 doručeného tunajšiemu súdu dňa 6.9.2013; a tiež znaleckým
posudkom č.1/2014 zo dňa 17.01.2014 vypracovaný znaleckým ústavom Ekonomickou univerzitou
v Bratislave, v ktorom bolo úlohou znalca určiť výšku majetkovej škody, ktorá bola spôsobená
nesprávnymi úradnými
postupmi a nezákonnými rozhodnutiami okresných súdov SR v exekučných konaniach a to najmä v

súvislosti s porušovaním zákonných lehôt a nečinnosťou, či zbytočnými prieťahmi v exekučnom konaní
pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie alebo pri
rozhodovaní o zmene súdneho exekútora, ktorý bol v origináli založený pod Spr. A/147/14, nakoľko
všetky relevantné skutočnosti, ktoré súd považoval za potrebné preskúmať nato, aby mohol vo veci
rozhodnúť, mal preukázané z ostatných dôkazov, ktoré v konaní vykonal.

Z uvedených skutkových a právnych dôvodov súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

Pokiaľ žalobca žiadal najprv o veci rozhodnúť tzv. medzitýmnym rozsudkom (§ 152 ods. 2 O.s.p.), len
pre úplnosť súd uvádza, že ak súd uzná, že je tu dôvod pre postup podľa § 152 ods. 2 O.s.p., môže vydať

medzitýmny rozsudok aj bez návrhu účastníka konania. Ak súd takémuto návrhu účastníka konania na
vydanie medzitýmneho rozsudku nevyhovie, nevydáva o tom zvláštne rozhodnutie a s týmto návrhom
sa ani nemusí vyporiadať v odôvodnení rozhodnutia o veci samej.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p., tak, že

úspešnej odporkyni náhradu trov konania nepriznal, hoci táto ich navrhla priznať, nakoľko v konaní jej
žiadne trovy konania nevznikli, a ani zo súdneho spisu pre odporkyňu nevyplývajú žiadne trovy konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 2 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta

O. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého

druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal
jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251

ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav

9) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
10) bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O. s. p.).