Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, June 17, 2016

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 14P/53/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813218300
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Fedor
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2016:3813218300.15

Rozhodnutie

Okresný súd Prievidza sudcom Mgr. Štefanom Fedorom v právnej veci starostlivosti o maloletých: U. T.,
nar. XX.X.XXXX a G. T., nar.XX.X.XXXX, obaja trvale bytom ako matka, obaja zastúpení opatrovníkom
Úradompráce,sociálnychvecíarodinyvPrievidzi,detirodičovmatky:MUDr.Y.T.,nar.X.X.XXXX,bytom
L., D. 7, právne zastúpená BUŽEK & TEREM advokáti, s.r.o., so sídlom 811 08 Bratislava, Mariánska
12 a otca MUDr. L. T., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom L., D. 7, t.č. bytom X., T. 11, právne zastúpený

JUDr. Annou Kubovičovou, advokátkou so sídlom v Považskej Bystrici, Tatranská 300/8 o návrhu matky
na zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh matky na zvýšenie výživného na maloletého U. T., narodeného XX.X.XXXX a na maloletého G.
T., narodeného XX.X.XXXX, za obdobie od 1.8.2011 až do 3.6.2015 z a m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.8.2013 sa matka maloletých detí U. T., narodeného
XX.X.XXXX a G. T., narodeného XX.X.XXXX domáhala, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca
k maloletému U. zo sumy 110,- EUR na 300,-EUR mesačne a k maloletému G. zo sumy 90,-EUR
na sumu 250,-EUR mesačne, počnúc dňom 1.8.2011. Dňa 26.9.2013 bol tunajšiemu súdu doručený
návrh otca maloletých, ktorým sa domáhal, aby súd zmenil rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k.

9C/197/2010-41 z 21.6.2011 v časti o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom tak, že
maloletých U. a G. zverí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždňových intervaloch a
výživné počas trvania striedavej starostlivosti rodičom neurčí. Uznesením č.k. 14P/53/2013-89 zo dňa
16.10.2013 súd konanie o návrhu matky a konanie o návrhu otca spojil na spoločné konanie. Dňa
25.11.2013 bolo súdu doručené podanie matky, ktorým doplnila svoj návrh na zvýšenie výživného tak,
že súdu navrhla zároveň upraviť styk otca s maloletými.

Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 14P/53/2013-468, zo dňa 3.10.2014, ktorým maloletých zveril do
striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, stanovil týždňový interval striedania tejto starostlivosti,
určil v ktorom týždni bude ktorý rodič vykonávať osobnú starostlivosť o maloletých, upravil styk rodičov
s maloletými v stredu na dve hodiny popoludní počas týždňa, keď budú deti v starostlivosti druhého
rodiča, zaviazal otca maloletých prispievať na ich výživu v sumách 80,- EUR na mal. U. a 65,- EUR na

mal. G., návrh matky na úpravu styku otca s maloletými zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal
náhradu trov konania.

Dopĺňacím rozsudkom č.k. 14P/53/2013-488 zo dňa 11.11.2014 súd zamietol návrh matky na zvýšenie
výživného.

Proti rozsudku aj proti dopĺňaciemu rozsudku podala matka odvolanie. O odvolaní rozhodol Krajský
súd v Trenčíne rozsudkom č.k. 19CoP/6/2015-546, 19CoP/7/2015 zo dňa 23.4.2015, ktorým rozsudokprvostupňového súdu vo výrokoch o striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, o výživnom, o
zamietnutí návrhu matky na úpravu styku otca s mal. deťmi a o trovách prvostupňového konania potvrdil
a v časti týkajúcej sa úpravy styku rodičov s maloletými zmenil. Dopĺňací rozsudok, ktorým bol návrh

matky na zvýšenie výživného zamietnutý, krajský súd zrušil. Rozsudok krajského súdu nadobudol
právoplatnosť dňa 3.6.2015.

Odvolací súd odôvodnil svoje rozhodnutie, v časti týkajúcej sa zrušenia dopĺňacieho rozsudku tým,
že prvostupňový súd pochybil, keď na pojednávanie, na ktorom bol dopĺňací rozsudok vyhlásený

nepredvolal účastníkov konania. Prvostupňovému súdu preto nariadil opätovne rozhodnúť o návrhu
matky na zvýšenie výživného za obdobie spätne od 1.8.2011 až do právoplatnosti rozhodnutia o
striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s tým, že súd musí predvolať účastníkov konania,
ktorí môžu predniesť svoje návrhy, námietky a dôkazy, s ktorými sa súd prvého stupňa vo svojom
rozhodnutí musí vysporiadať. V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd zároveň uviedol, že pokiaľ
ide o matkou tvrdené majetkové pomery otca spočívajúce v príjme otca z obchodnej spoločnosti

ANTRE PUBLIC, s r.o., poukazuje na správne dôvody napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa,
vyplývajúce z rozsiahleho dokazovania k tejto, matkou tvrdenej skutočnosti a v celom rozsahu sa
stotožňuje so správnym odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa, na ktoré poukazuje.

Tunajší súd vo veci následne nariadil pojednávania, na ktorých vykonal dokazovanie výsluchom

svedkyne a listinnými dôkazmi.

Svedkyňa Ing. N. Löfflerová, ktorá je externou účtovníčkou spoločnosti ANTRE PUBLIC, s.r.o. na
pojednávaní uviedla, že pre túto spoločnosť vypracúva účtovníctvo už od roku 2005. Výdavkový
pokladničný doklad z 1.7.2011 bol vystavený na základe rozhodnutia jediného spoločníka ANTRE

PUBLIC s.r.o. zo dňa 29.6.2011. Svedkyňa nemá vedomosť o tom, či na základe tohto výdavkového
pokladničného dokladu boli peňažné prostriedky skutočne vyplatené. Zápisnicu a výdavkový
pokladničnýdokladpísalaona.Vtomčasesamenilizákonyupravujúceodvodovézaťaženie,pretovtedy
odporučila všetkým svojím klientom, aby si vysporiadali svoje zisky. Svedkyňa účtovne vystavila doklad
tak, aby sa pokladňa nedostala do mínusu. Samotné vedenie pokladne je vecou konateľa spoločnosti

a jeho zodpovednosťou. Svedkyňa osobne nikdy nevidela otca maloletých. V jej praxi je to jediná
firma, pri ktorej sa spoločník o jej chod nezaujímal. Podpis na výdavkovom pokladničnom doklade, v
kolónke: „vyhotovil“, je podpisom svedkyne. Počas činnosti svedkyne pre spoločnosť ANTRE PUBLIC,
s.r.o. neboli otcovi maloletých vyplatené podiely na zisku alebo iné sumy. Konateľovi spoločnosti bola
vyplácaná len minimálna mzda. Bežne sa stáva, najmä v malých firmách, že pokladňa má vykázanú

vyššiu sumu, ale fyzicky v nej nič nie je. V súčasnosti väčšie výbery zo spoločnosti nie sú možné,
vtedy sa to dalo. Svedkyňa nevie posúdiť, aké náklady kryli tieto výbery. Možno len predpokladať, že
sa to vyberalo na úhradu nejakých faktúr. Či robil takéto výbery pán Priehoda, možno len predpokladať
na základe predložených dokladov. Svedkyňa sa s otcom maloletých do kontaktu nedostala. Nikdy od
nej ani nechcel nič vedieť. Svedkyňa nevie s určitosťou povedať, či boli peniaze vyplatené. Pozná len

kontext, prečo to bolo tak urobené. Ten doklad robila ona, nerobil to niekto, kto bol prítomný pri vyplácaní
peňazí. Išlo o účtovný doklad. Tento doklad nepotvrdzuje, že peniaze boli vyplatené otcovi maloletých,
alezároveňtoaninevylučuje.Otecmaloletýchnemáničspoločnéstoutofirmou.Svedkyňasinazačiatku
spolupráce s ANTRE PUBLIC, s.r.o. ani neuvedomila, že tam je niekto iný. Uvedomila si to až na konci
roku 2004. S pánom L. nemá nejaký bližší vzťah, je to len klient, raz jej však povedal, že to urobil z

nejakých jeho súkromných dôvodov.

Súd ďalej vykonal dokazovanie nasledujúcimi listinami: výpisy z účtu spoločnosti ANTRE PUBLIC, s.r.o.
za rok 2011 a Znalecký posudok číslo 28/2015, vyhotovený spoločnosťou AUDING, s.r.o.

Kolízna opatrovníčka maloletých na pojednávaní konštatovala, že obaja rodičia robia maximum pre obe
svoje deti a deťom nič nechýba. V prípade, že súd bude mať za preukázané, že otec mal v čase od
1.8.2011 na to dostatočný príjem, je zvýšenie výživného dôvodné. Ak by súd takéto výživné priznal,
u oboch detí ide o dosť vysokú sumu, preto navrhla, aby bolo takto priznané výživné poukázané na
vinkulovaný účet každého z detí, aby sa mohli v budúcnosti hradiť ich oprávnené potreby.

Súd na základe týchto dôkazov a v spojení s výsledkami dokazovania, ktoré bolo v konaní vykonané
pred vyhlásením rozsudku zo dňa 3.10.2014, mal za preukázaný nasledovný skutkový stav: Rodičia
maloletých detí uzatvorili manželstvo dňa 6.11.1999 v Bojniciach. S účinnosťou od 20.3.2004 bol na otcamaloletýchprevedenýobchodnýpodielvspoločnostiANTREPUBLIC,s.r.o.sosídlomvBanskejBystrici.
Otec maloletých sa stal jediným spoločníkom tejto spoločnosti. Na kúpu obchodného podielu použil
sumu 50.000,-SK, z pôžičky v celkovej sume 250.000,-SK, ktorú mu poskytol Y. X., na základe Zmluvy

o pôžičke, zo dňa 20.1.2004. Konateľom spoločnosti bol po celý čas blízky priateľ otca maloletých,
O. Priehoda. Rozsudkom č.k. 9C/197/2010-41 zo dňa 21.6.2011 bolo manželstvo rodičov maloletých
rozvedené. Maloletí bolo zverení do osobnej starostlivosti matke, otcovi bolo určené výživné v sume
110,-EURnamaloletéhoSamaa90,-EURnamaloletéhoG..Rozsudokorozvodemanželstvanadobudol
právoplatnosť dňa 14.7.2011. Rozhodnutím jediného spoločníka spoločnosti ANTRE PUBLIC, s.r.o. o

schválení účtovnej závierky zo dňa 29.6.2011 bolo rozhodnuté, že doposiaľ nerozdelený zisk z minulých
období v celkovej sume 50.000,-EUR bude vyplatený spoločníkovi. Uvedená suma však v skutočnosti
otcovi maloletých, ako vtedy jedinému spoločníkovi spoločnosti vyplatená nebola. Dňa 1.7.2011 bol
vystavený výdavkový doklad na sumu 40.000,- EUR na meno otca maloletých, ani uvedená suma mu
však nebola vyplatená. Uvedené listiny boli vyhotovené externou účtovníčkou spoločnosti z dôvodu, že v
tomčasesamenilizákonyupravujúceodvodovézaťaženie.Účtovníčkavtedyodporučilavšetkýmsvojím

klientom, aby si vysporiadali svoje zisky. Účtovne vystavila doklady tak, aby sa pokladňa spoločnosti
nedostala do mínusu. Otec maloletých svoj obchodný podiel previedol na Y. X. s účinnosťou ku dňu
9.4.2013. Prevod bol bezodplatný, podľa vyjadrenia otca však týmto prevodom splatil svoj dlh voči Y.
Balážovi, ktorý mal na základe Zmluvy o pôžičke, zo dňa 20.1.2004. Starostlivosť rodičov o maloletých
po rozvode ich manželstva fakticky prerástla do systému, že deti trávili približne polovicu dní v mesiaci

s matkou a polovicu s otcom. Starostlivosť oboch rodičov o maloleté deti bola v období od 1.8.2011 do
3.6.2015 na veľmi vysokej úrovni. Deti mali v plnej miere zabezpečené napĺňanie ich potrieb. Prospech
oboch detí bol výborný. Obe deti mali množstvo mimoškolských aktivít, venovali sa najmä športu. Mali
všakajzdravotnéťažkosti.Obajarodičiasaimvenovaliatrávilisnimipokiaľmožnovšetokčas,ktorýmali
k dispozícii a realizovali s nimi mnohé voľnočasové aktivity. Bolo preukázané, že v období od 1.8.2011 do

3.6.2015 otec trávil s maloletými deťmi približne polovicu času a zároveň aj hradil výdavky maloletých,
či už na stravu, oblečenie, zdravotnú starostlivosť ale aj na ich školské a mimoškolské aktivity, ktoré
im vznikli počas doby strávenej u otca. Matka okrem výdavkov, ktoré vznikali deťom v čase pobytu s
ňou, však okrem bežných výdavkov, ktoré mali deti s ňou hradila aj stravné detí v škole a poplatky za
športové tréningy.

Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov plnenie vyživovacej
povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé
sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Z citovaných ustanovení zákona o rodine okrem iného vyplýva, že zmeniť rozhodnutie o výživnom
možno vtedy, ak sa zmenia pomery. Súdna prax považuje za zmenu pomerov na strane oprávneného
dieťaťa výraznú zmenu vo výške jeho nákladov na základné životné potreby (bývanie, strava, ošatenie),

zmenuvovýškenákladovnauspokojovaniesociálnychpotriebdieťaťa-vzdelávanie,kultúrneašportové
aktivity, závislé od veku dieťaťa, ale aj náklady na zdravotný stav dieťaťa. Zmena pomerov môže nastať
aj na strane rodičov maloletého dieťaťa. Môže to byť vznik, alebo zánik ďalšej vyživovacej povinnosti,
zmena v ich majetkových a príjmových pomeroch, prípadne zmena v ich nevyhnutných výdavkoch
a podobne. Pri určení výživného, resp. jeho zvýšení, alebo znížení, teda zmene, prihliada súd na
odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Podľa ustálenej súdnej praxe, dôvodnom hodným osobitného zreteľa podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine,
na základe, ktorého možno priznať výživné najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia
konania, nie je neznalosť možnosti uplatňovať si výživné a ani to, že oprávnená osoba nepodala návrh
na zvýšenie výživného skôr, hoci mohla.

Matka sa svojim návrhom domáhala zvýšenia výživného z dôvodu, že sa počas rokovaní s otcom
maloletých detí o vyporiadaní ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov dozvedela od svojho
právneho zástupcu, že v čase, keď súd rozhodoval o rozvode manželstva a teda aj o vyživovacej
povinnosti otca maloletých, mal otec príjmy nielen zo zamestnania, ako súdu deklaroval, ale aj príjmy

z podnikania, ktoré zatajil. Od roku 2004 bol jediným spoločníkom spoločnosti ANTRE PUBLIC, s.r.o..
Približne mesiac pred nadobudnutím právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, dňa 29.6.2011,
otec maloletých ako jediný spoločník rozhodol o vyplatení sumy 50.000,-EUR jedinému spoločníkovi.
Matka v konaní tiež tvrdila, že sa o tom, že otec maloletých vlastnil obchodný podiel spoločnosti ANTRE
PUBLIC, s.r.o., dozvedela až počas rokovaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Súd aj napriek uvedeným tvrdeniam matky poukazuje na tzv. formálnu publicitu obchodného registra
podľa § 27 ods. 3 Obchodného zákonníka, teda predpoklad vyplývajúci priamo zo zákona, že údaje
zapísané v obchodnom registri a obsah listín uložený v zbierke listín sú tretím osobám známe okamihom
ich zápisu, resp. od oznámenia o uložení do zbierky listín. Podľa názoru súdu aj v prípade matky

maloletých platí domnienka, že matka o údajoch v obchodnom registri vedela, pričom jej nič nebránilo,
aby podala návrh na zvýšenie výživného už skôr než 22.8.2013.

Súd však aj napriek tomu pripúšťa, že pokiaľ by bolo otcovi skutočne vyplatených 50.000,-EUR, ako
podiel na zisku spoločnosti ANTRE PUBLIC, s.r.o., išlo by v jeho prípade o takú výraznú zmenu pomerov,

že by podľa názoru súdu odôvodňovala zvýšenie výživného a to aj za obdobie pred podaním návrhu
matky. Súd ale aj po doplnení dokazovania konštatuje, že vyplatenie takejto sumy otcovi maloletých
nebolo preukázané. Súd v prvom rade odkazuje na svoje predchádzajúce závery, ku ktorým dospel
už v rozsudku č.k. 14P/53/2013-468, zo dňa 3.10.2014 a zopakoval ich aj v dopĺňacom rozsudku
č.k. 14P/53/2013-488 zo dňa 11.11.2014. S uvedenými závermi sa stotožnil aj odvolací súd, keď

v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že pokiaľ ide o matkou tvrdené majetkové pomery otca
spočívajúce v príjme otca z obchodnej spoločnosti ANTRE PUBLIC, s.r.o., poukazuje na správne
dôvody napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa a v celom rozsahu sa stotožňuje so správnym
odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa, na ktoré poukazuje.

Súd aj na základe z nových dôkazov, ktoré boli vykonané po vrátení veci odvolacím súdom dospel k
záveru, že vyplatenie sumy 50.000,-EUR otcovi maloletých nebolo preukázané. Z výpovede svedkyne,
účtovníčky spoločnosti ANTRE PUBLIC, s.r.o., vyplynulo, že nemá vedomosť o skutočnom vyplatení
uvedenej sumy otcovi maloletých. Výdavkový pokladničný doklad na sumu 40.000,-EUR, ktorý vystavila,
obsahuje len jeden podpis, pričom svedkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že ide o jej podpis. Súd k

tomu poznamenáva, že uvedený podpis je v kolónke „vyhotovil“, pričom v kolónke „podpis príjemcu“
akýkoľvek podpis chýba. Svedkyňa však naopak vo svojej výpovedi objasnila, prečo bolo v vypracované
Rozhodnutie jediného spoločníka ANTRE PUBLIC, s.r.o. zo dňa 29.6.2011 a vyhotovený predmetný
výdavkový pokladničný doklad z 1.7.2011. Vyplatenie sumy 50.000,-EUR a ani inej sumy zo spoločnostiANTRE PUBLIC, s.r.o., nepotvrdili ani výpisy z účtu tejto spoločnosti za rok 2011, ktoré boli tiež vykonané
ako nový dôkaz. Otec maloletých teda aj napriek údajom v účtovných evidenciách spoločnosti ANTRE
PUBLIC,s.r.o.,žiadnypríjemztejtospoločnostinemalareálnesumou50.000,-EUR,uvádzanoumatkou

nedisponuje a ani v minulosti nedisponoval. Nebolo tiež preukázané, že by sa za obdobie, ktoré uplynulo
odo dňa, keď mu táto suma mala byť vyplatená výrazne zmenili jeho majetkové pomery, a že by takáto
prípadná zmena bola v príčinnej súvislosti s takýmto údajným príjmom.

Matka maloletých v konaní ďalej ako dôkaz predložila Znalecký posudok číslo 28/2015, vyhotovený

spoločnosťou AUDING, s.r.o., ktorá bola v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 9C/144/2013
ustanovená ako znalecká organizácia. Predmetom uvedeného súdneho konania je vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva rodičov maloletých po rozvode ich manželstva. Matka poukázala na
to, že z predloženého posudku vyplýva, že otec maloletých bol v čase rozvodového konania jediným
spoločníkom spoločnosti ANTRE PUBLIC, s.r.o., že k rozdeleniu zisku došlo v roku 2011 na základe jeho
rozhodnutia a došlo k vyplateniu nerozdeleného zisku vo výške 50.000,-EUR, na čo mal spoločník nárok.

V apríli 2013 otec maloletých túto spoločnosť bezodplatne previedol (daroval) kamarátovi. V roku 2013
pritom spoločnosť dosahovala tržby 284.290,-EUR a v roku 2014 tržby 351.659,- EUR. Matka uviedla,
že bezodplatný prevod obchodného podielu na kamaráta možno považovať za čisto špekulatívny úkon
otca maloletých detí a navrhla, aby súd postupoval podľa § 75 ods. 1 druhá veta Zákona o rodine a
priznal spätné výživné od 1.8.2011 až do právoplatnosti rozhodnutia o výživnom určenom pre obdobie

striedavej osobnej starostlivosti o maloletých.

Súd po preskúmaní predloženého znaleckého posudku konštatuje, že znalec dospel k záveru, že
všeobecná hodnota podniku, totožná so všeobecnou hodnotu obchodného podielu otca maloletých
v spoločnosti ANTRE PUBLIC, s.r.o. ku dňu 13.10.2015, v stave ku dňu zániku bezpodielového

spoluvlastníctva manželov dňa 14.7.2011 je vo výške 56.630,-EUR.

Otec maloletých v písomnom vyjadrení k tomuto podaniu matky okrem iného uviedol, že prevod
obchodného podielu v roku 2004 sa neuskutočnil z prostriedkov BSM, a že obchodný podiel poslúžil
len ako záruka za poskytnutú pôžičku blízkemu priateľovi otca, ktorého matka veľmi dobre pozná.

Poskytnutá pôžička bola prevodom obchodného podielu v roku 2013 splatená.

Súd konštatuje, že zo Zmluvy o pôžičke, zo dňa 20.1.2004, predloženej otcom maloletých vyplýva, že
ju uzatvorili Y. X., nar. XX.X.XXXX ako veriteľ a otec maloletých ako dlžník. Na základe tejto zmluvy
poskytol veriteľ dlžníkovi pôžičku v sume 250.000,-SK, pričom dlžník sa zaviazal vrátiť túto sumu

spolu s dojednaným úrokom 10% do 20.1.2006. Z požičanej sumy bolo 50.000,-SK určených na kúpu
obchodného podielu v spoločnosti ANTRE PUBLIC, s.r.o.. Z Čl. 4 Zmluvy o pôžičke vyplýva, že pokiaľ
dlžník nevráti poskytnuté peňažné prostriedky v lehote podľa zmluvy, je dlžník povinný na výzvu veriteľa
splatiťsvojdlhprevodomobchodnéhopodieluvspoločnostiANTREPUBLIC,s.r.o.naveriteľa.Zvýpisuz
Obchodného registra SR spoločnosti ANTRE PUBLIC, s.r.o. zároveň vyplýva, že od 9.4.2013 sa jediným

spoločníkom tejto spoločnosti stal práve Jozef X..

Na základe uvedených okolností dospel súd k záveru, že účelom prevodu obchodného podielu z
otca maloletých na Jozefa X. bolo splatenie pôžičky na základe zmluvy zo dňa 20.1.2004. Súd preto
túto situáciu nepovažuje za naplnenie hypotézy právnej normy obsiahnutej v § 75 ods. 1 druhá veta

Zákona o rodine t.j., že sa otec maloletých prevodom obchodného podielu vzdal bez dôležitého dôvodu
majetkového prospechu.

Súd konštatuje, že ustanovenia upravujúce vyživovaciu povinnosť rodiča k dieťaťu je potrebné vykladať
vo vzájomných súvislostiach. Súd preto okrem ustanovenia § 75 ods. 1 druhá veta Zákona o rodine

poukazuje najmä na ustanovenie § 62 ods. 2 druhá veta Zákona o rodine a ustanovenie § 62 ods. 4 prvá
veta Zákona o rodine. Ako súd konštatoval už v rozsudku č.k. 14P/53/2013-468, zo dňa 3.10.2014, mal
preukázané že obaja rodičia sa o maloleté deti riadne starajú a v čase keď ich majú vo svojej domácnosti
im dokážu v plnej miere zabezpečiť uspokojovanie všetkých odôvodnených potrieb. Súd považuje
výchovné prostredia u oboch rodičov za dostatočne podnetné. Uvedený záver sa pritom sa vzťahuje na

obdobie predchádzajúce rozhodovaniu o zverení maloletých do striedavej osobnej starostlivosti oboch
rodičov. Súd konštatuje, že v období od 1.8.2011 do 3.6.2015, ktoré je v tomto prípade rozhodné pre
zvýšenie výživného maloleté deti v žiadnom prípade netrpeli nedostatkom. Už v tom čase trávili polovicu
svojho času s otcom, ktorý im okrem osobnej starostlivosti poskytovanej v tom čase hradil aj výdavky,ktoré im v súvislosti s pobytom u otca vznikli. Maloletí sa v plnom rozsahu podieľali na životnej úrovni
otca.

Podľa Čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa musí byť záujem dieťaťa prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek
činnosti týkajúcej sa detí uskutočňovanej súdmi. V zmysle Čl. 5 Zákona o rodine je záujem maloletého
dieťaťa prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a
posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa (okrem iných kritérií uvedených v Čl. 5 Zákon o rodine)
zohľadňuje aj: úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v

ktorom sa dieťa zdržiava, ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, či podmienky na
vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami.

Zuvedenéhovyplýva,žezáujemdieťaťaniejemožnémechanickyredukovaťlennavýškuvýživného,ale
je potrebné ho posúdiť aj v širokom kontexte všetkých uvedených čiastkových kritérií záujmu maloletého.

Súd je preto pri rozhodovaní o maloletom dieťati povinný všetky tieto kritéria zohľadniť. Záujem dieťaťa
je potrebné posudzovať vždy v danom čase a danej situácii konkrétneho dieťaťa, keďže každé dieťa
má svoje individuálne potreby.

Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že na výchove a starostlivosti o maloleté deti sa podieľali

v takmer rovnakej miere obaja rodičia a to už od rozvodu manželstva, pričom sa na tom vtedy dokázali
aj dohodnúť. Materiálne potreby detí boli už aj v tom čase plne uspokojované, dokonca aj nad rámec
bežného štandardu. Keďže súd nepovažoval za preukázané, že otec nadobudol sumu 50.000,-EUR
zo spoločnosti ANTRE PUBLIC, s.r.o. a nemal preukázanú ani inú zmenu pomerov, ktorá by pri v tom
časerealizovanomspôsobestarostlivostiobochrodičovomaloletýchodôvodňovalazvýšenievýživného,

návrh matky na zvýšenie výživného za obdobie od 1.8.2011 do 3.6.2015 zamietol.

Súd napokon uvádza, že z dôkazov navrhnutých matkou na pojednávaní dňa 2.10.2015 súd nevykonal
listiny označené ako: „výdavkový doklad na sumu 10.000,- EUR, celá účtovná analytika a peňažný
denník za roky 2011“. Súd mal za to, že uvedené listiny sú v zmysle ustanovení § 10 a § 12 zákona

č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov súčasťou účtovníctva spoločnosti ANTRE
PUBLIC, s.r.o.. Súd poukazuje na to, že v tomto konaní už matka prostredníctvom svojho právneho
zástupcu žiadala vykonať dôkaz vyžiadaním (celého) účtovníctva tejto spoločnosti za rok 2011. Súd
však uvedený dôkaz nevykonal, čo matka v odvolaní namietla. Krajský súd sa však s výhradami matky
uvedenýmivjejodvolanínestotožnilanenariadilprvostupňovémusúdutentodôkazvykonať.Nazáklade

odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu má prvostupňový súd za to, že účastníci síce mohli po zrušení
dopĺňacieho rozsudku navrhovať v konaní dôkazy, avšak muselo ísť o nové dôkazy, teda iné než tie,
ktoré boli už v konaní navrhnuté ešte pred vyhlásením pôvodného rozsudku, resp. dopĺňacieho rozsudku
súdu prvého stupňa. Odvolací súd totiž nenariadil zopakovať vykonanie niektorého už skôr vykonaného
dôkazu a ani nenariadil vykonať niektorý z dôkazov, ktoré síce boli v prvostupňovom konaní navrhnuté

ale prvostupňový súd ich nevykonal. Podľa názoru súdu, prvostupňový súd nebol oprávnený zopakovať
po zrušení prvostupňového rozsudku dokazovanie, ktoré tento prvostupňový súd už raz vykonal bez
toho, aby na takéto opakovanie dal pokyn odvolací súd. V prípade uvedených navrhovaných dôkazov
nešlo o nové dôkazne návrhy, teda také, ktorými by sa súd už nebol v konaní zaoberal. Z uvedených
dôvodov súd tieto dôkazy nevykonal.

Podľa § 146 ods. 1 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.

Súd rozhodol o trovách konania v súlade s citovaným ustanovením. Keďže konanie vo veciach

maloletých možno začať aj bez návrhu, nevzniklo žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia.

Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Prievidza v štyroch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne

Krajský súd v Trenčíne.Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.