Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 22, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/285/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7713205092
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Soga

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7713205092.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Sogu a sudcov JUDr.

Táne Veščičikovej a JUDr. Dany Bystrianskej v právnej veci žalobcu CD Consulting s. r. o., so sídlom,
Politických vězňů 1272/21, Nové Město, Praha 1, Česká republika, IČO : XXX XX XXX, zastúpeného
spoločnosťou Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: XX XXX XXX proti
žalovanému Y. S., F. Y. XX/XX, XXX XX L. o zaplatenie 323,- EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Michalovce sp.zn. 7C 203/2013 zo dňa 1.12.2015 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Rozhodol tak o žalobe, ktorú na tunajší súd doručil žalobca 28.3. 2013 a domáhal sa voči žalovanému
zaplatenia 323,- eur titulom zmenkovej sumy, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne z postupne
dlžných súm za obdobie od 23. 2. 2011 do zaplatenia, 6 % ročného úroku zo zročných dlžných súm
za obdobie od 9. 5. 2011 do zaplatenia a zmenkovej odmeny vo 1,08 EUR. Žalobu odôvodnil ako
indosatár tým, že je nadobúdateľom všetkých práv z indosovanej zmenky je opatrenej doložkou „na

platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“, ktorú vystavil žalovaný dňa 5. 1. 2010 na zmenkovú
sumu 323,- EUR..

Vykonaným dokazovaním zistil, že predmetom konania je cezhraničný spor v zmysle článku článku 2
bodu 1 a 3 bodu 1 nariadenia Rady /ES/ č. 861/2007 z 11. 7. 2007, ktorým sa ustanovuje Európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, nakoľko žalobca má sídlo v Českej republike, v členskom
štáte inom ako v členskom štáte súdu konajúceho vo veci hodnota pohľadávky nepresahuje 2 000,-

EUR a na uvedené sa žalované vzájomné majetkové vzťahy účastníkov konania spravujú právnym
poriadkomSlovenskejrepubliky.(§10a§11zákonač.97/1963Zb.omedzinárodnomprávesúkromnom
a procesnom v znení neskorších predpisov). Žalobca, si uplatňoval práva zo zmenky ako indosatár, ktoré
získal od predchádzajúceho veriteľa POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom v Bratislave a uviedol, že nemá k
dispozícii zmluvu o úvere a túto nie je povinný túto súdu predkladať, ( uplatňuje práva zo zmenky).

Rozhodol tak potom čo zistil, že v konaní sp.zn. 7Er/372/2012 tunajší súd zamietol žiadosť o udelenie

poverenia na výkon exekúcie zo dňa 17.8.2012 a uznesením konanie 7.1.2013 zastavil (v spojení
s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 13CoE 334/2012 zo dňa 30.11.2012). Zastavenie
konania v konaní sp.zn. 7Er/372/2012 exekučný súd odôvodnil tak, že z úradnej povinnosti - ex offo
preskúmavajúc uplatnenie nároku dotýkajúceho sa spotrebiteľských vzťahov zistil, že úverová zmluva č.90510010816.3.2010,ktoroužalobca(jehopredchodca)poskytol žalovanémuúver200,-eur,zaodplatu
196,-eru, čo predstavovalo 90% ceny úveru, je neplatná. Tunajší súd nepoveril súdneho exekútora
vykonaním exekúcie titulom predloženej zmenky ( sp.zn. 7Ro /372/2012 z 17.8.2012),

V predmetnom konaní, v ktorom si žalobca uplatňoval právo zo zmenky podľa zákona č. 191/1950
Zb. o zmenkách a šekoch prvostupňový súd z predloženej zmenky zistil, že ju vystavil žalovaný v
Sobranciach 5. 1. 2010 s textom: zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o.
IČO: XX XXX XXX, Bratislava sumu 323,- eur, zmenkový úrok bol dohodnutý 0,25% denne od 23.2.2011.

Splatné POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava. Zmenka bola bez protestu na platenie predložiť v lehote 4
rokovodvystaveniavsúvislostisposkytnutýmúveromč.XXXXXXXXXzodňa16.3.2010,ktoroužalobca
(jeho predchodca) poskytol žalovanému úver 200,-eur, za odplatu 196,-eru, čo predstavovalo 90% ceny
úveru.

Prvostupňový súd v odôvodnení uviedol, že Súdny dvor Európskej únie niekoľkokrát konštatoval, že
vnútroštátnysúdmávkaždomštádiukonania(vrátanevýkonurozhodnutia)ajbeznávrhuposúdiťnekalé
povahy sankcie obsiahnutých v zmluve o úvere a má k tomuto účelu k dispozícii nevyhnutné informácie.
Pri rozhodovaní súd prvého stupňa vychádzal z článku 2 písm. a/a čl. 3 ods. 1 a 2 Smernice 93/13/
EHS a § 52 ods. 1 a 2 a § 53 ods. 1,2,4 písm. k/ a ods. 5 občianskeho zákonníka, podľa § 2 ods. 2

zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a neprijateľné zmluvné podmienky posúdil i podľa
§ 3 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka a uzavrel, že ak exekučný súd pokladal úverovú zmluvu za
neplatnú, rovnako tak je neplatná i dohoda o vyplňovacom práve k zmenke pre existenciu neprijateľných
zmluvných podmienok (uvádzajúc i rozsudok Europského súdneho dvora vo veci Česká republika a.s.
proti Geraldovi Fejchterovi, ako aj rozsudky nemeckého súdu, ktoré stanovila povinnosť súdov z úradnej

povinnosti preskúmavať postavenie žalovaného ako spotrebiteľa). Rozhodol tak potom čo uzavrel, že
dohoda o vyplnení zmenky spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Žalobca
si na základe neplatnej dohody o vyplňovacom práve, uplatňuje pohľadávku zo zmenky, výška ktorej je
dohodnutá s neprimerane vysokým príslušenstvom pohľadávky, výška zmenkovej sumy a zmenkovým
úrokom vo výške 0,25% denne ( porušuje priamo čl. 2 v spojení s ods. 1 písm.c) Smernice 93/13/

EHS). Ide o nekalú zmluvnú podmienku, ktorá nebola individuálne dohodnutá, a spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán vzniknutých na základe zmluvy o úvere a je
ku škode spotrebiteľa, ktorý ju nebol schopný ovplyvniť.

Uplatnenie Smernice považoval súd za možné podľa § 121 Občianskeho súdneho poriadku, podľa
ktorého netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti, ako aj
právne predpisy uverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a právne záväzné
akty, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev a v Úradnom vestníku
Európskej únie.

Právne súd vec posudzoval podľa § 52 ods. 1 a 2 a § 53 ods. 1,2,4 písm. k/ a ods. 5 občianskeho
zákonníka, podľa § 2 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a článku 2 písm. a/a
čl. 3 ods. 1 a 2 smernice 93/13/EHS a neprijateľné zmluvné podmienky posúdil i podľa § 3 ods. 1 a § 39
Občianskeho zákonníka a uzavrel, že ak exekučný súd pokladal úverovú zmluvu za neplatnú, rovnako

tak je neplatná i dohoda o vyplňovacom práve k zmenke pre existenciu neprijateľných zmluvných
podmienok.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a konštatoval, že neúspešnému žalobcovi
právo na náhradu trov konania nevzniklo a úspešný žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný z odvolacích dôvodov
podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p, § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.a
f/ O.s.p. a navrhol odvolaciemu súdu rozsudok zmeniť, žalobe v celom rozsahu vyhovieť a priznať mu

náhradu trov odvolacieho konania vo výške 24,9 euro bez DPH za podané odvolanie a 8,58 euro bez
DPH za režijný paušál vrátane DPH.Namietal,žesúdmalvychádzaťlenzoskutočnostítvrdenýchúčastníkmiavykonaťlendôkazynavrhnuté
účastníkmi. Žalobca ako uviedol, predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, voči forme
a obsahu ktorej zo strany žalovanej neboli vznesené žiadne námietky a preto neexistovala okolnosť,

ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci neboli splnené
podmienky pre vykonanie iných dôkazov než navrhnutých účastníkmi konania v zmysle ust. § 120
ods. 1 O.s.p. Vo veci súd mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z
predloženej zmenky.

Podľa žalobcu predpokladom vydania rozsudku bolo výlučne predloženie originálu zmenky a súd z
vlastnej iniciatívy vykonal dokazovanie, preukazujúce charakter žalovaného a dospel k rozhodnutiu na
základeaplikácienesprávnychprávnychpredpisov,akoajnesprávnejinterpretáciepríslušnýchprávnych
predpisov a práva Európskej únie. Poukázal ďalej na to, zmenka je platná, je samostatným abstraktným
záväzkom, neakcesorickej povahy, preto ju nie je možné podmieňovať inými okolnosťami než sú na
zmenke uvedené, predmetom konania bola výlučne zmenka a nie iný záväzkový vzťah. Podľa žalobcu

súd ignoroval ust. § 17 cit. zák., v zmysle ktorého odporca vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať
tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom
zmenky. Keďže tak nemôže urobiť sám žalovaný, tým menej tak môže urobiť súd. Dôkazné bremeno
teda spočíva na žalovanom a nie je možné ho preniesť na žalobcu. Nesúhlasil so záverom súdu, že
dohoda o vypĺňacom práve blanko zmenky by mala predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku

pri poskytovaní úverov. Samotný zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. pripúšťal, aby
na zabezpečenie nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka a limitovaná bola len
výška zabezpečenia. Z uvedeného je zrejmé, že dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a
nemohla byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou
osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214
ods. 2 O.s.p. v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov
(§ 205 ods. 2 písm. a/, b/, f/ O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 22.6.2016 o 9.10.hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 227 II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia

boli zverejnené dňa 15.6.2016 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 156 ods.
1, 3 O.s.p.

Žalobca namieta odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.,
podľa § 205 ods. 2 písm. b) a f) O.s.p., t.j. , že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, že konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

Súd vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy
vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých
aj založil svoje rozhodnutie, na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia správnych predpisov a tieto
aj správne vyložil, pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci, preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Žalobca v odvolaní argumentuje skutočnosťami uvádzanými už v konaní pred súdom prvého stupňa, s
ktorými sa súd náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní vo veci, a preto jeho odvolacie námietky
nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa je zrejmé, že súd založil svoje rozhodnutie o zamietnutí
žaloby na zistení, že dohoda o vyplnení zmenky obsiahnutá vo všeobecných poistných podmienkach v
zmysle ktorej zmenková suma bude pozostávať zo sumy peňažných nárokov veriteľa je dohodnutá tak,že spôsobuje neprijateľné zmluvné pre rozpor s článkom 2 písm. a/a čl. 3 ods. 1 a 2 smernice 93/13/
EHS a ust. § 53 ods. 1,2,4,5 , § 54 ods. 1,2 čo vyústilo do a vyslovenia neplatnosti právneho úkonu podľa
§ 3 ods. 1a § 39 Obč. zákonníka. Vyslovil, že o dohoda o vyplňujúcom práve je neplatná pre rozpor s

ustanoveniami spotrebiteľského práva (neprijateľná zmluvná podmienka). Súd prvého stupňa záver o
neprijateľnej zmluvnej podmienke síce vo výrokovej časti rozsudku neuviedol, ale priamo argumentuje
Smernicouč.93/13EHS,sodkazomna§121O.s.p.Privysloveníneplatnostidohodyovyplnenízmenky
v zmysle zákona o zmenkách a šekoch sa súd nedopustil pochybenia o právnom závere o neplatnosti
právneho úkonu a pre tento dôvod žalobu zamietol. S týmto záverom sa odvolací súd v plnom rozsahu

stotožňuje a v tomto smere poukazuje na dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa stotožňuje a na
tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Na zdôraznenie správnosti tohto záveru odvolací súd uvádza, že vychádza z odporúčaní
občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR a obchodnoprávne kolégium Najvyššieho súdu SR zo
dňa 20.10.2015, ktoré prijalo spoločné stanovisko k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov

s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa v nasledujúcom znení:

I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu
procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci
vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento

ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom
má nárok základ;

2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúcich ich rozsah a

povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie.

III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či

je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu
posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška
uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

StanoviskojeuverejnenévZbierkestanovískNajvyššiehosúduarozhodnutísúdovSlovenskejrepubliky

8/2015 pod číslom 93.

Z vyššie citovaného stanoviska vyplýva, že ak vystaviteľom zmenky je spotrebiteľ, čo nepochybne bolo
preukázané aj v prejednávanej veci, je možné túto vec skúmať ex offo v intenciách možnej absolútnej
neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ.

Takto postupoval aj súd prvého stupňa, keď po zistení, že žalovaná uzavrela s právnym predchodcom
žalobcu zmluvu o spotrebiteľskom úvere, súčasťou ktorej je aj dohoda o vyplnení zmenky videl
(ne)platnosť tejto dohody o vyplňovacom práve z hľadiska jej súladu so článku 2 písm. a/a čl. 3 ods.
1 a 2 smernice 93/13/EHS.

Podľa § 3 ods.1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi. S použitím § 3 občianskeho zákonníka súd prvého stupňa vyvodil správne záver, že podľa §
39 Obč. zákonníka je neplatná dohoda o vyplnení zmenky, ako právny úkon, ktorý svojím obsahom

alebo účelom odporuje zákonu alebo tento obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Vyššie uvedená
dohoda umožňuje vyplniť zmenkovú sumu vo výške všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi,
ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky, čo je v priamom rozpore s § 3 a 39 OZ. Uvedené
ustanovenia treba pokladať za kľúčové z hľadiska ochrany slabšej strany a ich použitie je aktuálne aj po
explicitnej úprave danej v súčasnosti. ( zákonným ustanovením § 4 ods. 6, zákona 258/2001 Z.z., podľa

ktorého zmenková suma v čase vyplnenia zmenky je prípustná maximálne vo výške aktuálnej výšky
nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského
úveru.Odvolací súd dodáva, že v tejto časti (oddeliteľnej od ostatného obsahu zmluvy) je dohoda o vyplnení
zmenky, hoci to súd prvého stupňa neuvádza v rozpore s ust. § 4 ods. 6 zákona 258/2001 Z.z., a teda

neplatná i v tejto súvislosti podľa § 39 Obč. zák.,

Dohodu o vyplnení zmenky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky súd prvého stupňa posúdil správne,
a správne rozhodol ak zmenkové nároky zo zmenky vyplnenej na základe neplatnej dohody o vyplnení
zmenky žalobcovi nepriznal. Vzhľadom na neplatnosť dohody o vyplnení zmenky z vyššie uvedených

dôvodov (pre rozpor so zákonom) sú bez právneho významu úvahy súdu o iných dôvodoch neplatnosti
zmenky z dôvodu jej neurčitosti alebo (ne)správnosť iných úvah, ktoré nemajú vplyv na vecnú správnosť
napadnutého rozsudku. Odvolacími námietkami viažucimi sa k týmto dôvodom zamietnutia žaloby
sa preto odvolací súd nezaoberal, keďže aj prípadná nesprávnosť týchto záverov nemôže privodiť
priaznivejšierozhodnutievovecivprospechžalobcuvzhľadomnaneplatnosťdohodyovyplnenízmenky
pre rozpor so zákonom.

K ďalším odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné:

V zmysle ust. § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako

navrhujú účastníci, ak ich vykonanie je nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že účastníci sú povinní označiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení, avšak o tom, ktoré z označených dôkazov budú vykonané, rozhodne súd.
Nejde pritom o svojvôľu súdu, ale o zabezpečenie hospodárnosti a efektívnosti súdneho konania, t.j.

vykonávanie dôkazov na preukázanie skutočností, ktoré sú relevantné z hľadiska rozhodnutia vo veci.
Okrem dôkazov navrhnutých účastníkmi konania môže súd vykonať aj iné dôkazy, ak je to nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. Súd teda nie je obmedzený pri vykonávaní dôkazov iba možnosťou vykonať
dôkazy navrhnuté účastníkmi, ale môže vykonať aj ďalšie dôkazy, ak je to pre rozhodnutie vo veci
nevyhnutné a tieto si môže zabezpečiť aj sám.

V prejednávanej veci bol takýto postup nevyhnutný pre rozhodnutie vo veci, pričom Občiansky súdny
poriadok je subsidiárne využiteľný aj v prípade konaní podľa Nariadenia a postup súdu v zmysle § 120
ods. 1 tretej vety O.s.p. bol teda dôvodný. Vychádzajúc z uvádzaného povinnosťou súdu vzhľadom
na okolnosti prejednávanej veci ex offo zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej

neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ. Vzhľadom na vedomosť súdu z iného súdneho konania, že
žalobcom predložená zmenka zabezpečuje nároky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, postupoval súd
prvého stupňa v súlade s ust. § 120 ods. 1 Obč. zák., keď si zabezpečil listinné dôkazy, z ktorých mohol
posúdiť jednak platnosť úkonu, v ktorom má nárok základ (úverovej zmluvy), ale aj platnosť samotnej
dohody o vyplňovacom práve, ktorá bola podkladom pre vyplnenie zmenky ako dôkazu predkladaného

žalobcom na preukázanie svojho nároku. Keďže súd na základe vykonaného dokazovanie spoľahlivo
zistil, že na strane žalovanej ide o spotrebiteľa, poskytol žalovanej ex offo ochranu a žalobou uplatnený
nárok skúmal aj z hľadiska jeho (ne)súladu s normami na ochranu spotrebiteľa a ak za tým účelom
vykonal dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli, nemožno mu vytýkať porušenie práva na spravodlivý proces.

Pokiaľ ide o odvolaciu námietku, v zmysle ktorej súd prvého stupňa nerešpektoval ust. § 17 zák. č.
191/1950Zb.avktorejžalobcavytýkalsúdu,žehocisamažalovanánemohlavzniesťkauzálnenámietky
voči majiteľovi zmenky, urobil tak súd sám, odvolací súd uvádza, že rigidná aplikácia ust. § 17 zák. č.
151/1950 Sb. by spôsobila spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri až následnom možnom domáhaní sa
ochrany svojich práv (ust. § 17 cit. zákona obsahuje úpravu, podľa ktorej kto je žalovaný zo zmenky,

nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k
predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka). Prijatie
výkladu smerujúceho k povinnosti spotrebiteľa bez výhrad uspokojiť veriteľa - nadobúdateľa indosovanej
zmenky a až následne ho žalovať o náhradu škody, s povinnosťou v takomto konaní dokazovať, že
nadobúdateľ zmenky konal vedome na škodu dlžníka, by v konečnom dôsledku viedlo k prenosu

povinností na spotrebiteľa spôsobom, ktorý je podľa právnej úpravy ochrany spotrebiteľa neprijateľný.
V prípade v záveru, že pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky súd nemá možnosť hodnotiť
obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok, či zhodnotiť
platnosť zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi ao porušenie zásady efektivity, ako je uvedené v odôvodnení súdu prvého stupňa s odkazom na vyššie
citovaného stanovisko Najvyššieho súdu č. 93/2015.

Napriek skutočnosti, že žalovaná v konaní výslovne nenamietla, princíp ochrany spotrebiteľa
a vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov, realite praktického života odporuje
požiadavka podrobnej (až detailnej) znalosti právnych predpisov spotrebiteľmi. Na túto vec sa
vzťahuje viacero právnych predpisov (Občiansky zákonník, zákon o ochrane spotrebiteľa, zákon o
spotrebiteľských úveroch, zákon o zmenkách), pričom je nepochybné, že vzhľadom na rozsiahlosť a

dynamickosť právnej úpravy spotrebiteľ nemôže dokonale poznať každý z vyššie uvedených zákonov.
Neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti mu nemôže byť
na ujmu. Účelom spotrebiteľského práva je poskytnúť spotrebiteľovi ochranu v prípadoch, keď môže
dodávateľ zneužiť neinformovanosť spotrebiteľa tým, že do zmluvy zakomponuje zmluvné podmienky,
ktoré sú v neprospech spotrebiteľa. Úlohou súdu je v takýchto prípadoch ex offo skúmať prijateľnosť
zmluvných podmienok a v prípade, že sú neprijateľné, zabezpečiť rýchlu a účinnú ochranu spotrebiteľa.

Aj v zmysle rozsudku Európskeho súdneho dvora sp. zn. C-419/2001 zo 14.3.2013 (Česká sporiteľňa,
a.s. proti J. S.) samotný Európsky súdny dvor v konaní pri uplatnení práva zo zmenky z úradnej moci
skúmal postavenie odporcu ako spotrebiteľa. Podľa záverov tohto rozhodnutia napriek tomu, že v
danom prípade sa jedná o vzťah uplatnený na základe zmenky ako abstraktného cenného papiera, je
povinnosťou súdu skúmať postavenie odporcu ako spotrebiteľa.

Ust. § 17 zák. č. 191/1950 Sb. neustanovuje výslovne, kto a aké námietky uplatňovať môže, ale kedy
ich uplatňovať nemôže. Záver, kto a kedy ich uplatňovať môže, tak z tohto ustanovenia vyplýva len
a contrario (Kovařík Z.: Zákon směneční a šekový. Komentář, C.H.BECK 2014, str. 96). Citované
ustanovenie tak výslovne nezakazuje, aby súd na kauzálne námietky prihliadal ex offo. To je dôležitá aj

z hľadiska práva Európskej únie. Súdny dvor sa vo viacerých rozsudkoch týkajúcich sa smernice 93/13/
EHS vyslovil, že národný súd musí mať možnosť skúmať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských
zmluvách ex offo, neskôr vyslovil, že ich musí skúmať ex offo a že odporuje európskemu právu, ak ich
súd nemôže skúmať a limine (t.j. ak ich môže skúmať len ex post). V takýchto prípadoch musí národný
súd vykladať národné procesné i hmotné právo konformne s právom EÚ.

AnisamotnéNariadenieneobsahuježiadneustanovenie,ktorébyzakazovaloaleboneumožňovalosúdu
skúmať kauzálne vzťahy, na ktorých krytie je zmenka určená. Článok 7 ods. 3 Nariadenia hovorí, že súd
v prípade pasivity žalovaného „vydá rozsudok“ nehovorí, že žalobe musí vyhovieť. Z uvedeného plynie,
že nič nebráni súdu, aby ex offo skúmal, či základom zmenky je spotrebiteľská zmluva a či táto zmluva

neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky.

K odvolacej námietke žalobcu o prekvapivosti napadnutého rozsudku vzhľadom na skutočnosť, že
žalovanou uplatnený nárok nebol popretý odvolací súd poukazuje na uznesenia súdov Slovenskej
republiky, ktorými súd rozhodoval o námietkach nepríslušnosti, vyplýva z nich, že povinnosť súdu

posudzovať platnosť zmenky a prednostne posudzovať uplatnený nárok podľa spotrebiteľského práva.
Už z tohto uznesenia navrhovateľovi bolo teda zrejmé, že ním uplatnený nárok sa nebude posudzovať
iba podľa zákona zmenkového a šekového, ale aj podľa noriem na ochranu spotrebiteľa a v ďalšom
konaní mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým súdom vykonaným dôkazom vrátane tých, ktoré si súd
sám zabezpečil za účelom súdneho prieskumu uplatneného nároku z hľadiska jeho súladu s normami

na ochranu spotrebiteľa. Okrem toho, že žalobca mal možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom na
pojednávaní, na ktoré bol riadne a včas predvolaný a z neúčasti na ktorom sa ospravedlnil, pričom
nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie, zmluva o úvere mu bola zaslaná súdom spolu so
Všeobecnými podmienky poskytnutia úveru, mal možnosť sa teda s touto zmluvou oboznámiť pred
pojednávaním a aj vyjadriť sa k tomuto listinnému dôkazu. Za daných okolností žalobcovi bolo zrejmé,

aké dokazovanie a na preukázanie akých skutočností súd vykonáva, pričom nie je pravdivé ani jeho
tvrdenie, že žalovaný jeho pohľadávku nerozporoval.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalobcu nedôvodné a nespôsobilé
spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku, z ktorého dôvodu odvolací súd napadnutý

rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 219 O.s.p., vrátane výroku o trovách prvostupňového konania
potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a
žalovanej a vedľajšiemu účastníkovi trovy odvolacieho konania nevznikli, preto im ich náhrada nebola

priznaná.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach 3:

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.