Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 23, 2016

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 6C/50/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4313222519
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Petríková
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2016:4313222519.6

Rozhodnutie

Okresný súd Levice, pred sudkyňou JUDr. Martinou Petríkovou v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI
Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so
sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: D. A., N.. XX.XX.XXXX, A. M. W. Č..
XXX, t.č. na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou Janou Vrecníkovou, zamestnankyňou Okresného
súdu Levice, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Občianske združenie VŠEOBECNÁ

OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Šafárikovo nám. 7, Bratislava, IČO: 42 362 962, zast.
advokátom JUDr. Patrikom Podhorským, so sídlom Zámocká 36, Bratislava, o zaplatenie 446,08 eura
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 446,08 eura spolu s vyčísleným úrokom z
omeškania vo výške 24,28 eura, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 446,08 eura od
12.02.2012 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporcaavedľajšíúčastníksú povinní spoločneanerozdielnenahradiťnavrhovateľovitrovykonania
pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 26,50 eura a trov právneho zastúpenia vo
výške 797,99 eura, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ v návrhu doručenom súdu dňa 31.10.2013 žiadal súd, aby zaviazal odporcu na zaplatenie

sumy 446,08 eura s príslušenstvom a nahradenie trov konania. Ako uviedol, na základe zmluvy o
postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2011 uzavretej medzi postupcom Slovenská sporiteľňa a.s. a
navrhovateľom ako postupníkom, postúpil postupca na navrhovateľa pohľadávku voči odporcovi. SLSP
a.s. uzavrela s odporcom dňa 08.03.2007 Zmluvu č. XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol postupca
odporcovi úver vo výške 979,22 €. Podľa zmluvy mal odporca úver splácať v 59 mesačných splátkach v
sume 27,88 € vždy k 20-emu dňu v mesiaci. Pohľadávka navrhovateľa ku dňu postúpenia predstavovala

sumu 2.027,54 €, ktorá pozostávala z istiny 1.758,41 €, riadneho úroku 90,97 €, úroku z omeškania
166,20 € a ostatného príslušenstva 11,96 €. Sumu 11,96 € predstavujúcu ostatné príslušenstvo a
poplatky a sumu 166,20 € predstavujúcu úrok z omeškania si navrhovateľ v tomto konaní neuplatňuje.
Navrhovateľ si v tomto konaní uplatňuje splátky úveru splatné od 20.11.2010 do 20.02.2012 v počte 16
a celkovej výške 466,08 €. Splátky pôvodne splatné v tomto období sa stali splatnými dňa 11.02.2012,
kedy navrhovateľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Zvyšné splátky úveru si navrhovateľ v tomto

konaní neuplatňuje. Zároveň si navrhovateľ uplatňuje úrok z omeškania v zákonnej výške, a to počnúc
dňom splatnosti každej splátky samostatne, pri splátkach, ktorých splatnosť mala nastať po vyhlásení
mimoriadnej splatnosti, od tohto dňa.

Súd vydal dňa 03.04.2014 pod č. k. 12RO/635/2013-36 platobný rozkaz, ktorý nebolo možné doručiť
odporcovi do vlastných rúk, preto ho súd postupom podľa § 173 ods. 2 O.s.p. zrušil. Pobyt odporcu sa

nepodarilo zistiť ani nasledovnými šetreniami, v dôsledku čoho mu súd uznesením zo dňa 15.05.2015
ustanovil opatrovníčku, aby chránila jeho záujmy v tomto konaní.Dňa 22.09.2014 do konania na strane odporcu vstúpil vedľajší účastník Občianske združenie,
VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom v Bratislave, Šafárikovo námestie č. 7,

IČO: 42 362 962, právne zastúpený advokátom JUDr. Patrikom Podhorským, so sídlom v Bratislave,
Zámocká č. 36.

Vedľajší účastník na strane odporcu sa k podanej žalobe písomne vyjadril podaním zo dňa 05.04.2016,
v ktorom uviedol, že Zmluva o splátkovom úvere uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a

žalovaným dňa 08.03.2007 je jednoznačne svojou povahou spotrebiteľskou zmluvou, a preto sa má
riadiť režimom Občianskeho zákonníka. Tento výklad je v súlade so smernicou Rady 93/13/EHS zo dňa
05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a neplatné je podľa § 52 ods. 2 OZ
preto aj prípadné dojednanie o režime Obchodného zákonníka. Vedľajší účastník vo svojom vyjadrení
ďalej namietal aj aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, pričom ako uviedol, žalobca svoje nároky voči
žalovanému odvodzuje zo zmluvy, ktorú žalovaný uzavrel so Slovenskou sporiteľňou, a.s., teda tieto

nároky mal žalobca získať postúpením. Ako uvádza, v tomto prípade sa však právny predchodca a
žalobca musia pri postúpení pohľadávky riadiť okrem ustanovenia § 524 a nasl. OZ aj ustanovením
§ 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ktorý umožňuje banke postúpiť pohľadávku aj
inej osobe ako banke, avšak po splnení určitých podmienok, a to že pred postúpením pohľadávky
banka klienta písomne vyzve na splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu zostane v omeškaní so

splatením svojho záväzku aspoň 90 dní, pričom nepreukázanie týchto skutočností má za následok
nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka. Podľa tvrdení vedľajšieho účastníka žalobca nepreukázal,
že by v čase, kedy mala byť pohľadávka Slovenskej sporiteľne, a.s., voči žalovanému postúpená
naňho, boli tieto podmienky postupne splnené a preto toto postúpenie nemožno považovať za platné v
zmysle ustanovenia § 39 OZ a žalobca nie je oprávnený pohľadávku voči žalovanému uplatňovať pred

súdom. Žalobca teda podľa názoru vedľajšieho účastníka nedisponuje dostatočnou aktívnou vecnou
legitimáciou, Zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná pre rozpor so zákonom podľa § 39 OZ, nakoľko
na žalobcu nemohla byť zo strany postupcu postúpenia pohľadávka pozostávajúca z čiastkových
nárokov,ktorejsplatnosťeštenenastala.Akoďalejuvádza,zprvejvetyustanovenia§92ods.8Zákonao
bankách jednoznačne vyplýva, že banka môže postúpiť iba pohľadávku zodpovedajúcu tomuto (rozumej

záväzku v omeškaní) peňažnému záväzku. Banka tak môže postúpiť iba nesplácanú časť peňažného
záväzku (spolu s príslušenstvom) a celý záväzok až po jeho predchádzajúcom zosplatnení (o.i. za
predpokladu dodržania postupu podľa § 53 ods. 9 OZ). Vedľajší účastník vo svojom vyjadrení namieta aj
vyhlásenie mimoriadnej splatnosti pohľadávky žalobcom dňa 23.01.2012 označenej ako „Oznámenie o
vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru“, ktoré považuje za nekalú obchodnú praktiku zo strany žalobcu,

resp. úkon v rozpore so zákonom, keďže žalobca nie je držiteľom bankového povolenia v zmysle zákona
o bankách, čo v konečnom dôsledku znamená, že žalobca nemôže spravovať takzvaný “živý“ úver, teda
ani vyhlasovať mimoriadnu splatnosť úveru. V zmysle uvedeného žiadal, aby súd návrh v celej časti
zamietol a zaviazal navrhovateľa nahradiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi.

Navrhovateľ sa k podanému vyjadreniu vedľajšieho účastníka na strane odporcu vyjadril v podaní zo
dňa 22.04.2016, v ktorom uviedol, že medzi predchodcom navrhovateľa a odporcom vznikol obchodný
záväzkovývzťahpodľaustanovenia§497a§507Obchodnéhozákonníka,nazákladektoréhopostupca
poskytol v prospech odporcu úver s úverovým limitom v dohodnutej výške a odporca sa zaviazal
poskytnuté peňažné prostriedky za dohodnutých podmienok vrátiť a zaplatiť úroky. Navrhovateľ vo

svojom vyjadrení zastáva názor, že zmluva o úvere zakladá medzi zmluvnými stranami záväzkový
vzťah, ktorý sa v zmysle ustanovenia § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka bez ohľadu na
povahuúčastníkovzmluvyvždybudespravovaťustanoveniamiObchodnéhozákonníka,pretožezmluva
o úvere je tzv. „absolútnym obchodom“. Predmetná úverová zmluva bola uzavretá dňa 09.03.2007,
pričom v období do 31.12.2007 sa vzťahovali ustanovenia § 52 a § 54 OZ len na kúpnu zmluvu, zmluvu

o dielo a na iné zmluvy upravené v 8. časti OZ, ako aj na zmluvu podľa § 55 OZ. Zmluva o úvere
bola upravená v ObZ. Navrhovateľ ďalej poukázal na skutočnosť, že v konaní predložil relevantné
oznámenie postupcu odporcovi o postúpení pohľadávky, a to s podacím hárkom, ktoré zakladajú
aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky, pričom súd má povinnosť z tohto
oznámenia vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy

o postúpení. Navrhovateľ teda zastáva názor, že aktívnu legitimáciu v konaní preukázal oznámením
postupcuopostúpenípohľadávky.Ďalejuvádza,žeustanovenie§92ods.8Zákonaobankáchnemožno
spájať s aktívnou legitimáciou navrhovateľa ako postupníka pohľadávky, nakoľko účelom predmetného
ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva, pričom nehovorí o podmienkach platnostipostúpeniapohľadávok,aleibaopodmienkach,zasplneniaktorýchnedochádzakporušeniubankového
tajomstva. Podľa názoru navrhovateľa, zo zákona nevyplýva, že by podmienky uvedené v predmetnom
ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Ako uviedol, vzhľadom na

skutočnosť, že v súlade s prílohou č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok bol odporca ku dňu postúpenia
pohľadávky v omeškaní po dobu 1199 dní, teda súčet všetkých omeškaní odporcu so splnením čo len
časti toho istého peňažného záväzku voči banke presiahol jeden rok, vzhľadom k dikcii ustanovenia §
92 ods. 8 Zákona o bankách, zastáva názor, že právny predchodca navrhovateľa by konal v súlade s
týmto ustanovením (a teda by neporušil bankové tajomstvo) aj v takom prípade, ak by písomnú výzvu

odporcom nezasielal. K ustanoveniu § 92 ods. 8 Zákona o bankách navrhovateľ uvádza, že predmetné
ustanovenie je potrebné vykladať tak, že pokiaľ je dlžník v omeškaní so splnením čo len časti svojho
peňažného záväzku, môže banka postúpiť pohľadávku zodpovedajúcu celej výške peňažného záväzku,
nie len časť, s ktorou je dlžník v omeškaní. Pokiaľ by predmetné ustanovenie malo na mysli postúpenie
len časti peňažného záväzku, s ktorou je dlžník v omeškaní, bolo by to v predmetnom ustanovení
výslovne uvedené.

Súd pojednával v prítomnosti právneho zástupcu navrhovateľa a v neprítomnosti opatrovníčky
odporcu a právneho zástupcu vedľajšieho účastníka, ktorí neúčasť neospravedlnili, pričom vykonaným
dokazovaním zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Dňa 08.03.2007 právny predchodca navrhovateľa, Slovenská sporiteľňa a.s. ako banka uzavrela
s odporcom ako dlžníkom Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo
poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 29.500,- Sk (979,22 €). Poplatok za poskytnutie úveru
bol dohodnutý vo výške 0,- Sk (0 €) a poplatok za správu úveru vo výške 60,- Sk mesačne (1,99 €).
Odporca sa zaviazal úver splatiť v pravidelných mesačných splátkach po 840,- Sk (27,88 €) vždy k

20. dňu kalendárneho mesiaca, pri pevnej ročnej úrokovej sadzbe vo výške 19,40 % p.a., s konečnou
splatnosťou 20.02.2012 a splatnosťou prvej splátky dňa 20.04.2007. Hodnota RPMN úveru bola
dohodnutá vo výške 25,98 %. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Všeobecné obchodné podmienky.
Odporca sa zaviazal uhrádzať splátky v mesačných termínoch riadne a včas.

Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2011 uzavretej medzi postupcom Slovenská
sporiteľňa a.s. a navrhovateľom ako postupníkom, postúpil postupca na navrhovateľa pohľadávku voči
odporcovi v celkovej výške 2.027,54 €, pozostávajúcej z istiny 1.758,41 €, úrokov vo výške 90,97 €,
úroku z omeškania vo výške 166,20 € a ostatného príslušenstva 11,96 €. Sumu 11,96 € predstavujúcu
ostatné príslušenstvo a poplatky a sumu 166,20 € predstavujúcu úrok z omeškania si navrhovateľ v

tomto konaní neuplatňuje. Navrhovateľ si v tomto konaní uplatňuje splátky úveru splatné od 20.11.2010
do 20.02.2012 v počte 16 a v celkovej výške 446,08 €. Zvyšné splátky úveru si navrhovateľ v tomto
konaní neuplatňuje. Postúpenie pohľadávky oznámila SLSP odporcovi listom zo dňa 27.12.2011.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona

Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v
znení platnom v čase uzavretia Zmluvy o úvere, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským
úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo
forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa písm. b) cit. ustanovenia, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 4 ods. 1 cit. zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná,

pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí
obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno,

priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú
osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,

h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota

ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo

najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na z a zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení
pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru
pred lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak

je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 501 ods. 1 veta prvá cit. zákona, veriteľ je povinný dlžníkovi peňažné prostriedky poskytnúť, ak

ho o to dlžník v súlade so zmluvou požiadal, a to v dobe určenej v požiadavke, inak bez zbytočného
odkladu.

Podľa § 502 ods. 1 cit. zákona, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z
nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe

zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré
poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než
prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššej prípustnej
výške.Podľa § 503 ods. 1 veta prvá cit. zákona, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité
peňažné prostriedky.

Podľa ods. 3 cit. ustanovenia, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň
splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa § 504 cit. zákona, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote,

inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa § 506 cit. zákona, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky
po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil
dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa § 340 ods. 2 cit. zákona, ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať
plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu
po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.

Podľa § 369 ods. 3 ObZ, ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno

dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka Slovenskej republiky, účinného ku dňu omeškania, výška úrokov z omeškania
je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k

prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Je nesporné, že zmluva, na podklade ktorej si navrhovateľ uplatnil žalovanú pohľadávku, je vzhľadom na
charaktersubjektovzmluvouspotrebiteľskou.Natentovzťahjepretopotrebnéaplikovaťokremzákonao
spotrebiteľských úveroch (ZoSÚ) aj ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka upravujúce režim

spotrebiteľských zmlúv. Pritom nie je podstatné, či je zmluva uzavretá podľa OZ, Obchodného zákonníka
či iného právneho predpisu. Zmluvná voľnosť pri spotrebiteľských zmluvách bez ohľadu na predpis,
podľa ktorého boli uzavreté, sa môže pohybovať len v medziach všeobecnej úpravy spotrebiteľských
zmlúv obsiahnutej v § 52 a nasl. OZ v tom smere, že sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa.

Pojem spotrebiteľská zmluva do Občianskeho zákonníka zaviedla jeho novela zákona č. 150/2004Z.z.,
ktorú úpravu neskôr výrazne pozmenil zákon č. 568/2007 Z.z. (a neskôr i ďalšie čiastkové novelizácie).
Spotrebiteľská zmluva pritom nie je samostatný typ zmluvy, ale ide o druh zmluvy, pre ktorú právne
predpisy (nielen Občiansky zákonník) stanovujú osobitné podmienky a určujú jej náležitosti. Právna

úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromnoprávnych vzťahoch.
Ako je uvedené vyššie, zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bol
síce tzv. absolútnym obchodom, čo však v zmysle uvedeného nevylučuje možnosť a povinnosť
súdu aplikovať na ten istý právny vzťah i ustanovenia spotrebiteľského práva slúžiace na ochranu
spotrebiteľa. Z materiálneho hľadiska sa totiž pozícia zmluvnej strany - spotrebiteľa, uzatvárajúcej

zmluvu pred účinnosťou novely Občianskeho zákonníka č. 568/2007 Z.z. nelíšila od pozície spotrebiteľa,
uzavierajúceho zmluvu už v režime spotrebiteľských zmlúv podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka
v znení účinnom od 01.01.2008.

Súd po preskúmaní veci zistil, že zmluva o splátkovom úvere uzavretá medzi právnym predchodcom

žalobcu ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom obsahuje všetky náležitosti stanovené v § 4 ods. 1,ods.
2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, nakoľko
má písomnú formu, je z nej zrejmé označenie zmluvných strán, výška poskytnutého úveru, suma, počet
a termíny splátok úveru, splatnosť prvej splátky a konečná splatnosť úveru, úroková sadzba, ročná
percentuálna miera nákladov a aj náklady, ktoré boli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery

nákladov (poplatok za správu úveru).

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že dňa 08.03.2007 právny predchodca navrhovateľa
uzavrel s odporcom Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutiefinančných prostriedkov vo výške 29.500,- Sk (979,22 €). Poplatok za správu úveru bol dohodnutý vo
výške 0 Sk (0 €). Odporca sa zaviazal úver splatiť v 59 mesačných splátkach po 840,- Sk (27,88 €)
vždy k 20. dňu kalendárneho mesiaca, pri pevnej ročnej úrokovej sadzbe vo výške 19,40 % p.a., s

konečnou splatnosťou 20.02.2012 a splatnosťou prvej splátky dňa 20.04.2007. Hodnota RPMN úveru
25,98 %. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Všeobecné obchodné podmienky. Nakoľko odporca svoj
dlh nesplácal riadne a včas, navrhovateľ ako právny nástupca SLSP a.s. ho vyzval listom zo dňa
23.01.2012 na úhradu dlžnej sumy najneskôr do 02.02.2012. Odporca naposledy splátku uhradil dňa
20.08.2008. Navrhovateľ si uplatňuje splátky za obdobie od 20.11.2010 do 20.02.2012. Zvyšné splátky

úveru si navrhovateľ v tomto konaní neuplatňuje. Súd tak konštatoval, že navrhovateľ sa od odporcu
domáha len toho, na čo má vo vzťahu k nemu právo a jeho nárok posúdil ako dôvodný v celom rozsahu.
Nakoľko v konaní nebolo preukázané, že by odporca dlžnú sumu uhradil, súd preto odporcu zaviazal
na jej zaplatenie. Z dôvodu omeškania odporcu s platením splátok úveru, ktorých pôvodná splatnosť
nastala od 20.11.2010 do 20.02.2012, súd v súlade s § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1
nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. navrhovateľovi priznal aj úrok z omeškania v zákonnej výške 9 % ročne

z dlžnej sumy splátok pôvodne splatných od 21.11.2010 do 11.02.2012 vo výške 24,28 € ako aj z celej
dlžnej sumy od 12.02.2012 do zaplatenia.

Vedľajší účastník na strane žalovaného vo svojom podaní zo dňa 05.04.2016 namietal, že pôvodný
veriteľ Slovenská sporiteľňa, a.s. ako banka nemohol previesť na žalobcu "živý" úver, preto je zmluva

o postúpení pohľadávok uzavretá medzi Slovenskou sporiteľňou a.s. a žalobcom neplatná. Z tohto
dôvodu namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Uvedenú námietku vedľajšieho účastníka na strane
žalovaného súd považoval za nedôvodnú. Je pravdou, že v predmetnej veci sa jedná o tzv. bankový
úver, ktorý bol žalovanému poskytnutý právnym predchodcom žalobcu, ktorý je bankou a ktorý podniká
na základe povolenia zmysle § 2 ods. 1 v spojení s § 7 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách.

Súd konštatuje, že slovenský právny poriadok nepozná vedľajším účastníkom uvedený termín "živý"
úver, a žiadne zákonné ustanovenie neobmedzuje banku, ktorá ako veriteľ poskytla úver podľa § 2
ods. 1 zákona číslo 483/2001 Z.z., aby kedykoľvek počas trvania tohto zmluvného vzťahu, alebo aj
po jeho zániku, postúpila pohľadávku voči dlžníkovi z daného úverového vzťahu na tretiu osobu. Na
základe uvedených skutočností má súd za to, že navrhovateľ preukázal postúpenie pohľadávky a preto

považoval zmluvu o postúpení pohľadávok uzavretú medzi Slovenskou sporiteľňou a.s. a žalobcom za
platnú. Žalobca je preto v konaní aktívne vecne legitimovaný.

Podľa § 160 ods. 1 O. s. p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť lehotu dlhšiu alebo určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať

v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí.

Podľa § 142 ods. 1 veta prvá O. s. p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 149 ods. 1 O. s. p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Náhradatrovsporovéhokonaniajeovplyvnenázásadouúspechuvoveciazásadouzavinenia.Zmyslom
zásady úspechu vo veci, ktorá sa uplatní aj v tomto prípade, je priznanie trov potrebných na účelné

uplatňovanie alebo bránenie práva účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech. Za takéhoto účastníka,
treba nepochybne považovať navrhovateľa. Na základe tejto skutočnosti súd na náhradu trov konania
zavial spoločne a nerozdielne odporcu a vedľajšieho účastníka.

Pokiaľ ide o uloženie povinnosti vedľajšiemu účastníkovi na náhradu trov úspešnému účastníkovi

vystupujúcemu na strane navrhovateľa, súd uvádza, že právny základ pre takéto rozhodnutie poskytuje
vo väzbe na výsledok sporového konania ustanovenie § 93 ods. 4 prvá veta O.s.p., v zmysle ktorého má
vedľajší účastník rovnaké procesné práva a povinnosti ako účastník. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že
právo na náhradu trov konania a povinnosť hradiť trovy konania sú procesnými právami a povinnosťami,
pričom tak, ako má vedľajší účastník v prípade úspechu podporovaného hlavného účastníka právo

na samostatnú náhradu trov konania, treba ho v prípade procesného neúspechu účastníka, na
strane ktorého vystupuje, zaviazať povinnosťou nahradiť trovy konania spoločne a nerozdielne s
týmto neúspešným účastníkom konania, a to bez ohľadu na absenciu hmotnoprávneho základu,keďže v danom prípade ide o povinnosť procesného charakteru, nevyhnutne spojenú s vystupovaním
vedľajšieho účastníka v konaní na strane procesne neúspešného podporovaného účastníka.

Podľa § 93 ods. 4 O.s.p. v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná
však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi
ich súd po uvážení všetkých okolností.

Vo vyhlásenom rozsudku síce súd uviedol výšku priznaných trov právneho zastúpenia v sume 750,16

€, avšak išlo o chybu v počítaní, preto ju v písomnom vyhotovení uviedol v správnej výške 797,99 €.

V zmysle vyššie uvedeného a na základe skutočnosti, že navrhovateľ mal vo veci úspech, súd mu priznal
plnú náhradu trov proti odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi pozostávajúcich zo zaplateného súdneho
poplatku z návrhu na začatie konania vo výške 26,50 € a trov právneho zastúpenia v sume 797,99
€. Trovy právneho zastúpenia priznal súd navrhovateľovi podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o

odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, a to
za 7 úkonov právnej služby podľa § 10 ods. 1 a § 13a ods. 1 po 31,54 € (prevzatie a príprava zastúpenia
vrátane 1. porady s klientom, písomné podanie na súd vo veci samej - návrh na začatie konania zo
dňa 15.10.2013, písomné podanie na súd - upresnenie návrhu na začatie konania zo dňa 18.02.2014,
písomné podanie na súd - námietka neprípustnosti vedľajšieho účastníctva zo dňa 01.06.2015, písomné

podanie na súd - vyjadrenie zo dňa 22.04.2016, účasť na pojednávaní dňa 19.05.2016, účasť na
pojednávanídňa23.06.2016),t.j.220,78€+2x7,81€režijnýpaušál(zaúkonyvykonanéod01.01.2013
do 31.12.2013) + 1 x 8,04 € (za úkony vykonané od 01.01.2014 do 31.12.2014) + 1 x 8,39 € (za úkony
vykonané od 01.01.2015 do 31.12.2015) + 3 x 8,58 € (za úkony vykonané od 01.01.2016 do 31.12.2016)
podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky, t.j. 57,79 €. Súd priznal podľa § 15 písm. a) cit. vyhlášky aj náhradu

cestovného z Bratislavy do Levíc a späť na pojednávanie dňa 19.05.2016 (292 km x 0,183 € + 292
km x 1,223 €/l x 7 l/100 km) vo výške 78,43 € a náhradu cestovného z Bratislavy do Levíc a späť na
pojednávanie dňa 23.06.2016 (292 km x 0,183 € + 292 km x 1,260 €/l x 7 l/100 km) vo výške 79,190
€, spolu vo výške 157,62 €; a podľa § 15 písm. b) a § 17 ods. 1 cit. vyhlášky aj náhradu za stratu
času vo výške 228,80 € (8 začatých polhodín cesty na pojednávanie dňa 19.05.2016 po 14,30 € a 8

začatých polhodín cesty na pojednávanie dňa 23.06.2016 po 14,30 €) + 133,- € ako 20 % DPH z odmeny,
výdavkov a náhrad.

Súd právnemu zástupcovi navrhovateľa nepriznal náhradu za uplatňovaný právny úkon zo dňa
04.10.2013, nakoľko úkon právnej pomoci špecifikovaný ako „písomné podanie protistrane - pokus o

zmier“, súd nepovažuje za úkon právnej pomoci, za ktorý by bolo možné v súdnom konaní priznať
náhradu trov právneho zastúpenia v zmysle § 13a Vyhlášky ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004
Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (a to ani s poukazom na
ustanovenie § 13a ods. 5 citovanej vyhlášky). Súd taktiež nepriznal právnemu zástupcovi navrhovateľa
uplatňovanú náhradu za zaplatený súdny poplatok vo výške 26,50 € v rámci vyčíslenia náhrady

trov právneho zastúpenia, nakoľko mu náhradu za súdny poplatok už priznal samostatne vo výroku
rozhodnutia.

Odporca a vedľajší účastník nahradí navrhovateľovi trovy konania v celkovej výške 797,99 € na účet
právneho zástupcu navrhovateľa Advokátska kancelária TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o. podľa § 149 ods. 1 O.

s. p. v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 160 ods. 1 O. s. p.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní, odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Levice, v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní má byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, žea/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.