Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 9, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/1072/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115217627
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4115217627.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a

členiek senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci
navrhovateľky: Y. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom W., R. V. XXXX/X proti odporkyni: T.. L. N., nar. XX. XX.
XXXX, bytom W., W. XXX/XX, o zaplatenie sumy 126,30 eura, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku
Okresného súdu Nitra zo dňa 30. septembra 2015 č. k. 14C/359/2015-99 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhomdoručenýmsúduprvéhostupňadňa08.06.2015sanavrhovateľkadomáhala,abysúdzaviazal

odporkyňu zaplatiť jej sumu 126,30 eura z titulu bezdôvodného obohatenia. Žalovaná suma predstavuje
preplatok na stravnom - donáška na stravu a za pranie v H.y, kde počas mesiacov júl až september
2012 mala zaplatené za celý mesiac na stravnom a donáške za stravu, ako aj za pranie, avšak sa tam
nezdržovala celý mesiac. Mala za to, že odporkyňa je povinná jej vrátiť žalovaný preplatok na službách,
ktoré nespotrebovala.

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh zamietol a odporkyni náhradu trov konania nepriznal.

Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 80 OSP, ako aj ust. § 451 ods. 1 a 2
Občianskeho zákonníka. Uviedol, že jedným z predpokladov úspechu navrhovateľa v sporovom konaní
je preukázanie, že navrhovateľ je nositeľom práva, ktoré uplatňuje v návrhu na začatie konania -
aktívna vecná legitimácia a odporca je nositeľom tomuto právu zodpovedajúcej povinnosti - pasívna
vecná legitimácia. V každom súdnom sporovom konaní existuje okruh otázok, ktoré súd skúma
i bez návrhu. Medzi takéto otázky patrí aktívna vecná legitimácia navrhovateľa a pasívna vecná
legitimáciaodporcu.Vprejednávanejvecibolaoznačenáodporkyňa,ktorámalabyťpodľanavrhovateľky

pasívne legitimovanou vo veci jej nároku na vyplatenie sumy 126,30 eura z dôvodu nesprávne
účtovaných poplatkov a preplatkov a za služby poskytované Správou zariadení sociálnych služieb v
W. Z dokazovania však nesporne vyplynulo, že navrhovateľka mala uzatvorenú zmluvu o poskytovaní
sociálnej služby opatrovateľská služba-terénna a zmluvu o poskytovaní sociálnej služby v jedálni v roku
2012, ktorej predmetom bola starostlivosť o prádlo (pranie, žehlenie) - 2 hodiny mesačne a donáška
stravy do domácnosti fyzickej osoby a v zmluvách boli presne stanovené poplatky za tieto služby.
Tieto zmluvy mala navrhovateľka ako klient uzatvorené s poskytovateľom Správou zariadení sociálnych

služieb W., ktorý ako jediný mohol na tomto základe od nej prijímať platby za poskytované služby a
robiť následné vyúčtovania. Tiež bolo preukázané, že odporkyňa je zamestnancom Správy sociálnych
služieb W. a v určitom období (od septembra 2012) prijímala úhrady navrhovateľky za poskytnuté služby.
Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že zmluvný vzťah vznikol práve medzi navrhovateľkoua Správou zariadení sociálnych služieb W., a preto sa navrhovateľka mohla domáhať svojho nároku
na úhradu žalovanej sumy ako preplatku za rok 2012 jedine voči tomuto subjektu, a nie voči jeho
zamestnankyni - T.. L. N.. Súd je toho názoru, že otázka vecnej legitimácie účastníkov konania, ktorá má

hmotno-právny charakter, vylučuje poučovaciu povinnosť súdu a procesný postup odstraňovania vád
podania. Poznamenal, že riadne označenie účastníkov konania ako nositeľov práv predmetu konania
je hmotno-právnou podmienkou podaného návrhu, pričom uplatnenie práva je úzko spojené v procese
iným postupom, ktorý si účastník konania zvolil a za ktorú nesie sám zodpovednosť. S poukazom na
nesplnenie uvedenej hmotno-právnej podmienky súd návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietol a

v tejto súvislosti nepovažoval za potrebné, aby takýto návrh preskúmal po vecnej stránke. O trovách
konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že odporkyni, ktorá mala vo veci plný úspech, náhradu
trov konania nepriznal, nakoľko si žiadne trovy neuplatnila.

Rozsudok súdu prvého stupňa napadla v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľka, ktorá odvolanie
spísala na Okresnom súde Nitra dňa 16. 11. 2015 do zápisnice. Dôvodila tým, že býva v H. I., J. V. X

v W., kde si platí nájomné za ubytovanie, stravu a ošatenie. Žalovaná suma predstavuje preplatok na
stravnom+donáškanastravuazapranie.Tvrdila,ževjúliavseptembri2012zaplatilaplnúsumuzacelý
mesiac na stravnom, donáške na stravu a za pranie, avšak počas týchto mesiacov nebola ubytovaná
v H. I. celý mesiac. V júli bývala u sestry 3 týždne a v septembri bývala u sestry 2 týždne. Vznikol
jej tak nárok na preplatok, nakoľko uhradila odporkyni plnú sumu za celý mesiac. V júli uhradila 24,75

eura a v septembri 25,65 eura. V októbri a v novembri 2012 uhradila stravné ako sestričkám, tak aj
odporkyni, čiže stravné hradila 3x. V októbri 2012 okrem 24,60 eura platila ešte 19,60 eura (preplatok)
a v novembri uhradila sestričkám 24,60 eura a vedúcej opätovne zaplatila 23,20 eura - preplatok činí
46 eur. Vedúca jej na lístku nechala odkaz, aby ešte zaplatila 28 eur, ktoré uhradila, avšak nevie za čo,
nakoľko mala všetko pouhrádzané. Suma 126,30 eura pozostáva z 24,75 eura (júl 2012), 25,65 eura

(september 2012), preplatok 46 eur za október 2012, november 2012 suma 28 eur, ktorú uhradila a nevie
za čo a 1,90 eura činí preplatok za december 2012, kedy mala uhradiť sumu 24,25 eura, namiesto toho
zaplatilasumu26,15eura.Mázato,žeodporkyňajepasívnelegitimovaná,nakoľkofinančnéprostriedky,
ktoré sú predmetom tohto konania jej osobne odovzdala ako fyzickej osobe, a nie ako zamestnancovi.
Poukázala na ust. § 451 ods. 1, 2 OZ a má za to, že kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj
majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. S poukazom na uvedené má za to, že odporkyňa je
vecne legitimovaná, a tak nebol dôvod na zamietnutie jej návrhu. Záverom svojho odvolania poukázala
na znenie § 456 až § 458 ods. 1 - 3 OZ. Domáhala sa zrušenia rozsudku súdu prvého stupňa a vrátenia

veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

K podanému odvolaniu navrhovateľky sa písomne vyjadrila odporkyňa, ktorá navrhla, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil a navrhovateľke nepriznal náhradu
akýchkoľvek trov konania. S rozsudkom súdu prvého stupňa súhlasila v plnom rozsahu, keď odvolanie

navrhovateľky považovala za absolútne nedôvodné. Dôvodila tým, že sa žiadnym spôsobom na úkor
navrhovateľky neobohatila a neobohatila sa ani L. L. v W.. Na všetky sociálne služby poskytnuté
navrhovateľke existujú doklady a údajné dôkazy predložené navrhovateľkou sú spochybnené už len z
dôvodu, že si ich sama vyrába. Na každú realizovanú platbu jej bol vystavený a odovzdaný príjmový
pokladničný doklad. Poukázala na rozporné vyjadrenia navrhovateľky, pričom pokiaľ navrhovateľka

tvrdila, že jej odovzdala ako fyzickej osobe peniaze a jednalo sa o preplatky, u nej ako fyzickej osoby
predsa nemôžu vzniknúť preplatky, pretože ona ako súkromná osoba neposkytovala žiadne služby, vždy
len jednala v pozícii zamestnanca Správy zariadení sociálnych služieb W. a úhrady za poskytnuté služby
neboli jej príjmom, ale príjmom jej zamestnávateľa.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 OSP (súd
je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania), bez nariadenia odvolacieho pojednávania pri splnení si
podmienok uvedených v § 156 ods. 3 OSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne
správny, odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné, preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynulo, že na základe zmluvy č. 166/2012 o poskytovaní
sociálnej služby v jedálni, poskytovateľ Správa zariadení sociálnych služieb v W. a klient navrhovateľka
Y. Y., bytom Q. 9, W. uzavreli zmluvu, predmetom ktorej je poskytovanie podpornej sociálnej služby vzmysle § 58 ods. 1 a 2 zák. č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách. Poskytovanie sociálnej služby
bolo dohodnuté so začiatkom dňa 07. 03. 2012, pričom služba sa poskytuje denne v pracovných dňoch,
pričom sa jednalo o donášku stravy do domácnosti fyzickej osoby, pričom jedna strava - obed činila 2,16

eura na deň. K tejto zmluve o poskytovaní sociálnej služby bol uzatvorený dodatok č. 1/2012, podľa
ktorého úhrada celkovej ceny stravného lístka 2,20 eura činí pre navrhovateľku (príjem občana/mesiac
od 240,01 eura do 300 eur) 1,40 eura, pričom príspevok mesta z celkovej ceny stravného lístka 2,20
eura je 0,80 eura. V prípade poskytovania sociálnej služby v jedálni prostredníctvom donášky stravy do
domácnosti fyzickej osoby uhrádza prenajímateľ tejto služby za donášku 0,45 eura za jeden obed. Ďalej

poskytovateľ L. zariadení sociálnych služieb v W. a odporkyňa ako klient uzatvorili zmluvu č. 1535/2011
o poskytovaní sociálnej služby opatrovateľské služby-terénne, predmetom ktorej bola starostlivosť o
prádlo (pranie, žehlenie) 2 hodiny mesačne, pričom za 1 hodinu bol doplatok 1,50 eura, pričom k tejto
zmluve bol takisto uzatvorený dodatok č. 1/2012, kde sa článok 7 úhrady za sociálnu službu spôsob
určenia platobnej podmienky mení tak, že poplatok občana za 1 hodinu opatrovateľskej služby činí 1,50
eura. Navrhovateľka sa žalovanou sumou domáhala vydania preplatku na stravnom + donáška na stravu

a za pranie, keď dôvodila, že v júli a septembri 2012 zaplatila plnú sumu za celý mesiac na stravnom na
donáške na stravu a za pranie, pričom v júli bývala 3 týždne u sestry a v septembri ďalšie 2 týždne bývala
usestry.Mázato,žejejtakvznikolpreplatok,nakoľkozaplatilaodporkyniplnúsumuzacelýmesiac.Vjúli
uhradila 24,75 eura a v septembri 25,65 eura, v októbri a novembri 2012 hradila stravné, tak sestričkám,
ako aj odporkyni, čiže hradila stravné 3x. Potom ešte zaplatila sumu 28 eur, ktorú nevie, za čo hradila

a celkovo tak preplatky, ktoré zaplatila na stravnom, donáške a na praní činí 126,30 eura, ktorej sumy
sa domáha titulom bezdôvodného obohatenia od odporkyni. Odporkyňa v konaní namietala pasívnu
legitimáciu, keď mala za to, že poskytovateľom sociálnych služieb a zmluvným partnerom navrhovateľky
je Správa zariadení sociálnych služieb so sídlom W., F. XX, a nie ona ako zamestnankyňa L. zariadení
sociálnychslužiebvW..Vrámcisvojejpracovnejnáplneakovedúcaopatrovateľskejslužbyvojedinelých

prípadoch vyberala oneskorené platby osobne, inak prostredníctvom opatrovateliek, pričom išlo o príjem
zamestnávateľa a nie o jej osobný. Všetky úhrady za sociálne služby poskytnuté navrhovateľke boli
vložené na účet SZSS W. a boli zaúčtované. Poukázala aj na tú skutočnosť, že dňa 04. 09. 2013
bola hlavným kontrolórom Mesta Nitry na SZSS W. postúpená sťažnosť navrhovateľky. Táto sťažnosť
bola riadne prešetrená v zmysle zák. č. 9/2010 Z. z. a bola vyhodnotená ako neopodstatnená, nakoľko

kontrolou účtovných dokladov bolo zistené, že od navrhovateľky nebolo vybraných viac financií ako
určuje predpis.

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom návrh navrhovateľky zamietol, keď mal za to, že odporkyňa
- T.. L. N. nie je vo veci pasívne legitimovaná, a preto bolo potrebné návrh navrhovateľky smerujúci voči

odporkyni potrebné zamietnuť z dôvodu, že označená odporkyňa nie je nositeľka práva zodpovedajúcej
povinnosti, ktorej sa navrhovateľka v konaní domáha.

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, príp. doplniť
na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (ods. 2 citovaného §-u).

Ustanovenie § 219 odsek 2 OSP vychádza z koncepcie zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu.

Ak má odvolací súd za to, že prvostupňový súd nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení
sa úplne, správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavovým právnym posúdením, nemusí
vyhotovovať štandardné rozhodnutie (s náležitosťami podľa § 157 ods. 2, ale sa obmedzí len na
skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia).

Odvolací súd po preskúmaní rozhodnutia súdu prvého stupňa, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo,
dospel k záveru, že súd prvého stupňa vo veci správne rozhodol, správne sa vysporiadal s nedostatkom
pasívnej legitimácie na strane odporkyni, svoje rozhodnutie náležite odôvodnil v súlade s ust. § 157
ods. 2 OSP a odvolací súd sa preto obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia bez toho, aby tieto podrobne opakoval.

Pokiaľvpodanomodvolanínavrhovateľkauvádza,žeodporkyňajepasívnevecnelegitimovaná,nakoľko
finančné prostriedky, ktoré sú predmetom tohto konania, jej osobne odovzdala ako fyzickej osobe, a nie
zamestnancovi, odvolací súd uvádza nasledovné:V danej veci v zmysle podaného odvolania (rozsah a dôvody) odvolací súd sa zaoberal tým, či
rozhodnutie súdu prvého stupňa nespočíva v nesprávnom právnom posúdení otázky vecnej pasívnej
legitimácie odporkyni. Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom

hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva
žalobcom)aleboabybolaprotinemužalobapodaná(vtakomprípadesastávažalovaným).Čivšakbude
žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje
žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník
subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinností, ktoré sú predmetom

konania, sa v občianskom procesnom práve používa pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia
vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, na základe čoho sa fyzická alebo právnická osoba len subjektívne
cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo
nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-
právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom tohto hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní
ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom

hmotno-právnej povinnosti (žalovaný) nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.

V danom prípade bolo teda v zmysle uvedeného povinnosťou navrhovateľky preukázať, že je
účastníčkou hmotno-právneho vzťahu, z ktorého je vyvodzovaný žalobou uplatnený nárok, to znamená,
musí preukázať, že na jej úkor bolo odporkyňou získané bezdôvodné obohatenie.

Bezdôvodné obohatenie je konštruované ako záväzkovo-právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného
obohatí a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Kto sa na úkor iného obohatí, musí
bezdôvodné obohatenie vydať (§ 451 ods. 1 OZ). Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získaný plnením bez právneho dôvodu, plnenie z neplatného právneho úkonu alebo plnenie z právneho

dôvodu, ktorý odpadol alebo majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2 OZ).
Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal; ak toho, na úkor koho
sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením; ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada (§ 458 ods. 1 OZ) /rozsudok Najvyššieho súdu SR 3Cdo/192/2004/.

V súdenej veci sa navrhovateľka domáhala vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 126,30 eura
od odporkyni, keď bezdôvodné obohatenie malo predstavovať preplatok na stravnom, donáške za
stravu a za pranie. Navrhovateľka v konaní tvrdila, že jednotlivé platby platila opatrovateľkám, iba
v decembri 2012 zaplatila odporkyni. V konaní bolo nesporne preukázané, že preplatky za služby,

ktorých sa navrhovateľka podaným návrhom domáha, boli poskytované navrhovateľke ako klientke
na základe zmluvy č. 3535/2011 a zmluvy č. 166/2012, vrátane ich dodatkov o poskytovaní sociálnej
služby, pričom poskytovateľ týchto služieb a zmluvnou stranou bola Správa zariadení sociálnych služieb
v W.. Príjemcom jednotlivých úhrad za sociálne služby bola Správa zariadení sociálnych služieb W.,
ktorá od svojich klientov (tak aj navrhovateľky), vyberala prostredníctvom svojich zamestnancov, či už

od opatrovateliek alebo v jednom prípade prostredníctvom od odporkyni, ktorá pracovala na pozícii
vedúcej opatrovateľskej služby v H. s I. na ul. J. V. X v W.. Skutočnosť, že platby vykonané odporkyňou
boli zaúčtované na účet L. zariadení sociálnych služieb v W., sa konštatuje i v zápisnici z prešetrenia
sťažnosti navrhovateľky zo dňa 01. 10. 2012, keď bola vykonaná kontrola účtovných dokladov a
bolo zistené, že L. zariadení sociálnych služieb v W. nevybrala viac financií ako účtoval vypočítaný

predpis. Tak, ako uviedol súd prvého stupňa, v konaní nebolo sporné, že zmluvný vzťah vznikol medzi
navrhovateľkou a L. zariadení sociálnych služieb v W., a preto v prípade, že by navrhovateľka mala
nárok na bezdôvodné obohatenie, tohto svojho nároku sa mohla domáhať výhradne iba voči účastníkovi,
s ktorým bola v hmotno-právnom vzťahu a ktorým je L. zariadení sociálnych služieb W.. Odporkyňa je
iba zamestnankyňou uvedeného zariadenia, platby za poskytnuté sociálne služby vyberala v prospech

svojho zamestnávateľa a na jeho účet, a preto tak, ako súd prvého stupňa správne konštatoval,
odporkyňa nie je pasívne vecne legitimovaná, keďže nie je nositeľkou hmotno-právnej povinnosti, ktorá
vyplýva z právneho vzťahu založeného zmluvou o poskytovaní sociálnych služieb.

Zvyššieuvedenýchdôvodovodvolacísúddospelkzáveru,žesúdprvéhostupňasasprávnevysporiadal

s pasívnou legitimáciou odporkyne, dospel k správnemu právnemu záveru o nedostatku vecne pasívnej
legitimácie na strane odporkyni, a preto, pokiaľ z týchto dôvodov návrh navrhovateľky zamietol, jeho
rozhodnutie je vecne správne a odvolaciemu súdu nezostávalo nič iné, ako rozhodnutie súdu prvého
stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdiť, pričom v podrobnostiach odvolacísúd poukazuje na dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvého stupňa, s ktorými sa v celom rozsahu
stotožňuje.

Záverom odvolací súd iba poznamenáva, že tým, že odporkyňa nebola nositeľkou hmotno-právnej
povinnosti, a teda nebola vo veci pasívne vecne legitimovaná, nebolo potrebné sa už zaoberať otázkou,
či na strane navrhovateľky vzniklo bezdôvodné obohatenie, alebo nie.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP

tak, že úspešnej odporkyni v odvolacom konaní náhradu trov tohto konania nepriznal, pretože jej žiadne
trovy v odvolacom konaní nevznikli, ani si žiadne trovy neuplatnila.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.