Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, June 3, 2016

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 6C/29/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8214202534
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2016:8214202534.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudcom JUDr. Milanom Majerníkom, PhD., v právnej veci žalobcu: H. G.,

nar. XX.X.XXXX, bytom E. XXX/XX, XXX XX L., právne zastúpeného: JUDr. Ján Jurč, advokát so sídlom
advokátskej kancelárie v Bardejove, Partizánska 5, proti žalovanému v 1. rade: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 843, právne zastúpenému: TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 a žalovanému v 2. rade: E. V., nar.
X.XX.XXXX, bytom G. XXX, XXX XX H., o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie
sp. zn. II/2012-460 zo dňa 3. 3. 2014.

Žalovaný v 1. rade je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 341,10 Eur, do troch dní
odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa X.X.XXXX domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku
sp. zn. A.-XXX zo dňa XX.XX.XXXX vydaného Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej
asociácie so sídlom Líščie Nivy 17, Bratislava rozhodcom Mgr. Adriánom Beskydom. Žalobu odôvodnil
tým, že rozhodcovským rozsudkom bol ako žalovaný v 1. rade zaviazaný povinnosťou zaplatiť
žalobcovi EOS KI Slovensko, s. r. o. peňažné plnenie vo výške 3.433,11 Eur spolu s 9 %

ročným úrokom z omeškania bližšie v rozhodcovskom rozsudku špecifikované, vrátane náhrady
trov konania. Z obsahu odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že rozhodcovský súd sa
rozsiahle zaoberal rozhodcovskou doložkou, ktorú vyhodnotil ako primeranú, ale nezaoberal sa
žalovanou istinou, ani tým z čoho pozostáva, resp. vôbec sa nezaoberal základom vzniku právneho
vzťahu právneho predchodcu žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade, ktorí uzavreli zmluvu o
spotrebiteľskom úvere. Rozhodcovský súd opomenul aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka
o spotrebiteľských zmluvách, ako aj zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, preto je

tento rozsudok nepreskúmateľný. Zároveň je podľa žalobcu preukázateľné, že žalovaný v 2. rade a
žalobca pri uzatváraní zmluvy o úvere si osobitne nevyjednali rozhodcovskú doložku, táto bola vopred
naformulovaná, preto je neprijateľnou. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Súdneho dvora (ES)
Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98). Podľa názoru žalobcu zmluva
obsahuje rozhodcovskú doložku, ktorá je paktom. Dokázal pritom na uznesenie NS SR sp. zn.
6Cdo/1/2012. Zároveň žiadal povoliť odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku.

Uznesením sp. zn. XC/XX/XXXX zo dňa X.X.XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa X.X.XXXX,
Okresný súd Bardejov odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku sp. zn. A.-XXX zo dňa
X.X.XXXX, Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave,vydaného rozhodcom Mgr. Adriánom Beskydom, do právoplatného skončenia konania vedeného na
tunajšom súde pod sp. zn. XC/XX/XXXX.

Žalovaný v 1. rade so žalobou nesúhlasil, žiadal ju zamietnuť. Obsahu rozhodcovského rozsudku sa
nevenoval, namietol, že neexistuje dôvod na obnovu konania, poukázal na §§ 4 ods. 1, ods. 2, 40
ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Mal za to, že súčasťou zmluvy boli Všeobecné
obchodné podmienky, ktoré dopĺňali obsah uzatvorenej zmluvy. Právomoc rozhodcovského súdu bola
založená podľa článku 18 Všeobecných obchodných podmienok. Podľa jeho názoru s ohľadom na § 3 a

§ 4 zákona o rozhodcovskom konaní, ako aj s ohľadom na ustanovenia zákona na ochranu spotrebiteľa,
bola rozhodcovská doložka uvedení v príslušných ustanoveniach všeobecných obchodných podmienok,
pričom podľa čl. V bod 2 Zmluvy je vyjadrenie platnej inkorporačnej doložky. Mal za to, že bez
ohľadu na to, či rozhodcovská doložka bola obsiahnutá v samotnom texte zmluvy alebo v obchodných
podmienkach, ktoré boli inkorporované do predmetného zmluvného vzťahu, bol súhlas so znením
rozhodcovskej doložky vyjadrený písomne a to podpisom predmetnej úverovej zmluvy. Na základe

uvedeného žiadal žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania.

Na základe vyššie uvedeného súd v danej veci nariadil ústne pojednávanie, na ktoré boli predvolaní
účastníci konania riadne a včas.

Na pojednávanie sa nedostavil žalovaný v 1. rade, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil a žalovaný v 2. rade.
Súd konal a pojednával v prítomnosti žalovaných podľa ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p..

Súd vo veci vykonal dokazovanie žalobou, písomným vyjadrením žalovaného, listinnými dôkazmi,
spisom Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie sp. zn. A. - XXX, rozhodcovským

rozsudkom sp. zn. A. - XXX zo dňa X.X.XXXX, dokladom o doručení predmetného rozsudku a ostatnými
listinnými dôkazmi, ktoré tvoria súčasť spisu, z vykonania ktorých zistil tento skutkový stav:

Predmetom žaloby je rozsudok rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie, Líščie Nivy 17,
Bratislava, sp. zn. A.-XXX zo dňa X. X. XXXX vydaný rozhodcom Mgr. Adriánom Beskydom. Žalobca

poukazoval na to, že si osobitne nevyjednal rozhodcu a rozhodcovská doložka bola už vopred
naformulovaná v štandardnej zmluve a je neprijateľná a zároveň absolútna neplatná. Zmluva o úvere ani
dohoda o ručení obsahuje túto neprijateľnú rozhodcovskú doložku je v skutočnosti rozsudok paaktom.

Zo zmluvy o úvere zo dňa X.X.XXXX vyplýva, že právny predchodca žalovaného v 1. rade (Slovenská

sporiteľňa, a.s.) poskytol žalovanému v 2. rade spotrebiteľský úver vo výške 100.000 Sk. V čl. V. bode
3 tejto zmluvy si právny predchodca žalovaného v 1. rade a žalovaný v 2. rade dohodli, že všetky
právne vzťahy výslovne neupravené v zmluve sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami všeobecných
obchodných podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy, Obchodným zákonníkom a ostatnými právnymi
predpismi, a to v tomto poradí. V dohode o ručení zo dňa 8.2.2005 medzi právnym predchodcom

žalovaného v 1. rade a žalobcom bolo v čl. III. bode 3 a 4 uvedené, že ručiteľ vyhlasuje, že sa oboznámil
so všeobecnými obchodnými podmienkami veriteľa, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať.
Súčasne vyhlasuje, že sa oboznámil so Sadzobníkom a súhlasí s ním. Právne vzťahy vyplývajúce z tejto
dohody o ručení sa vo veciach v nej neupravených budú riadiť príslušnými ustanoveniami všeobecných
obchodných podmienok, ktoré sú súčasťou tejto dohody, Obchodným zákonníkom a ostatnými právnymi

predpismi, a to v uvedenom poradí.

Súdu boli predložené aj Všeobecné obchodné podmienky (ďalej „VOP“). Predložené VOP neboli
podpísané zmluvnými stranami. Obsahom článku 18 VOP je Rozhodcovská doložka (č.l.100 spisu).

Podľa bodu 18.1. VOP banka a klient sa dohodli, že všetky spory, ktoré vznikli alebo vzniknú z bankových
obchodov, ako aj spory, ktoré vznikli alebo vzniknú zo Zmlúv vrátane sporov o ich platnosť, výklad alebo
zrušenie, bude prejednávať a rozhodovať Rozhodcovský súd.

Podľa bodu 18.3. VOP banka a klient sa dohodli, že sa podrobujú základným a vnútorným právnym

predpisom Rozhodcovského súdu, najmä Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktorú sú platné a účinné v
čase začatia rozhodcovského konania pred Rozhodcovským súdom.Podľa bodu 18.5. VOP banka a klient sa dohodli, že táto rozhodcovská doložka je súčasťou Zmluvy
medzi Bankou a Klientom.

Vo veci ide o spor, ktorý má svoj základ v spotrebiteľskej zmluve, a návrh bol podaný žalobcom ako
spotrebiteľom. Z uvedeného dôvodu je podľa § 4 ods. 2 písm. za) zákona o súdnych poplatkoch
oslobodený od ich platenia pre predmetné konanie.

Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnuformu,ktorúuzatváradodávateľsospotrebiteľom.Ustanoveniaospotrebiteľskýchzmluvách,ako
aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa§53ods.1,2Občianskehozákonníkaspotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia,ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka"). Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo

cenu plnenia.

V ustanovení § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere sú
demonštratívne uvedené neprijateľné podmienky.

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 40 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní účinného ku dňu zavretia
zmluvy (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“) účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou

podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak jeden z
účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.

Podľa § 40 ods. 1 písm. g) zákona o rozhodcovskom konaní účastník rozhodcovského konania sa môže
žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, ak

bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania.

Podľa § 40 ods. 1 písm. j) zákona o rozhodcovskom konaní účastník rozhodcovského konania sa môže
žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, ak pri
rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Podľa § 40 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu
na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o
žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa § 41 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku
možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského
konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského
požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia
o oprave rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 43 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov
podľa § 40 písm. a) a c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu
uvedenom vo vzájomnej žalobe.

Vzhľadom k tomu, že rozhodcovský rozsudok bol doručený žalobcovi dňa 7.3.2014 a žalobný návrh bol
podaný na súde dňa X.X.XXXX, bol teda podaný v zákonom stanovenej lehote.V danom prípade bolo preukázané, že pôvodná zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom
žalovaného v 1. rade a žalovaným v 2. rade o poskytnutí úveru zo dňa 8.2.2005 je spotrebiteľskou
zmluvou, pretože právny predchodca žalovaného v 1. rade konal v rámci predmetu svojej obchodnej

činnosti a žalovaný v 2. rade vystupoval v tomto konaní ako spotrebiteľ a nie ako podnikateľský subjekt.

Súd sa zaoberal platnosťou rozhodcovskej zmluvy. Tým, že je spracovaná ako formulárová zmluva je
zrejmé, že žalovaný v 2. rade, ako ani žalobca ako ručiteľ, nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. V zmysle
citovaných zákonných ustanovení Občianskeho zákonníka platí teda fikcia, že rozhodcovská zmluva

sa nepovažuje za individuálne dojednanú. Opak by musel preukázať dodávateľ, teda v danom prípade
žalovaný v 1. rade.

Žiada sa tiež uviesť, že pre platné uzavretie rozhodcovskej doložky bankou sa vyžaduje individuálne
vyjednanie rozhodcovského konania zo strany spotrebiteľa, a to po poučení o dôsledkoch jeho
rozhodnutia. Dodávateľ tak musí postupovať spôsobom preukázateľným. Zákonom vyžadované

preukázateľne poučenie spotrebiteľa, jeho voľba nenapĺňa taký postup dodávateľa, ak sa rozhodcovská
doložka uvedie len ako súčasť všeobecných podmienok. Podstatou všeobecných obchodných
podmienok je, že sa v rámci kontraktácie nemenia, že sú všeobecné a buď záujemca o službu tieto
príjme alebo zmluva nevznikne. Je zrejmé, že spotrebiteľ je tak, čo do vyjednávacej pozície, ako aj do
informovanosti v nevýhodnejšom postavení oproti dodávateľovi (Mostaza Claro - 168/05 bod. 25-28,

uznesenie Pohotovosť C-76/10 bod 37 a iné).

Dokonca ani to, že by bola rozhodcovská zmluva na samostatnej listine, nepostačuje. Súd tu
poukazuje na stabilizovanú judikatúru všeobecných súdov v Slovenskej republike dokonca aj keď
bola rozhodcovská doložka vyjadrená na samostatnej listine, kedy súdy poukázali na to, že súdna

kontrola rozhodcovskej zmluvy platí aj v prípade, že zmluvný vzťah hlavný a vedľajší boli vyjadrené v
samostatných listinách. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Mcdo/9/2012. V
danom prípade to o to viac platí pre rozhodcovskú zmluvu, ktorá bola zakomponovaná do všeobecných
obchodných podmienok, ktoré žalobca ani žalovaný v 2. rade nepodpísal. Súd zároveň poznamenáva,
že rozhodcovský súd si vyberá podľa rozhodcovskej zmluvy sám právny predchodca žalovaného

v 1. rade (resp. žalovaný v 1. rade), pričom už táto okolnosť vyvoláva pochybnosti o nezaujatosti
rozhodcovského súdu (nález Ústavného súdu ČR - IIÚS/2164/2010).

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom v čase uzavretia vyššie uvedenej
spotrebiteľskej zmluvy) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. neprijateľné
podmienky.) V § 53 ods. 3 OZ (v znení účinnom v čase uzavretia vyššie uvedenej spotrebiteľskej
zmluvy)sa ďalej len demonštratívne (zákonodarca použil slovo „najmä“) uvádza, čo konkrétne možno
považovať za takéto neprijateľné podmienky. Súd teda, keďže ide len o príkladný výpočet neprijateľných
podmienok, môže označiť za neprijateľnú aj inú zmluvnú podmienku, ktorá by spôsobovala značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Takouto
neprijateľnou podmienkou je podľa názoru súdu aj ustanovenie spotrebiteľskej zmluvy, ktoré (v rámci
dojednanej rozhodcovskej doložky) od spotrebiteľa vyžaduje, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní. Správnosť tohto právneho názoru exekučného súdu potvrdzuje aj zákonodarca,
keď v neskoršie účinnom znení § 53 OZ (od 1.1.2008) medzi tzv. neprijateľné podmienky (do ich

zákonného len demonštratívneho výpočtu v § 53 OZ pod písm. r) zaradil aj túto neprijateľnú podmienku.

Rovnako Krajský súd v Prešove vo svojom uznesení sp. zn. 3CoE 29/10 zo dňa 5.5.2010 vyslovil názor,
že „súdu nebráni, aby judikoval neprijateľnosť zmluvnej podmienky aj na vzťahy, ktoré predchádzali
zaradeniu zmluvnej podmienky medzi neprijateľné podmienky priamo do zákona.“ Rozhodcovská

doložka je teda neprijateľná, pretože núti spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu
a znemožňuje tak voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Neprijateľná
rozhodcovská doložka (ako každá neprijateľná zmluvná podmienka) sa prieči dobrým mravom a výkon
práv a povinností z takejto doložky preto odporuje dobrým mravom (rozhodcovský súd odvodzoval svoju
právomoc od neprijateľnej rozhodcovskej doložky). Často krát sa takáto rozhodcovská zmluva vyjadri

len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve.
Rozhodcovská doložka v tomto prípade nebola individuálne dojednaná, je súčasťou všeobecných
podmienok tvoriacich súčasť spotrebiteľskej zmluvy. Súd zastáva názor, že ak rozhodcovská zmluva
nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahufakticky nerovnovážneho, obava, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný
neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležité naplánovať, je oprávnená. Rozhodcovskú doložku si
spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými

podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným
obchodným podmienkam.

Uvedené závery súdu potvrdzuje aj početná judikatúra Krajského súdu v Prešove (okrem iných aj
názor vyslovený v podobnom prípade týkajúcom sa posudzovania rozhodcovskej doložky v exekučnom

konaní, kde odvolací súd uviedol vo svojom uznesení sp. zn. 3CoE 29/10 zo dňa 5.5.2010), že:
„Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti
spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľné sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná
rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinnosti z takejto doložky odporuje
dobrým mravom.

Takisto v stanovisku schválenom dňa 27.9.2010 na spoločnom rokovaní občianskoprávneho a
obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove sa (okrem iného) uvádza, že: „Zmluvná
podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31.12.2007 alebo vo všeobecných
obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne
dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom

konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť
exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak
síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa
takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť
sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému

konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom
2008.“

Súd teda poukazuje na stabilizovanú judikatúru všeobecných súdov v Slovenskej republike dokonca aj
keď bola rozhodcovská doložka vyjadrená na samostatnej listine, kedy súdy poukázali na to, že súdna

kontrola rozhodcovskej zmluvy platí aj v prípade, že zmluvný vzťah hlavný a vedľajší boli vyjadrené v
samostatných listinách.

Súdny dvor opakovane konštatoval, že je vecou vnútroštátnych súdov, aby kvalifikovali zmluvnú
klauzulu ako nekalú. Súd konal v súlade so zákonom (arg. slovo ,,najmä“ v § 53 ods. 3 v spojení s

generálnou klauzulou v odseku 1) Smernica 93/13 len vzorovo upravuje okruh neprijateľných podmienok
v spotrebiteľských zmluvách a štáty môžu zúžiť túto ochranu ale môžu ísť aj nad rámec týchto
podmienok. Naopak, ak by súd nevyvodil závery z neprijateľnej doložky, dá sa konštatovať, že by vybočil
z rozhodovacej činnosti súdu a musel by odklon odôvodniť v záujme istoty vyplývajúcej zo súdnych
rozhodnutí v obdobných veciach (porov. rozsudok ESĽP Beian v. Rumunsko).

Rozhodcovskádoložkavyžadujeodpovinného,abysapodrobilrozhodcovskémukonaniu,tedakonaniu,
v ktorom má vzniknúť už judikovaný záväzok arbitra, ktorého si vybral vopred dodávateľ. Takýto
judikovaný záväzok sa stáva základom pre nútený výkon rozhodnutia a pre zásah do majetkovej
sféry povinného. Nepochybne ide o závažnú záležitosť a preto je treba zdôrazniť, že viac ako iné si

rozhodcovská klauzula vyžaduje pozorné vyhodnotenie v rámci súdnej kontroly. Isteže arbitráž vznikla
ako legitímny prostriedok vymožiteľnosti práva, ale vo svojej podstate je predovšetkým inštitútom
určeným pre podnikateľské prostredie typické vyššou mierou vyváženosti vzájomných pozícií (B2B-
bussines to bussines). Z hľadiska dôsledkov je jedno, či rozhodcovské konanie vyvolá rozhodcovská
doložka alebo dodávateľ svojim konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred obidvoma (Kristián

Csach ,,Práve proti možnosti dodávateľa diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý
mechanizmus spotrebiteľsko-právnej ochrany pred štandardnými zmluvami.“ CSACH, K., „Štandardné
zmluvy“, Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk, s.r.o., 2009, str. 214).

Priemerný spotrebiteľ má nielen problém porozumieť a v krátkom čase sa zorientovať a zvážiť dôsledky

vyplývajúce aj z rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu. Súd má vážne obavy, že priemerný
spotrebiteľ rozsiahle zmluvné podmienky vrátane rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu ani len
neprečíta, ak sa k nemu vôbec pri uzatváraní zmluvy dopracuje. Ten je pritom dôležitý na zváženie
dôsledkov rozhodcovskej doložky. Ak za takéhoto stavu žalovaný poukazuje na nečinnosť žalobcu,odvolací súd je toho názoru, že je to o nepochopení judikatúry súdneho dvora, podľa ktorej je
nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ nepoukáže na nekalosť zmluvnej podmienky
(Oceáno).

Tu nejde o bezbrehú ochranu spotrebiteľa, ale o splnenie si záväzku z medzinárodnej Zmluvy o
fungovaní Európskej únie (čl. 169, čl. 7 ústavy), a to v záujme vyššej kvality života ľudí. Súd je
presvedčený, že tak ako banky tak aj nebankové inštitúcie majú na to prostriedky, aby vysvetlili
spotrebiteľovi vážne dôsledky rozhodcovského konania, poukázali na rozdiel a nechali sa mu za

primeraných okolností rozhodnúť (porov. § 90 ods. 3 zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách).

Súd nezaznamenal zmenu judikatúry súdneho dvora, podľa ktorej má byť spotrebiteľ chránený ex
offo. Túto zmenu nepredstavuje ani rozsudok Freiburger Kommunalbauten C-237/02, podľa ktorého
má vnútroštátny súd vykonať súdnu kontrolu zmluvného dojednania podľa okolností konkrétnej veci.
Rovnako ani rozsudok vo veci Pannon túto zásadnú ochranu nemení, akurát si možno predstaviť, že by

spotrebiteľ na ochrane netrval. To však predpokladá poučenie spotrebiteľa, ktorý nedokáže poukázať
na nekalosť zmluvnej podmienky, a to sa častokrát podceňuje v teórii aj aplikačnej praxi.

Podstatou individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom
naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu. To je práve prípad aj typových rozhodcovských zmlúv,

ktoré sa predkladajú spotrebiteľom na podpis a majú vyvolať dojem, že si ich spotrebitelia žiadali.

V dohode o ručení síce bol odkaz na VOP, avšak rozhodcovská doložka bola obsahom práve VOP, ktoré
neboli podpísané.

Podľa článku III., bod 3 Dohody o ručení ručiteľ vyhlásil, že sa oboznámil so Všeobecnými obchodnými
podmienkami Veriteľa, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať.

Súd však poukazuje na to, že nebolo preukázané, že VOP boli skutočné predložené žalobcovi a že
skutočne boli prijaté aj žalovaným v 2. rade, a to v časti rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská doložka

je totiž súčasťou VOP, avšak bez akéhokoľvek výslovného uzavretia, či podpisu.

Rozhodcovská doložka je samostatná zmluva, ktorá však v danom prípade je súčasťou VOP bez
samostatného uzavretia. Iba v zmluve a dohode o ručení je odkaz na VOP. V súvislosti s uvedeným súd
poukazuje na to, že podľa rozhodcovskej doložky nebola daná možnosť výberu subjektu na riešenie

prípadných sporov. Bol stanovený rozhodcovský súd bez konkretizácie. Súd po vykonanom dokazovaní
zistil, že žalobca ako ručiteľ uzavrel dohodu o ručení bez riadneho oboznámenia sa so zmluvnými
podmienkami.

Súd uvádza, že ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách

vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v
slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať
so všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok
zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla
faktická rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (porov. rozsudky Mostaza Claro C

168/05,Océano Grupo Editorial SA C 240/98-C 244/98).

Žiada sa tiež uviesť, že pre platné uzavretie rozhodcovskej doložky bankou sa vyžaduje individuálne
vyjednanie rozhodcovského konania zo strany spotrebiteľa, a to po poučení o dôsledkoch jeho
rozhodnutia. Dodávateľ tak musí postupovať spôsobom preukázateľným. Zákonom vyžadované

preukázateľne poučenie spotrebiteľa, jeho voľba nenapĺňa taký postup dodávateľa, ak sa rozhodcovská
doložka uvedie len ako súčasť všeobecných podmienok. Podstatou všeobecných obchodných
podmienok je, že sa v rámci kontraktácie nemenia, že sú všeobecné a buď záujemca o službu tieto
príjme alebo zmluva nevznikne. Je zrejmé, že spotrebiteľ je tak, čo do vyjednávacej pozície, ako aj do
informovanosti v nevýhodnejšom postavení oproti dodávateľovi (Mostaza Claro - 168/05 bod. 25-28,

uznesenie Pohotovosť C-76/10 bod 37 a iné).Zvyššieuvedenýchdôvodovsúdtedavyhodnotilrozhodcovskúzmluvuzdôvodovneprijateľnejzmluvnej
podmienky ako neplatnú, a preto bolo dôvodné vyhovieť žalobe v zmysle citovaného zákonného
ustanovenia § 40 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a úspešnému
žalobcovi priznal náhradu trov konania voči žalovanému v 1. rade (ktorý bol v rozhodcovskom rozsudku
označený ako žalobca) vo výške 341,10 EUR. Náhrada trov konania pozostáva zo 4 úkonov právnej
služby, ktorú si právny zástupca žalobcu vypočítal v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. (ďalej len

„vyhláška“) a to za tieto úkony - prevzatie a príprava zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom, žaloba
zo dňa 3.4.2014, účasť na pojednávaní dňa 11.9.2014 á 61,85 EUR (§ 11 ods. 1 vyhlášky) (3 úkony
v roku 2014 x 61,85 EUR), režijný paušál 3 x 8,04 EUR, zastupovanie pri pojednávaní dňa 3.6.2016
vo výške 66 EUR (1 úkon v roku 2016 x 66 EUR), režijný paušál 1 x 8,58 EUR, spolu teda odmena a
náhrady vo výške 284,25 EUR a 20 % DPH z odmeny a náhrad v sume 56,85 EUR (20 % z 284,25 EUR).
Spolu teda trovy konania vo výške 341,10 EUR. Žalobca, ktorému súd priznal náhradu trov konania, je

v konaní právne zastúpený, platobným miestom na poukázanie priznanej sumy na náhradu trov, a to v
celom rozsahu, je v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. účet (adresa sídla) jeho právneho zástupcu.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho
písomného vyhotovenia na Okresný súd Bardejov.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.