Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 1, 2016

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 13C/112/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114231210
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Franková
ECLI: ECLI:SK:OSTV:2016:1114231210.4

Rozhodnutie

Okresný súd Trebišov, sudkyňa JUDr. Eva Franková, v právnej veci navrhovateľky: M. V., nar.
XX.XX.XXXX bytom I. XX/X, XXX XX Č., zast. Advokátska kancelária JUDr. Igor Šafránko, advokát,
ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník proti odporcovi: POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, 811 09
Bratislava, IČO: 35 807 598 o vydanie bezdôvodného obohatenia a o určenie neprijateľnosti zmluvnej
podmienky takto

r o z h o d o l :

I. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke sumu 443,06 Eur, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Súd určuje, že zmluvná podmienka v zmluve uzavretej medzi účastníkmi konania dňa XX.XX.XXXX
č. zmluvy XXXXXXXXX v bode 11 v tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú 2/3 zahrňujúce náklady na
vypracovanieauzatvoreniezmluvyoúverespolusovšetkouadministratívoustýmspojenoupredstavuje

n e p r i j a t e ľ n ú z m l u v n ú p o d m i e n k u.

III. Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľke trovy konania vo výške 839,99 Eur na účet právneho
zástupcu JUDr. Igora Šafránka vedený vo Z. O., Q.. A.., Č.. Ú.. A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, Z.:
XX XXX, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa voči odporcovi domáhala vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 443,06 Eur
a určenia, že zmluvná podmienka v zmluve uzavretej medzi účastníkmi konania dňa XX.XX.XXXX
č. zmluvy XXXXXXXXX, v bode 11 v tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú 2/3, zahrňujúce náklady
na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere, spolu so všetkou administratívou s tým spojenou,
prestavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Svoj návrh odôvodnila tým, že s odporcom uzatvorila dňa
XX.XX.XXXX zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej získala úver vo výške 350 Eur na 12

mes. za celkovú odplatu 322 Eur. Spolu mala vrátiť odporcovi 672 Eur, poplatok z predmetného úveru tak
predstavoval 92% ročne. Z úveru uhradila zrážkami zo mzdy prostredníctvom zamestnávateľa 595,20
Eur a v hotovosti 112 Eur, teda spolu 707,21 Eur.

Poukázala na to, že na prvý pohľad ide o veľmi úžerný poplatok, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi
predovšetkým pre jeho neprimeranosť. Naviac na stránke Ministerstva spravodlivosti SR sa nachádza

rozhodnutie nemeckého Vrchného krajinského súdu Karslruhe o tom, že administratívny poplatok za
vypracovanie a uzatvorenie zmluvy je neprijateľný. Z poplatku je úrok 1/3, 107,33 Eur, ktorý považuje
za úžerný. Ponechala na zváženie súdu výšku úroku, poukázala na to, že v zmluve chýba RPMN.
Poplatok v časti 2/3 zahrňujúci náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou
administratívou s tým spojenou, uvedený vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru v zmluve
bod 11, predstavuje 2/3 z predmetného poplatku 214,66 Eur. Odporca neposkytuje reálne plnenie za

takýto poplatok, a preto je podľa § 53 ods. 1 OZ neprijateľný. Neurčitosť vedľajšieho plnenia s údajnou
administratívou má dopad na platnosť administratívneho poplatku.Poukázala na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu Karlsruhe (Oberlandesgericht Karlsruhe) z
XX.XX.XXXX č.k. Q. XX F. XXX/XXXX, z obsahu ktorého vyplýva, že ak banka od spotrebiteľov

požaduje poplatok za spracovanie pri poskytovaní spotrebiteľského úveru, poškodzuje tým spotrebiteľov
a vystavuje ich neprijateľnému vedľajšiemu dojednaniu o cene. Spotrebiteľovi je účtovaný poplatok
bez toho, aby banka spotrebiteľovi poskytovala skutočné protiplnenie. Tento súd potvrdil rozhodovaciu
líniu, podľa ktorej je pre spotrebiteľa vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb
dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované

(vykonávané) vo vlastnom záujme dodávateľa.

Navrhovateľka tvrdila, že predmetný úver je úžerný, odporuje dobrým mravom a je neplatný podľa §39
OZ. Trvala na neplatnosti v časti úžerných úrokov a neprijateľného administratívneho poplatku. Tvrdila
že má naliehavý právny záujem vo veci z dôvodu, že na základe úspešného rozhodnutia o neprijateľnosti
zmluvnýchpodmienoksichceuplatniťprimeranéfinančnézadosťučineniepodľa§3ods.5z.č.250/2007

Z. z.. Zdôraznila, že neplatnosť ceny právneho úkonu súvisí s úžernou cenou v zmysle judikatúry NS
SR XCdo XX/XXXX, XMCdo/X/XX, G. Č. XXCdo XXXX/XX, P. C. Z. O. A.. J.. XXCo XX/XXXX.

Odporca žiadal návrh zamietnuť. Vo svojom vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX uviedol tieto skutočnosti:

Vzniesol námietku premlčania práva na určenie neprijateľnosti podmienky. Neuznal nárok uplatnený
žalobou a nesúhlasil s právnym odôvodením, ktoré navrhovateľka uviedla na podporu svojich nárokov.
Odporca z dôvodu napĺňania procesnej zásady hospodárnosti konania mal za to, že súd by sa mal
najskôr v konaní zaoberať otázkou možného premlčania práva navrhovateľky. V prípade premlčania
uplatneného práva totiž uskutočňovanie ďalšej procesnej aktivity stráca zmysel. V súvislosti s námietkou

premlčania zdôraznil, že právo podliehajúce režimu premlčania je aj určenie neprijateľnosti zmluvnej
podmienky na základe § 53 z. č. 40/64 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Námietka
premlčania má za následok, že premlčané právo nemožno opravenému priznať (§100 ods. 1 OZ).
Záver o premlčateľnosti práva navrhovateľa vyplýva z povahy tohto práva, opačné stanovisko by
totiž viedlo k spoločensky neúnosným situáciám, že vyhlásiť zmluvnú podmienku za neprijateľnú a

domáhať sa vrátenia poskytnutého plnenia z takto neplatnej zmluvy by bolo možné bez akéhokoľvek
časového obmedzenia dokonca aj po tom, keď sa už premlčalo samotné právo oprávneného účastníka
na vydanie bezdôvodného obohatenia. Takýto záver by podľa odporcu bol v rozpore s požiadavkou
stability právnych vzťahov. Nakoľko zákon výslovne neustanovuje dobu, v ktorej možno uplatniť právo
na vyslovenie zmluvnej podmienky za neprijateľnú, oprávnený účastník môže toto právo uplatniť vo

všeobecnej trojročnej premlčacej dobe počítanej odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz
(§101 OZ). Možnosť vykonávať právo po prvý raz, ako začiatok plynutia premlčacej doby treba v danom
prípade chápať širšie než ako vznik možnosti podať žalobu. Možnosť uplatnenia práva vyplývajúceho z
odstúpenia od zmluvy zahŕňa v sebe nielen možnosť domôcť sa svojich subjektívnych práv na súde ale
aj možnosť uplatniť svoje subjektívne právo jednostranným právnym úkonom - odstúpením od zmluvy

adresovaným druhej zmluvnej strane. V danej veci k uzatvoreniu zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX došlo
XX.XX.XXXX preto k odstúpeniu od zmluvy mohlo dôjsť najskôr XX.XX.XXXX, resp. k podaniu určovacej
žaloby mohlo dôjsť najskôr XX.XX.XXXX, teda právo navrhovateľky sa premlčalo XX.XX.XXXX. Nakoľko
navrhovateľka si právo uplatnila na súde návrhom dňa XX.XX.XXXX išlo o uplatnenie premlčaného
práva, ktoré nemožno oprávnenému priznať.

K vydaniu bezdôvodného obohatenia a k prekážke res iudicata odporca bol toho názoru, že čo sa týka
rozhodovania súdu, či odporca mal alebo nemal nárok na plnenie zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX
ako aj otázka neprijateľnosti zmluvných podmienok je prekážkou veci už rozhodnutej. Legitímnosťou
všetkých zmluvných podmienok, resp. zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX ako celku sa už prejudiciálne

zaoberal v rozhodcovskom konaní Stály rozhodcovský súd v Bratislave preto má za to, že v danom
prípade ide jednoznačne o res iudicata, ktorá predstavuje závažný nedostatok podmienky konania,
na ktorú má súd v ktoromkoľvek štádiu konania povinnosť prihliadnuť a rozhodnúť o zastavení tohto
konania. Poukázal na to, že navrhovateľka bola v konaní o plnenie zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX
viazaná právoplatným a vykonateľným rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská

rozhodcovská, a. s., a to rozsudkom sp. zn. A. zo dňa XX.XX.XXXX. Rozhodcovský súd právoplatným
a vykonateľným rozsudkom uznal teda nárok odporcu na poplatok, úroky z omeškania ako aj zákonné
úroky a zaviazal navrhovateľku na plnenie. Z uvedeného vyplýva, že finančné prostriedky, ktoré
navrhovateľka poukázala na účet odporcu predstavujú dobrovoľné plnenie, na ktoré bola zaviazanávyššie špecifikovaným rozhodcovským rozsudkom. Takéto plnenie podľa odporcu nemožno považovať
za bezdôvodné obohatenie v zmysle §451 OZ. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie KS v Prešove zo
dňa XX.XX.XXXX č. k. XCo/XX/XXXX-XX. Zdôraznil, že prejednaniu tohto nároku navrhovateľky bráni

prekážka právoplatne rozsúdenej veci v zmysle ust. §159 ods. 3 OSP. Podľa odporcu nie je rozhodujúce,
že skoršie rozhodnutie je rozhodnutím rozhodcovského súdu nakoľko v §35 z. č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní sa uvádza, že „doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať
podľa §37, má pre účastníkov rozhodcovského konania právne účinky ako právoplatný rozsudok súdu“.
V tejto súvislosti poukázal na uznesenie OS Martin č. k. XXC/X/XXXX-XX0, uznesenie KS v Bratislave č.

k. XCo/XXX/XX-XXX, v ktorých sa súdy zaoberali existenciou prekážky právoplatne rozsúdenej veci. Z
dôvodov vyššie uvedených žiadal zastaviť konanie pre podmienky konania, alebo ako neopodstatnený
návrh zamietnuť.

K vznesenej námietke premlčania sa vyjadrila navrhovateľka písomným podaním zo dňa XX.XX.XXXX
a uviedla, že argumentácia odporcu, na základe ktorej by mal byť nárok uplatnený v konaní premlčaný,

je mylná. Pojem neprijateľná podmienka vychádza z predpokladu, že ide o zmluvnú podmienku, ktorá
napriek požiadavke dobrej viery spôsobuje materiálnu disproporciu ku škode spotrebiteľa (čl. 3 ods. 1
Smernice Rady 93/13/EHS). Túto skutočnosť je súd povinný preveriť z úradnej moci (§153 ods. 3 OSP,
RozsudokSDEÚR.-XXX/XXQ.R.-XXX/XX),tedavtomtoprípadesanejednáoprávospotrebiteľanebyť
viazaný neprijateľnou podmienkou len za stavu, kedy by sa výslovne určenia jej neplatnosti domáhal.

Neprijateľná podmienka je absolútne neplatná (§53 ods. 5 OZ), a to samozrejme bez ohľadu na iniciatívu
spotrebiteľa. S týmto stavom sa vysporiadal aj SD EÚ v Rozsudku č. R.-XXX/XX. Tým, že odporca
stanovil na základe vlastných úvah deň, kedy sa právo premlčalo na XX.XX.XXXX len potvrdil, že mu
kategória neprijateľných podmienok nie je dostatočné známa, a to z dôvodu, že začiatok premlčacej
doby priradil dňu nasledujúcemu po uzavretí zmluvy, čo nemá žiaden logický dôvod.

K námietke odporcu o existencii prekážky veci rozsúdenej navrhovateľka uviedla, že jeho tvrdenie
opäť nie je správne a poukázala na uznesenie NS SR sp. zn. XCdo XXX/XXXX z XX.XX.XXXX:
„ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej doložky, nemohol spor prejednať rozhodcovský
súd, a v takomto prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval

rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval
by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu
„rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paaktu. Skutočnosť, že účastník rozhodcovského
konania, ktorý v exekučnom konaní vystupuje v procesnom postavení povinného v rozhodcovskom
konaní a nenamietal existenciu rozhodcovskej zmluvy, prevzal rozhodcovský rozsudok a nevyužil

možnosť domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom súde, je tu
irelevantná“.

Poukázala aj na uznesenie KS v Trnave sp. zn. XXCoE XXX/XXXX z XX.XX.XXXX z obsahu ktorého
cituje:

„Logickým dôsledkom toho však musel byť i ďalší (v tejto veci inak takto priamo Okresným súdom
nesformulovaný) záver, podľa ktorého neplatná rozhodcovská doložka nemohla platne založiť právomoc
rozhodcovského súdu (tu Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie) na prejednanie
veci a ani na vydanie rozhodnutia, ktoré by následne mohlo požívať tiež náležitú ochranu v procese
exekučného vymáhania ním priznanej pohľadávky (čiže stať sa spôsobilým podkladom exekúcie, alebo

tiež exekučným titulom). Pre nutnosť takéhoto nazerania na exekučný titul potom samozrejme odmietnuť
bolo treba i podstatnú námietku za odvolanie oprávnenej, týkajúcu sa existencie právoplatného a
vykonateľnéhorozhodnutiaazaloženianímúdajnejprekážkyprávoplatnerozsúdenejveci;keďženulitný
(s pohľadu práva neúčinný) titul žiadnu prekážku následného prejednania a tiež rozhodnutia veci
všeobecným súdom nepredstavuje.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, písomným vyjadrením odporcu , listinnými dôkazmi
a zistil tento skutkový stav veci:

Výsluchom navrhovateľky súd zistil, že úverovú zmluvu, ktorá je predmetom sporu, uzavrela s odporcom

dňa XX.XX.XXXX, bol jej poskytnutý úver vo výške 350 Eur, ktorý mala splácať v 12-tich mesačných
splátkach po 56 Eur. Zároveň podľa zmluvy sa zaviazala zaplatiť poplatok vo výške 322 Eur spolu s
poskytnutým úverom, o výške ktorého poplatku sa v tom čase nezamýšľala, nezvažovala výšku poplatku
ani neurčitosť ani nič čo súvisí so zmluvným dojednaním, lebo bola vo veľmi zložitej životnej situácii apeniaze nutne potrebovala. Banka by jej úver neposkytla, a preto sa rozhodla pre nebankový subjekt
hoci vedela, že je to pre ňu veľmi riskantné. Potvrdila, že úver nesplácala pravidelne, zaplatila 2x 56
Eur, teda spolu 112 Eur, ďalšie splátku už nerealizovala, lebo bola dlhodobo PN a peniaze nemala.

Potvrdila, že v súvislosti s úverovou zmluvou podpísala aj Dohodu o zrážkach zo mzdy do budúcna pre
prípad, žeby úver nesplácala, aby mohol odporca siahnuť na jej mzdu. Zrejme na základe tejto dohody
jej zamestnávateľ realizoval zrážky zo mzdy a takto jej spolu zrazil 595,21 Eur. Spolu z titulu vyššie
uvedenéhoúverutedazaplatilaodporcovisumu707,21Euraúverdostalavovýške350Eur.Vzhľadomk
tomu,ževnávrhunazačatiekonaniauviedlanesprávnevýškubezdôvodnéhoobohateniana214,66Eur,

požiadalasúdopripustenierozšírenianávrhuvtejtoveciaztitulubezdôvodnéhoobohateniapožadovala
zaviazať odporcu na zaplatenie sumy 443,06 Eur. K tomuto procesnému návrhu pristúpila vzhľadom k
tomu, že v priebehu konania zistila výšku skutočne realizovaných zrážok zo mzdy zamestnávateľom,
ktorá predstavovala 681,06 Eur a s určitosťou tvrdila, že v hotovosti zaplatila na viac 112 Eur, teda 2x
po 56 Eur, čo spolu predstavuje 793,06 Eur a keďže jej bol poskytnutý úver vo výške 350 Eur, zvyšok
predstavuje bezdôvodné obohatenie, vydania ktorého sa v konaní domáhala.

O pripustení zmeny návrhu v časti bezdôvodného obohatenia rozhodol súd uznesením č.k.
13C/112/2015-121 zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť XX.XX.XXXX.

Právny zástupca navrhovateľky právne odôvodnil nárok uplatnený žalobou. Zdôraznil, že úverová

zmluva, na základe ktorej odporca v minulosti poskytol navrhovateľke úver, trpí vadami, ktoré spočívajú
v absentácii niektorých náležitostí takéhoto právneho úkonu, ktoré vyplývajú priamo zo zákona o
spotrebiteľských úveroch z. č. 129/2010 Z. z., napr. chýba v nej doba trvania spotrebiteľského úveru,
termín konečnej splatnosti úveru, výška úrokovej sadzby, výška RPMN, výška, počet a termín splatnosti
istiny úrokov a iných poplatkov, a preto podľa §11 ods. 1 písm. a) cit. zák., treba považovať takýto úver

za bezúročný. Pokiaľ teda zrážkami zo mzdy navrhovateľky a platbami v hotovosti zaplatila viac než jej
veriteľ v minulosti na základe úverovej zmluvy poskytol, rozdiel medzi týmito dvoma sumami predstavuje
bezdôvodné obohatenie na strane odporcu, ktoré žiadal vydať v tomto konaní.

V priebehu konania zaslal odporca súdu ďalšie písomné vyjadrenie zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom

opakuje argumenty ním prednesené v konaní a nad rámec toho k posúdeniu zmluvy o úvere uviedol,
že zmluva o úvere č. XXXXXXXXX má charakter zmluvy o úvere uzatvorenej podľa Obchodného
zákonníka, a preto ju nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o
spotrebiteľských úveroch. Nie je na mieste vzťahovať na ňu výlučne ust. Občianskeho zákonníka, na
ktoré poukazuje navrhovateľka. Navrhovateľka vstúpila do právneho vzťahu s odporcom na základe

vyhlásenia, že poskytnuté peňažné prostriedky použije na výkon zamestnania, a teda nie na svoju
súkromnú potrebu. Z predmetnej definície spotrebiteľa jasne vyplýva, že z hľadiska určenia jeho statusu
je rozhodujúce na aký účet bol spotrebiteľský úver poskytnutý, a teda nie na aký účel boli poskytnuté
peňažné prostriedky dlžníkom následne použité. Ak bola teda úver výlučne na základe vyhlásenia
dlžníkaposkytnutýnaúčelzamestnania,nepôjdeospotrebiteľskýúver.Navyšenavrhovateľkapodpísala

DodatokkzmluveoúveredňaXX.XX.XXXXvktoromuviedla,žepeňažnéprostriedkypoužijenanáklady
na školenie a rekvalifikáciu. V Dodatku sa zároveň zaviazala, že finančné prostriedky sú poskytnuté
vyslovene len za účelom, ktorý uviedla a v prípade, ak ich nevynaloží tak ako napísala, dopúšťa
sa hrubého porušenia zmluvy o úvere. Rovnako nesúhlasil, aby zmluvu o úvere súd považoval za
bezúročnú a bez poplatkov, lebo úverovú zmluvu nepovažujú za spotrebiteľský úver.

Kpoplatkuzaposkytnutieúveruodporcauviedol,ženavrhovateľkanapádatentopoplatokzaposkytnutie
peňažných prostriedkov výlučne v časti za náklady, za vypracovanie a uzavretie zmluvy o úvere spolu
so všetkou administratívou s tým spojenou. Vzhľadom k tomu, že zmluvu nepovažuje za spotrebiteľskú
zmluvu je zrejmé, že sa navrhovateľka nemôže domáhať spotrebiteľskej ochrany a jej argumentáciu je

potrebné už len z toho dôvodu odmietnuť. Poukázal na ust. §53 ods. 1 OZ (účinného ku dňu uzavretia
zmluvy o úvere, podľa ktorého nemôže ísť v časti ceny plnenia o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ak
teda navrhovateľka namieta výšku odplaty za poskytnutie a vrátenie peňažných prostriedkov, znáša v
tomto smere dôkazné bremeno a musí preukázať, že v čase a mieste uzavretia zmluvy išlo o odplatu,
ktorá výrazne (podstatne) vybočovala z trhového priemeru odplát poskytovaných inými subjektmi

poskytujúcimi financovanie z vlastných zdrojov. Zároveň poukázal na ust. §499 OBZ, na základe
ktorého v prípade zmluvy o úvere okrem platenia samotných úrokov možno dojednať tzv. poplatok
za rezervovanie peňažných prostriedkov (v právnej terminológii ide o odplatu za dojednanie záväzku
veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky dlžníkovi). Aj Obchodný zákonník teda umožňujevyberanie iných platieb ako len splátok úveru a úroku. K bezdôvodnému obohateniu opakovane
zdôraznil, že zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje
zákon. Navrhovateľka plnila na základe platne uzavretej zmluvy o úvere, predmetná zmluva o úvere

nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú. Rovnako tak právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy o
úvere nikdy neodpadol (nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, zrušeniu zmluvy a pod.) a majetkový prospech
získal odporca z poctivých zdrojov. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov žiadal návrh zamietnuť.

Zo zmluvy o úvere zo dňa XX.XX.XXXX č. XXXXXXXXX súd konštatuje, že bola uzavretá medzi

účastníkmikonania,nazákladektorejodporcaposkytolúvernavrhovateľkevovýške350Eurzapoplatok
322 Eur, to je z celkovej výšky 672 Eur na 12 mesiacov v mesačných splátkach po 56,- Eur, počnúc dňom
XX.XX.XXXX. Deň uzavretia zmluvy o úvere bola uzatvorená s navrhovateľkou aj Dohoda o zrážkach
zo mzdy a z iných príjmov.

Súd sa oboznámil so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, z ktorých zistil, že v bode 11 je

uvedené: dlžník uznáva dlžnú sumu vrátene poplatku v celej výške na základe tejto zmluvy ako svoj dlh
voči veriteľovi, čo do dôvodu aj výšky tak, ako je uvedené v tejto zmluve. Tretina poplatku predstavuje
dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere
spolu so všetkou administratívou s tým spojenou.

Z listinných dôkazov, a to potvrdenia zamestnávateľa navrhovateľky M. R. &. R. A., A.. P.. U.., T. O. V.
vyplýva, že zamestnávateľ vykonával zrážky zo mzdy navrhovateľky a spolu jej zrazil 681,06 Eur a na
viac uhradila ešte 112 Eur dvoma splátkami po 56 Eur, čo súdu preukázala.

Po prevedení dokazovania súd dospel k nasledovného právnemu záveru:

Podľa §1 ods. 2 z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby, alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa §1 ods. 3 cit. zák. spotrebiteľským úverom nie sú:

a) hypotekárny úver a komunálny úver podľa osobitného predpisu, 1aa)

b) úver na bývanie podľa všeobecného predpisu o úveroch na bývanie,1d)

c) úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti,

d) úver, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo

výstavba nehnuteľnosti,

e) úver, ktorého účelom je splatenie úverov na základe zmlúv uvedených v písmenách a) až d),

f) úver, ktorého výška je menej ako 100 eur a viac ako 75 000 eur; ak je na rovnaký alebo obdobný účel

uzavretých v období 12 mesiacov viac zmlúv o úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn
všetkých zmlúv o úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver podľa tohto zákona,

g) nájom podľa Občianskeho zákonníka, 2) ak v zmluve o nájme nie je ustanovená povinnosť kúpy
predmetu zmluvy po uplynutí určitej doby,

h) úver formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť do jedného mesiaca, ak v § 4 ods. 14 nie
je ustanovené inak,

i) úver bez úroku a bez ďalších poplatkov,

j) úver, ktorý poskytuje zamestnávateľ svojim zamestnancom z vlastných zdrojov bez úroku alebo s
ročnou percentuálnou mierou nákladov nižšou, ako prevláda na finančnom trhu, a ktorý sa neponúka
verejne,k) úver poskytovaný na základe zmluvy, ktorá je uzavretá na základe rozhodnutia súdu alebo iného
orgánu ako výsledok vyriešenia sporu na súde alebo pred iným orgánom,

l) úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace,

m) úver podľa osobitných predpisov,3)

n) úver bez poplatkov týkajúci sa odloženej platby existujúceho dlhu,

o) úver, na zabezpečenie ktorého sa od spotrebiteľa vyžaduje, aby ako zábezpeku uložil do úschovy
veriteľa hnuteľnú vec a zodpovednosť spotrebiteľa sa obmedzuje výlučne na túto založenú hnuteľnú vec,

p) úver poskytovaný na účely podľa osobitných predpisov 4) pre obmedzený okruh osôb vo verejnom

záujme a za úrokové sadzby nižšie ako tie, ktoré prevládajú na finančnom trhu, alebo bezúročný úver,
alebo za iných podmienok, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie ako tie, ktoré prevládajú na finančnom
trhu, a za úrokové sadzby, ktoré nie sú vyššie ako úrokové sadzby prevládajúce na finančnom trhu,

q) úver, ktorého účelom je financovanie sústavného poskytovania služieb alebo dodávanie tovaru

rovnakého druhu, ktorý spotrebiteľ spláca počas poskytovania služieb alebo dodávania tovaru formou
splátok,

r) úver poskytovaný vlastníkom bytov a nebytových priestorov zastúpených správcom alebo
spoločenstvom vlastníkov na účely podľa osobitného predpisu.

Podľa §2 cit. zák., na účely tohto zákona sa rozumie:
a.) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania, alebo povolania,
b.) veriteľom fyzická osoba, alebo právnická osoba, ktorá ponúka, alebo poskytuje spotrebiteľský úver
v rámci svojej podnikateľskej činnosti,

d.) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
g.) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane
úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so

zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov, do celkových
nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to
najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takéjto doplnkovej služby, aby
získal spotrebiteľský úver, alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok,
h.) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a

celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom
i.) ročnou percentuálnou mierou nákladov, celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa §19.

Podľa §9 ods. 1 cit. zák., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná

strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe, alebo na inom na trvanlivom médiu,
ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa §9 ods. 2 písm. f), i), y), k) cit. zák., zmluva o spotrebiteľskom úvere, okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka, musí obsahovať tieto náležitosti:

f.) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
i.) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index, alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorej je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobie, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny, ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové

sadzby, spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie vo všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,j.) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čistku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítanú
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, uvedenú za všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k.) výšku, počet a termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradí, v ktorom sa budú
splátkypriraďovaťkjednotlivýmnesplatenímzostatkomsrôznymiúrokovýmisadzbamispotrebiteľského
úveru na účely jeho splnenia,
y.) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú ku
dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa §21 ods. 2 za príslušný kalendárny

štvrťrok, platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský
úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení
priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná
hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci
kalendárny štvrťrok.

Podľa §11 ods. 1,2 cit. zák., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
ak za:
a.) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa §9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§9 ods. 2 písm. a) až k) r) a y) a§10 ods. 1,
b.) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávna ročná percentuálna miera nákladov v

neprospech spotrebiteľa. Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa §7 ods. 1, nie je oprávnený
požadovať od spotrebiteľa jednorazové splnenie spotrebiteľského úveru.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že v danom prípade ide o spotrebiteľský úverový právny
vzťah, na ktorý je potrebné aplikovať predpisy upravujúce spotrebiteľské vzťahy.

Spotrebiteľské zmluvy sú upravované v §52 a násl. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ). Zmluvnými
stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ. Dodávateľ je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Špeciálna úprava spotrebiteľských úverov je obsiahnutá v z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch. Tento právny predpis v §1 ods. 2 definuje spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženia

platby, alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Osoba veriteľa aj
spotrebiteľa je definovaná v §2 cit. zák..

Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je
vytvorený priestor na dojednanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý navrhovateľke

túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností Všeobecné
podmienky poskytnutia úveru, ktoré navrhovateľka ovplyvniť nemohla, lebo boli pripravené už vopred
pre veľký počet spotrebiteľov. Odporca mal v predmete svojej činnosti poskytnutie úverov (výpis
z Obchodného registra) a nebolo preukázané, aby úver poskytol navrhovateľke za účelom výkonu
zamestnania, povolania, alebo podnikania. Aj keď v zmluve o úvere navrhovateľka uviedla, že

peňažné prostriedky použije na výkon zamestnania v konaní však tvrdila, že potrebovala peniaze,
lebo bola v nepriaznivej finančnej situácii, bola dlhodobo PN, nebola schopná splácať svoje záväzky
a peniaze použila pre účely pokrytia svojich životných potrieb. To, že mali byť finančné prostriedky
použité na rekvalifikáciu navrhovateľky, v konaní preukázané nebolo. Okrem toho z.č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch v § 1 ods. 3 presne vymenuje čo nie je spotrebiteľským úverom a medzi takto

pomenované výnimky nepatrí to ak spotrebiteľ úver požiada na výkon zamestnania alebo v súvislosti s
ním. Aj keby tomu malo byť tak, navrhovateľka aj pri tomto zámere mala status spotrebiteľa, nepoužila
úver na podnikanie ani v priamej súvislosti ním, preto by bolo nespravodlivé a pre spotrebiteľ veľmi
nepriaznivé ak by to malo byť vyhodnotené v jej prospech ak použitie úveru na takýto účel zákon priamo
nezakazuje.

Podľa §451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.Podľa §451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa §53 ods. 1,2,3 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné
podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky

sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané.

Podľa §53a ods. 1 OZ, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa
uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti
takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je
povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so

všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky
súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

V zmysle zmluvných dojednaní účastníkov konania bol navrhovateľke poskytnutý úver vo výške 350

Eur za poplatok 322 Eur na 12 mesiacov. Spolu mala teda vrátiť odporcovi 672 Eur, poplatok z
predmetného úveru tak predstavoval 92% p. a.. V tomto prípade ide o úžerný poplatok, ktorý je v rozpore
s dobrými mravmi, teda v tejto časti poplatku ide o právny úkon neplatný v zmysle §39 OZ. Takýto
poplatok obsahuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, absencia
špecifikácie presného spôsobu výpočtu tejto výšky a odôvodnenia jeho výšky je v rozpore s požiadavkou

náležitej odbornej starostlivosti, ktorá je od dodávateľa vyžadovaná v súlade so Smernicou o nekalých
obchodných praktikách. Každá nekalá praktika sa považuje za neprijateľnú voči spotrebiteľovi. V
predmetnom prípade po posúdení obsahu zmluvy sa súd stotožnil s názorom navrhovateľky, že zmluva
neobsahuje náležitosti zakotvené v §9 ods. 2 z. č. 129/2010 Z. z., pretože odporca v zmluve o úvere
neuviedol RPMN, a preto úver je bezúročný a bez poplatkov.

Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení a vyššie citovaných zákonných ustanovení súd uložil
odporcovi povinnosť vydať navrhovateľke bezdôvodné obohatenie vo výške 443,06 Eur z dôvodu, že
navrhovateľka už uhradila na základe predmetnej zmluvy o úvere 793,06 Eur podľa predložených
listinných dôkazov, pričom bola povinná vrátiť odporcovi úver iba vo výške poskytnutej sumy bez

poplatkov a úrokov. Suma 443,06 Eur je vlastne rozdiel medzi výškou poskytnutého úveru a výškou
plnenia na základe predmetnej úverovej zmluvy.

Súd posudzoval jednotlivé zmluvné podmienky dohodnuté v zmluve, konkrétne aj bod 11/ Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru, kde je uvedené, že 1/3 poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné

2/3 zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou
s tým spojenou a vychádzajúc s vyššie uvedených zistení a §53 ods. 1,2,3 OZ, ako aj §53a ods.
1 OZ dospel súd k záveru, že zmluvná podmienka v predmetnej zmluve uvedená vo Všeobecných
obchodných podmienkach podľa bodu 11/ v tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú 2/3 zahrňujúce
náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou

predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, a preto aj v tejto časti vyhovel návrhu navrhovateľky a
rozhodol tak, ako to je vo výroku tohto rozsudku.

Záverom ešte súd poukazuje na tú skutočnosť, že príslušné poplatky môžu prichádzať do úvahy iba
vtedy, keď zaň klient dostane primeranú hodnotu, resp. nejakú službu, s tou však musí súhlasiť a musí

si ju vyžiadať. Poplatok za vypracovanie a uzavretie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou
s tou spojenou sú plnenia, ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa. Pokrývajú aktivity veriteľa v súvislosti
s jeho činnosťou, a preto nie sú v záujme klienta a ani podľa právnych predpisov za takýto úkon
veriteľovi odplata nepatrí, keďže takýto poplatok je už pokrytý v zmluvne dojednanom úroku (odplata) zaúver. Jednoznačne takýto poplatok spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa.

Podľa názoru súdu, ak sa spotrebiteľ, ktorý plnil bez právneho dôvodu a na základe neprijateľnej
zmluvnej podmienky mieni domáhať finančného zadosťučinenia, je na jeho strane vždy daný naliehavý
právny záujem na požadovanom určení.

K otázke premlčania uplatneného nároku súd uvádza, že v danom prípade nemožno považovať nárok

za premlčaný, keďže k plneniu vo forme zrážok zo mzdy navrhovateľky došlo na základe paaktu a
to rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, ktorého právomoc na vydanie takéhoto rozhodnutia bola
založená rozhodcovskom doložkou, ktorá je neplatná. Ide o absolútnu neplatnosť takéhoto právneho
úkonu na čo súd prihliada z úradnej povinnosti, navyše nároky z absolútne neplatného právneho úkonu
sa nepremĺčujú, teda nárok navrhovateľky premlčaný nie je.

O trovách konania rozhodol súd podľa §142 ods. 1 OSP a úspešnému účastníkovi priznal právo na
náhradu trov konania. Tieto pozostávajú z trov právneho zastúpenia, ktoré boli vyčíslené podľa vyhlášky
MS SR č. 655/2004 Z. z. (AT), pri spojení dvoch vecí z neurčitej hodnoty, čo za jeden úkon právnej
služby predstavuje odmenu 61,87 € z hodnoty 443,06 €. Za jeden úkon právnej služby predstavuje 31,53
€, pričom zo spojenej veci prináleží odmena podľa §13 ods. 3 AT 1/3 čo predstavuje za jeden úkon

právnej služby sumu 10,51 € (31,53 Eur : 1/3 = 10,51 €) a spolu odmena za jeden úkon právnej služby
za spojené veci predstavuje 72,38 € (61,87 € + 10,51 €) a 8,04 Eur rež. paušál, za polovičný úkon
podľa §13a ods. 2 AT odmena 36,19 € a 8,04 € rež. paušál; od 01.01.2015 podľa nového výpočtového
základu AT (výpočtový základ 839 e) pri spojenej veci predstavuje odmenu za jeden úkon právnej služby
75,05 € (64,54 € + 10,51 € = 75,05 €) a 8,39 e rež. paušál, za polovičný úkon podľa §13a ods. 2 AT

predstavujeodmenu37,53Eura8,39€rež.paušál;odXX.XX.XXXXpodľanovéhovýpočtovéhozákladu
AT (výpočtový základ 858 €) pri takto spojenej veci predstavuje odmena za jeden úkon právnej pomoci
76,51 Eur (66 € + 10,51 €) a 8,58 € rež. paušál (RP) za tieto vykonané úkony:
- príprava a prevzatie zastúpenia - 72,38 € + 8,04 € RP,
- podanie návrhu - 72,38 € + 8,04 € RP

- námietka z XX.XX.XXXX - 36,19 € (§13a ods. 2 AT) + 8,04 € RP,
- písomné vyjadrenie z XX.XX.XXXX - 37,53 E€+ 8,39 € RP,
- účasť na pojednávaniach dňa XX.XX.XXXX - 75,05 € + 8,39 € RP
- účasť na pojednávaní XX.XX.XXXX - 76,51 € + 8,58 € RP
- účasť na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX - 76,51 € +8,58 € RP,

Spolu odmena advokáta bez DPH 504,61 Eur.

Cestovné motorovými vozidlami Š. Y. - N.: A.
Š. S. - N.: O. a Š. Y. - N.: O.:

- dňa XX.XX.XXXX na pojednávanie Svidník - TV a späť - 178km á 0,26 Eur/km=46,28 E €(účtuje 1 -
23,14 €) k čomu prislúcha náhrada za premeškaný čas za 6 polhodín a13,98 € = 83,88 € (účtuje 1 -
§17 ods. 1 AT) - 41,94 €,
- dňa XX.XX.XXXX na pojednávanie Svidník - Trebišov a späť 178km á 0,26 €/km=46,28 € (účtuje 1 -

23,14 Eur) k čomu prislúcha náhrada za premeškaný čas za 6 polhodín a 14,13 € = 85,80 € (účtuje 1
- §17 ods. 1 AT) = 42,90 €
- dňa XX.XX.XXXX pojednávanie Svidník - Trebišov a späť 178km á 0,24 €/km = 42,72 €(účtuje 1 -
21,36 € k čomu prislúcha náhrada za premeškaný čas za 6 polhodín a14,30 € = 85,80 e (účtuje 1 - §17
ods. 1 AT) 42,90 €.

Výpočet náhrady za použitie motorového vozidla Š. Y., N.: A.:
dňa XX.XX.XXXX
- základná sadzba za 1km ...... v čase úkonu XX.XX.XXXX (§1 písm. b/ opatrenia č. 632/2008 Z. z.) -
0,183 €/km

- náhrada za spotrebované pohonné hmoty predstavuje pri priemernej spotrebe pohonných hmôt podľa
technického preukazu (7,7 + 4,9 + 5,9 = 18,5 : 3 = 6,21/100 km) 0,062 l/1km a pri cene benzínu 1,069
€/l ........ 0,07 €/kmSpolu základná náhrada za 1 km jazdy (0,183 € ) + náhrada za spotrebované pohonné hmoty na 1 km
(0,07 €/km) ....................0,253 €/km a po zaokrúhlení (§7 ods. 9 zák. č. 283/2002 Z.z.) .............. 0,26

€/km

Výpočet náhrady za použitie motorového vozidla Š. S., N.: O. XXX V. dňa XX.XX.XXXX
- základná sadzba za 1 km jazdy v čase úkonu 24.2.2016 (§1 písm. b/ opatrenia č. 623/2008

Z.z.) ................... 0,183€/km
- náhrada za spotrebované pohonné hmoty predstavuje pri priemernej spotrebe pohonných hmôt podľa
technického preukazu (7,4 + 5,3 + 6,1 = 18,8 : 3 = 6,27 l/100 km) 0,063 l/1km a pri cene nafty 1,089
€/l ................................0,07 €/km

Spolu základná náhrada za 1 km jazdy (0,183€) + náhrada za spotrebované pohonné hmoty na 1 km
(0,07 €/km) ....................0,253 €/km a po zaokrúhlení (§7 ods. 9 zák. č. 283/2002 Z.z.) .............. 0,26
€/km

Výpočet náhrady za použitie motorového vozidla Š. Y., N.: O. XXX K.:

dňa XX.XX.XXXX
- základná sadzba za 1 km jazdy v čase úkonu 01.06.2016 (§1 písm. b/ opatrenia č. 623/2008
Z.z.) ................... 0,183 € /km
- náhrada za spotrebované pohonné hmoty predstavuje pri priemernej spotrebe pohonných hmôt podľa
technického preukazu (6,5 + 4,1 + 5 = 15,6: 3 = 5,2 l/100 km) 0,052 l/1km a pri cene nafty 1,049 €/

l ............0,05 €/km

Spolu základná náhrada za 1 km jazdy (0,183 €) + náhrada za spotrebované pohonné hmoty
na 1 km (0,05 €/km) ....................0,233 €/km a po zaokrúhlení (§7 ods. 9 zák. č. 283/2002

Z.z.) ............................................................ 0,24 €/km

Hotové výdavky spolu (bez DPH): ....................................................................... 195,38 €

Trovy konania spolu: (odmena 504,61 eura + hotové výdavky 195,38 eura......... 699,99 € DPH
20% ............................................................................................................. 140 €
Trovy konania spolu (aj s DPH): ...................................................839,99 €...................

Podľa §149 ods. 1 OSP, uložil súd odporcovi trovy konania zaplatiť na účet právneho zástupcu
navrhovateľa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Trebišov vo 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostí /§42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku ďalej OSP/
uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /§205 ods. 1 OSP/.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť v

zmysle ust. §205 ods. 2 OSP len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1 OSP,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§205a OSP/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona /§251 ods. 1 OSP/.