Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, May 31, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/1/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113205338
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4113205338.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska
5, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36
613843,vmenektorejvykonávaadvokáciuakokonateľaadvokátMgr.TomášKušnír,protižalovanému:
T. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom N., A. R. XXX/XX, o zaplatenie 1.509,59 eura s príslušenstvom, o
odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo 7. mája 2015 č. k. 18C/116/2014-98 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na
ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením pripustil vstup vedľajšieho účastníka Občianskeho
združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, zastúpeného JUDr. Bohdanom
Jakubisom, do konania na strane žalovaného. Uviedol, že vedľajší účastník svoj vstup do konania

oznámilo písomným podaním doručeným dňa 24. 11. 2014 a žalobca so vstupom vedľajšieho účastníka
nesúhlasil. Poukázal na ustanovenie § 93 ods. 1 až 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj ako
„OSP“), § 1 ods. 1, § 25 ods. 1 a 2 Zákona o ochrane spotrebiteľa a skutočnosť, že základným
predpokladom na pristúpenie vedľajšieho účastníka do konania v zmysle § 93 ods. 2 OSP je splnenie
podmienky, že ide o právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného
predpisu (§ 25 ods. 1 písm. a/ Zákona o ochrane spotrebiteľa). Ďalšou skutočnosťou potrebnou na

pripustenie vedľajšieho účastníka do konania je súhlas toho, resp. oznámenie tomu, na strane ktorej
má vedľajší účastník vstúpiť. Argumentoval, že oznámil opatrovníkovi žalovaného vstup do konania
vedľajšieho účastníka na podporu jeho práv a oprávnených záujmov a bola mu tak daná možnosť na
postup v zmysle § 93 ods. 3 druhá veta OSP. Uzavrel, že v danej veci sa medzi účastníkmi konania
jedná o spotrebiteľský vzťah a vedľajší účastník je právnická osoba, ktorá má chrániť práva spotrebiteľa,
preto vstup vedľajšieho účastníka pripustil.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, namietajúc nesprávne právne
posúdenieveci,ktoréodôvodnilspoukazomna§93ods.3OSP.Zastalnázor,žeustanovenie§93ods.3
OSP jednoznačne stanovuje súhlas hlavného účastníka ako nevyhnutnú súčasť oznámenia Združenia o
vstupe do konania. Vzhľadom na to, že Združenie takýto súhlas do dnešného dňa nepredložilo, nesplnilo
podmienky na vznik vedľajšieho účastníctva v predmetnom konaní. Nevyhnutnosť súhlasu zaviedol do

Občianskeho súdneho poriadku zákon č. 353/2014 Z. z. s účinnosťou od 01. 01. 2015. Keďže išlo
o ustanovenie procesného charakteru bez uvedenia prechodných ustanovení mal za to, že je platné
odo dňa účinnosti, a teda sa vzťahuje aj na oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania
doručeného súdu pred 01. 01. 2015. Uvedené podľa neho potvrdila aj dôvodová správa k článku I bod 3
zákona č. 353/2014 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky súdny poriadok. Okrem toho dodal, že z
ustanovenia § 93 OSP aj pred spomínanou novelou vyplývalo, že o prípustnosti vedľajšieho účastníctva

súd rozhoduje na návrh. V prípade námietky neprípustnosti vedľajšieho účastníctva bolo potom úplne
irelevantné, kedy Združenie vstúpilo do konania, nakoľko rozhodujúci bol stav v čase rozhodovaniao podanej námietke neprípustnosti. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR z
5. februára 2013 sp. zn. 3Cdo/188/2012. Zastal názor, že súd postupoval nesprávne, keď pripustil
vedľajšieho účastníka do konania napriek absencii súhlasu ním podporovaného účastníka, čím rozhodol

jednakvrozporesustanoveniamiObčianskehosúdnehoporiadku,akoajsjudikatúrouNajvyššiehosúdu
Slovenskej republiky. Vzhľadom na vyššie uvedené namietal neprípustnosť vedľajšieho účastníctva a
navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie preskúmal a v zmysle ustanovenia § 220 OSP ho zmenil
tak, že vstup Združenia ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného do konania nepripúšťa.

Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom
konania a v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods. 1 OSP) a zistení, že odvolanie spĺňa
náležitosti § 205 a nasl. OSP, preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, byť viazaný
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) a skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého
stupňa, pretože odvolací súd nezistil výnimky v ust. § 213 ods. 2 - 7 (§ 213 ods. 1 OSP) bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2) a dospel k záveru, že napadnuté uznesene súdu prvého stupňa

je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP zrušiť a podľa ods. 2 vec vrátiť súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie.

Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy
1.509,59 eura s príslušenstvom, ako i náhrady trov konania na tom skutkovom základe, že žalovaný

uzatvoril s právnym predchodcom žalobcu, Z. Z. a.s., Zmluvu o kontokorentnom úvere a žalovaný si
svoje povinnosti zo zmluvy nesplnil, čím sa dostala do omeškania s úhradou dlžnej sumy. Dňa 24. 11.
2014 bolo súdu prvého stupňa doručené oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania, a to
Občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV. Dňa 10. 02. 2015 žalobca
doručil súdu prvého stupňa námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníctva z dôvodu nepreukázania

súhlasu žalovaného so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na jeho podporu. Napadnutým
uznesením súd prvého stupňa rozhodol o pripustení vedľajšieho účastníka na strane žalovaného do
konania.

Ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má

právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie,
či tu manželstvo je alebo nie je (§ 93 ods. 1 OSP).
Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická
osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu (§ 93 ods. 2 OSP).

Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú
prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh (§ 93 ods. 3
OSP - platného do 31. 12. 2014).

Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú

prostredníctvom súdu. Ak ako vedľajší účastník vstupuje do konania z vlastného podnetu právnická
osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného predpisu,10b) súčasťou
oznámenia o vstupe musí byť aj súhlas účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní, inak súd na
oznámenie o vstupe neprihliada. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh (§
93 ods. 3 OSP - platného od 01. 01. 2015).

Právo spotrebiteľov je združovať sa s inými spotrebiteľmi v združeniach a prostredníctvom týchto
združení v súlade so zákonom chrániť a presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov, ako aj uplatňovať
práva zo zodpovednosti voči osobám, ktoré spôsobili škodu na právach spotrebiteľov, vyplýva z § 3 ods.
4 zákona o ochrane spotrebiteľa. Takto založené združenie sa môže na súde podľa § 3 ods. 5 Zákona

o ochrane spotrebiteľa proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania, aby
odstránil protiprávny stav rovnako ako sám spotrebiteľ. Právo spotrebiteľov môže teda združenie chrániť
tým, že samo podá návrh na súd proti porušiteľovi práva, môže podľa § 26 ods. 5 OSP zastupovať
účastníka na základe plnomocenstva alebo môže vstúpiť do konania ako vedľajší účastník podľa § 93
ods. 2 OSP.

V zmysle vyššie citovaných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku a tiež v súlade s názormi
prezentovanými v odbornej právnickej literatúre (viď Jaroslav Krajčo a kol., Občiansky súdny poriadok
- Komentár, I. diel, str. 380, Eurounion, 2010) predpokladmi účasti vedľajšieho účastníka v konaní sú:a/ výzva účastníka konania alebo podnet vedľajšieho účastníka konania, b/ uvedenie na strane ktorého
účastníka bude vedľajší účastník vystupovať, c/ preukázanie právneho záujmu vedľajšieho účastníka na
výsledku sporu (ak nejde o prípad, v ktorom tento záujem vyplýva z osobitného zákona - k tomu viď tiež

ďalej), d/ rozhodnutie súdu o prípustnosti vedľajšieho účastníka (ak účastník konania vznesie námietku
neprípustnosti vedľajšieho účastníctva), e/ súhlas vedľajšieho účastníka, ak jeho vstup navrhol účastník
konania, f/ súhlas (hlavného) účastníka konania, na strane ktorého má vedľajší účastník vystupovať,
ak podnet na vstup dal sám vedľajší účastník. Z ustanovenia § 93 OSP nemožno žiadnym spôsobom
vyvodiť, že by vedľajší účastník mohol v konaní vystupovať napriek nesúhlasu „ním podporovaného“

účastníka; svoj nesúhlas s vedľajším účastníctvom tento účastník nemusí ani odôvodňovať. Účel
procesnej pomoci v sporovom konaní, ktorú má vedľajší účastník poskytovať (hlavnému) účastníkovi
konania, môže byť naplnený, len ak účastník, na strane ktorého chce vedľajší účastník vystupovať,
s vedľajším účastníctvom súhlasí. I keď sa určitý subjekt stáva vedľajším účastníkom už v momente,
keď súdu dôjde jeho procesný úkon obsahujúci prejav vôle vstúpiť do konania v procesnom postavení
vedľajšieho účastníka, má bezpochyby účastník konania, ktorého chce vedľajší účastník v konaní

podporovať, procesné právo vyjadriť svoj nesúhlas s jeho vstupom do konania. Treba mať totiž na
pamäti, že v dôsledku rovnakých procesných práv a povinností môže vedľajší účastník v procesnom
zmysle (i keď len do určitej miery) zasahovať do priebehu konania a ovplyvňovať ho. Účastník konania
má preto právo svojím nesúhlasom zabrániť tomu, aby pred súdom na jeho strane v pozícii vedľajšieho
účastníka konal ten, koho účasť v konaní si neželá. Povahe a účelu občianskeho súdneho sporového

konania by sa jednoznačne priečil vstup vedľajšie účastníka do konania na strane účastníka konania,
ktorý by bol tomuto účastníkovi nanútený.

V zmysle vyššie uvedeného zodpovedá zákonu procesný postup súdu, v rámci ktorého oznámi
účastníkom konania, že určitý subjekt vstúpil do konania ako vedľajší účastník a vyzve ich, aby sa k

tomuto vstupu vyjadrili. Súdom vyzvaní účastníci môžu vyjadriť svoje nesúhlasné stanovisko so vstupom
vedľajšieho účastníka do konania.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom.

Ust. § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj ako „OSP“) i právna teória civilného
procesu vymedzila požiadavky na kvalitatívnu správnosť odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Súd v
každom jednotlivom prípade skúma intenzitu porušenia nedostatkov odôvodnenia rozhodnutia, ktorá
zakladá jeho nepreskúmateľnosť (či arbitrárnosť). Ustanovenie § 157 OSP uvádza podstatné obsahové
náležitosti rozhodnutia. Ich správnosť a úplnosť je preto podkladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti

rozhodnutia. Nedostatok odôvodnenia je vadou konania. Odôvodnenie rozhodnutia má kľúčový význam,
pretože dáva odpoveď na otázku, prečo súd rozhodol práve tak a nie inak. Medzi jednotlivými zložkami
odôvodnenia rozhodnutia musí existovať vzťah založený na logickom usudzovaní a pravidlách logiky. V
opačnom prípade nie je zrejmé, že rozhodnutie je výsledkom právom upraveného procesu za dodržania
princípov spravodlivosti, ale je výsledkom svojvôle realizovanej súdnou mocou, čo je v rozpore s

princípmi spravodlivého súdneho konania (§ l a § 2 OSP). Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom
konania posúdiť, ako súd ich vec vyložil a aplikoval príslušné procesné predpisy a akými úvahami sa
spravoval pri svojom rozhodnutí o veci samej. Odôvodnenie je z hľadiska jeho preskúmateľnosti jednou
z podstatných záruk kontroly výkonu súdnej moci. Súd prvého stupňa v súlade z vyššie citovanými
zákonnými ustanoveniami nepostupoval a pre svoje rozhodnutie ani nemal dostatok dôkazov.

Vadyzakladajúcezmätočnosťsúdnehokonania,ktorézavinilsúdsvojímprocesnýmpostupomvrozpore
so zákonom, spravidla vždy účastníkovi konania odnímajú možnosť konať pred súdom, pretože mu
bránia v realizácii tých procesných práv, ktoré Občiansky súdny poriadok priznáva na účelné uplatnenie
alebo bránenie práva proti druhej strane v spore. Vydanie zmätočného rozhodnutia bez ďalšieho nemá

svoje právne opodstatnenie, a preto je vždy nevyhnuté takéto rozhodnutie zrušiť najmä z hľadiska
ústavou garantovaného práva na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie. Pod odňatím možnosti
konať pred súdom treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní
realizáciu jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní, za účelom obhájenia
a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. O naplnenie tohto odvolacieho dôvodu ide vždy

aj vtedy, ak je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čo má za následok jeho
nepresvedčivosť. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ako súčasť základného práva na súdnu
a inú právnu ochranu vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom
vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo vecipodstatné a právne významné (Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 236/06). Odôvodnenie
má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať
odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí

spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská.

Preskúmaním napadnutého rozhodnutia prvostupňového súdu odvolací súd dospel k záveru, že
predmetné rozhodnutie nezodpovedá vyššie uvedeným zákonným predpokladom na obsah a
vyhotovenie rozhodnutia. Z postupu prvostupňového súdu vyplýva, že nerešpektoval všetky vyššie

uvedené podmienky pripustenia vedľajšieho účastníka do konania. Po preštudovaní obsahu spisu je
zrejmé, že v predmetnej veci sa jedná o sporové konanie na vymáhanie pohľadávky zo spotrebiteľskej
formulárovej zmluvy. V zmysle citovaných zákonných ustanovení Občianske združenie VŠEOBECNÁ
OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV sa stalo vedľajším účastníkom už v momente, keď súdu došiel
jeho procesný úkon obsahujúci prejav vôle vstúpiť do konania; k vzniku vedľajšieho účastníctva
sa nevyžaduje rozhodnutie súdu. Keďže žalobca namietal vstup združenia do konania, súd prvého

stupňa musel rozhodnúť o prípustnosti jeho vstupu do konania na strane žalovaného. V zmysle vyššie
uvedeného zodpovedá zákonu procesný postup súdu, v rámci ktorého oznámi účastníkom konania, že
určitý subjekt vstúpil do konania ako vedľajší účastník a vyzve ich, aby sa k tomuto vstupu vyjadrili.
Súdom vyzvaní účastníci môžu vyjadriť svoje nesúhlasné stanovisko so vstupom vedľajšieho účastníka
do konania.

Sama skutočnosť, že vôľu vstúpiť do určitého konania prejaví právnická osoba, činnosť ktorej je
zameraná na ochranu práv spotrebiteľa, bez ďalšieho ešte neznamená, že jej procesný úkon vyjadrujúci
túto vôľu vyvoláva vždy ňou sledované právne účinky. Ani samotný status takejto právnickej osoby
vyplývajúci z § 93 ods. 2 OSP v spojení s ustanovením § 25 ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007

Z.z. ešte neznamená, že jej vstup do konania v procesnom postavení vedľajšej účastníčky je vždy
prípustný. Dispozičná zásada, charakterizujúca sporové občianske súdne konanie znamená totiž
zásadne povinnosť súdu rešpektovať vôľu účastníka konania (účastník je dominus litis) nebyť v konaní
podporovaný vedľajším účastníkom. Ak účastník konania napriek výzve súdu, či súhlasí so vstupom
vedľajšieho účastníka do konania na jeho podporu, v rozpore so zásadou vigilantibus scripta sunt (nech

si každý stráži svoje práva) zostane nečinný, zásade spravodlivej ochrany práv zodpovedá, aby takáto
pasivita účastníka sa zásadne prejavila v procesnom dôsledku. Tým je záver, že samotný účastník sa
k vstupu právnickej osoby do konania ako vedľajšieho účastníka na jeho strane stavia negatívne a
nemá záujem, aby bol v konaní ním podporovaný. Právnickej osobe tak zostáva ešte možnosť, aby v
takomto prípade sama obstarala a predložila vyjadrenie účastníka obsahujúce jeho súhlas so vstupom

do konania. Opodstatnenosť tohto záveru potvrdzuje aj prijatie novely Občianskeho súdneho poriadku
účinnej od 01. 01. 2015. V zmysle § 93 ods. 3 veta druhá OSP v znení od uvedeného dňa totiž ak ako
vedľajší účastník vstupuje do konania z vlastného podnetu právnická osoba založená alebo zriadená
na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného predpisu, súčasťou oznámenia o vstupe musí byť aj súhlas
účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní, inak súd na oznámenie o vstupe neprihliada.

Posudzujúc prejednávanú veci vo svetle zhora podaného výkladu odvolací súd konštatuje, že niet sporu
o tom, že ZDRUŽENIE z vlastného podnetu oznámilo, že vstupuje do konania na strane žalovaného
ako vedľajší účastník, ktorého hlavnou náplňou činnosti je ochrana práv spotrebiteľa. So zreteľom na
to nebolo procesným predpokladom jeho vstupu do konania preukázanie právneho záujmu na jeho

výsledku. To však vôbec neznamená, že ostatné vyššie uvedené predpoklady vstupu tohto subjektu do
konania nemuseli byť splnené.

V danom prípade z obsahu spisu však nevyplýva, že by súd účastníkov na oboch procesných stranách
vyzval, aby sa vyjadrili k procesnému úkonu, ktorým ZDRUŽENIE prejavilo vôľu vstúpiť do konania na

strane žalovaného. Súd prvého stupňa iba zaslal účastníkom konania (v spise na č.l. 93) oznámenie
združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV o jeho vstupe do konania. Postup súdu
prvého stupňa mal v danej veci za následok, že právne účinným spôsobom nebolo zisťované a zistené
stanovisko žalovaného k vstupu ZDRUŽENIA do konania, čím absentoval relevantný podklad pre
rozhodnutiesúduprvéhostupňaonámietkežalobcuoneprípustnostivedľajšiehoúčastníctva.Týmdošlo

k porušeniu zákonných ustanovení upravujúcich procesný postup súdu v občianskoprávnom konaní, čo
v konečnom dôsledku znamená odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom.Reagujúc na námietku žalobcu, ktorý podmienku prípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka do konania
odvodzuje od novely Občianskeho súdneho poriadku vykonanej zák. č. 353/2014 Z. z. s účinnosťou
od 01. 01. 2015 odvolací súd dodáva, že argumentáciu žalobcu považuje za nedôvodnú. Pokiaľ totiž

ZDRUŽENIE doručilo súdu svoje oznámenie o vstupe do konania ako vedľajší účastník do 31. 12. 2014,
kedy ust. § 93 ods. 3 OSP nevyžadovalo ako súčasť oznámenia aj súhlas účastníka, popri ktorom sa
zúčastňuje na konaní pod následkom, že na oznámenie o vstupe súd neprihliadne, pri neexistencii
prechodných ustanovení k úprave účinnej od 01. 01. 2015, niet tak dôvodu pre aplikáciu ust. § 93 ods.
3 OSP v znení od 01. 01. 2015 na daný prípad, keď k znakom právneho štátu patrí zákaz retroaktivity

právnych noriem, ktorý je významnou demokratickou zárukou ochrany práv a právnej istoty, z ktorého
dôvodu právne vzťahy a nároky z nich vyplývajúce sa musia spravovať normami platiacimi v čase ich
vzniku.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods.
1 písm. f/ OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 OSP), v ktorom súd prvého stupňa

viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 OSP) vyzve žalovaného na vyjadrenie sa, či súhlasí
so vstupom ZDRUŽENIA ako vedľajšieho účastníka na jeho strane do konania a následne opätovne
rozhodne o návrhu žalobcu o prípustnosti vedľajšieho účastníctva.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.