Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, May 31, 2016

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 13C/2/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815200019
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Monoková
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2016:8815200019.7

Uznesenie

Okresný súd Vranov nad Topľou v právnej veci navrhovateľa: J. O. Q. W., Š.H. A. X, W., G.: XXXXXXXX,
Q. P. Ľ.. Š.- P., X. L. XX, W., G.: XXXXXXXXXX, zast. Advokátska kancelária Dvorecký & Partneri s.r.o.,
Grösslingova 50, 811 09 Bratislava, IČO: 35967421, proti odporcovi: T. C., A.. XX.XX.XXXX, W. M.
XXXX/XXX, M., zast. JUDr. Martina Fabianová, advokátka, Hencovská 2043, Hencovce o návrhu na
obnovu konania takto

r o z h o d o l :

Návrh na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod. sp.zn. 13Ro/265/2014
z a m i e t a .

O trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Odporca sa podaným návrhom doručeným súdu dňa 02.01.2015 domáhal povolenia obnovy konania

vedeného na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp.zn. 13Ro/265/2014. Súčasne navrhol, aby
po prejednaní veci súd vydal rozsudok v znení, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu
270 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 90 eur od 21.03.2012 do zaplatenia, zo
sumy 90 eur od 21.04.2012 do zaplatenia a zo sumy 90 eur od 21.05.2012 do zaplatenia, ako aj toho,
aby navrhovateľ bol povinný nahradiť odporcovi trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že platobným
rozkazom č.k. 13Ro/265/2014-16, ktorý vydal Okresný súd Vranov nad Topľou dňa 29.07.2014 a

ktorý sa stal právoplatný a vykonateľný dňa 02.10.2014 bol zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi sumu
270 eur s prísl. Uvedený návrh na obnovu konania podáva z dôvodu, že uvedené rozhodnutie je
nezákonné, pretože bolo vydané v rozpore s § 172 ods. 9 OSP, v zmysle ktorého, ak sa uplatňuje
právo na zaplatenie peňažnej sumy zo spotrebiteľskej zmluvy a odporcom je spotrebiteľ, súd nevydá
platobný rozkaz, ak zmluva obsahuje neprijateľné podmienky. Zmluvu o ubytovaní zo dňa 01.03.2012 je
potrebné posúdiť ako spotrebiteľskú, pretože navrhovateľ vystupuje ako dodávateľ služieb a vykonával

podnikateľskú činnosť. Prvostupňový súd uvedenú zmluvu neposúdil z pohľadu spotrebiteľského práva,
teda neaplikoval § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Platobný rozkaz nebol ex offo posúdený
ani z pohľadu obsahu zmluvných podmienok. Zmluvná podmienka týkajúca sa zmluvnej pokuty je
neprijateľná. Odporca je ňou sankcionovaný dvakrát, pretože platí úroky z omeškania a aj zmluvnú
pokutu za každý deň omeškania platby za ubytovanie osobitne, pričom táto pokuta predstavuje ( 0,66 x
365 = 240,90 eur) 89% navýšenie celkovej dlžnej čiastky za jeden mesiac, pričom je potrebné uvedenú

sumu vynásobiť tromi. Zmluvná pokuta za jeden rok predstavuje sumu vyššiu o takmer 267% ( za tri roky
to bude predstavovať 3 x 267%). Táto pokuta výrazne zhoršuje postavenie odporcu ako spotrebiteľa. Až
po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia sa odporca dozvedel, že v uvedenej veci mal súd preskúmať
návrh v intenciách horeuvedených ustanovení OZ a platobný rozkaz nemal byť vydaný, pretože v
uvedenom konaní bol odporca v pozícii spotrebiteľa. Povolením obnovy konania tak možno očakávať
priaznivejšie rozhodnutie, keďže zmluvná pokuta tak ako je uvedená v platobnom rozkaze, je v rozpore

s ustanoveniami Občianskeho zákonníka. V ďalšom citoval ustanovenia § 228 ods. 1 a 2 OSP, ako aj
§ 230 ods. 1 a 2 OSP.Navrhovateľ v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 20.07.2015 prostredníctvom právneho
zástupcu uviedol, že s podaným návrhom na obnovu konania nesúhlasí. Žalobca v návrhu na obnovu

konania neuviedol žiaden dôvod taxatívne uvedený v ustanovení §228 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku, ktorý umožňuje napadnúť návrhom na obnovu konania právoplatné rozhodnutie. Navrhovateľ
nesúhlasí s tým, že by odporcu v skrátenom konaní o vydanie platobného rozkazu podľa platného
ustanovenia § 172 Občianskeho súdneho poriadku neposudzoval ako spotrebiteľa a tiež zmluvu o
ubytovaní neposudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu, pretože súd žiadne dokazovanie nevykonával a

rozhodol len na základe návrhu a listín, ktoré navrhovateľ k nemu priložil. Faktom je, že v čase vydania
platobného rozkazu bola do nášho právneho poriadku už transponovaná Smernica Rady č. 93/13/EHA
z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a to zákonom č. 150/2004 Z.z.,
ktorým sa menil Občiansky zákonník. Súd rozhodoval platobným rozkazom o nároku navrhovateľa
v roku 2014, preto odporca mal dostatok času oboznámiť sa s platnými a účinnými zákonmi. Ak tak
neurobil vlastným zavinením, resp. z dôvodu nevedomosti nevyužil svoje zákonom dané právo brániť

sa podaním odporu a tým nebola dodržaná podmienka, že k takémuto rozhodnutiu došlo bez jeho
viny. Odporca nepreukázal existenciu dôvodov, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom
konaní ako uvádza v návrhu na obnovu konania, preto nie je možné podanie odporcu považovať za
riadny návrh na obnovu konania. V danom prípade dôvody na povolenie obnovy konania dané nie sú,
pretože odporca neuviedol žiadne nové skutočnosti, ani nepredložil žiadne rozhodnutia alebo dôkazy,

ktoré podľa jeho názoru nemohol bez svojej viny navrhnúť alebo vykonať už v pôvodnom konaní a
ktoré by mohli privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. V ďalšom uviedol, že podmienkou
prípustnosti obnovy konania je aj návrh na pripustenie obnovy konania podaný v zákonom stanovenej
lehote. Začiatok behu trojmesačnej subjektívnej lehoty je stanovený časom, kedy sa účastník dozvedel
o dôvode obnovy konania, alebo od toho času, keď dôvod obnovy konania mohol uplatniť. Navrhovateľ

poukazuje na tú skutočnosť, že odporca presne neuviedol, kedy sa o ním tvrdených dôvodoch na
pripustenie obnovy konania dozvedel. Odporca iba uviedol, že o skutočnostiach vyplývajúcich zo
zákonných ustanovení sa dozvedel po nadobudnutí právoplatnosti platobného rozkazu. Z návrhu na
obnovu konania nie je možné presne určiť začiatok subjektívnej lehoty, preto nie je možné preskúmať,
či návrh bol podaný v zákon stanovenej lehote. Navrhovateľ zároveň poukazuje na skutočnosť, že

odporca v podanom návrhu na obnovu konania zavádza súd, keď tvrdí, že vec nebol posúdená z
pohľadu obsahu zmluvných podmienok. Uvedené tvrdenie je nepravdivé, nakoľko súd aj v skrátenom
konaní má povinnosť preskúmavať prijateľnosť zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. V
prípade, ak by tieto neprijateľné zmluvné podmienky existovali a boli súčasťou spotrebiteľskej zmluvy,
súd by nemohol platobný rozkaz vôbec vydať. Oboznámením sa s obsahom podania odporcu má

navrhovateľ za to, že v danom prípade dôvody na povolenie obnovy konania dané nie sú, pretože
odporca neuviedol žiadne nové skutočnosti, ani nepredložil žiadne rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré
podľa názoru navrhovateľa nemohol bez svojej viny nevrhnúť alebo vykonať už v pôvodnom konaní a
ktoré by mohli pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

Právna zástupkyňa odporcu vo svojom prednese uviedla, že čo sa týka zachovania lehoty na podanie
návrhu na obnovu konania, tak poukazuje na to, že návrh bol podaný na súde dňa 02.01.2015
s tým, že to bolo v trojmesačnej lehote, ktorá začala plynúť dňom právoplatnosti a vykonateľnosti
predmetného platobného rozkazu. Teda od tohto dňa bola počítaná trojmesačná lehota na podanie
návrhu na obnovu konania. V ďalšom uviedla, že majú za to, že súd pri rozhodovaní návrhu na

vydanie platobného rozkazu nezohľadnil predmetné ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Navrhovateľ síce je verejnoprávnou korporáciou, ale tu zároveň poukazujú na Organizačný poriadok
Univerzity Komenského, Vysokoškolské mesto Ľudovíta Štúra, konkrétne na časť 2. čl. 3, bod 3., kde
sa uvádza, že navrhovateľ vykonáva tiež podnikateľskú činnosť v oblasti ubytovacích a stravovacích
služieb. Z toho je zrejmé, že v danom právnom vzťahu s odporcom, navrhovateľ vystupoval ako

dodávateľ tak ako predpokladá ust. § 52 Občianskeho zákonníka. Taktiež poukazuje na to, že
navrhovateľ spolu s návrhom na vydanie platobného rozkazu predložil súdu výzvy na uhradenie
pohľadávok, v ktorých sa uvádza, že odporcovi bolo poskytnuté neštudentské ubytovanie.

K skutočnostiam uvádzaných právnou zástupkyňou odporcu na pojednávaní dňa 19.01.2016 sa

navrhovateľ vyjadril v písomnom podaní doručenom súdu dňa 10.03.2016, v ktorom uviedol, že začiatok
behu trojmesačnej subjektívnej lehoty je stanovený časom, kedy sa účastník konania dozvedel o
dôvode obnovy konania, alebo od toho času, keď dôvod obnovy konania mohol uplatniť. Preto aj
určenie doby, kedy sa účastník dozvedel o dôvodoch obnovy konania je povinnou náležitosťou návrhuna obnovu konania. Odporca v podanom návrhu na obnovu konania, ako aj na pojednávaní iba
uvádza, že o skutočnostiach vyplývajúcich zo zákonných ustanovení sa dozvedel po nadobudnutí
právoplatnosti platobného rozkazu a bližšie neuviedol kedy konkrétne ( ktorý deň ) sa dozvedel o

skutočnostiach vyplývajúcich zo zákonných ustanovení, ktoré označuje ako dôvody obnovy konania.
K skutočnostiam uvádzaných právnou zástupkyňou odporcu ohľadne toho, že navrhovateľ vykonáva
podnikateľskú činnosť a že odporcovi bolo poskytnuté neštudentské ubytovanie uviedol, že navrhovateľ
ako verejná vysoká škola môže v zmysle ustanovenia § 18 zákona č. 131/2002 Z.z. o vysokých
školách vykonávať podnikateľskú činnosť. Takisto navrhovateľ nesúhlasí s tvrdením odporcu, že by

odporca nebol posudzovaný ako spotrebiteľ a tiež, že Zmluva o ubytovaní nebola posudzovaná ako
spotrebiteľská. Právna zástupkyňa odporcu na pojednávaní neuviedla žiadne nové skutočnosti, ktoré
by preukazovali, že podaný návrh na obnovu konania je relevantným návrhom a najmä nepreukázala
existenciu dôvodov, ktoré odporca bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní.

V písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 14.03.2016 právna zástupkyňa odporcu uviedla, že návrh

na obnovu konania bol odporcom podaný v zákonnej subjektívnej trojmesačnej lehote dňa 02.01.2015.
O dôvodoch obnovy konania sa odporca dozvedel po nadobudnutí právoplatnosti dňa 02.10.2014 na
internete, na stránkach spotrebiteľských združení, z čoho je zrejmé, že bol podaný v rámci 3-mesačnej
subjektívnej lehote. Začiatok trojmesačnej subjektívnej lehoty je stanovený subjektívnym okamihom,
od ktorého sa dôvod obnovy konania mohol uplatniť. Subjektívny prvok každej lehoty je daný tým, že

počítanie sa odvíja od subjektívne daného momentu zistenia. taktiež majú za to, že súd nezohľadnil a
neaplikovalvosvojomrozhodnutíustanovenia§52anasl.OZ,zákonaoochranespotrebiteľaazákonao
spotrebiteľských úveroch a iné týkajúce sa spotrebiteľského práva, pretože navrhovateľovi boli priznané
nároky z neprijateľných zmluvných podmienok, napr. zmluvná pokuta vo výške 0,66 eur za každý deň
omeškania.Uvedenépoplatkyasankciebolijudikovanéslovenskýmisúdmiakoneprijateľné.Vuvedenej

veci platobný rozkaz nemal byť vzhľadom na neprijateľné zmluvné podmienky obsiahnuté v zmluve
nikdy vydaný. V prípade Cofidis SA, Európsky súdny dvor rozhodol, že súd je povinný neaplikovať
vnútroštátne procesné pravidlo týkajúce sa možnosti namietať neprimeranosť zmluvnej podmienky,
možnosť súdu skúmať ex offo nekalú povahu podmienky predstavuje prostriedok vhodný zároveň
na zabránenie tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou a na prispenie

k splneniu cieľa stanoveného v jej čl. 7, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok
prispievajúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo
strany predajcov alebo dodávateľ. V ďalšom poukázala na rozsudok Court of Appeal Civil Division
( V.Británia), 24.02.2004, 2004 EWCA Civ 55 Khatun and Others v Newham LBC. Odporca je tak toho
názoru, že v pôvodnom konaní súd pri svojom rozhodovaní nebral zreteľ na judikatúru slovenských

súdov a Európskeho súdneho dvora ohľadom ochrany spotrebiteľa, t.j. nebral v úvahu skutočnosti a
dôvody, ktoré v konečnom dôsledku by mohli privodiť pre odporcu priaznivejšie rozhodnutie.

Navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu v písomnom vyjadrení doručenom súdu 04.04.2016
uviedol, že v celom rozsahu nesúhlasí s podaným návrhom na obnovu konania, s tvrdeniami právnej

zástupkyne odporcu, ktoré uvádzala na pojednávaní a vo vyjadrení zo dňa 14.03.2016. Odporca
začiatok plynutia subjektívnej trojmesačnej lehoty na podanie návrhu na obnovu konania odvodzuje
len od svojho ničím nepreukázaného tvrdenia, že o dôvodoch obnovy konania sa dozvedel až po
nadobudnutí právoplatnosti platobného rozkazu. Odporcom uvádzané a ničím nepodložené tvrdenia
o skutočnosti, kedy sa dozvedel o ním uvádzaných dôvodoch obnovy konania by mohli naznačovať

aj to, že sa odporca o ním uvádzaných dôvodoch dozvedel ešte pred nadobudnutím právoplatnosti
platobného rozkazu a teda vlastnou vinou nevyužil riadny opravný prostriedok poskytovaný zákonnými
ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku. Opätovne poukazoval na skutočnosti, ktoré uviedol
aj v predchádzajúcich písomných vyjadreniach. V ďalšom uviedol, že odporca nepreukázal existenciu
dôvodov, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní ako uvádza v návrhu na obnovu

konania, preto nie je možné takéto podanie považovať za riadny návrh na obnovu konania. Majú za
to, že konanie odporcu je účelové a snaží sa zbaviť svojho záväzku zaplatiť cenu za ubytovanie.
Právny zástupca svoje tvrdenie opiera o mylnú domnienku, že v uvedenej veci nemal byť platobný
rozkaz vzhľadom na neprijateľné podmienky obsiahnuté v zmluve nikdy vydaný. Takýmito neprijateľnými
zmluvnými podmienkami mali byť priznaná zmluvná pokuta vo výške 0,66 eur za každý deň omeškania.

V celom rozsahu sa nestotožňujú s tvrdením právnej zástupkyne odporcu, ktorá vo svojom vyjadrení
uvádza, že súd pri svojom rozhodovaní nebral v úvahu skutočnosti a dôvody, ktoré v konečnom dôsledku
by mohli privodiť pre odporcu priaznivejšie rozhodnutie, nakoľko je nesporné, že medzi účastníkmikonania bola uzatvorená spotrebiteľská zmluva a súd sa v pôvodnom konaní v tomto smere nezaoberal
jednotlivými dojednanými zmluvnými podmienkami z hľadiska ich primeranosti.

Právna zástupkyňa odporcu sa k písomnému vyjadreniu navrhovateľa zo dňa 01.04.2016 vyjadrila v
podaní zo dňa 14.03.2016, pričom uviedla, že v prípade prijatia argumentácie navrhovateľa, že „odporca
nepreukázal existenciu dôvodov, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní a preto nie
je možné takéto podanie považovať za riadny návrh na obnovu konania“, by sa úplne poprel účel §
228 ods. 2 OSP, ktorý umožňuje podať návrh na obnovu konania v prípade právoplatného platobného

rozkazu, keďže podľa navrhovateľa odporca nevyužil možnosť podania odporu. Obnova konania je
mimoriadny opravný prostriedok, čo znamená, že ním možno napadnúť len právoplatné rozhodnutia
súdu. Otázka viny sa posudzuje zo striktne procesného hľadiska. Odporca nebol súdom poučený v
zmysle § 120 ods. 4 OSP. Navrhovateľ uvádza, že súd posúdil zmluvu s pohľadu spotrebiteľského
práva a vyhodnotil všetky podmienky ako prijateľné. Podľa názoru navrhovateľa je úplne prijateľná a
nespôsobujúca nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi spotrebiteľom a dodávateľom aj zmluvná

pokutapriznanánavrhovateľovivovýške0,66eurzakaždýdeňomeškaniaod21.03.2012dozaplatenia,
od 21.04.2012 do zaplatenia a od 21.05.2012 do zaplatenia. Zmluvná pokuta v peňažnom vyjadrení je
ročne vo výške 240,90 eur za jedno omeškanie platby vo výške nájomného 90 eur. V prípade odporcu je
pri dlhu 270 eur zmluvná pokuta za jeden rok vo výške 722,70 eur. Samozrejme odporca bol zaviazaný
platením aj ďalšej sankcie a to úrokov z omeškania vo výške 9% ročne. Z uvedeného vyplýva, že

odporca je sankcionovaný dvakrát a to zaplatením úrokov z omeškania a zaplatením zmluvnej pokuty a
preto majú za to, že takýmto spôsobom bola pohľadávka navrhovateľa vo výške 270 eur umelo, priam
„ úžernícky“ navýšená o 267%.

Zospisutunajšiehosúdusp.zn.13Ro/265/2014súdzistil,ženavrhovateľsapodanýmnávrhomdomáhal

vydania platobného rozkazu, ktorým by súd odporcu zaviazal zaplatiť sumu vo výške 270 eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 90 eur od 21.03.2012 do zaplatenia, zo sumy 90 eur
od 21.04.2012 do zaplatenia, zo sumy 90 eur od 21.05.2012 do zaplatenia a so zmluvnou pokutou v
sume 0,66 eur za každý deň omeškania od 21.03.2012 do zaplatenia, od 21.04.2012 do zaplatenia a
od 21.05.2012 do zaplatenia, pričom súd jeho návrhu vyhovel a dňa 29.07.2014 vydal platobný rozkaz

č.k. 13Ro/265/2014 -16, ktorý odporca prevzal dňa 16.09.2014 a ktorý nadobudol právoplatnosť a
vykonateľnosť dňa 02.10.2014.

Podľa § 228 ods. 1 písm. a), b) Občianskeho súdneho poriadku právoplatný rozsudok môže účastník
napadnúť návrhom na obnovu konania ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej

viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, pokiaľ môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci
alebo ak možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, pokiaľ môžu privodiť
pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

Podľa § 228 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku návrhom na obnovu konania môže účastník

napadnúť i právoplatné uznesenie, ktorým bol schválený zmier, ak možno dôvody obnovy podľa odseku
1 vzťahovať i na predpoklady, za ktorých sa zmier schvaľoval; to platí obdobne aj pre právoplatný
platobný rozkaz, rozkaz na plnenie, zmenkový platobný rozkaz a šekový platobný rozkaz.

Podľa § 230 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch

mesiacov od toho času, keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho
času, keď ho mohol uplatniť.

V zmysle § 234 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku návrh na obnovu konania súd uznesením buď
zamietne, alebo obnovu konania povolí.

Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno napadnúť len rozhodnutie súdu,
ktorénadobudloprávoplatnosť,lenztaxatívnestanovenýchdôvodovalenvzákonomstanovenejlehote.
Návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch mesiacov od toho času, keď ten, kto obnovu
navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť a popri všeobecných

náležitostiach ( §42 ods. 3) musí obsahovať aj označenie rozsudku, proti ktorému smeruje, dôvod
obnovy, skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že návrh je podaný včas, dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť
návrhu preukázať ako aj to, čoho sa navrhovateľ domáha. Subjektom oprávneným sa podanie odvolaniaje účastník pôvodného konania prípadne jeho právny nástupca z dôvodu singulárnej a univerzálnej
sukcesie ( § 92 OSP). Dôvody spôsobilé pripustiť obnovu konania sú taxatívne uvedené v
§ 228 ods. 1 OSP.

Ďalej je potrebné uviesť, že niektoré procesné úkony napr. opravné prostriedky, sú viazané na lehoty,
do ktorých majú byť vykonané, pre iné stanoví súd dobu a miesto, kedy a kde majú byť vykonané. Podľa
toho, kým sú stanovené, rozoznáva právna teória a prax lehoty vzťahujúce sa na vykonanie úkonu, ktoré
majú pre konanie zvláštnu dôležitosť. Preto ich súd nemôže ani skrátiť, ani predĺžiť, ani nahradiť lehotami

sudcovskými. Procesný úkon, pre ktorý je lehota stanovená zákonom, nemôže byť po jej uplynutí účinne
vykonaný.

Podľa § 230 ods. 1 OSP návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch mesiacov od času, keď ten,
kto obnovu konania navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď mohol uplatniť.
Možnosť podať návrh na obnovu konania je časovo obmedzená, pričom zákon stanovuje na podanie

návrhu jednak subjektívnu a jednak objektívnu lehotu. Subjektívna lehota na podanie návrhu na obnovu
konania trvá tri mesiace. Začiatok tejto lehoty plynie od času, keď sa ten, kto obnovu navrhuje, dozvedel
o dôvode obnovy, alebo keď mohol dôvod obnovy uplatniť. Lehoty (subjektívna a objektívna) na podanie
návrhu na obnovu konania sú lehotami zákonnými a nie je možné ich predĺžiť ani skrátiť. Preukázanie
skutočností, že subjektívna lehota na podanie návrhu na obnovu konania bola zachovaná, zaťažuje

toho, kto obnovu navrhuje. Stanovené lehoty sú lehotami procesnými, zákonnými. Zmeškanie lehoty
postupom podľa § 58 je vylúčené.

Súd uzatvára, že v danom prípade odporca nepreukázal súdu, že návrh na obnovu konania podal v
zákonomstanovenejtrojmesačnejlehote,keďsanestotožnilsjehotvrdením,žetátolehotazačalaplynúť

právoplatnosťou predmetného platobného rozkazu, keď sa o skutočnostiach uvádzaných v návrhu na
obnovu konania dozvedel na internete a to na stránkach spotrebiteľských združení. Súd poukazuje
na to, že skutočnosti, ktoré by podľa odporcu odôvodňovali povolenie obnovy, boli zverejnené na
internete a to nielen na stránkach občianskych združení, predmetom činnosti ktorých bola ochrana práv
spotrebiteľa ale dané skutočnosti mohol odporca zistiť aj z rozhodnutí súdov, ktoré sa takisto zverejňujú,

aj pred nadobudnutím právoplatnosti predmetného platobného rozkazu, teda odporcovi museli byť
tieto skutočnosti zrejmé aj v čase, kedy mohol použiť aj riadny opravný prostriedok proti vydanému
platobnému rozkazu, ktorý predstavoval časový úsek 15 dní od doručenia platobného rozkazu. Preto
súd návrh odporcu na obnovu konania zamietol z dôvodu, že subjektívna trojmesačná lehota na podanie
návrhu na obnovu konania uplynula.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého v
zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov
uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane

s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v

Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu.

Odvolanie musí obsahovať údaj, v akom rozsahu sa rozhodnutie napadá, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie
napadá a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( §205 Obč.

súd. por.).