Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, May 31, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/277/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1201899002
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1201899002.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: BRAXTON FACTORING, s.r.o., Nám. SNP
15, Banská Bystrica, zastúpeného advokátom JUDr. Lehelom Patassym, Koceľova 9, Bratislava,
proti odporcovi: ST. NICOLAUS - trade, a.s., Trnavská cesta 100, Bratislava, zastúpenému G.
Lehnert, k.s., Budova ORBIS, Rajská 7, Bratislava, o zaplatenie 126.043,95 eura, na odvolania
navrhovateľa a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 11C/140/2001-391, zo dňa

9.1.2011 a na odvolanie navrhovateľa proti dopĺňaciemu rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k.
11C/140/2001-437, zo dňa 16.3.2012, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd odvolanie navrhovateľa proti rozsudku súdu prvého stupňa č.k. 11C/140/2001-391,
zo dňa 9.1.2011, o d m i e t a.

II. Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa č.k. 11C/140/2001-391, zo dňa 9.1.2011, v spojení s

napadnutým dopĺňacím rozsudkom súdu prvého stupňa č.k. 11C/140/2001-437, zo dňa 16.3.2012,
zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom č.k. 11C/140/2001-391, zo dňa 9.1.2011, súd prvého stupňa uložil odporcovi
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 29.930,11 eura a žiadnemu účastníkovi konania nepriznal právo na
náhradu trov konania.

V odôvodnení uviedol, že návrhom doručeným súdu 2.8.1999 sa právny predchodca navrhovateľa
ZDROJ SPIŠ, akciová spoločnosť, Spišská Nová Ves (ďalej len ZDROJ SPIŠ, a.s.) pôvodne domáhal
vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcu vydať mu hnuteľné veci. Zmeneným návrhom,
ktorý súd prvého stupňa pripustil uznesením č.k. 11C/140/2001-179, zo dňa 16.12.2005, požadoval,
aby bol odporca zaviazaný zaplatiť mu 128.680,42 eura. Návrh na začatie konania odôvodil tým, že s

odporcom uzavrel rámcovú kúpnu zmluvu, ktorej základom bolo dodávanie potravinárskeho tovaru zo
strany odporcu. Za dodávky sa právny predchodca navrhovateľa zaviazal uhrádzať kúpnu cenu. Týmto
záväzkom mu voči odporcovi vznikol dlh. Odporca 16.6.1999 splnomocnil spoločnosť BKG Slovakia
a.s., aby ho zastupovala v celom rozsahu vo veci vymáhania pohľadávok, ktoré mal voči právnemu
predchodcovi navrhovateľa. Uvedená spoločnosť v ten deň splnomocnila súdneho exekútora JUDr.
Jána Borovského na zastupovanie vo veci vymáhania pohľadávky veriteľa (odporcu). Dňa 17.6.1999

odporca vzal prostredníctvom splnomocneného zástupcu BKG Slovakia a.s. s dohľadom zástupcu
exekútorského úradu hnuteľné veci patriace právnemu predchodcovi navrhovateľa: nákladné vozidlo
Renault Premium 340 4x2, EČV B. XXX P., automobilový príves PN-04-S, ŠPZ B. - XXX O., nízkozdvižný
elektrický vozík P.-XXX, B. XX P. XXX XXXX, nízkozdvižný elektrický vozík P.-XXX, B. XX P. XXX XXXX,
nízkozdvižný elektrický vozík P.-XXX, B. XX P. XXX XXXX, 2 kusy batérie FIAM TM 427/7 a tovarové
zásoby v celkovej hodnote 385.833,70,- Sk.Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní považoval v konaní za preukázané, že právny
predchodca navrhovateľa uzavrel s odporcom 28.8.1998 rámcovú kúpnu zmluvu č. 091/98. Jej
predmetom bola dodávka potravinárskeho tovaru. Podľa čl. III predmetnej zmluvy sa účastníci dohodli,

že predávajúcemu vzniká nárok na zaplatenie kúpnej ceny stanovenej v súlade s cenníkom tovaru
predávajúceho, ktorý bol súčasťou prílohy I. zmluvy dodaním tovaru do miesta dodania. Odporcovi
vznikol nárok na zaplatenie kúpnej ceny za dodaný tovar; kúpnu cenu však právny predchodca
navrhovateľa odporcovi neuhradil. Ďalej mal za preukázané, že 16.6.1999 splnomocnil odporca
spoločnosť BKG Slovakia a.s., aby ho táto spoločnosť zastupovala v celom rozsahu vo veci vymáhania

pohľadávok, ktoré mal voči právnemu predchodcovi navrhovateľa. Uvedená spoločnosť v ten deň
splnomocnila na zastupovanie v predmetnej veci súdneho exekútora JUDr. Q. A.. Dňa 17.6.1999
odporca vzal prostredníctvom splnomocneného zástupcu BKG Slovakia a.s. s dohľadom zástupcu
exekútorského úradu hnuteľné veci patriace právnemu predchodcovi navrhovateľa: nákladné vozidlo
Renault Premium 340 4x2, Z. B. XXX P., automobilový príves W.-XX-B., Š. B. - XXX O., nízkozdvižný
elektrický vozík P.-XXX, B. XX P. XXX XXXX, nízkozdvižný elektrický vozík P.-XXX, B. XX P. XXX

XXXX, nízkozdvižný elektrický vozík P.-XXX, B. XX P. XXX XXXX, 2 kusy batérie FIAM TM 427/7 a
tovarové zásoby v celkovej hodnote 385.833,70,- Sk. Skonštatoval, že v časti zaplatenia 385.833,70,-
Sk za tovarové zásoby vzal právny predchodca navrhovateľa návrh späť v celom rozsahu a žiadal
konanie o tejto časti zastaviť, preto uznesením č.k. 11C/140/01-169, zo dňa 12.04.2005, právoplatným
30.5.2005, konanie o tejto časti zastavil. Zmluvou o postúpení pohľadávky z 5.8.2003 uzavretej medzi

ZDROJ SPIŠ, a.s. ako postupcom a spoločnosťou GLOBE METAL & ALLOAYS LLC, ako postupníkom
prešla pohľadávka, ktorá bola predmetom tohto konania, na GLOBE METAL & ALLOAYS LLC. Zmluvou
o postúpení pohľadávky zo 16.8.2005 medzi spoločnosťou GLOBE METAL & ALLOAYS LLC, ako
postupcom a spoločnosťou BRAXTON FACTORING, s.r.o., ako postupníkom prešla táto pohľadávka na
BRAXTON FACTORING, s.r.o., Nám. SNP 15, Banská Bystrica (navrhovateľ).

Súd prvého stupňa mal za to, že odporca si zobral tovar v súlade s predmetnou kúpnou zmluvou,
ktorá bola platným právnym úkonom, čo bolo vyslovené rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn.
3Cb/435/2000. Právny predchodca navrhovateľa sa pôvodne domáhal vydania vecí; neskôr, keďže veci
už neexistovali, žiadal, aby odporca zaplatil 126.043,95 eura, čo malo zodpovedať hodnote odobratých

hnuteľných vecí (motorového vozidla Renault Premium 340 4x2 a aut. prívesu). Dokazovaním zistil, že
medzi odporcom ako veriteľom a dlžníkom ZDROJ SPIŠ, a.s., bol zmluvný vzťah, ktorým si zmluvné
strany dohodli, že ak kupujúci neuhradí svoje splatné záväzky, má odporca ako veriteľ právo uspokojiť
sa z tovaru a hnuteľného majetku dlžníka. Zastával názor, že k odňatiu hnuteľných vecí došlo na základe
nespornej pohľadávky odporcu ešte v čase, keď nebol na pôvodného navrhovateľa ZDROJ SPIŠ, a.s.

vyhlásenýkonkurzaodporcaneporušilžiadnezmluvnépodmienkyaniprávnypredpis.Spornámohlabyť
len výška pohľadávky odporcu a odňatých hnuteľných vecí, avšak stotožnil sa s rozsudkom Krajského
súdu v Košiciach č.k. 3Cb/435/2000-151, zo dňa 28.10.2009, ktorý ustálil výšku pohľadávky odporcu na
96.113,84eura.Pokiaľideohodnotuvecí,ktoréslúžilinauspokojeniedlhu,súdprvéhostupňapovažoval
za primeranú hodnotu vecí tak, ako boli vyčíslené v znaleckom posudku vypracovanom Ing. V. V., ktorý

účastníci nenamietali a ktorý považoval za vierohodný (celková cena vozidla Renault Premium 340 4x2
predstavovala 2.865.400,- Sk; celková cena automobilového prívesu izoterm W.-XX-B. predstavovala
931.800,- Sk). Považoval za spravodlivé a primerané, aby odporca zaplatil navrhovateľovi rozdiel medzi
súdom určenou výškou jeho pohľadávky a hodnotou odporcom odňatých vecí. Vzhľadom na to, že si
navrhovateľakonárokpočiastočnomspäťvzatínávrhuuplatnil126.043,95eura(cenuvozidlaaprívesu),

pričom pohľadávka odporcu voči právnemu predchodcovi navrhovateľa určená rozsudkom Krajského
súdu v Košiciach č.k. 3Cb/435/2000-151, zo dňa 28.10.2009, činila 96.113,84 eura, súd prvého stupňa
odporcovi uložil povinnosť uhradiť rozdiel predstavujúci sumu 29.930,11 eura v zmysle § 409, § 448
ods. 1, § 369 ods. 1, 502 ods. 1 Obchodného zákonníka a § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Záverom v odôvodnení skonštatoval, že vo zvyšku návrh zamietol. O trovách rozhodol v zmysle § 142

ods. 2 O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože ani jeden z
účastníkov konania nedosiahol vo veci úspech odôvodňujúci priznanie práva na náhradu trov konania.

Proti rozsudku podal odporca odvolanie a žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a
návrh zamietnuť; súdu prvého stupňa vyčítal, že nedostatočne odôvodnil, z akých dôvodov považoval

navrhovateľom požadovanú sumu 126.043,95 eura za preukázanú a oprávnenú. V napadnutom
rozsudku len uviedol, že pri rozhodovaní vychádzal z hodnoty vozidla Renault Premium 340 4x2
a prívesu izoterm A. N. XXV tak, ako boli vyčíslené v znaleckom posudku vypracovanom Ing. V.
V.. Znalecké posudky vypracované Ing. V. V. predložil navrhovateľ a nie je pravdou, že by s týmitoznaleckými posudkami kedykoľvek v priebehu konania vyslovil súhlas; naopak, predložil znalecké
posudky č. 026/99 a č. 027/99 z 8.9.1999, vypracované znalcom Ing. Ľ. S., v zmysle ktorých bola
hodnota odobraných hnuteľných vecí celkovo 96.262,36 eura, čiže vo výške odlišnej (nižšej), než podľa

znaleckých posudkov predložených navrhovateľom. Namietal, že súd prvého stupňa v odôvodnení
opomenul uviesť, z akého dôvodu sa v plnom rozsahu stotožnil so znaleckými posudkami predloženými
navrhovateľom napriek tomu, že on predložil rovnako relevantný dôkaz - znalecké posudky, ktoré však
indikovali iné hodnoty hnuteľných vecí; v prípade, ak mal pochybnosti o jeho znaleckých posudkoch,
mal takýto záver v rozsudku odôvodniť. Napriek záveru súdu prvého stupňa, že rámcová kúpna

zmluva bola platným právnym úkonom a odporca neporušil žiadne zmluvné podmienky ani právny
predpis, súd prvého stupňa neprihliadol na dojednanie čl. IV bod 5 zmluvy, v zmysle ktorého sa
zmluvné strany dohodli, že hodnota odobratého tovaru alebo iných hnuteľných vecí sa určí vo výške
zodpovedajúcej najnižšej cene, za akú sa takýto alebo porovnateľný tovar alebo hnuteľné veci obvykle
predávajú v čase odobratia, zníženej podľa okolností až o 30 %. Keďže mal za zrejmé, že odporca
postupoval pri odoberaní v súlade so zmluvne dohodnutými podmienkami, pričom z dôvodov na strane

navrhovateľa nebolo možné už pri odoberaní hnuteľných vecí zistiť ich skutočnú hodnotu, bolo plne
dôvodné postupovať podľa čl. IV bod 5 zmluvy a znížiť hodnotu odobratých hnuteľných vecí o 30 %.
Ozrejmil, že význam tohto dojednania bol taký, že zníženie najnižšej trhovej ceny odobratých vecí mu
malo umožniť ich rýchle speňaženie a tak dosiahnuť faktickú nápravu stavu, zapríčineného neplatením
záväzkov právneho predchodcu navrhovateľa. Poznamenal, že bez ohľadu na to, z ktorých znaleckých

posudkov by súd prvého stupňa vychádzal, v prípade zohľadnenia platných dojednaní medzi stranami
bola priemerná trhová hodnota odobratých hnuteľných vecí určená znaleckými posudkami po jej znížení
o 30 % stanovená na 74.047,97 eura (70 % z 96.262,36 eura podľa znaleckých posudkov Ing. Ľ. S.)
až 96.956,88 eura (70 % zo 126.043,95 eura podľa znaleckých posudkov Ing. V. V.). Uviedol, že medzi
vypracovanými znaleckými posudkami je rozdiel iba v stanovenej hodnote odobratých hnuteľných vecí

a časový odstup medzi dátumami vypracovania týchto posudkov nemohol významnejšie vplývať na
stanovenie hodnoty predmetných hnuteľných vecí, pretože neboli užívané odo dňa ich odobratia až do
ich speňaženia na dražbe, a teda ich hodnota sa neznížila. Keďže Ing. Ľ.Í. S. vypracoval predmetné
znalecké posudky podľa znaleckého štandardu v znení metodického pokynu Ministerstva spravodlivosti
SR z 26.11.1993 pod č. 12 987/93-50 pre znalcov z odboru cestná doprava, týmito znaleckými

posudkami bola stanovená trhová hodnota odobratých hnuteľných vecí, čiže stredný priemer z možného
rozpätia predajných cien. Zdôraznil, že ním predložené znalecké posudky dokladajú najnižšiu trhovú
hodnotu odobratých vozidiel, pretože z podstaty veci logicky vyplýva, že trhová hodnota predstavuje
najnižšiu cenu, za akú sa daná hnuteľná vec reálne dá predať na trhu. Z uvedeného mu vyplynulo,
že preukázateľne najnižšia cena týchto vecí, za akú sa obvykle predávali v čase ich odobratia, bola

riadne doložená len ním. Súd prvého stupňa však dospel na základe vykonaných dôkazov k odlišným
skutkovým zisteniam, pretože nevychádzal zo znaleckých posudkov vypracovaných Ing. Ľ. S., pritom z
nich vychádzať mal, nakoľko podľa čl. IV bod 5 rámcovej kúpnej zmluvy si strany dohodli, že hodnota
odobratých hnuteľných vecí sa určí vo výške zodpovedajúcej najnižšej cene, za akú sa takýto alebo
porovnateľný tovar alebo hnuteľné veci obvykle predávajú v čase odobratia, t.j. najnižšej trhovej cene,

t.j. cene určenej podľa znaleckých posudkov Ing. Ľ. S., ktoré stanovili (najnižšiu) trhovú cenu týchto vecí.
Z uvedeného vyvodil, že súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam a pri vychádzaní z hodnoty hnuteľných vecí preukázaných znaleckými posudkami
Ing. Ľ. S. a po jej znížení o 30 % na 74.047,97 eura (70 % z 96.262,36 eura), mal návrh zamietnuť;
pokiaľ rozhodol inak, vychádzalo jeho rozhodnutie z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal

tiež na skutočnosť, že síce z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd prvého stupňa zamietol návrh v
časti istiny 96.113,84 eura, avšak vo výroku rozsudku o tejto časti žalovanej sumy opomenul rozhodnúť.

Proti rozsudku podal odvolanie aj navrhovateľ a žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie
konanie. Uviedol, že súd prvého stupňa v zmysle odôvodnenia rozsudku mal za to, že rámcová kúpna

zmluva, na základe ktorej odporca odobral spoločnosti ZDROJ SPIŠ, a.s. hnuteľné veci, je platný právny
úkonazaviazanieodporcunaúhradu29.930,11eurajespravodlivéaprimerané.Vovzťahuknamietanej
neplatnosti čl. IV rámcovej zmluvy a konštatovaniu súdu prvého stupňa, že odporca si zobral tovar
v súlade s predmetnou zmluvou, ktorá bola platným právnym úkonom, čo bolo vyslovené rozsudkom
Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Cb/435/2000, považoval v prvom rade za nutné uviesť, že Krajský

súd v Košiciach vo svojom rozsudku otázku odobratia tovaru odporcom, resp. platnosť rámcovej kúpnej
zmluvy neriešil vôbec, a v rámci incidenčného sporu riešil len pravosť a výšku uplatnenej pohľadávky
odporcu v konkurznom konaní. Mal za to, že súd prvého stupňa nesprávne posúdil namietanú neplatnosť
rámcovej kúpnej zmluvy (v časti upravujúcej odobratie tovaru a iných hnuteľných vecí) a trval natom, že jej čl. IV je neplatný z dôvodu neurčitosti podľa § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka a podľa
§ 39 Občianskeho zákonníka z dôvodu obchádzania obsahu a účelu zákona a z toho dôvodu bolo
odobratie hnuteľných vecí v rozpore so zákonom. Neurčitosť zmluvného dojednania videl v tom, že

predmetný článok nešpecifikuje konkrétne veci, ani spôsob, akým by sa mali tieto veci určiť a preto
nemá určený, resp. ani len určiteľný predmet plnenia. Ďalšiu neurčitosť, až zmätočnosť mal danú
tým, že podľa formulácie bodu 5 čl. IV predmetnej zmluvy nie je jasné, či sa odobraté hnuteľné veci
použijú ako náhradné plnenie, t.j. či sa odporca mal stať odobratím ich vlastníkom, alebo či ich mal
speňažiť a z výťažku potom uspokojiť svoju pohľadávku. Upriamil pozornosť na odporcovo vyjadrenie

z 19.5.2003, v ktorom tvrdil, že odobraté veci boli predmetom plnenia, avšak rámcová kúpna zmluva
stanovuje, že účelom ich odobratia bolo čo najskôr uspokojiť predávajúceho (odporcu) predajom vecí;
zmluva tak stanovuje dve varianty postupu, ktoré si navzájom odporujú. Bol tiež názoru, že čl. IV
zmluvy obchádza obsah a účel zákona, keďže predstavuje formuláciu tzv. prepadnej klauzuly, ktorá sa
považuje za neplatnú, pričom tento stav je už toho času výslovne vyjadrený aj v Občianskom zákonníku.
Dôvodil ďalej, že súdom prvého stupňa vypočítaná suma 29.930,11 eura je nesprávna, neprimeraná a

v neposlednom rade nespravodlivá a poznamenal, že je pravdou, že Krajský súd v Košiciach v rámci
incidenčného sporu určil, že pohľadávka odporcu vo výške 96.113,84 eura je oprávnená ako pohľadávka
IV. triedy v konkurznom konaní vedenom proti úpadcovi ZDROJ SPIŠ, a.s., avšak súd prvého stupňa
pri svojom výpočte vôbec nevzal do úvahy skutočnosť, že z odporcom prihlásenej a Krajským súdom v
Košiciach určenej pohľadávky v celkovej výške 96.113,84 eura bol odporca uspokojený v konkurznom

konaní proti úpadcovi ZDROJ SPIŠ, a.s., sumou 7.292,61 eura na základe rozvrhového uznesenia; pri
svojom výpočte taktiež nevzal do úvahy skutočnosť, že z odporcom prihlásenej a Krajským súdom v
Košiciach určenej pohľadávky 96.113,84 eura bol odporca uspokojený vo výške 61.593,03 eura, ako to
sám odporca uviedol vo svojom vyjadrení doručenom súdu prvého stupňa 17.3.2010, a taktiež to uviedol
v konaní pred Krajským súdom v Košiciach (strana 2 rozsudku sp. zn. 3Cb/435/2000). Záverom uviedol,

žeakbysúdprvéhostupňazohľadnilvyššieuvedenéskutočnosti,pohľadávkaodporcubypredstavovala
27.228,20 eura.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu (navrhovateľa) žiadal odmietnuť odvolanie navrhovateľa v zmysle §
218 ods. 1 písm. b) O.s.p., nakoľko na jeho podanie nie je oprávnený. Súd prvého stupňa napadnutým

rozsudkom zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 29.930,11 eura a rozhodol tak v celom
rozsahu v prospech navrhovateľa; účastníkom oprávneným na podanie odvolania je však iba účastník
konania, v neprospech ktorého znie výrok a odvolanie nemôže podať ten účastník konania, ktorému súd
vo svojom rozhodnutí vyhovel. Navrhovateľ preto nie je oprávnený na podanie odvolania proti tomuto
rozsudku. Nesúhlasil s názorom navrhovateľa, že dojednanie podľa čl. IV rámcovej kúpnej zmluvy je

neplatné z dôvodu neurčitosti podľa § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka a z dôvodu obchádzania
obsahu a účelu zákona podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že v čl. IV bod 3 a bod 5 rámcovej
kúpnej zmluvy si zmluvné strany podrobne dojednali, že odporca bol oprávnený odobrať spoločnosti
ZDROJ SPIŠ, a.s., jeho tovar (keďže v zmysle čl. IV bod 1 bola dojednaná v prospech odporcu výhrada
vlastníctva k tomuto tovaru) a iné hnuteľné veci podľa vlastného výberu v takej hodnote, ktorá sa

rovná súčtu kúpnej ceny, so zaplatením ktorej bol kupujúci v omeškaní, splatnej zmluvnej pokuty a
nákladov v súvislosti s výkonom tohto práva. Bol názoru, že navrhovateľ si pravdepodobne zamieňa túto
zmluvu o osobitnom spôsobe uspokojenia so záložnou zmluvou, ktorú však zmluvné strany neuzavreli
a ani nemali vôľu takú zmluvu uzavrieť. Zmluvné strany si jasne, zrozumiteľne a podrobne dohodli
spôsob uspokojenia a to v súlade s § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. K navrhovateľovmu tvrdeniu,

že predmetná zmluva obsahovala dve varianty postupu, ktoré si navzájom odporujú, konštatoval, že
zo znenia čl. IV bod 5 rámcovej kúpnej zmluvy zjavne vyplýva, že odobratím tovaru alebo iných
hnuteľných vecí sa iným spôsobom plní záväzok kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu (predmet plnenia),
pričom nasledujúca veta tohto dojednania uvádza spôsob určenia hodnoty odobratého tovaru alebo
hnuteľných vecí, a nie spôsob uspokojenia záväzku ZDROJ SPIŠ, a.s. Zastával názor, že navrhovateľ

bližšie nešpecifikuje, ktoré dojednania uvedené v čl. IV považuje za formuláciu prepadnej klauzuly;
zmluvné strany neuzavreli zmluvu o zabezpečovacom prevode práva v zmysle § 553 nasl. Občianskeho
zákonníka a ani inú dohodu o zabezpečení záväzkov spoločnosti voči odporcovi (čo je zrejmé z obsahu
tohto dojednania). Naviac rámcová kúpna zmluva bola uzatvorená pred účinnosťou § 553c ods. 2
Občianskeho zákonníka dňa 28.8.1998. Pritom podľa § 879j Občianskeho zákonníka sa ustanoveniami

tohto zákona spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1.1.2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako
aj nároky z nich vzniknuté pred 1.1.2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov. Vyjadril
presvedčenie, že na tento prípad sa tak § 553c ods. 2 Občianskeho zákonníka zjavne nevzťahuje a
preto považoval záver navrhovateľa o neplatnosti dojednania čl. IV pre rozpor so zákonom za nesprávny.Uviedol, že obsahom čl. IV rámcovej kúpnej zmluvy bolo osobitné dojednanie o inom splnení záväzku
spoločnosti ZDROJ SPIŠ, a.s. ako zaplatením kúpnej ceny. Súhlasil s názorom, že Krajský súd v
Košiciachsavrozsudkusp.zn.3Cb/435/2000výslovnenevyjadrovalkplatnostirámcovejkúpnejzmluvy,

avšak vyslovil, že pohľadávka odporcu 96.113,84 eura je dôvodná a oprávnená a dodal, že Najvyšší
súd SR v rozsudku č.k. 4 Obo 11/2010-173, zo dňa 30.3.2011, rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach
potvrdil. Poznamenal, že v konkurznom konaní nebol uspokojený v sume 7.292,61 eura (ako to uviedol
navrhovateľ), ale len v sume 5.465,99 eura a v súlade s čl. IV rámcovej kúpnej zmluvy sa uspokojil
vo výške 61.593,03 eura (ide pritom o cenu, za ktorú odobraté veci predal; pre účely uspokojenia

pohľadávky odporcu voči spoločnosti ZDROJ SPIŠ, a.s. bola však táto cena nerozhodná, nakoľko podľa
čl. IV bod 5 rámcovej kúpnej zmluvy bola rozhodná hodnota týchto vecí, ktorú bolo možné v danom
prípade znížiť až o 30 %), pričom navrhovateľ navrhol tieto sumy spočítať a potom o ne znížiť sumu
pohľadávky odporcu v sume 96.113,84 eura, čím navrhovateľ dospel k údajne oprávnenej pohľadávke
odporcu 27.228,20 eura. Tento výpočet navrhovateľa považoval za zjavne nesprávny, a to bez ohľadu
na to, či je nárok navrhovateľa oprávnený. Nesprávnosť vyššie uvedeného výpočtu spočíva v tom, že

navrhovateľ na jednej strane tvrdí, že odporca sa odobratím vecí spoločnosti ZDROJ SPIŠ, a.s. uspokojil
neoprávnene, zároveň na druhej strane tvrdí, že súd prvého stupňa mal vychádzať z toho, že k takémuto
uspokojeniu odporcu platne došlo. Navrhovateľ si tak vo svojej vlastnej argumentácii odporuje tvrdením,
že dve navzájom nezlučiteľné skutočnosti existujú zároveň. K nesprávnemu tvrdeniu navrhovateľa, že
bol v konkurznom konaní uspokojený v sume 7.292,61 eura uviedol, že v skutočnosti bol v zmysle

opatrenia Krajského súdu v Košiciach č.k. 4K/162/1999-250, zo dňa 21.7.2011, uspokojený len sumou
5.465,99 eura, pričom suma 1.826,62 eura bola týmto opatrením uvoľnená v prospech správcu úpadcu
ZDROJ SPIŠ, a.s. a zúčtovaná na náhradu doposiaľ neuhradených nákladov spojených s udržiavaním
a správou konkurznej podstaty. Mal za to, že v konaní preukázal (znaleckými posudkami vypracovanými
Ing. Ľ. S.), že priemerná trhová hodnota odobratých hnuteľných vecí po jej znížení o 30 % bola 74.047,97

eura, ale v konkurznom konaní bol uspokojený sumou 5.465,99 eura, t.j. spolu 79.513,96 eura; jeho
pohľadávka voči spoločnosti ZDROJ SPIŠ, a.s. bola pritom vyššia, t.j. 96.113,84 eura. Ani oprávneným
odobratím veci v zmysle rámcovej kúpnej zmluvy nebola tak jeho pohľadávka uspokojená v celom
rozsahu a preto pokiaľ sa navrhovateľ domáhal náhrady hodnoty týchto vecí, súd prvého stupňa mal
návrh ako nedôvodný zamietnuť.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu (odporcu) zhodne ako v podanom odvolaní zopakoval, že čl.
IV rámcovej kúpnej zmluvy je neplatný podľa § 37 ods. 2 a § 39 Občianskeho zákonníka; keďže čl.
IV rámcovej kúpnej zmluvy je neplatný, otázka stanovenia ceny hnuteľných vecí, ktoré boli zo strany
odporcu odobraté (t.j. zníženie ceny podľa dojednaní rámcovej kúpnej zmluvy), je irelevantná.

Napadnutým dopĺňacím rozsudkom č.k. 11C/140/2001-437, zo dňa 16.3.2012, súd prvého stupňa návrh
vo zvyšku zamietol s tým, že o trovách konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
V odôvodnení uviedol, že rozsudkom č.k. 11C/140/2001-391, zo dňa 9.11.2011, uložil odporcovi
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu 29.930,11 eura, avšak nerozhodol o zvyšku uplatneného nároku

navrhovateľa. V uvedenom rozsudku konštatoval, že považuje za spravodlivé a primerané, aby odporca
zaplatil navrhovateľovi rozdiel medzi súdom určenou výškou jeho pohľadávky a hodnotou odporcom
odňatých vecí. Vzhľadom na to, že ako nárok si navrhovateľ po čiastočnom späťvzatí návrhu uplatnil
126.043,95 eura, pričom pohľadávka odporcu voči navrhovateľovi priznaná rozsudkom Krajského súdu
v Košiciach č.k 3Cb/435/2000-151, zo dňa 28.10.2009, činila 96.113,84 eura, rozdiel predstavujúci

29.930,11 eura (126.043,95 - 96.113,84 = 29.930,11) súd prvého stupňa uložil uhradiť navrhovateľovi;
zvyšok uplatneného nároku vo výške 96.113,84 preto v zmysle § 166 ods. 1 a 2 O.s.p. považoval za
potrebné zamietnuť.

Proti dopĺňaciemu rozsudku podal navrhovateľ odvolanie s totožnými dôvodmi, aké uviedol v odvolaní

z 27.12.2011 a mal za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozsudok súdu prvého stupňa č.k. 11C/140/2001-391, zo dňa 9.1.2011 v spojení
s napadnutým dopĺňacím rozsudkom vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci; z uvedeného
dôvodu žiadal rozsudok č.k. 11C/140/2001-391, zo dňa 9.1.2011 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k.
11C/140/2001-437, zo dňa 16.3.2012 zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa proti dopĺňaciemu rozsudku žiadal rozsudok súdu
prvého stupňa č.k. 11C/140/2001-391, zo dňa 9.1.20011, zmeniť a návrh zamietnuť; zopakoval svojuargumentáciu prezentovanú v jeho odvolaní a v jeho vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa proti rozsudku
č.k. 11C/140/2001-391, zo dňa 9.1.2011.

Odvolacísúd,ktorýbolviazanýrozsahomadôvodmiodvolaní(§212ods.1O.s.p.)preskúmalnapadnutý
rozsudok č.k. 11C/140/2001-391, zo dňa 9.1.2011, v spojení s napadnutým dopĺňacím rozsudkom
č.k. 11C/140/2001-437, zo dňa 16.3.2012, prejednal odvolania navrhovateľa a odporcu bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že navrhovateľ nie je oprávnený na podanie
odvolania proti rozsudku súdu prvého stupňa č.k. 11C/140/2001-391, zo dňa 9.1.2011 a ďalej, že

napadnutý rozsudok č.k. 11C/140/2001-391, zo dňa 9.1.2011, v spojení s napadnutým dopĺňacím
rozsudkom č.k. 11C/140/2001-437, zo dňa 16.3.2012, je potrebné zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie.

I.

Podľa § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na

odvolanie nie je oprávnený.

Oprávnenie na podanie odvolania nemá účastník konania bez ďalšieho; z povahy odvolania ako
riadneho opravného prostriedku vyplýva, že odvolanie môže podať len ten účastník, ktorému nebolo
rozhodnutím súdu prvého stupňa v celom rozsahu vyhovené, prípadne ktorému bola rozhodnutím

spôsobená iná určitá ujma na jeho právach. Rozhodujúci je pritom výrok rozhodnutia súdu prvého
stupňa, pretože existenciu možnej ujmy možno hodnotiť len z procesného hľadiska. Pri tomto hodnotení
sa neprihliada na subjektívne presvedčenie účastníka konania, ale na objektívnu skutočnosť, že
rozhodnutím súdu mu bola spôsobená určitá ujma, ktorú možno odstrániť zrušením alebo zmenou
napadnutého rozhodnutia (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 9.11.2010, sp. zn. 5 Cdo 215/2010).

Prípustnosť odvolania má teda vo všeobecnosti nielen stránku objektívnu, ale aj stránku subjektívnu.
Subjektívna stránka prípustnosti odvolania sa viaže na osobu konkrétneho odvolateľa a zohľadňuje
osobný aspekt toho, kto podáva odvolanie - či je u neho daný dôvod, ktorý ho oprávňuje podať odvolanie
(hoci aj proti rozhodnutiu objektívne napadnuteľnému týmto opravným prostriedkom); takým dôvodom je
skutočnosť, že rozhodnutím súdu prvého stupňa bol odvolateľ po procesnej stránke negatívne dotknutý

a bola mu spôsobená ujma dopadajúca na jeho pomery. Posúdenie subjektívnej prípustnosti odvolania
vo všeobecnosti predchádza posúdeniu objektívnej prípustnosti odvolania.

Proti rozsudku č.k. 11C/140/2001-391, zo dňa 9.1.2011, ktorým súd prvého stupňa uložil odporcovi
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 29.930,11 eura, môže podať odvolanie len odporca; navrhovateľ právo

podať odvolanie nemá, nakoľko mu nebola výrokom uvedeného rozhodnutia spôsobená ujma na jeho
procesných právach a preto navrhovateľ nebol osobou subjektívne oprávnenou na podanie odvolania.
Súd prvého stupňa až následne dopĺňacím rozsudkom č.k. 11C/140/2001-437, zo dňa 16.3.2012, návrh
vo zvyšku zamietol. Odvolací súd na uvedenom základe odvolanie navrhovateľa proti rozsudku súdu
prvého stupňa č.k. 11C/140/2001-391, zo dňa 9.1.2011 podľa § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p. odmietol.

II.

Z obsahu spisu a z doposiaľ vykonaného dokazovania je nesporné, že medzi právnym predchodcom
navrhovateľa ZDROJ SPIŠ, a.s. a odporcom bola dňa 28.8.1998 uzavretá rámcová kúpna zmluva

č. 091/98, ktorej predmetom bola dodávka potravinárskeho tovaru. Podľa čl. III predmetnej zmluvy
sa účastníci dohodli, že predávajúcemu vzniká nárok na zaplatenie kúpnej ceny stanovenej v súlade
s cenníkom tovaru predávajúceho, ktorý bol súčasťou prílohy I. zmluvy dodaním tovaru do miesta
dodania. Odporcovi vznikol nárok na zaplatenie kúpnej ceny za dodaný tovar; kúpnu cenu však
právny predchodca navrhovateľa odporcovi neuhradil. Dňa 17.6.1999, ešte pred vyhlásením konkurzu

(13.7.1999) na spoločnosť ZDROJ SPIŠ, a.s., odporca odobral z priestorov spoločnosti ZDROJ SPIŠ,
a.s. prostredníctvom splnomocneného zástupcu BKG Slovakia a.s. a pod dohľadom exekútorského
úradu JUDr. Jána Borovského hnuteľné veci patriace právnemu predchodcovi navrhovateľa: nákladné
vozidlo Renault Premium 340 4x2, Z. B. XXX P., automobilový príves PN-04-S, ŠPZ SN - 064 YA,
nízkozdvižný elektrický vozík P.-XXX, B. XX P. XXX XXXX, nízkozdvižný elektrický vozík P.-XXX, B.

XX P. XXX XXXX, nízkozdvižný elektrický vozík P.-XXX, B. XX P. XXX XXXX, 2 kusy batérie FIAM TM
427/7 a tovarové zásoby v celkovej hodnote 385.833,70,- Sk. Urobil tak na podklade rámcovej kúpnej
zmluvy (čl. IV bod 5), podľa ktorej je predávajúci oprávnený odobrať kupujúcemu tovar a iné hnuteľné
veci podľa vlastného výberu a to v takej hodnote, ktorá sa rovná súčtu kúpnej ceny, s ktorej zaplatením jekupujúci v omeškaní. V zmysle uvedenej zmluvy sa odobratím tovaru alebo iných hnuteľných vecí „iným
spôsobom“ plní záväzok kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu. Pôvodný navrhovateľ (správca konkurznej
podstaty úpadcu ZDROJ SPIŠ, a.s.) sa návrhom na začatie konania doručeným súdu prvého stupňa

2.8.1999 domáhal vydania odobratých hnuteľných veci dôvodiac, že odporca nemal platný právny titul
na uskutočnenie takéhoto uspokojovania svojej pohľadávky voči úpadcovi. Zmeneným návrhom a po
čiastočnom späťvzatí návrhu žiadal odporcu zaviazať na zaplatenie 126.043,95 eura titulom vydania
bezdôvodného obohatenia, nakoľko v priebehu konania zistil, že odporca previedol hnuteľné veci na iné
subjekty a vydanie hnuteľných vecí od odporcu by nebolo možné; žalovaná čiastka pozostáva zo sumy

2.865.400,- Sk (95.113,85 eura) za odobraté motorové vozidlo Renault Premium 340 4x2 a zo sumy
931.800,- Sk (30.930,09 eura) za odobratý izotermický automobilový príves W.-XX-B., tak ako bola ich
všeobecná cena určená v znaleckom posudku vypracovanom Ing. V. V.Č., znalcom z odboru cestná
doprava, ktorý predložil navrhovateľ.

Z obsahu pripojeného spisu sp. zn. 3Cb/435/2000 je zrejmé, že Krajský súd v Košiciach uznesením č.k.

4K/162/1999-9, zo dňa 13.7.1999, vyhlásil konkurz na majetok úpadcu ZDROJ SPIŠ, a.s. a odporca
prihlásildokonkurznéhokonaniasvojupohľadávkuprotiúpadcovipodmienečnevovýške3.863.067,50,-
Sk, resp. 2.007.515,80,- Sk ako pohľadávku štvrtej triedy (pohľadávka vznikla titulom nezaplatenia
kúpnej ceny z rámcovej kúpnej zmluvy č. 091/98, pričom na jej čiastočné uspokojenie odporca odobral
úpadcovi hnuteľné veci). Na prieskumnom pojednávaní konanom 12.5.2000 správkyňa konkurznej

podstaty úpadcu poprela túto pohľadávku v celom rozsahu z dôvodu, že odporca neuplatnil pohľadávku
podmienečne v zmysle § 20 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, ale alternatívne, čo platná
právna úprava nepripúšťa. Odporca v procesnom postavení navrhovateľa podal 7.6.2000 na Krajskom
súde v Košiciach návrh na určenie, že jeho pohľadávka prihlásená v konkurznom konaní vedenom na
Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 4K/162/1999 proti úpadcovi ZDROJ SPIŠ, a.s., je v celkovej

výške3.863.067,50,-Skazapodmienky,žesúdnyspormedzinímaúpadcomovydaniehnuteľnýchveci
vedený na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 24Cb/280/1999 (aktuálne konanie vedené pod sp.
zn. 11C/140/2001) skončí tak, že súd nevyhovie návrhu, je vo výške 2.007.515,80,- Sk, je pohľadávkou
štvrtej triedy a je v súlade s právom; predmetným návrhom inicioval tzv. konanie o určenie pravosti,
výšky a poradia popretej pohľadávky.

Krajský súd v Košiciach rozsudkom č.k. 3Cb/435/2000-151, zo dňa 28.10.2009, určil, že pohľadávka
navrhovateľa (v predmetnom konaní odporca) vo výške 96.113,84 eura popretá v konkurze vedenom
na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 4K/162/1999 vo veci úpadcu ZDROJ SPIŠ, a.s. je oprávnená
ako pohľadávka štvrtej triedy; konanie v časti o zaplatenie 32.116,51 eura zastavil. Z odôvodnenia

rozhodnutia vyplýva, že navrhovateľ sa návrhom domáhal, aby súd určil, že jeho pohľadávka je v
celkovejvýške3.863.067,50,-Sk(128.230,35eura)azapodmienky,žesúdnysporovydaniehnuteľných
vecí vedený na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 24Cb/280/1999 skončí tak, že súd nevyhovie
návrhu, je potom vo výške 2.007.515,80,- Sk (66.637,32 eura) pohľadávkou štvrtej triedy a je v súlade
s právom. Z nesporných tvrdení účastníkov konania a predložených dôkazov Krajský súd v Košiciach

dospel k záveru, že navrhovateľovi ako veriteľovi vzniklo právo na zaplatenie kúpnej ceny dodaného
tovaru 2.662.344,90,- Sk, úrokov z omeškania 125.676,10,- Sk a zmluvnej pokuty 107.504,40,- Sk, spolu
2.895.525,40,-Sk(96.113,84eura).Navrhovateľdodalkupujúcemupotravinárskytovaranavrhovateľovi
vzniklo v súlade so zmluvou právo na zaplatenie kúpnej ceny tovaru vrátane nevrátených obalov
2.686.992,50,-Sk, ktorá sa v dôsledku započítania pohľadávky úpadcu z titulu nekvalitne dodaného

tovaru znížila o 24.647,60,- Sk. Mal za to, že navrhovateľ ako konkurzný veriteľ dôvodne prihlásil do
konkurzu uvedenú pohľadávku, a preto návrhu vyhovel; nestotožnil sa s dôvodmi popretia pohľadávky a
skutočnosť, že navrhovateľ poukázal na prebiehajúce konanie o nároku správkyne konkurznej podstaty
proti navrhovateľovi o vydanie veci, nemalo podľa názoru súdu vplyv na skutočnosť, že pohľadávka
navrhovateľa je dôvodná. Správkyňa konkurznej podstaty úpadcu nenamietala zánik záväzku úpadcu

zaplatiť kúpnu cenu iným spôsobom, naopak tvrdila, že ak navrhovateľ odobral tovar, prípadne iné
hnuteľné veci úpadcovi, konal tak v rozpore so zákonom.

Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ (v predmetnom konaní odporca) odvolanie a žiadal napadnutý
rozsudok zmeniť a určiť, že jeho pohľadávka je v celkovej výške 96.113,84 eura a za podmienky,

že súdny spor o zaplatenie 128.680,42 eura vedený na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn.
11C/140/2001 skončí tak, že súd nevyhovie návrhu, je vo výške 34.520,80 eura. S poukazom na
prebiehajúce súdne konanie vedené na Okresnom súde Bratislava II (sp. zn. 11C/140/2001), sa naďalej
domáhal priznania svojej pohľadávky podmienečne s tým, že jej výška závisí od splnenia podmienky,ktorou je jeho úspech v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II. Z prihlášky jeho
pohľadávky jednoznačne vyplýva, že i keď je tu pohľadávka, čo do výšky vyjadrená dvoma sumami,
je nepochybné, že tieto sumy sa vzťahujú na ten istý právny dôvod vzniku a aj na jednotný identický

skutkový stav. Vyjadril obavu pred procesne neriešiteľnou situáciou, keď by časť tejto pohľadávky
bola neodôvodnená (vzhľadom na jej zánik), avšak žiaden z inak oprávnených subjektov by ju už v
konkurznom konaní nemohol popierať. Z uvedeného vyplýva, že pri existencii daného skutkového a
právneho stavu veci mohol riadne uplatniť svoju pohľadávku len s použitím podmienky, pričom táto
mohla byť formulovaná práve len spôsobom uvedeným najskôr v prihláške pohľadávky a následne aj

v samotnej žalobe; uvedenú podmienku považoval za splniteľnú. Najvyšší súd SR ako súd odvolací
rozsudkom sp. zn. 4 Obo 11/2010, zo dňa 30.3.2011, rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k.
3Cb/435/2000-151, zo dňa 28.10.2009, ako vecne správny potvrdil. V odôvodnení uviedol, že námietka
navrhovateľa, že sa jedná o podmienenú pohľadávku, nemá právne opodstatnenie, nakoľko ak veriteľ
uplatní podmienenú pohľadávku, je povinný v zmysle § 20 ods. 2 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a
vyrovnaní uviesť podmienku rozväzovaciu alebo odkladaciu, od ktorej závisia účinky právneho úkonu.

Navrhovateľ podmieňuje opodstatnenosť výšky prihlásenej pohľadávky na výsledku súdneho sporu,
ktorý je vedený medzi účastníkmi konania na Okresnom súde Bratislava II o vydanie veci alebo o
zaplatenie 4.262.459,90,- Sk, t.j. na úspechu alebo neúspechu žalobného návrhu, ktorý podal odporca
(úpadca). Zdôraznil, že navrhovateľom formulovaná podmienka v žalobnom petite by znamenala
spochybnenie právnych dôvodov uvedených v prihláške a zodpovedajúcej skutočnosti, že mu vzniklo

právo na zaplatenie kúpnej ceny a zaplatenie majetkových sankcií v rozsahu uvedenom v prihláške a
jednalo by sa o nevykonateľné súdne rozhodnutie. Skonštatoval, že sa jedná o nejasnú podmienku, na
ktorú nie je možné prihliadať a nespĺňa charakter zákonných podmienok v zmysle § 36 Občianskeho
zákonníka. Rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 3Cb/435/2000-151, zo dňa 28.10.2009, v spojení
s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obo 11/2010, zo dňa 30.3.2011, nadobudol právoplatnosť

dňa 17.5.2011.

Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri jeho aplikácii práva na zistený skutkový stav. O
nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových

záverov vyvodil neprávne právne závery. Súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku v spojení s
napadnutým dopĺňacím rozsudkom vychádzal z toho, že k odňatiu hnuteľných vecí došlo na základe
nespornej pohľadávky odporcu ešte v čase, keď nebol na právneho predchodcu navrhovateľa (ZDROJ
SPIŠ, a.s.) vyhlásený konkurz, odporca neporušil žiadne zmluvné podmienky ani právny predpis;
odporca si zobral tovar v súlade s rámcovou kúpnou zmluvou, ktorá bola platným právnym úkonom, čo

malo byť vyslovené aj rozsudkom Krajského súdu v Košiciach (sp. zn. 3Cb/435/2000). Skonštatoval, že
sporná mohla byť len výška odporcovej pohľadávky a ním odňatých hnuteľných vecí, avšak stotožnil sa
s ustálením výšky pohľadávky odporcu na 96.113,84 eura tak, ako ju v rozsudku ustálil Krajský súd v
Košiciach. S poukazom na uvedené potom súd prvého stupňa právne posúdil vznik a obsah (platného)
záväzkového vzťahu na základe ustanovení § 409 a § 448 ods. 1 Obchodného zákonníka.

V nadväznosti na existujúci právoplatný rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 3Cb/435/2000-151,
zo dňa 28.10.2009 a v kontexte s ukončeným konkurzným konaním na Krajskom súde v Košiciach pod
sp. zn. 4K/162/1999, odvolací súd konštatuje nesprávnosť záverov súdu prvého stupňa. Konkurz možno
chápať ako všeobecnú a univerzálnu exekúciu, ktorá slúži na spoločné uspokojenie nárokov väčšieho

počtu veriteľov. Práve týmto sa konkurzné konanie odlišuje od individuálneho uspokojenia, ktoré je v
prospech jediného veriteľa. Predmetom a zmyslom konkurzného konania je usporiadanie majetkových
pomerov úpadcu a pomerné uspokojenie veriteľov. Jedným zo základných účinkov vyhlásenia konkurzu
na majetok, ktorý umožňuje splnenie účelu konkurzu, je zánik možnosti individuálneho uspokojovania
pohľadávok veriteľov. Od vyhlásenia konkurzu môžu byť pohľadávky veriteľov uspokojované len v rámci

konkurzu, v ktorom musia byť uplatnené spôsobom určeným špeciálnym procesným predpisom, ktorým
je zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní. Tomuto cieľu slúži špecifická štruktúra konkurzného
konania charakterizovaná jednotlivými etapami konania.

V danom prípade odporca po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu ZDROJ SPIŠ, a.s. (13.7.1999)

prihlásil do konkurzného konania svoju pohľadávku. V konaní o určenie pravosti, výšky a poradia
popretej pohľadávky bolo právoplatne rozhodnuté, že pohľadávka odporcu 96.113,84 eura je oprávnená
ako pohľadávka štvrtej triedy; treba zdôrazniť, že to bol sám odporca (v procesnej pozícii navrhovateľa),
ktorý v incidenčnom spore podmieňoval určenie pravosti pohľadávky v uvedenej výške (96.113,84 eura)iba pre prípad, že nebude úspešný v súdnom spore so správkyňou konkurznej podstaty vedenom
na Okresnom súde Bratislava II (aktuálne konanie pod sp. zn. 11C/140/2001), čo logicky prezumuje
dôvodnosť návrhu vo veci samej a jeho vyhovenie. Argumentáciu, ktorou sa odporca (v procesnej

pozícii navrhovateľa) v incidenčnom spore snažil docieliť určenie, že jeho pohľadávka je v celkovej
výške 96.113,84 eura a za podmienky, že súdny spor o zaplatenie 128.680,42 eura (o ktorý ide v
prejednávanej veci) skončí zamietnutím návrhu, tak jeho pohľadávka je 34.520,80 eura, neuznal ani
Najvyšší súd SR, keď zdôraznil, že takáto formulácia podmienky v žalobnom petite de facto znamená
spochybnenie právnych dôvodov uvedených v prihláške a zodpovedajúcej skutočnosti, že mu vzniklo

právo na zaplatenie kúpnej ceny a zaplatenie majetkových sankcií v rozsahu uvedenom v prihláške.

S ohľadom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že určením pravosti pohľadávky vo
výške 96.113,84 eura titulom kúpnej ceny za dodaný potravinársky tovar, úrokov z omeškania a
zmluvnej pokuty v konaní o určenie pravosti do konkurzu prihlásenej pohľadávky došlo k prejudiciálnemu
vyriešeniu otázky, že odobratím hnuteľných vecí a tovarových zásob právnemu predchodcovi

navrhovateľa na základe rámcovej kúpnej zmluvy nedošlo k zániku pohľadávky odporcu na zaplatenie
kúpnej ceny a nedošlo k splneniu záväzku právneho predchodcu navrhovateľa zaplatiť kúpnu cenu (pre
uvedený záver je irelevantná suma, ktorou bol odporca v konkurznom konaní uspokojený na základe
rozvrhového uznesenia). Z uvedeného dôvodu nie je správny právny záver súdu prvého stupňa, že
odobratím hnuteľných vecí v súlade s rámcovou kúpnou zmluvou došlo k uspokojeniu pohľadávky

odporcu. Práve naopak, v dôsledku odobratia hnuteľných vecí a tovarových zásob bez právneho dôvodu
(keď právnym dôvodom s poukazom na uvedené prejudiciálne vyriešenie otázky nebolo uspokojenie
pohľadávky odporcu na kúpnu cenu na základe rámcovej kúpnej zmluvy) došlo k bezdôvodného
obohateniu odporcu, ktoré je tento povinný v súlade s § 451 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka vydať
navrhovateľovi.

Základ nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia je tak daný, avšak v konaní nebola jednoznačne
preukázaná výška hodnoty odobratých hnuteľných vecí, t.j. vozidla Renault Premium 340 4x2 a
izotermickéhoautomobilovéhoprívesuW.-XX-B.,akopeňažnéhoekvivalentunavydaniebezdôvodného
obohatenia. Súd prvého stupňa sa uspokojil s ich všeobecnou cenou určenou znaleckými posudkami

vypracovanými Ing. V. V., znalcom z odboru cestná doprava (č.l. 324, 333), ktoré ako listinný dôkaz
predložilnavrhovateľatoajnapriekskutočnosti,žeodporcavkonanípredložilinédvaznalecképosudky,
vypracované znalcom Ing. Ľ. S., znalcom z odboru cestná doprava (č.l. 352, 365), v zmysle ktorých
bola hodnota odobraných hnuteľných vecí nižšia. Odvolaciemu súdu tak nie je zrejmé, na základe
čoho súd prvého stupňa považoval navrhovateľom predložené znalecké posudky za vierohodné; okrem

konštatovania, že ich účastníci nenamietali (čo vzhľadom na iné dva znalecké posudky predložené
odporcom nezodpovedá skutočnosti), nevysvetlil, z akého dôvodu sa stotožnil so znaleckými posudkami
predloženými navrhovateľom a prečo na znalecké posudky predložené odporcom neprihliadol a
jednostranne si osvojil iba závery o všeobecnej cene hnuteľných vecí zo znaleckých posudkov Ing. V.
V.. Odvolací súd si uvedomuje, že účastníkmi predložené znalecké posudky nie sú v zmysle § 127

ods. 1 O.s.p. znaleckými posudkami podanými súdom ustanoveným znalcom, ale že sa jedná o listinné
dôkazy. Ak však mal súd prvého stupňa pri rozhodovaní k dispozícii dva znalecké posudky (v podobe
listinných dôkazov) s rozdielnymi závermi o tej istej otázke, mal ich zhodnotiť v tom zmysle, ktorý z nich
a z akých dôvodov vezme za podklad svojho rozhodnutia a z akých dôvodov nevychádza zo záveru
druhého znaleckého posudku; mal sa teda dôkladne vysporiadať so závermi oboch posudkov.

Keďže súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav, odvolací
súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa č.k. 11C/140/2001-391, zo dňa 9.1.2011, v spojení s
napadnutým dopĺňacím rozsudkom súdu prvého stupňa č.k. 11C/140/2001-437, zo dňa 16.3.2012,
v zmysle § 221 ods. 1 písm. h) a f) O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia vec vrátil súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie. V ňom bude súd prvého stupňa povinný riadiť sa právnym názorom
odvolacieho súdu, ktorým je v zmysle § 226 O.s.p. viazaný; vec opätovne prejedná na pojednávaní,
naznačeným smerom zistí a ustáli všeobecnú cenu odobratých hnuteľných vecí ako peňažný ekvivalent
na vydanie bezdôvodného obohatenia, na základe vykonaných dôkazov ustáli skutkový stav potrebný
pre svoje rozhodnutie, ktoré bude vo vzťahu k zistenému skutkovému stavu preskúmateľné a po

opätovnom rozhodnutí veci svoje závery o skutkových zisteniach a právnom posúdení veci odôvodní
spôsobom zodpovedajúcim § 157 ods. 2 O.s.p.

Vnovomrozhodnutísúdprvéhostupňarozhodneionáhradetrovceléhokonania (§224ods.3O.s.p.).Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.