Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, May 23, 2016

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 9C/11/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716200483
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana ŠtubniakováKochanová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6716200483.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Štubniakovou Kochanovou, v

právnej veci navrhovateľa: Orange Slovensko, a. s., Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270,
zastúpeného advokátskou kanceláriou Bobák, Bollová a spol., s.r.o. so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10,
821 02 Bratislava, IČO: 35 855 673, adresa na doručovanie Orange Slovensko, a.s., Metodova 8, 821
08 Bratislava proti odporkyni N. C., G.. XX.XX.XXXX, E. K. I. K. XX, XXX XX Č. Z., občianke SR, o
zaplatenie sumy 138,80 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o zaplatenie 138,80 Eur z a s t a v u j e .

Návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Odporkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal na súde dňa 15.01.2016 návrh, ktorým žiadal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu
sumu 138,80 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne z dlžnej sumy od 03.06.2014 až
do zaplatenia a nahradil mu trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že s odporcom uzavrel Zmluvu o
pripojeníč.Q.XXXXXXX,ktorejneoddeliteľnousúčasťousúVšeobecnézmluvnépodmienky,nazáklade
čohovypožičalodporcoviSIMkartu,ktorémuumožňovalivyužívaťtelekomunikačnéslužbyposkytované

navrhovateľom. Bolo mu priradené účastnícke telefónne číslo XXXX XXX XXX. Navrhovateľ sa svojím
návrhom voči odporcovi domáha aj nároku na náhradu škody, ktorá vznikla navrhovateľovi za odpredaný
mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie LG Optimus L3 II vo výške 98,80 Eur. Uvedená škoda
predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou a akciovou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného
zariadenia. Odporca získal zľavu z kúpnej ceny tak, že podpisom Dodatku k zmluve sa zaviazal využívať
služby navrhovateľa a za tieto platiť po dobu viazanosti. Následne tento svoj záväzok, t. j. zotrvať v
zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby porušil.

Odporca si bol v zmysle dojednaného dodatku vedomý, že mobilný telefón je mu predávaný za uvedenú
zvýhodnenú cenu len z toho dôvodu, že sa zaviazal užívať služby navrhovateľa po dobu viazanosti
uvedenú v predmetnom dodatku.

Odporca riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb v celkovej výške 63,46 Eur za obdobie
01/2014 až 02/2014. Odporca na pokus o pokonávku nereagoval ani čiastočnou úhradou pohľadávky.
Navrhovateľ si zároveň uplatnil úrok z omeškania z celkovej dlžnej čiastky v súlade so Všeobecnými

podmienkami čl. 11, bod 11.14 a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie
uvedenej v pokuse o pokonávku, t. j. od 03.06.2014.Dňa 30.03.2016 bolo súdu doručené vyjadrenie odporkyne, v ktorom uviedla, že uhradila pohľadávku
voči navrhovateľovi, pričom priložila potvrdenie o vklade hotovosti zo dňa 24.03.2016 na účet
navrhovateľa vo výške 138,80 Eur.

V podaní zo dňa 08.04.2016 navrhovateľ uviedol, že vzhľadom na čiastočnú úhradu zo dňa 24.03.2016
vo výške 138,80 Eur berie návrh v časti istiny vo výške 138,80 Eur späť a žiada, aby súd zaviazal
odporkyňu na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 138,80 Eur od 03.06.2014
od 24.03.2016 vo výške 13,36 Eur a trov konania vo výške 76,48 Eur.

Podľa § 115a ods. 2 O. s. p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 156 ods. 3 O. s. p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením.

Súd vo veci rozhodoval rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, pričom rozhodol na základe
listinných dôkazov predložených do spisu.

Na základe Zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. Q. XXXXXXX zo dňa 02.09.2013 bol medzi

účastníkmi dojednaný účastnícky program „Delfín 20 eur“ a dojednané služby. Odporcovi bola pridelená
SIM karta a telefónne číslo XXXX XXX XXX.

Podľa Dodatku k zmluve č. Q. XXXXXXX zo dňa 02.09.2013 sa účastníci zmluvy dohodli, že
predmetom dodatku je aktivácia dojednaného účastníckeho programu, ako aj dohoda zmluvných strán

o predaji telefónu/telekomunikačného zariadenia zn. Nokia C1-01 za kúpnu cenu 1,-Eur. Uvedená cena
predstavovala výslednú cenu po poskytnutí zľavy zo spotrebiteľskej ceny, pričom účastník si bol vedomý,
že bežná maloobchodná cena telekomunikačného zariadenia bez zľavy je 115,-Eur. Zároveň účastník
prehlásil, že si je vedomý, že telekomunikačné zariadenie je mu predávané za kúpnu cenu uvedenú v
tomto dodatku len z dôvodu, že sa zaviazal užívať služby poskytované mu prostredníctvom SIM karty

v zmysle ustanovení tohto dodatku po dohodnutú dobu viazanosti. V čl. 2 si strany dohodli práva a
povinnosti, kde sa odporca zaviazal povinnosťou, že po dobu 24 mesiacov od uzavretia dodatku okrem
iného podľa bodu 2.3 písm. c/ sa nedopustí takého konania alebo nedá svojím konaním žiaden taký
podnet a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by podniku vzniklo právo odstúpiť od zmluvy,
alebo právo vypovedať zmluvu z dôvodov nesplnenia alebo porušenia povinností zo strany účastníka, ku

ktorým sa zaviazal v tomto dodatku, alebo v zmluve, alebo na základe ktorého by bol podnik oprávnený
mu v dobe viazanosti dočasne obmedziť alebo prerušiť poskytovanie služieb.

Faktúrou č. 2228975807 zo dňa 17.02.2014 boli odporcovi vyúčtované služby za obdobie 15.02.2014
do 14.03.2014 v celkovej sume 20,-Eur, splatná dňa 03.03.2014.

Faktúrou č. 2225228351 zo dňa 17.01.2014 boli odporcovi vyúčtované služby za obdobie od 15.01.2014
do 14.02.2014 v celkovej sume 20,-Eur, splatná dňa 31.01.2014.

Faktúrou č. 2228982621 zo dňa 17.02.2014 boli odporcovi vyúčtované služby v celkovej sume 5,-Eur,

splatná dňa 03.03.2014.

Faktúrou č. 2225235678 zo dňa 17.01.2014 boli odporcovi vyúčtované služby v celkovej sume 5,-Eur,
splatná dňa 31.01.2014.

Listom zo dňa 19.05.2014 bol odporca vyzvaný na úhradu celkovej dlžnej sumy 50,-Eur za poskytnuté
telekomunikačné služby a zároveň aj na povinnosť uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 114,-Eur najneskôr
do 02.06.2014.

Podľa Všeobecných zmluvných podmienok čl. 2, bod 1 je konštatované, že navrhovateľ poskytuje služby

na základe zmluvy uzavretej v písomnej podobe medzi navrhovateľom a účastníkom. Práva a povinnosti
zmluvných strán upravuje zákon (v tom čase Zákon č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách),
platné právne predpisy a podrobnosti upravuje zmluva, všeobecné podmienky a cenník. Podľa čl. 4, bod
1 sa zmluva uzatvára na dobu neurčitú. Podľa čl. 5, bod 1 písm. b) má navrhovateľ ako zmluvná stranaprávo na úhradu ceny poskytnutej služby administratívnych a iných poplatkov podľa cenníka. Podľa čl.
6, bod 2 písm. b) má účastník zmluvy povinnosť splatiť cenu za poskytnuté služby podľa zmluvy a podľa
cenníka, ako aj cenu za iné služby na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní v súlade s čl. 11, bod 8

týchto všeobecných podmienok. Podľa čl. 11, bod 1, služby cien a poplatkov za poskytnutie jednotlivých
služieb sú obsiahnuté v platnom cenníku. Podľa čl. 11, bod 6 navrhovateľ uskutoční vyúčtovanie cien
za poskytnuté služby v zmysle platného cenníka v pravidelne stanovených lehotách. Táto lehota je
zúčtovacím obdobím, ktorá začína plynúť od dátumu vykonania prvého odpočtu poskytovaných služieb
a nepresiahne 31 za sebou idúcich kalendárnych dní a platí po celé obdobie platnosti zmluvy. Podľa

čl. 11, bod 8, navrhovateľ po skončení zúčtovacieho obdobia vyhotoví vyúčtovací doklad alebo faktúru,
ktorou vyúčtuje ceny poskytnutých služieb počas zúčtovacieho obdobia.

Podľa § 44 ods.1 Zákona č. 351/2011 Z. z., zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje
účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže
vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných

služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných
telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných
služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí
pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa § 43 ods.1 písm. a/ Zákona č. 351/2011 Z. z., podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú
službu.

Podľa § 43 ods.12 písm. b/ Zákona č. 351/2011 Z. z., účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú
službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb a ak to povaha služby umožňuje, až na základe

predloženej faktúry.

Podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti.

Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods.1 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti

alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 ods. 2 O.s.p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov
nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa § 96 ods. 3 O.s.p. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu
návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení
konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

Nakoľko navrhovateľ zobral návrh v časti o zaplatenie 138,80 Eur späť a žiadal konanie v tejto časti
zastaviť, pričom k späťvzatiu návrhu došlo pred prvým pojednávaním vo veci samej, súd konanie v
časti o zaplatenie 138,80 Eur zastavil. Po čiastočnom späťvzatí návrhu navrhovateľ žiadal zaviazať
odporkyňu na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 138,80 Eur od 03.06.2014

od 24.03.2016 vo výške 13,36 Eur a trov konania vo výške 76,48 Eur.

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa
nie je dôvodný. Navrhovateľ svoj návrh v časti uplatneného nároku vo výške 98,80 Eur vymedzil tak, žesa jedná o škodu spôsobenú v tejto výške odporcom tým, že získal mobilný telefón za cenu zvýhodnenú
oproticenetrhovejtak,žepodpisomDodatkusazaviazalpoužívaťslužbynavrhovateľaazatietoplatiťpo
dobu viazanosti, t. j. po dobu 24 mesiacov a následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom

vzťahu počas dohodnutej doby a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby.

Pre možnosť konštatovania vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za škodu, musia byť splnené
základné zákonné predpoklady a to 1) porušenie právnej povinnosti, 2) existencia alebo vznik škody,
3) existencia príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody, 4) zavinenie

škodcu. Na vznik zodpovednosti za škodu musia byť všetky uvedené predpoklady splnené kumulatívne.
Splnenie prvých troch predpokladov, ktoré sú objektívneho charakteru a majú skutkovú povahu, musí
preukázať poškodený, t. j. leží na ňom dôkazné bremeno. Vo vzťahu k prvému predpokladu (porušenie
právnej povinnosti), navrhovateľ uvádzal, že odporca porušil svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy a
to konkrétne z Dodatku k zmluve o pripojení, zotrvať v zmluvnom vzťahu a platiť riadne a včas
cenu za poskytované služby počas doby viazanosti. Aj porušenie tzv. kontraktuálnej povinnosti je

porušením právnej povinnosti a môže založiť zodpovednosť za škodu podľa § 420 ods.1 Občianskeho
zákonníka. Navrhovateľ bližšie nešpecifikoval, ktorú z uvedených dvoch povinností odporca porušil, t.
j. či povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu, alebo povinnosť platiť riadne a včas cenu za poskytnuté
služby. Z ostatného skutkového vymedzenia, ako aj z predložených listinných dôkazov vyplýva, že
odporca porušil povinnosť platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Navrhovateľ neuvádzal žiadne

skutočnosti a ani z listinných dôkazov ním predložených nevyplynulo, že by odporca porušil povinnosť
zotrvať s navrhovateľom v zmluvnom vzťahu napr. tým, že by zmluvu o pripojení sám vypovedal,
odstúpil od nej pred dohodnutou dobou viazanosti, či zmenil účastnícky program na program s nižšou
cenou ako bol ten, na ktorom sa s navrhovateľom pri podpise dodatku dohodli. Súd preto uzatvára,
že bolo v konaní preukázané len to, že zo strany odporcu došlo k porušeniu právnej povinnosti, na

ktorú sa zaviazal v zmluve a to povinnosť platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby na základe
vyúčtovania navrhovateľom zaslaných faktúr. Súd preto ďalej skúmal splnenie ďalších predpokladov a
to vznik škody a príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti a vznikom škody. V právnej teórii pod
pojmom škoda sa rozumie ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne
vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Súčasťou náhrady škody je však aj nemajetková

ujma na základe výslovného znenia zákona (napr. bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia),
o čo sa však v prejednávanom prípade nejedná. Rozoznávame skutočnú škodu a ušlý zisk. Pod
skutočnou škodou sa rozumie zmenšenie majetku poškodeného, prípadne náklady potrebné na to, aby
sa dosiahol predchádzajúci stav, sú to tiež rôzne náklady spojené so vznikom a zisťovaním škody a
podobne. Pod ušlým ziskom sa rozumie to, čo by poškodený mohol získať nebyť vzniku škody. Súd preto

skúmal existenciu škody na strane poškodeného, t. j. či došlo k zmenšeniu majetku navrhovateľa ako
poškodeného a či toto zmenšenie bolo vyvolané v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti
odporcu tak, ako bola konštatovaná vyššie. Navrhovateľ výšku škody vyčíslil na 98,80 Eur, ktorá
predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou, za ktorú ju
odporca získal za podmienok v zmysle Dodatku k zmluve o pripojení. Dodatok k zmluve o pripojení

je svojím obsahom kombinovaným právnym úkonom. Je v ňom upravená dohoda strán o aktivácii,
resp. zmene účastníckeho programu a v súvislosti s ňou sú tu upravené práva a povinnosti medzi
navrhovateľom a odporcom pri využívaní určitého účastníckeho programu. Okrem toho sú v Dodatku
upravené aj podmienky kúpy koncového telekomunikačného zariadenia, resp. mobilného telefónu, čo
predstavuje kúpnu zmluvu, ktorou navrhovateľ odporcovi odpredal mobilný telefón so zľavou z jeho

spotrebiteľskej ceny za akciovú cenu. To, že k splneniu povinnosti oboch zmluvných strán z kúpnej
ceny došlo, nie je v konaní sporné a túto skutočnosť nikto nenamietal, to znamená, že navrhovateľ
riadne odovzdal odporcovi predmet kúpy, t. j. mobilný telefón a odporca riadne zaplatil dojednanú kúpnu
cenu. Rovnako je zrejmé, že zo Zmluvy, Dodatku ani zo Všeobecných podmienok nevyplýva povinnosť
odporcuvrátiťnavrhovateľoviposkytnutúzľavuzkúpnejcenyzmobilnéhotelefónuvprípade,žeodporca

poruší povinnosti, ktoré mu z dojednaného Dodatku vyplývajú, okrem iného i povinnosť riadne a včas
uhrádzať cenu za poskytované služby. Poskytnutie zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu nebolo zo
strany navrhovateľa v rámci kúpnej zmluvy viazané na žiadnu podmienku, ktorá by mala rozväzovací
charakter vo vzťahu k dohode o kúpnej cene. Jediná forma sankcie za porušenie vymedzenej skupiny
povinností odporcu vyplývajúceho z Dodatku k zmluve o pripojení bola zmluvná pokuta. Súd však

dodáva, že práve v tejto časti bola dohoda o zmluvnej pokute v iných súdnych konaniach označená ako
neprijateľná zmluvná podmienka a preto z tohto titulu si navrhovateľ nemôže uplatňovať svoj nárok a ani
si ho z tohto titulu v tomto konaní už neuplatnil. Súd preto konštatuje, že zľava z kúpnej ceny mobilného
telefónu nemôže predstavovať škodu, ktorá navrhovateľovi vznikla v súvislosti s porušením povinnostiodporcu uhrádzať riadne a včas služby poskytované navrhovateľom na základe zmluvy o pripojení. K
zmenšeniu majetku navrhovateľa o hodnotu zľavy z kúpnej ceny, ktorú odporcovi pri kúpe mobilného
telefónu poskytol, nie je následkom porušenia povinnosti odporcu platiť navrhovateľovi za poskytnuté

služby, ale následkom vôle navrhovateľa vyjadrenej v kúpnej zmluve v rámci jeho zmluvnej voľnosti.
Inak povedané k zmenšeniu majetku navrhovateľa nedošlo v príčinnej súvislosti s porušením právnej
povinnosti odporcu platiť riadne a včas cenu za poskytované služby počas celej doby viazanosti ale len
a len na základe jeho slobodnej a vážnej vôle vyjadrenej v časti kúpnej zmluvy. Vyjadrenie navrhovateľa,
že odporcovi poskytol zľavu z kúpnej ceny mobilného telefónu len z toho dôvodu, že sa odporca

zaviazal platiť mu za poskytované služby počas celej doby viazanosti, nemá na tento záver žiadny
vplyv ani s ním právne nesúvisí. Je možné predpokladať, že navrhovateľ vstúpil do kúpnopredajného
vzťahu s odporcom a poskytol mu zľavu z kúpnej ceny zrejme z dôvodu predpokladaného zisku v
podobe pravidelných mesačných platieb za poskytované služby po dobu viazanosti, avšak jediným
možným následkom porušenia povinnosti odporcu platiť riadne a včas cenu za poskytované služby, je
nenadobudnutie práve takto očakávaného zisku v podobe mesačných platieb odporcu za aktivovaný

mesačný program. Zmenšenie majetku navrhovateľa o poskytnutú zľavu z kúpnej ceny mobilného
telefónu takýmto následkom nie je.

Vzhľadom na to, že navrhovateľ v konaní nepreukázal, že boli splnené zákonné predpoklady pre vznik
zodpovednosti za škodu na strane odporcu, súd má za to, že pôvodný návrh navrhovateľa zo dňa

11.12.2015 bol dôvodný v časti uplatňovanej sumy vo výške 40,-Eur s úrokmi z omeškania vo výške
5,25% ročne z tejto sumy od 03.06.2014 do zaplatenia, ktorá suma (40,-Eur) predstavuje neuhradené
telekomunikačné služby a nebol dôvodný v časti o zaplatenie sumy 98,80 Eur s úrokmi z omeškania
vo výške 5,25% ročne z tejto sumy od 03.06.2014 do zaplatenia. Nakoľko odporkyňa dňa 24.03.2016
uhradilanavrhovateľovisumu138,80Euravtejtočastinavrhovateľzobralsvojnávrhspäť,súdkonaniev

tejto časti zastavil. Po čiastočnom späťvzatí návrhu navrhovateľ žiadal zaviazať odporkyňu na zaplatenie
úrokov z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 138,80 Eur od 03.06.2014 od 24.03.2016 vo
výške 13,36 Eur a trov konania vo výške 76,48 Eur. Súd teda má za to, že návrh navrhovateľa bol
dôvodný v časti zaplatenia sumy 40,-Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5,25% ročne z tejto sumy
od 03.06.2014 do 24.03.2016, čo predstavuje sumu vo výške 3,80 Eur, t.j. spolu 43,80 Eur. Nakoľko

odporkyňa zaplatila navrhovateľovi sumu 138,80 Eur, t.j. vyššiu, súd má za to, že návrh navrhovateľa, po
čiastočnom späťvzatí, ktorým sa domáha od odporkyne zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 5,25
% ročne zo sumy 138,80 Eur od 03.06.2014 od 24.03.2016 nie je dôvodný, preto návrh navrhovateľa
zamietol, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.

O trovách konania rozhodoval súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a nakoľko bola odporkyňa v plnom rozsahu
úspešná, keďže súd návrh navrhovateľa zamietol, vzniklo jej právo na náhradu trov konania. V konaní
však odporkyni žiadne trovy nevznikli, ani si žiadne neuplatnila, preto súd rozhodol, že jej náhradu trov
konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 3 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta
O. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého
druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložit s potrebným
počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal

jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskoršíchpredpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený

4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2

O. s. p.).