Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, May 18, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/167/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015201405
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Tymko

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7015201405.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Tymka a členov senátu

JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Pavla Tkáča, v právnej veci žalobcu V. K., bytom Y. č. XX, W.,
zastúpeného JUDr. Ondrejom Krempaským, advokátom, so sídlom Račianska 66, Bratislava, proti
žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, v
konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1514079/2015 zo dňa 07.10.2015, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 16.12.2015 doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.12.2015 sa žalobca domáhal zrušenia

rozhodnutiažalovanéhoč.1514079/2015zodňa07.10.2015,akoajrozhodnutiariaditeľaColnéhoúradu
Michalovce č. 1227607/2015 zo dňa 28.07.2015 a vrátenia veci na nové konanie.

pplk. Ing. Viliam Procek, riaditeľ Colného úradu Michalovce, príslušný na konanie podľa ust. § 3 a ust. §
183 ods. 1 písm. e/ zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých
ďalších zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s čl. 4 písm. ak/ rozkazu Ministra financií SR č.
1/2011 v znení dodatku č. 1, č. 2 a č. 3 vydal dňa 28.07.2015 rozhodnutie č. 1227607/2015, podľa ust. §

183 ods. 1 písm. e/ zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých
ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým prepúšťa colníka B.. V. K.N., Y. č. XX, XXX XX
W., os. č. XXXXXXXX služobne zaradeného v stálej štátnej službe vo funkcii samostatného colného
referenta na Pobočke colného úradu Vyšné Nemecké zo služobného pomeru a to z dôvodu, že colník
B.. V. K.N., Y. č. XX, XXX XX W., dňa 25.05.2015 na PCÚ Vyšné Nemecké konal v rozpore s ust. § 9
ods. 3 písm. a/ a q/ zákona č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s čl. 4 bodu 13 a 14 Nariadenia rady (EHS)

č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva v znení neskorších predpisov, v rozpore s
čl. 41 Nariadenia rady (ES) č. 1186/2009 o oslobodení od dovozného cla v znení neskorších predpisov,
§ 48a ods. 6 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, §
8 ods. 2 písm. a/ zákona č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších
predpisov,akoajvrozporesods.4článkuIVrozkazuvedúcehoPobočkycolnéhoúraduVyšnéNemecké
č. 2/2013, a teda, že dňa 25.05.2015 v čase medzi 00.27.55 hod. a 00.30.06 hod. pri výkone štátnej
služby na hraničnom priechode Vyšné Nemecké pri výkone colnej kontroly motorového vozidla zn. L. S.,

EČV: M., ktoré viedol p. T. G., (č. pasu S.) a ktoré v čase o 00.26 hod. vstupovalo na územie Slovenskej
republiky z Ukrajiny, sa nezameral na dutiny dverí predmetného vozidla a túto nevykonal v takom
rozsahu, aby sa dostatočne vzhľadom na množstvo a na umiestnenie nezákonne dovážaného tovaru
(bol umiestnený v dutinách dverí, ktoré sú dané od výroby vozidla) presvedčil o tom, že v jednotlivýchčastiach vyššie uvedeného vozidla sa nezákonne nedováža tovar, ktorý podlieha colnému dohľadu, a
ktorý nebol prihlásený k colnej kontrole, nakoľko realizovaným výkonom colného dohľadu predmetného
vozidla po ukončení jeho colnej kontroly vyššie uvedeným colníkom nariadeným v zmysle opatrenia

ATO bolo v colnom priestore colníkmi Colného úradu Michalovce zistené, že v ľavých zadných, pravých
zadných a pravých predných dverách motorového vozidla zn. L. S., EČV: M. sa nachádzalo nie menej
ako 28.000 ks cigariet zn. NZ Super Slims, ktoré neboli prihlásené k colnej kontrole, čím zvlášť hrubým
spôsobom porušil služobnú prísahu, ako aj služobnú povinnosť uvedenú v § 44 ods. 3 písm. a/, b/, g/ a
h/ zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov

v znení neskorších predpisov, nakoľko bol nedisciplinovaný a neriadil sa zákonom č. 200/1998 Z. z. o
štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov,
ako aj vyššie uvedenými právnymi predpismi, neplnil svedomite úlohy uvedené vo vyššie uvedených
právnych predpisoch, nevykonával štátnu službu riadne, nezdržal sa konania, ktoré by mohlo narušiť
vážnosť finančnej správy alebo ohroziť dôveru k finančnej správe a nedodržal služobnú disciplínu a jeho
ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, ktoré je potrebné

posudzovať vzhľadom na charakter a závažnosť konania colníka B.. V. K.Ó.N., Y. č. XX, XXX XX W.,
os. č. XXXXXXXX, v meradle širšieho rozsahu zodpovednosti colníkov a ich spoločenského postavenia
a úloh, ktoré v spoločnosti plnia prísnejšie. Bolo by v príkrom rozpore s dôležitými záujmami štátnej
služby, ktoré spočívajú v zabezpečení dôsledného dodržiavania služobnej disciplíny všetkými colníkmi
a v upevňovaní dôvery vo finančnú správu, aby v služobnom pomere zotrval colník, ktorý konal vyššie

uvedeným spôsobom, a ktorého konanie je z hľadiska výkonu štátnej služby absolútne neprijateľné,
nakoľko výkon štátnej služby na úseku výkonu colnej kontroly vykonávanej na hraničnom priechode
Vyšné Nemecké je zameraný predovšetkým na skutočnosť, aby tovar dovážaný z územia tretieho štátu
prestúpil štátnu hranicu v súlade s právnymi predpismi a teda aj na odhaľovanie nezákonného dovozu
tovaru podliehajúceho colnému dohľadu.

Služobný pomer B.. V. K.N., Y. č. XX, XXX XX W., os. č. XXXXXXXX, sa v zmysle ust. § 184 ods. 2
zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v
znení neskorších predpisov skončí dňom doručenia tohto rozhodnutia.

Odôvodnenie citovaného rozhodnutia riaditeľa Colného úradu Michalovce je obsahom podrobného
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného.

V odvolaní zo dňa 12.08.2015 proti citovanému rozhodnutiu riaditeľa Colného úradu Michalovce žalobca
žiadal, aby rozhodnutie riaditeľa colného úradu bolo zrušené.

Žalobca písomným podaním zo dňa 15.09.2015 doručeným žalovanému dňa 21.09.2015 doplnil
zdôvodnenia k podanému odvolaniu zo dňa 12.08.2015.

Odvolacie námietky žalobcu proti rozhodnutiu riaditeľa Colného úradu Michalovce č. 1227607/2015 zo

dňa 28.07.2015 korešpondujú so žalobnými námietkami proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného a
sú taktiež obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného.

Žalovanýnapadnutýmrozhodnutímpodľa§232ods.4zákonač.200/1998Z.z.oštátnejslužbecolníkov
a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov odvolanie V. K., trvale

bytom Y. č. XX, XXX XX W., v zastúpení advokátom JUDr. Ondrejom Krempaským, Račianska 66,
831 02 Bratislava, zamietol a rozhodnutie riaditeľa Colného úradu Michalovce č. 1227607/2015 zo dňa
28.07.2015 potvrdil.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal na výrok rozhodnutia riaditeľa Colného

úradu Michalovce č. 1227607/2015 zo dňa 28.07.2015 a uviedol, že predmetné rozhodnutie bolo
odvolateľovi doručené dňa 29.07.2015. Odvolateľ napadol predmetné rozhodnutie odvolaním, ktoré bolo
dňa 12.08.2015 podané na poštovú prepravu, ide teda o odvolanie podané v zákonnom ustanovenej
lehote. Dňa 16.09.2015 doručil právny zástupca odvolateľa elektronickou formou podanie nazvané
„Odvolanie - doplnenie zdôvodnenia k odvolaniu V. K. vo veci prepustenia zo služobného pomeru“ (ďalej

len „doplnenie dôvodov odvolania“).

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný konštatoval, že v súlade s ustanovením § 232 ods. 3
zákona č. 200/1998 Z. z. preskúmal napadnuté rozhodnutie riaditeľa CÚ Michalovce č. 1227607/2015 zodňa 28.07.2015 v plnom rozsahu a dospel k právnemu záveru, že prvostupňové rozhodnutie je správne
a bolo vydané v súlade so zákonom, na základe dostatočne zisteného skutkového stavu veci. Uviedol,
že pri preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia vychádzal z celého spisového materiálu, ktoré

mu bol zaslaný riaditeľom CÚ Michalovce listom sp. zn. č. 1331393/2015 zo dňa 25.08.2015, z čestného
vyhlásenia p. B. X. zo dňa 19.09.2015, ako aj z odpovede riaditeľa CÚ Michalovce sp. zn. 1487978/2015
zo dňa 30.09.2015 na žiadosť o súčinnosť a vyjadrenie sp. zn. 1450577/2015 zo dňa 22.09.2015.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný ďalej uviedol, že z predloženého spisového materiálu

zistil, že odvolateľ dňa 25.05.2015 vykonával štátnu službu na PCÚ Vyšné Nemecké na pracovisku
osobná doprava dovoz - podľa rozpisu stanovísk v kontrolnom pruhu D2. V čase od 00.27.55 hod. do
00.30.06 hod. vykonával colnú kontrolu predmetného vozidla, ktoré v čase o 00.26 hod. vstupovalo
na územia Slovenskej republiky (ďalej len „SR“) z Ukrajiny. K colnej kontrole nebol prihlásený žiaden
dovážaný tovar. Fyzickú colnú kontrolu vykonal odvolateľ v rozsahu čiastočnej vnútornej a vonkajšej
vizuálnej kontroly (kontroly interiéru, batožinového priestoru a motorového priestoru) s negatívny

výsledkom. Odvolateľ zapísal výsledok colnej kontroly do APV TALON a v čase o 00.31.42 hod.
colné konanie ukončil. Po zápise výsledku colnej kontroly a ukončení colného konania APV TALON
vygeneroval ATO opatrenie v znení: „Pri vstupe odstaviť vozidlo k rampe na vyšrafovanú plochu.
Okamžite kontaktovať colníka na t. č. 0905444538. Zabezpečiť vozidlo proti úniku, odňať kľúče od MDP,
odňať doklady, vodiča, príp. spolujazdca odviesť na SS.“. Ako vyplýva z úradného záznamu o zaistení

osoby zo dňa 25.05.2015, p. T. G., vodič predmetného vozidla bol zaistený dňa 25.05.2015 o 00.32
hod. na PCÚ Vyšné Nemecké pre podozrenie zo spáchania trestného činu v súvislosti s porušením
colných predpisov. Po vykonaní úkonov v zmysle citovaného ATO opatrenia sa na PCÚ Vyšné Nemecké
dostavila hliadka Stanice colného úradu Michalovce centrála (ďalej len „SCÚ Michalovce centrála“) v
zložení N.. W.. W. K., B.. V. Y., a I.. R.. W. N.. Po príchode hliadky bol N.. W.. K. odovzdaný pas vodiča,

technický preukaz a kľúče od predmetného vozidla. Hliadka SCÚ Michalovce centrála požiadala službu
vykonávajúceho psovoda B.. Š. M. o vykonanie colnej kontroly so služobným psom č. 123/2007 určeným
na detekciu tabakových výrobkoch. Pri kontrole interiéru predmetného vozidla pes aktívne značil dvere
a interiér podlahy vozidla. Následne N.. W.. K. pristúpil ku kontrole zadných ľavých dverí tak, že požiadal
vodiča, aby spustil okienko na ľavých zadných dverách. Podľa jeho vyjadrenia, požiadanie o spustenie

okien na dopravnom prostriedku je to prvé, čo sa robí pri kontrole dverí vozidla, nakoľko zo svojich
praktických skúseností vie, že ak sa niečo vkladá do dutín vozidla, nejde spustiť okno. Keďže vodič
uviedol, že okno sa nedá spustiť, nakoľko je pokazená elektronika, pričom rovnako nevedel spustiť okno
aninadruhýchzadnýchdverách,zameralsanakontroluzadnýchľavýchdverí,zktorýchvybralpopolník.
Potom, čo mu B.. Y. prisvietil do vzniknutého priestoru baterkou, bolo cez vzniknutý otvor jasne vidieť, že

sú tam ukryté cigarety, dokonca aj značku cigariet NZ Super Slims. Vodič predmetného vozidla uznal,
že vo vozidle sú cigarety, ale k ostatným otázkam sa nevyjadril. Následne bolo vozidlo eskortované na
halu podrobných kontrol za účelom podrobenia sa dôkladnej colnej kontrole. V hale boli skontrolované
ostatné dvere vozidla, pričom celkovo sa v troch dverách nachádzalo cca 140 kartónov cigariet zn. Super
Slims. V čase cca o 01.45 hod. sa colnej kontroly zúčastnil aj ďalší psovod B.. B. X. so služobným psom

č. 177/2011, ktorý označil podozrivé miesta v podlahe a batožinovom priestore. Následne s kolegami
pristúpili k demontáži čalúnenia podlahy, kde bolo zistených päť špeciálne vybudovaných úkrytov, a
to pod sedadlom vodiča, pod nohami vodiča, za sedadlom vodiča a v batožinovom priestore. Po
vybratí tabakových výrobkov z označených častí predmetného vozidla bolo toto odoslané na skenovacie
zariadenie, kde boli zistené ďalšie nedohľadané tabakové výrobky. Spolu bolo v dverách vozidla a

v špeciálne vybudovaných úkrytoch v podlahe nájdených 107 500 ks cigariet zn. NS Super Slims
s dĺžkou tabakového povrazca do 80 mm, balené v spotrebiteľskom balení po 20 ks neoznačených
žiadnymi kontrolnými známkami. Na základe uvedeného W.. R.. T. T., vedúci PCÚ Vyšné Nemecké,
predložil riaditeľovi CÚ Michalovce návrh na disciplinárne opatrenie podľa § 49 zákona č. 200/1998 Z.
z. odvolateľa z dôvodu, že konal v rozpore s ustanovením § 44 ods. 3 písm. a/ zákona č. 200/1998

Z. z., že si neplnil svedomito služobné úlohy a zároveň svojim konaním porušil rozkaz č. 2/2013 tým,
že nevykonal colnú kontrolu zameranú predovšetkým na batožinový priestor, priestor pre cestujúcich,
motorový priestor, podvozok a karosériu s dôrazom na dutiny karosérie predmetného vozidla a iné
priestory, v ktorých by mohol byť prepravovaný nezákonne dovážaný tovar, ktorý podlieha colnému
dohľadu.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný ďalej uviedol, že z kamerového záznamu
zachytávajúcehopriebehvýkonucolnejkontrolypredmetnéhovozidlaodvolateľomvyplýva,žepotom,čo
predmetné vozidlo vstúpilo do priestoru colnej kontrole, pristúpil k nemu odvolateľ a s p. G. ako vodičomtohto vozidla komunikoval, prevzal doklady od vodiča, zapísal údaje. Následne po otvorení zadných
ľavých dverí vodičom predmetného vozidla, sa odvolateľ naklonil do interiéru, kde zotrval približne 8
sekúnd. Kontrolu zadných ľavých dverí menovaný colník nevykonal. Následne vodič otvoril piate dvere

batožinového priestoru, menovaný colník ukázal na batožinový priestor a k nemu pristúpil najprv vodič
vozidla a následne pristúpil ku kontrole tohto priestoru naklonením sa do batožinového priestoru aj
odvolateľ. Potom obaja odstúpili od batožinového priestoru a opätovne k nemu pristúpil najprv vodič
vozidla, ktorý sa do priestoru naklonil a následne aj odvolateľ vykonal jeho kontrolu vizuálne. Kontrola
tohto priestoru trvala približne 30 sekúnd. Následne si odvolateľ sám otvoril pravé zadné dvere, trikrát s

nimi potriasol, naklonil sa do priestoru interiéru vozidla a tento skontroloval v časovom intervale približne
8 sekúnd. Následne zatvoril pravé zadné dvere a pristúpil k predným pravým dverám, ktoré si sám otvoril
trikrát,snimijemnezatriasol,naklonilsadointeriéruvozidlaatentopriestorskontrolovalvizuálnevtrvaní
približne 14 sekúnd. Menovaný colník následne jemne zatriasol prednými pravými dverami a zatvoril
ich. Pristúpil ku kontrole motorového priestoru predmetného vozidla, ktorý otvorením prednej kapoty
sprístupnil vodič predmetného vozidla. Menovaný colník do tohto priestoru nahliadol v trvaní približne

3 sekúnd a fyzickú colnú kontrolu predmetného vozidla ukončil. Z kamerového záznamu vyplýva, že
odvolateľ colnú kontrolu predmetného vozidla vykonal bez toho, aby vstúpil oboma nohami do interiéru
vozidla.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný citoval § 183 ods. 1 písm. e/, § 17 ods. 1, § 44 ods. 3

písm. a/, b/, g/ a h/ zákona č. 200/1998 Z. z. a poukázal na zvlášť hrubé porušenie služobnej povinnosti
odvolateľa ako to vyplýva z rozhodnutia riaditeľa Colného úradu Michalovce. Žalovaný poukázal na
ustanovenia § 14 ods. 1 písm. b/, § 183 ods. 1 písm. e/ zákona č. 200/1998 Z. z. a pokiaľ ide o
námietky odvolateľa, žalovaný nesúhlasil s námietkou odvolateľa o nejasnosti výroku vzhľadom na
jeho obšírnosť. Obšírnosť výroku je daná samotným nadefinovaním skutkovej podstaty tohto dôvodu

prepustenia zo služobného pomeru, ktorý bol aplikovaný v prípade odvolateľa. Uviedol, že zo znenia
ustanovení § 183 ods. 1 písm. e/, ako aj § 44 ods. 3 písm. a/, b/, g/ a h/ zákona č. 200/1998 Z. z. je
zrejmé, že tieto sú nadefinované vo všeobecnosti a pri ich aplikácii je nevyhnutné ďalej špecifikovať
všeobecne záväzné právne predpisy, ako aj interné predpisy, v zmysle ktorých mal odvolateľ konať, aby
mohlo byť jeho konanie považované za riadne plnenie služobných úloh, resp. nebolo považované za

konanie, ktoré by mohlo narušiť vážnosť finančnej správy alebo dôveru finančnej správe, resp. ktoré
by mohlo byť považované za nedodržanie služobnej disciplíny. Konštatoval, že z uvedeného dôvodu
riaditeľ CÚ komplexne popisuje vo výroku rozhodnutia, v čom spočíva protiprávnosť konania odvolateľa,
a to najmä s poukazom na porušenie čl. IV ods. 4 rozkazu č. 2/2013, z ktorého jednoznačne vyplýva
povinnosť colníka dostatočným spôsobom sa presvedčiť, či sa v jednotlivých častiach motorového

vozidla nenachádza tovar, ktorý podlieha colnému dohľadu.

K námietke odvolateľa, že riaditeľ CÚ Michalovce nebral pri rozhodovaní do úvahy základné zásady,
na ktorých sú postavené colné a daňové predpisy, a že odvolateľ nemohol porušiť čl. 4 bodu 13 a
14 nariadenia č. 2913/92 a čl. 41 nariadenia č. 1186/2009, ako ani ustanovenie § 9 ods. 3 písm. a/

a q/ zákona č. 652/2004 Z. z. žalovaný uviedol, že tieto predpisy sú limitujúce pre colníka pri plnení
služobných povinností, aby došlo k naplneniu poslania colného úradu, ako orgánu štátnej správy, t.j.
riadnemuvýberuclaaspotrebnýchdanívsúladespodmienkamiurčenýmivhmotnoprávnychpredpisov.
Žalovaný sa nestotožnil s tvrdením odvolateľa, že keďže v § 9 ods. 3 zákona č. 652/2004 Z. z. vymedzuje
kompetencie colného úradu ako orgánu štátnej správy, a nie povinnosti colníka, ktoré sú uvedené v §

12 až 15 tohto zákona, nemohol odvolateľ porušiť tieto predpisy.

Žalovaný ďalej citoval § 9 ods. 3 písm. a/ a q/ zákona č. 652/2004 Z. z. a uviedol, že z uvedeného
vyplýva, že colný úrad v rámci plnenia svojich úloh vykonáva colný dohľad a zisťuje, či tovar a dopravné
prostriedky prestúpili colnú hranicu v súlade s colnými alebo daňovými predpismi a v prípade ich

porušenia prijíma opatrenia. Z tejto dikcie je zrejmé, že nejde o možnosť colného úradu, ale o povinnosť
konať spôsobom ako mu ukladá zákon. Žalovaný ďalej citoval § 2 ods. 2 zákona č. 200/1998 Z. z. a
konštatoval, že z citovaného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že k plneniu kompetencií orgánu štátnej
správy, v tomto prípade colného úradu dochádza plnením úloh colníkom, ktorý tieto služobné úlohy
vykonáva v služobnom pomere. Poukázal na to, že odvolateľ v tomto prípade nekonal tak, aby riadne

plnil úlohy finančnej správy, ktoré colnému úradu vyplývajú z ustanovenia § 9 ods. 3 písm. a/ a q/ zákona
č. 652/2004 Z. z.. Povinnosti colníka podľa § 12 a 15 zákona č. 652/2004 Z. z., ktoré uvádza odvolateľ
v doplnení dôvodov odvolania, sa netýkajú povinnosti colníka vo všeobecnosti, ale len pri vykonávaní
služobných zákrokov.K námietke odvolateľa, v ktorej namieta to, že služobný úrad posúdil jeho konanie, pri ktorom nevyužil
všetky svoje oprávnenia pri vykonávaní colnej kontroly, ktoré mu daňové a colné predpisy dávajú, za

konanie, ktoré by mohlo narušiť vážnosť finančnej správy alebo ohroziť dôveru vo finančnú správu,
žalovaný uviedol, že tu nejde o to, že colník nevyužije svoje oprávnenia, ale to, že pri plnení služobných
povinností nekoná tak, ako mu vyplýva či už zo všeobecne záväzných právnych predpisov alebo z
interných právnych predpisov. Vážnosť finančnej správy alebo dôveru k nej ohrozilo konanie odvolateľa
pri vykonávaní štátnej služby dňa 25.05.2015 na hraničnom priechode Vyšné Nemecké, keď sa pri

výkone colnej kontroly nedostatočne zameral na dutiny predmetného vozidla a tak nezistil nezákonný
dovoz tabakových výrobkov, pričom tieto neboli umiestnené len v špeciálne vybudovaných úkrytoch v
podlahe vozidla, ale aj v dutinách dverí predmetného vozidla.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal na čl. IV ods. 4 rozkazu č. 2/2013 a uviedol,
že podľa vyjadrenia W.. R.. T. T., vedúceho PCÚ Vyšné Nemecké, zo dňa 29.09.2015 ku spôsobu

vykonaniakontrolydutínkarosériedopravnéhoprostriedku,sakontroladutíndverínamotorovomvozidle
bežne vykonáva spustením okien, poklepaním po dverách, vizuálnou kontrolou za pomoci ručného
svietidla, demontovaním častí vnútornej výplne (napr. popolník), resp. jej odtiahnutím a následnou
vizuálnou kontrolou dutín dverí. Nemožnosť vykonať niektorý z týchto úkonov môže indikovať, že v
dutinách dverí sa môže nachádzať nezákonne dovážaný tovar, a preto by bolo potrebné vykonať

kontrolu iným spôsobom, napr. skenovacím zariadením, služobným psom, fibroskopom, zariadením
na meranie hustoty a pod.. Žalovaný uviedol, že s prihliadnutím na vyššie uvedené vyjadrenie, ako aj
skutočnosť, že v prípade odvolateľa ide o dlhoročného colníka, ktorému vznikol opakovane služobný
pomer dňom 01.01.2005, a ktorý bol zaradený na PCÚ Vyšné Nemecké od 15.08.1010, žalovaný
mal za to, že odvolateľ mal vedieť akým spôsobom sa efektívne vykonáva kontrola dutín karosérie

dopravného prostriedku. Žalovaný mal za to, že odvolateľ nevykonal kontrolu v takom rozsahu, aby sa
dostatočne presvedčil o tom, že sa v jednotlivých častiach dopravného prostriedku nezákonne dováža
tovar podliehajúci colnému dohľadu.

K námietke odvolateľa, že riaditeľ CÚ Michalovce v rozhodnutí napriek tomu, že uvádza celý rad

právnych predpisov, nepoukazuje na porušenie § 17 zákona č. 200/1998 Z. z., ktorý definuje znenie
služobnej prísahy, žalovaný uviedol, že toto jeho tvrdenie sa nezakladá na pravde. Poukázal na
to, že zákon č. 200/1998 Z. z. nedefinuje vo svojich ustanoveniach čo považuje za porušenie
služobnej prísahy alebo zvlášť závažné porušenie služobnej prísahy, t.j. ponecháva správnemu orgánu
príslušnému na konanie, aby podľa vlastnej úvahy v každom jednotlivom prípade a konkrétnych

okolností posúdil, či colník svojim konaním porušil služobnú prísahu, resp. služobnú povinnosť. Uviedol,
že zo znenia služobnej prísahy vyplýva, že odvolateľ sa podpísaním služobnej prísahy zaviazal byť
čestný, statočný a disciplinovaný a svoje sily vynakladať na to, aby chránil práva občanov. Následné
ustanovenie § 43 zákona č. 200/1998 Z. z. vymedzuje pojem služobnej prísahy ako dôsledné plnenie
služobných povinností, ktoré sú ustanovené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne

záväznými právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi
nadriadených. Poukázal na to, že riaditeľ CÚ Michalovce vo výroku rozhodnutia uviedol, že odvolateľ bol
nedisciplinovaný, nakoľko konal v rozpore s právnymi predpismi uvedenými vo výroku rozhodnutia, t.j.
porušil služobnú prísahu. To, že dôvodom prepustenia odvolateľa bolo aj porušenie služobnej prísahy,
priamo vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia, v ktorom riaditeľ CÚ Michalovce cituje ustanovenie § 17

ods. 1 zákona č. 200/1998 Z. z. s dôrazom na to, že odvolateľ potvrdením zloženia služobnej prísahy
svojim podpisom dňa 01.01.2005 prisahal, že okrem iného bude disciplinovaný.

K námietke odvolateľa,že riaditeľ CÚ Michalovce nepostupoval rovnako voči iným colníkom v prípadoch,
keďpoichkontrolebolinájdenénezákonnedovážanétabakovévýrobky,atovprípadeI..L.N.,B..W..W.

M. a B.. W.. W. W., si žalovaný vyžiadal stanovisko riaditeľa CÚ Michalovce. Tento vo svojom vyjadrení
zo dňa 30.09.2015 uviedol, že odvolateľ bližšie nešpecifikuje prípady, ktoré mali u jednotlivých colníkov
nastať. V prípade I.. L. N. a B.. W.. W. M. nebol podaný návrh na začatie disciplinárneho konania z
dôvodu, že cigarety boli vo vozidlách nimi kontrolovaných zistené ešte pred samotným ukončením colnej
kontroly. V oboch prípadoch pri týchto kontrolách došlo k pokynu evidencie rizikových profilov, ktorý sa

aplikoval pred ukončením samotnej colnej kontroly. V prípade colníka B.. W.. W. W. bol podaný návrh
na začatie disciplinárneho konania z dôvodu, že mu pri výkone colnej kontroly po aktivovaní rizikového
profilu uniklo vozidlo na území republiky. V tomto prípade však nebolo preukázané, že vo vozidle sa
nachádzali tabakové výrobky. Uviedol, že podľa vyjadrenia riaditeľa CÚ Michalovce nejde o rovnaképrípady ako u odvolateľa, nakoľko v jeho prípade boli tabakové výrobky v predmetnom vozidle zistené
po ukončení colnej kontroly, po vykonaní ďalších úkonov na základe ATO opatrenia.

Námietku odvolateľa, že na opakovanú výpoveď nebol prizvaný B.. X., vyhodnotil žalovaný ako
neopodstatnenú, nakoľko sa stotožnil s názorom riaditeľa CÚ Michalovce, že za účelom odstránenia
rozporu týkajúceho sa označenia vybratej časti z dverí predmetného vozidla, boli opätovne vypočutí
len tí colníci, ktorí prvotne vo výpovediach uviedli, že išlo o popolník, a to N.. W.. W. K., B.. V. Y. a I..
R.. W. N.. Keďže B.. X. túto skutočnosť vo výpovedi neuvádzal, nebol volaný k opakovanej výpovedi.

Žalovaný mal za to, že tvrdenia B.. X. o tom, že sa nedostalo do zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa
29.05.2015, jeho tvrdenia o tom, že vo vozidle sa nenachádzajú popolníky, sú len účelové, nakoľko pri
podpisovaní zápisnice mal možnosť obsah zápisnice namietať, pričom B.. X. svojim podpisom potvrdil,
že s obsahom zápisnice súhlasí.

Žalovaný nesúhlasil s námietkou odvolateľa, že rozhodnutie riaditeľa CÚ Michalovce je nezákonné

z dôvodu nesprávne zisteného skutočného stavu veci, nesprávneho právneho posúdenia veci a
nepreskúmateľnosti jeho dôvodov. Poukázal na to, že v predmetnom prípade bolo vykonané rozsiahle
dokazovanie, a to výpoveďami svedkov - colníkov, ktorí sa podieľali na vykonaní colnej kontroly v zmysle
nariadeného ATO opatrenia, kamerovým záznamom, súvisiacou fotodokumentáciou, dožiadaním
dotknutých organizačných útvarov o súčinnosť a podanie vyjadrenia k predmetnému prípadu, ako

aj vyjadrenia odvolateľa ako účastníka konania. Konštatoval, že vykonaným dokazovaním nezostala
spornou skutočnosť, že odvolateľ zvlášť hrubým spôsobom porušil služobnú prísahu a služobné
povinnosti. Uviedol, že predmetné rozhodnutie o prepustení zo služobného pomeru bolo náležite a
presvedčivoodôvodnenétak,ževýrokkorešpondujesodôvodnením,vktoromsariaditeľCÚMichalovce
dostatočne vysporiadal s námietkami odvolateľa.

Podľa názoru žalovaného, riaditeľ CÚ Michalovce kvalifikoval konanie odvolateľa v súlade so zákonom,
a to najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že nezákonne dovážaný tovar nebol ukrytý v špeciálne
vybudovaných úkrytoch, ale išlo o priestory dutím dverí vozidla dané od výroby, ktoré odvolateľ
neskontroloval fyzicky, poklepaním po dverách vozidla a ani nepožiadal vodiča predmetného vozidla o

stiahnutieokiennavozidle,čímbysavprípadeúplnéhostiahnutiaoknapresvedčil,žepriestordutíndverí
je prázdny. Konštatoval, že ide o konanie, ktoré zvlášť hrubým spôsobom porušuje základné služobné
povinnosti a služobnú prísahu colníka.

Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 1514079/2015 zo dňa

07.10.2015, ako aj rozhodnutia riaditeľa Colného úradu Michalovce č. 1227607/2015 zo dňa 28.07.2015
a vrátenia veci na nové konanie.

V podanej žalobe žalobca uviedol, že rozhodnutiami žalovaného a riaditeľa Colného úradu Michalovce
(ďalej „RCÚ“) bolo zasiahnuté do práv žalobcu, keď bez preukázania existencie zákonného dôvodu bol

prepustený zo služobného pomeru. Poukázal na to, že RCÚ nezistil správne skutkový stav veci, keď
postup žalobcu pri výkone prehliadky motorového vozidla posúdil ako zvlášť hrubé porušenie služobnej
disciplíny a služobnej prísahy. Jeho právne posúdenie veci nemá oporu v právnych predpisoch, ktoré
uviedol vo výroku rozhodnutia. Uviedol, že žalovaný napriek týmto skutočnostiam rozhodnutie RCÚ
nezrušil, aj keď je povinný každé nezákonné rozhodnutie zrušiť ale odvolanie žalobcu zamietol a

rozhodnutie potvrdil.

V podanej žalobe žalobca citoval § 3, § 4 ods. 2, § 221, § 232 ods. 1, § 230 ods. 1, 2, 3, § 183 ods.
1 písm. e/, § 17 ods. 1 zák. č. 200/1998 Z. z. v znení noviel (ďalej „zákon“) a uviedol, že z vyššie
uvedených právnych predpisov vyplýva, že vo veciach služobného pomeru vždy rozhoduje nadriadený

a nie služobný úrad. V prípade ministra ide o primárnu právomoc, u ostatných nadriadených ide o
delegovanú právomoc. Rozhodnutie žalovaného je teda nulitným právnym aktom, pretože ako vyplýva z
označenia žalovaného, ide o rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR a nie o rozhodnutie nadriadeného.
Žalobca poukázal na závery uvedené v napadnutom rozhodnutí žalovaného a konštatoval, že riaditeľ
a žalovaný nesprávne posúdili skutkový stav veci, pretože zo skutkového stavu vyplýva, že osoba

prestupujúca štátnu hranicu, nesplnila svoju právnu povinnosť, keď pri prestupe štátnej hranice
neprihlásila (nepredložila) tovar na vykonanie colného dohľadu a nepodala colné vyhlásenie na jeho
prepustenie do režimu voľného obehu. Tovar ukryla pri prestupe štátnej hranice v dutinách osobného
automobilu. Pretože nebolo podané colné vyhlásenie nezačalo colné konanie a z toho dôvodu nemoholžalobca porušiť právne predpisy, od ktorých riaditeľ colného úradu odvodzuje dôvody výpovede. Žalobca
konštatoval, že na to, aby zo strany žalobcu došlo k porušeniu služobnej prísahy, musí byť preukázané
porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov. Žalobcovi, ani z hľadiska druhého dôvodu -

porušenie služobnej disciplíny, nebolo preukázané, že porušil všeobecne záväzný právny predpis, na
ktorý riaditeľ colného úradu vo výroku rozhodnutia uviedol. Žalobca ďalej uviedol, že z rozkazu, ktorý
mal žalobca porušiť, v žiadnom prípade nevyplývajú povinnosti a postupy, ktoré žalovaný popisuje
vo svojom rozhodnutí. Poukázal na to, že rozkaz riaditeľa colného úradu nie je príkazom na postupy
ale odporúčaním, pretože nekonkretizuje spôsoby prehliadky. Uviedol, že ak v rozkaze bolo uvedené,

že colník je povinný vykonať kontrolu v takom rozsahu, aby sa dostatočne presvedčil o tom, či v
jednotlivých častiach dopravného prostriedku sa nezákonne nedováža tovar, ktorý podlieha colnému
dohľadu, tak je zjavné, že takto určená povinnosť je nezrealizovateľná, a to z hľadiska technického,
časového a odborného. Poukázal na to, že nadriadený pri tak neurčito formulovanej povinnosti, vždy
môže tvrdiť, že colník sa nedostatočne presvedčil, že nedostatočne vykonával kontrolu a teda, že porušil
rozkaz. Žalobca ďalej uviedol, že nadriadený má okrem povinností podľa § 42 je v zmysle v § 45 písm.

b/ zabezpečovať, aby colníci boli na výkon štátnej služby odborne vycvičení a vyškolení a podľa §
45 písm. d/ zák. č. 200/1998 Z. z., vytvárať priaznivé podmienky na riadny výkon štátnej služby a
viesť podriadených colníkov k služobnej disciplíne. Poukázal na to, že žalobcovi ako vyplýva z popisu
skutkového stavu, neboli poskytnuté informácie, ktoré by mu pomohli v rozhodovaní, akým spôsobom
a akými prostriedkami vykonať kontrolu dopravného prostriedku. Týmito informáciami však iní colníci

disponovali, z čoho vyplýva, že existuje databáza cestujúcich aj dopravných prostriedkov, avšak len
pre vybranú skupinu colníkov, po zadaní údajov o cestujúcom a dopravnom prostriedku, sám počítač
vygeneruje ako sa má postupovať.

V podanej žalobe žalobca ďalej uviedol, že postup, ktorý zvolil riaditeľ colného úradu nemajú miesto v

právnomštáte,ktorýmpodľačl.1ods.1ÚstavySlovenskárepublikaje. Akjevpôsobnosticolnéhoúradu
zabezpečovať colný dohľad, tak riaditeľ colného úradu je povinný vytvoriť všetkým colníkom rovnaké
podmienky na to, aby úlohy colného úradu boli splnené.

V podanej žalobe žalobca ďalej poukázal na to, že pre posúdenie zodpovednosti žalobcu je rozhodujúce

preukázať, ktorý právny predpis porušil, akým spôsobom porušil služobnú prísahu pri realizácii právnych
predpisov a nie to, či ukrytý tovar našiel alebo nenašiel (podľa tejto teórie policajti, ktorí neodhalili
všetky priestupky vodičov porušili služobnú disciplínu aj služobnú prísahu). Žalobca poukázal na to, že
dokazovanie bolo zo strany riaditeľa colného úradu vedené účelovo a z obsahu výpovedí svedkov, ako aj
postup riaditeľa vyplýva, že svedkovia nevypovedali pravdivo a ich výpovede mali zabezpečiť riaditeľom

sledovaný cieľ. Tvrdenia svedkov K., Y., N., ktoré boli urobené v čase, keď ešte nepoznali obsah
výpovede, žalobcu, ani ďalšieho svedka X. sú jasným dôkazom o tom, s akým zámerom boli podávané.
Uviedol, že vo výpovediach, ktoré boli vykonané po výpovedi žalobcu a X., tieto osoby svoje výpovede
zmenili, a to zásadným spôsobom. Riaditeľ na základe týchto výpovedí rozhodol o prepustení, pričom
nejakým spôsobom si ich pravdivosť neoveril. Konštatoval, že fotodokumentácia neobsahuje detailné

fotografie, ktoré by potvrdzovali tvrdenia svedkov v prvých výpovediach ani v zmenených výpovediach.
Riaditeľ colného úradu už nepovažoval za potrebné vypočuť ani svedka X., ktorý vyvrátil tvrdenie týchto
svedkov, pretože do jeho zámeru jeho výpoveď nezapadala do vopred plánovaného zámeru.

V podanej žalobe žalobca ďalej uviedol, že na skončenie služobného pomeru colníka prepustením,

nestačí len porušenia služobnej disciplíny alebo porušenia služobnej prísahy, ale musí ísť o hrubé
porušenie a musí byť preukázané, že ponechanie colníka v služobnom pomere by bolo na ujmu
dôležitých záujmov štátnej služby. Konštatoval, že zo strany riaditeľa colného úradu nebola preukázaná
ani hrubosť konania žalobcu a jeho argumentácia rovnako ako žalovaného obsahuje všeobecné závery,
založené na výpovedí vyššie uvedených svedkov, pričom zo všeobecnej argumentácie sa ani nedá

hrubosť konania vyvodiť. Žalobca poukázal na to, že sám vykonal stovky, či tisíce colných kontrol
na hraničnom priechode a v tomto jednom prípade neodhalil ukrytý tovar, tak to ešte neznamená, že
nenájdenie tovaru v jednom prípade by malo odôvodňovať záver, že jeho ponechanie v služobnom
pomere by malo byť na ujmu štátnej služby. Žalobca poukázal na to, že neprepúšťal tovar do režimu
voľného obehu, pretože ako bolo uvedené, nebolo podané colné vyhlásenie na prepustenie tovaru do

režimu voľného obehu. Tovar, ktorý bol nájdený v dutinách dverí a ďalších častiach motorového vozidla,
bol cestujúcim zatajený a nebyť toho, že žalobca po vykonaní prehliadky dodrží postup, tak tovar by bol
prepravený na územie EÚ. Konštatoval, že nezákonný dovoz tovaru na územie EÚ sa teda neuskutočnil
z dôvodu, že pri zabezpečovaní colného dohľadu žalobca rešpektoval právne predpisy a pokynynadriadených, aj keď pri vykonaní kontroly dopravného prostriedku sa pašovaný tovar nenašiel. V tejto
súvislosti žalobca poukázal na ustanovenie § 9 ods. 3 písm. a/ a q/ zák. č. 652/2004 Z. z. v znení noviel
a na čl. 13 Colného kódexu a uviedol, že z citovaných ustanovení vyplýva, že zabezpečenie colného

dohľadunieječinnosťjednotlivcaalenajehozabezpečenísapodieľajúviaceréskutočnosti.Konštatoval,
žezabezpečeniecolnéhodohľaduniejeosobnouvecou,apretovedúcijepovinnýzabezpečiť,abyvšetci
colníci mali všetky podklady na zabezpečenie colného dohľadu. Žalobca konštatoval, že všeobecné
dôvody uvedené v rozhodnutí žalovaného aj riaditeľa colného úradu, nedosahujú takú intenzitu, aby z
hľadiska dôvodu výpovede bolo možné prijať záver, že ponechanie žalobcu v služobnom pomere by

bolo na ujmu štátnej služby.

Žalobca v podanej žalobe ďalej citoval § 183 ods. 1 písm. e/ zák. č. 200/1998 Z. z. a uviedol, že
žalobca pri zabezpečovaní colného dohľadu neporušil ani jeden právny predpis, na ktorý riaditeľ vo
svojom rozhodnutí poukázal a z ktorého odvodzoval porušenie služobnej prísahy alebo služobnej
povinnosti. Naopak, predpisy na ktoré riaditeľ colného úradu poukázal, žalobca porušiť ani nemohol,

pretože tieto právne predpisy neukladajú právnu povinnosť žalobcovi. Konštatoval, že je preukázané,
že žalobca neporušil žiadny rozkaz riaditeľa colného úradu, ktorý bol prijatý na zabezpečenie colného
dohľadu. Aj keď spôsob akým vykonal žalobca kontrolu dopravného prostriedku neviedol k odhaleniu
pašovaných cigariet presným dodržaním pokynov (ATO) zabezpečil, že pašovaný tovar bol odhalený
za použitia prostriedkov, ktoré žalobca nemal. Poukázal na to, že postup žalobcu neodôvodňuje záver

o hrubosti konania a nie je možné činnosť žalobcu počas výkonu služby účelovo rozdeliť a prihliadať
len na výkon kontroly motorového vozidla a nebrať do úvahy na to nadväzujúce postupy, ktoré žalobca
preukázateľne dodržal. Uviedol, že nebola preukázaná žiadna relevantná skutočnosť, na základe ktorej
by bolo možné prijať záver, že ponechanie žalobcu v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých
záujmov štátnej služby. Konštatoval, že všeobecné závery uvedené v rozhodnutí riaditeľa colného úradu

a prevzaté do rozhodnutia žalovaného, nie sú dostatočné a nepreukazujú to, že ponechaním žalobcu
v služobnom pomere, by došlo k nejakej ujme. Postup riaditeľa colného úradu v konaní, spôsob akým
viedol dokazovanie, svedčí o tom, že nebolo v jeho záujme zistiť objektívne skutočný stav veci a vec
správne posúdiť po právnej stránke a prihliadať aj k osobe žalobcu. Uviedol, že riaditeľ colného úradu
svoje závery založil na nedôveryhodných svedeckých výpovediach K., Y. a N.Š., ktorí tendenčne

vypovedali proti žalobcovi, pravdivosť svedeckých výpovedí po ich zmene nebola preverená a navyše
riaditeľ colného úradu svedka, ktorý popisoval skutočnosti odlišne, nevypočul a svedectvo svedka X.,
ktoré zaslal žalovanému písomne, žalovaného nezaujímalo.

Žalovaný s písomnom vyjadrení zo dňa 19.01.2016 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Dôvody uvedené v tomto písomnom vyjadrení žalovaného korešpondujú s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia žalovaného.

Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 05.05.2016 uviedol, že aj po oboznámení sa s obsahom
vyjadrenia, trvá na podanej žalobe v celom rozsahu. Dôvody uvedené v tomto písomnom vyjadrení

žalobcu korešpondujú so žalobnými námietkami uvedenými v podanej žalobe.

Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O.s.p. po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného a
oboznámení sa s administratívnymi spismi žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa dospel k
záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Na pojednávaní súdu dňa 18. mája 2016 právny zástupca žalobcu uviedol, že zotrváva na dôvodoch
uvedených v podanej žalobe, ako aj v písomnom vyjadrení žalobcu zo dňa 05.05.2016 a z týchto
dôvodov navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie riaditeľa Colného
úradu Michalovce, zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

Zástupkyňa žalovaného poukázala na vyjadrenie žalovaného zo dňa 19.01.2016 a na dôvody, ktoré sú v
tomto vyjadrení uvedené. Uviedla, že rozhodnutie žalovaného nemôže byť nulitným právnym , ako na to
poukazuje žalobca v podanej žalobe, pretože v záhlaví rozhodnutia žalovaného sa uvádza označenie
nadriadeného príslušného na rozhodovanie v odvolacom konaní, ktorým je generálny riaditeľ sekcie

colných úradov. Skutočnosť, že druhostupňové rozhodnutie vydal príslušný nadriadený vyplýva z čl. 6
ods. 1 tretej vety organizačného poriadku Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, podľa ktorého
generálny riaditeľ sekcie colných úradov priamo riadi riaditeľov colných úradov. Z vyššie uvedených
dôvodov považovala zástupkyňa žalovaného túto žalobnú námietku za neopodstatnenú. Pokiaľ žalobcav podanej žalobe namietal, že vo výroku rozhodnutia riaditeľa Colného úradu Michalovce je citovaných
viacero právnych predpisov, v tomto smere poukázala na § 2 ods. 3 zákona č. 652/2004 Z. z., ktorý
upravuje subjekty, ktoré plnia úlohy podľa tohto zákona a v tomto prípade sú to colníci. Pokiaľ ide

o kvalifikované posúdenie, či zo strany žalobcu išlo o porušenie služobných povinností, zástupkyňa
žalovaného poukázala na to, že zložením služobnej prísahy sa colník zaväzuje na plnenie povinností
vyplývajúcich nie len z ústavy a iných zákonov, ale aj rozhodnutí a inštrukcií, a preto pokiaľ žalobca
porušil čl. 4 ods. 4 rozkazu č. 2/2013 tak, ako je to podrobne uvedené v napadnutom rozhodnutí
žalovaného, v takomto prípade porušil služobné povinnosti, a teda bol nedisciplinovaný, čo zakladá

dôvod na skončenie jeho služobného pomeru.

Podľa § 183 ods. 1 písm. e/ zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení
niektorých ďalších zákonov (ďalej len „zákon č. 200/1998 Z. z.“), minister alebo príslušný nadriadený
prepustí colníka zo služobného pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť
hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej

služby.

Podľa§17ods.1zákonač.200/1998Z.z.,občanprivznikuslužobnéhopomerucolníkaskladáslužobnú
prísahu, ktorá znie:

„Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Budem čestný, statočný a disciplinovaný. Svoje sily a
schopnosti vynaložím na to, aby som chránil práva občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok, a
to i s nasadením vlastného života. Budem sa riadiť ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Tak prisahám!“

Podľa § 44 ods. 3 zákona č. 200/1998 Z. z., colník je povinný

a) plniť svedomite úlohy, ktoré sú uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne
záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi
nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený,

b) vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas,
g) v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť finančnej
správy alebo ohroziť dôveru k finančnej správe,
h) dodržiavať služobnú disciplínu.

V správnom súdnictve súdy preskúmavajú na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.). Pre súdy je rozhodujúci skutkový
stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia; súd prihliadne len na tie vady konania pred
správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1, ods.
3 O.s.p.).

Správnysúdpripreskúmavanízákonnostirozhodnutiaapostupusprávnehoorgánuvkonkrétnejprávnej
veci sa v zásade obmedzí len na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádzal,
nie sú pochybné najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú, alebo pre porušenie niektorej procesnej
zásady správneho konania a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový

záver, ku ktorému správny orgán dospel. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a
postupu správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu relevantný
právny predpis.

Krajský súd v Košiciach po oboznámení sa s administratívnymi spismi žalovaného a správneho orgánu

prvého stupňa k jednotlivým žalobným námietkam uvádza nasledovné.

Žalobca v podanej žalobe namietal, že vo veciach služobného pomeru vždy rozhoduje nadriadený a nie
služobný úrad. V prípade ministra ide o primárnu právomoc, u ostatných nadriadených ide o delegovanú
právomoc. Rozhodnutie žalovaného je teda nulitným právnym aktom, pretože ako vyplýva z označenia

žalovaného, ide o rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR a nie o rozhodnutie nadriadeného, a preto
namieta nulitu tohto rozhodnutia.K uvedenej žalobnej námietke súd uvádza, že z napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že v
jeho záhlaví sa uvádza označenie nadriadeného príslušného na rozhodovanie v odvolacom konaní,
ktorým je generálny riaditeľ sekcie colných úradov. V administratívnom spise sa nachádza organizačný

poriadok Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, z ktorého vyplýva (čl. 6 ods. 1 tretia veta), že
generálny riaditeľ sekcie colných úradov priamo riadi aj riaditeľov colných úradov a je i bezprostredne
nadriadený,pričomakobezprostrednenadriadenýjeodvolacímorgánomriaditeľovicolnéhoúradu,ktorý
vydal rozhodnutie vo veciach služobného pomeru. Zo záhlavia napadnutého rozhodnutia žalovaného
vyplýva, že bolo vydané príslušným nariadeným, generálnym riaditeľom sekcie colných úradov a taktiež

je aj podpísané priamo generálnym riaditeľom sekcie colných úradov ako príslušným nadriadeným. Z
vyššie uvedených dôvodov preto považuje súd túto žalobnú námietku za neopodstatnenú.

V podanej žalobe žalobca ďalej namietal nepreskúmateľnosť druhostupňového rozhodnutia, nakoľko
žalovaný do odôvodnenia svojho rozhodnutia len prevzal závery riaditeľa colného úradu, pričom sa
s námietkami žalobcu nevysporiadal náležitým spôsobom a právne posúdenie veci žalovaným nemá

oporu v právnych predpisoch. Podľa názoru žalobcu žalovaný aj riaditeľ colného úradu výpovedné
dôvody uvedené v ustanovení § 183 ods. 1 písm. e/ zákona č. 200/1998 Z. z. stotožnili a neposudzovali
ichsamostatne.Ďalejžalobcanamietal,žeslužobnúpovinnosťaslužobnúprísahuniejemožnépojmovo
a vecne zamieňať a porušenie interného predpisu nie je možné považovať za porušenie služobnej
prísahy.

K uvedeným žalobným námietkam súd uvádza, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného
vyplýva, že žalovaný sa vysporiadal so všetkými odvolacími námietkami žalobcu, a to jednotlivo i vo
vzájomných súvislostiach. K námietke žalobcu, že žalovaný a riaditeľ colného úradu stotožňujú oba
výpovedné dôvody uvedené v § 183 ods. 1 písm. e/ zákona č. 200/1998 Z. z., a to porušenie služobnej

prísahy a porušenie služobnej povinnosti, súd poukazuje na ust. § 17 ods. 1 zákona č. 200/1998
Z. z., z ktorého vyplýva, že colník sa zložením služobnej prísahy zaväzuje okrem iného, že bude
čestný, statočný a disciplinovaný a svoje sily a schopnosti bude vykonávať na to, aby chránil práva
občanov. Služobnou disciplínou colníka sa v zmysle ustanovenia § 43 zákona č. 200/1998 Z. z. rozumie
dôsledné plnenie služobných povinností, ktoré sú ustanovené Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými

zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi,
nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených. Z uvedeného vyplýva, že porušenie služobných
povinností colníkom je porušením služobnej disciplíny, a teda ak si colník neplní riadne služobné
povinnosti, porušuje tým služobnú disciplínu, ako aj svoj záväzok byť disciplinovaný, k čomu sa
zaviazal zložením služobnej prísahy. Z tohto dôvodu riaditeľ Colného úradu Michalovce vo výroku

svojho rozhodnutia, ako aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedli ako dôvod prepustenia žalobcu
zo služobného pomeru colníka porušenie služobnej prísahy i služobnej povinnosti, pretože nie je
možné striktne oddeľovať pojmovo tieto dôvody prepustenia zo služobného pomeru, nakoľko medzi
nimi existuje vzájomná súvislosť. Z uvedeného dôvodu nie je možné súhlasiť s námietkou žalobcu,
že porušenie interného predpisu nie je možné považovať aj za porušenie služobnej prísahy, keďže

služobnou disciplínou sa rozumie dôsledné plnenie služobných povinností vyplývajúcich okrem iného
aj z rozkazov nadriadených.

Taktiež je potrebné uviesť, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že všetky
predpisy, ktorých porušenie sa kladie žalobcovi za vinu, je potrebné posudzovať vo vzájomnej súvislosti,

nakoľko sú limitujúce pre colníka pri plnení služobných povinností, aby došlo k naplneniu poslania
colného úradu ako orgánu štátnej správy, to znamená k riadnemu výberu cla a spotrebných daní v
súlade s podmienkami určenými v hmotnoprávnych predpisoch. Plnenie služobných povinností colníka
nie je možné striktne oddeľovať od vymedzenia vecnej príslušnosti colného úradu ako orgánu štátnej
správy tak, ako na to poukazuje žalobca, nakoľko práve vykonávaním štátnej služby colníkom dochádza

k plneniu úloh orgánu štátnej správy. Uvedené vyplýva z ustanovenia § 2 ods. 2 zákona č. 200/1998 Z. z.,
podľa ktorého štátnou službou na účely tohto zákona sa rozumie plnenie úloh finančnej správy, riadenie,
organizácia a výkon profesnej prípravy colníkov, colníkom v orgáne štátnej správy v oblasti colníctva
alebo v zahraničí a právne vzťahy s tým súvisiace. Orgánmi štátnej správy v oblasti colníctva sú podľa §
2 ods. 2 písm. c/ zákona č. 652/2004 Z. z. colné úrady. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že bez výkonu

služobných povinností colníkmi by nemohlo dôjsť k splneniu úloh colného úradu ako orgánu štátnej
správy, nakoľko nevyhnutným predpokladom toho, aby orgán štátnej správy mohol plniť svoje úlohy je
skutočnosť, že ich vykonáva prostredníctvom colníkov organizačne zaradených na colných úradoch.Žalobcavpodanejžalobeďalejnamietal,žerozkazvedúcehoPobočkycolnéhoúraduVyšnéNemeckéč.
2/2013,naporušenieustanoveníktoréhosaprvostupňovýorgánodvolávavovýrokusvojhorozhodnutia,
nie je príkazom na postupy ale len odporúčaním, nakoľko nekonkretizuje spôsoby prehliadky. Povinnosť

vykonať kontrolu v takom rozsahu, aby sa colník dostatočne presvedčil o tom, či v jednotlivých
častiach dopravného prostriedku sa nezákonne nedováža tovar, ktorý podlieha colnému dohľadu, nie je
realizovateľná z technického, časového a odborného hľadiska.

K uvedenej žalobnej námietke súd uvádza, že z čl. IV ods. 4 rozkazu č. 2/2013 vyplýva, že kontrola

musíbyťzameranápredovšetkýmnabatožinucestujúcich(colníkvždyvykonákontroluosobnejbatožiny
cestujúceho v takom rozsahu, aby sa presvedčil, že cestujúci nedováža tovar, ktorý podlieha colnému
dohľadu a nebol cestujúcim prihlásený k colnej kontrole), batožinový priestor, priestor pre cestujúcich,
motorový priestor, podvozok a karosériu, s dôrazom na dutiny karosérie dopravného prostriedku a iných
priestorov, v ktorých by mohol byť nezákonne dovážaný tovar. Pri kontrole jednotlivých častí dopravného
prostriedku je colník povinný vykonať kontrolu v takom rozsahu, aby sa dostatočne presvedčil o tom, že

v jednotlivých častiach dopravného prostriedku sa nezákonne nedováža tovar, ktorý podlieha colnému
dohľadu. Z citovaného rozkazu č. 2/2013 vyplýva akým spôsobom má byť kontrola colníkom vykonaná, a
tedatvrdeniežalobcu,žerozkazč.2/2013málenodporúčacícharakter,nakoľkonekonkretizujespôsoby
prehliadky, nie je opodstatnené.

K námietke žalobcu, že nebola splnená povinnosť nadriadeného vytvoriť všetkým colníkom rovnaké
podmienky na vykonávanie colného dohľadu, nakoľko žalobcovi neboli aplikáciou APV TALON
poskytnuté informácie, ktoré by mu pomohli v rozhodovaní, akým spôsobom má vykonať kontrolu
dopravného prostriedku, pričom iní colníci vykonávajúci následne kontrolu, týmito informáciami
disponovali, súd uvádza, že s touto námietkou sa vysporiadal žalovaný v napadnutom rozhodnutí, keď

poukázal na to, že všetci colníci vykonávajúci colný dohľad a colnú kontrolu, majú k dispozícii rovnaký
informačný systém, do ktorého sú povinní zaznamenávať údaje v súlade s internými riadiacimi aktami.
Žalovaný taktiež poukázal na to, že APV TALON nemá byť jediným ukazovateľom rizikovosti profilu
osoby prestupujúcej hranicu Slovenskej republiky, pričom žalobca v danom prípade nezisťoval účel
vstupu na územie SR, ani dôvod vstupu vodiča - občana Ukrajiny na motorovom vozidle s pridelenou

štátnou poznávacou značkou SR. Žalovaný mal za to, že zo zisteného účelu, či cieľu cesty by žalobca
analyzovaním týchto údajov mohol dospieť k záveru, či je opodstatnené, aby tento prestupoval štátnu
hranicuvčaseo00.26hod.,resp.čitaktozískanéinformáciezakladajúpodozrenienanelegálnekonanie
osoby prestupujúcej štátnu hranicu a v nadväznosti na túto skutočnosť na použitie ďalších spôsobov
kontroly dopravného prostriedku v zmysle platných interných riadiacich aktov.

K námietke žalobcu, že z postupu riaditeľa colného úradu je zrejmé, že nemal záujem objektívne
posúdiť postup žalobcu, ale ho bez ohľadu na všetky okolnosti prepustiť zo služobného pomeru, a že
dokazovanie bolo robené účelovo a jednostranne, pričom neboli rovnako zisťované a posudzované
skutočnosti svedčiace v prospech, či neprospech žalobcu, k tomu súd uvádza, že v predmetnej

preskúmavanej veci bolo prvostupňovým správnym orgánom vykonané rozsiahle dokazovanie, a to
výpoveďami svedkov - colníkov, ktorí sa podieľali na vykonaní colnej kontroly v zmysle nariadeného
ATO opatrenia, kamerovým záznamom, súvisiacou fotodokumentáciou, dožiadaním dotknutých
organizačných útvarov o súčinnosť a podanie vyjadrenia k predmetnému prípadu, ako aj vyjadrenia
žalobcu ako účastníka konania. Za účelom odstránenia rozporu týkajúceho sa označenia vybratej časti

z dverí predmetného vozidla na základe tvrdenia žalobcu, že popolník sa vo vozidle nenachádzal, boli
v rámci prvostupňového konania opätovne vypočutí colníci, ktorí vo svojich predošlých výpovediach
uviedli, že išlo o popolník. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysvetlil dôvody, prečo
nepovažoval za potrebné opakovane vypočuť B.. X. v tejto veci, ako aj z akého dôvodu nebol prizvaný
k opakovanej výpovedi v rámci prvostupňového konania, pričom dôvodom tohto postupu bolo, že sa

stotožnil s názorom riaditeľ CÚ Michalovce, že za účelom odstránenia rozporu týkajúceho sa označenia
vybratej časti z dverí predmetného vozidla boli opätovne vypočutí len tí colníci, ktorí prvotne vo
výpovediach uviedli, že išlo o popolník. Keďže B.. X. túto skutočnosť vo svojej výpovedi neuvádzal, z
tohto dôvodu nebol volaný k opakovanej výpovedi.

V podanej žalobe žalobca ďalej namietal, že na skončenie služobného pomeru nestačí len porušenie
služobnej prísahy alebo porušenie služobnej disciplíny, ale musí ísť o hrubé porušenie, ktoré musí byť
preukázané a súčasne ponechanie colníka v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmovštátnej služby. Namietal, že zo strany riaditeľa colného úradu nebola preukázaná ani hrubosť konania a
ani skutočný dôvod, pre ktorý nie je možné ponechať žalobcu v štátnej službe.

K uvedenej žalobnej námietke je potrebné uviesť, že colník je povinný dôsledne si plniť svoje služobné
povinnosti. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalovaný považuje za
hrubé porušenie služobnej disciplíny skutočnosť, že žalobca porušil viacero právnych noriem súčasne
pri výkone colnej kontroly, keď sa dňa 25.05.2015 pri výkone štátnej služby na hraničnom priechode
Vyšné Nemecké pri výkone colnej kontroly osobného motorového vozidla zn. L. S., EČV: M., ktoré

viedol p. T. G., a ktoré v čase o 00.26 hod. vstupovalo na územie Slovenskej republiky z Ukrajiny, sa
nezameral na dutiny dverí vozidla a interiéru vozidla tak, aby sa dostatočným spôsobom vzhľadom
na množstvo a na umiestnenie nezákonne dovážaného tovaru (po umiestnení do dutín dverí, ktoré
sú dané od výroby vozidla) presvedčil, či v jednotlivých častiach predmetného vozidla sa nezákonne
nedováža tovar, ktorý podlieha colnému dohľadu, a ktorý nebol prihlásený k colnej kontrole. Predmetné
vozidlo skontroloval len vizuálne, a to priestor interiéru nahliadnutím do interiéru vozidla cez zadné ľavé

dvere a batožinový priestor nahliadnutím do batožinového priestoru bez toho, aby vstúpil do interiéru
vozidla. Kontrolu dutín dverí žalobca nevykonal fyzicky poklepaním, či požiadaním vodiča o stiahnutie
okien vozidla, aby sa vizuálnou kontrolou priestoru dutín dverí pohľadom z vrchu popri stiahnutom okne
presvedčil, či dutiny sú prázdne, alebo nie. Z uvedeného je zrejmé, že popísané úkony nevyžadujú
zvýšenú technickú zdatnosť colníka, to znamená v žiadnom prípade nejde o rozoberanie dopravného

prostriedku, ako na to poukazoval žalobca. Žalovaný mal taktiež za to, že v prípade žalobcu išlo o
colníka s dlhoročnými praktickými skúsenosťami, dostatočnými na to, aby mohol colnú kontrolu vykonať
riadne a aby sa v dostatočnom rozsahu presvedčil, či sa v jednotlivých častiach dopravného prostriedku
nezákonne nedováža tovar podliehajúci colnému dohľadu. V prípade, ak by žalobca vykonal kontrolu
dutín karosérie spôsobom uvedeným v čl. IV ods. 4 rozkazu č. 2/2013, ako aj vyjadrení vedúceho PCÚ

Vyšné Nemecké, bola by veľká pravdepodobnosť zistenia rizikových faktorov zakladajúcich podozrenie
z nezákonného dovozu, na základe ktorého by bol žalobca povinný odoslať dopravný prostriedok na
kontrolu služobným psom alebo inšpekčným skenovacím zariadením v súlade s čl. IV ods. 8 rozkazu č.
2/2013. Zároveň je potrebné uviesť, že ide o colnú kontrolu na východnej hranici Slovenskej republiky s
Ukrajinou, t.j. na vonkajšej hranici Schengenského priestoru, kde je potrebné mať na zreteli cieľ, ktorý

sa má touto kontrolou dosiahnuť, a to je zamedziť nezákonnému dovozu tovaru na územie Slovenskej
republiky a Európskej únie. Uvedeným konaním žalobca nezistil nezákonný dovoz tabakových výrobkov
v celkovom množstve 107500 ks cigariet zn. NZ Super Slims s dĺžkou tabakového povrazca do 80 mm,
balených v spotrebiteľskom balení po 20 ks neoznačených žiadnymi kontrolnými známkami. Tvrdenie
žalobcu, že následne splnil pokyny uložené mu ATO opatrením, a tým vlastne zabránil nezákonnému

dovozu predmetných tabakových výrobkov, možno považovať za účelové, keďže žalobca predtým v
dôsledku nedôsledného plnenia služobných povinností ukončil colnú kontrolu bez nálezu. Ak by nedošlo
k vygenerovaniu ATO opatrenia, na základe ktorého došlo následne k vykonaniu colnej kontroly inou
colnouhliadkou,nedošlobykzaisteniunezákonnedovážanýchtabakovýchvýrobkovatietobysadostali
na územie Slovenskej republiky a Európskej únie nelegálne, čo by malo dopad na štátny rozpočet.

Súd zároveň považuje za potrebné uviesť, že Zákon o štátnej službe colníkov pre colníkov však,
okrem povinnosti, poskytuje aj práva a výhody vyplývajúce z ich služobného pomeru. Tieto výhody
sú obsiahnuté predovšetkým v desiatej časti citovaného zákona. Vychádzajúc z ich obsahu je
potrebné konštatovať, že tieto výhody, oproti ostatným zamestnancom v štátnej a verejnej služby, sú

nadštandardné. Nadštandardnosť týchto výhod je, na druhej strane, vyvážená aj nadštardandnosťou
povinnosti colníkov, čo vzhľadom na ich postavenie a zodpovednosť je nevyhnutné. Zákon o štátnej
službe colníkov nie je možné porovnávať s porušením pracovnej disciplíny ostatných pracovníkov,
ktorých činnosť je založená na zmluvnom vzťahu a posudzuje sa podľa Zákonníka práce. Ide totiž
o zákon lex specialis. Z tohto pohľadu je potom nevyhnutné vychádzať striktne z jeho obsahu a

úmyslu zákonodarcu. Vyššia miera zodpovednosti colníkov je teda odzrkadlená v zákone a tomu musia
zodpovedať aj vyššie možnosti postihu zo strany nadriadených orgánov.

Pre porušenie služobných povinností preto nie je nevyhnutné úmyselné konanie colníka pri plnení jeho
služobných povinností, ale postačí porušenie služobnej povinnosti, ktorá nastane porušením služobnej

prísahy, služobnej povinnosti a ostatných príkazov a nariadení, vychádzajúc zo zákona a interných
predpisov.Pri rozhodovaní súdov nie je možné opomenúť aj celkovú spoločenskú situáciu. Snahou spoločnosti je,
najmä v štátnej službe, očistiť sa od pracovníkov, ktorí porušujú služobné a pracovné povinnosti hrubým
spôsobom. To sa samozrejme týka aj colníkov. U nich tým skôr, že porušovanie služobných povinností

má vplyv na ekonomiku Slovenskej republiky a v neposlednej miere aj na kredit Slovenskej republiky v
zahraničí, ak sa prihliada na charakter tejto práce.

Porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti sa môže colník dopustiť aj z nedbanlivosti a
nemusí ísť len o úmyselné konanie, ktoré by mohlo zakladať aj prípadnú trestnú zodpovednosť. Podľa

názoru súdu neobstojí žalobcovo tvrdenie, že vo veci nebolo preukázané, žeby sa dopustil porušenia
služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom. Skutok, pre ktorý bol žalobca prepustený zo služobného
pomeru, bol podľa názoru súdu dostatočne preukázaný a námietky žalobcu hodnotí súd ako skutkovo
a právne bezvýznamné. Podľa názoru súdu riaditeľ Colného úradu Michalovce a žalovaný postupovali
pri prepustení žalobcu zo služobného pomeru v súlade so zákonom a boli splnené zákonné podmienky
na uplatnenie dôvodu podľa § 183 ods. 1 písm. e/ zákona č. 200/1998 Z. z., nakoľko žalobca svojim

nedôsledným plnením služobných povinností pri výkone štátnej služby na hraničnom priechode Vyšné
Nemecké dňa 25.05.2015 porušil služobnú disciplínu a služobnú prísahu zvlášť hrubým spôsobom a
jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

Pretože rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa sú v súlade s citovanými zákonnými

ustanoveniami, súd žalobcu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.

Žalobca v konaní nebol úspešný, preto mu súd nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 250k ods.
1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolaniemožnoodôvodniťlentým,ževkonanídošlokvadámuvedenýmv§221ods.1O.s.p.,konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.