Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, May 23, 2016

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 16C/29/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4313213824
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Kostolanská

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2016:4313213824.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice, pred sudkyňou JUDr. Lenkou Kostolanskou, v právnej veci navrhovateľa: COFIDIS,

a.s., so sídlom Suché mýto, Bratislava, IČO: 36 816 337, zast. Advokátska kancelária Antovszká, s.r.o.,
so sídlom Bárdošová 2/A, Bratislava, IČO: 36 866 881, proti odporcovi: S. R., X.. XX. XX. XXXX, L. R.
XXX/X, V. Z., o zaplatenie 1.422,59 eura, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom, doručeným súdu dňa 16. 07. 2013 a upresneným dňa 02. 05. 2014 sa navrhovateľ pôvodne
voči odporcom v 1. a 2. rade domáhal zaplatenia sumy 1.422,59 eura, pozostávajúcej z úveru vo výške

1.062,24 eura, úroku za poskytnutie úveru vo výške 290,83 eura, poistného vo výške 46,20 eura a
poplatkuzomeškaniasosplácanímúveruvovýške23,32eura,akoajnáhradytrovkonania.Dôvodiltým,
že dňa 10. 10. 2008 uzatvoril navrhovateľ na predtlačenom formulári s odporcami v 1. a 2. rade Zmluvu
o revolvingovom úvere č. 70204969 a poskytol im úverový limit vo výške 1.328 eur. Čerpanie úverového
limitusauskutočnilovsúladesbodom3.1Všeobecnýchobchodnýchpodmienokatonazákladežiadosti
odporcu poukázaním peňažných prostriedkov na bankový účet určený odporcom v zmluve o úvere.
Odporcovia teda prečerpali celkovo sumu 1.327,76 eura. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere boli

Všeobecné obchodné podmienky, vytlačené na zadnej strane zmluvy o revolvingovom úvere spolu so
Sadzobníkom poplatkov, ktorý tvoril prílohu č. 3 zmluvy. Okrem toho sa dohodli na výške minimálnej
mesačnej splátky, dátume splatnosti mesačnej splátky, sadzbe riadneho úroku 2,14% mesačne a výške
poistného za poistenie schopnosti splácať úver vo výške 0,65%. Odporcovia splátky neplnili riadne a
včas, čím porušili ustanovenia zmluvy, preto navrhovateľ listom odstúpil od zmluvy o úvere v zmysle čl. 8
VOP. Čo sa týkalo pristúpenia k poisteniu, mal za to, že odporcovia súhlasili s ním, nakoľko skutočnosť,
že odmietajú poistenie, nevyznačili na vyhradenom mieste v zmluve. Pre prípad omeškania dlžníka s

úhradou minimálnej splátky úveru si dohodli poplatok z omeškania a to vo výške 8% z každej minimálnej
splátky úveru, s ktorou sa ocitol dlžník v omeškaní o viac ako 15 dní. Odporcovia teda uhradili ku dňu
podania návrhu na vydanie platobného rozkazu sumu v celkovej výške 1.565,19 eura. Dňa 19. 06.
2013 zaslal právny zástupca navrhovateľa odporcom aj predžalobnú výzvu, v rámci ktorej im ponúkol
splátkový kalendár, avšak odporcovia na výzvu nijakým spôsobom nereagovali. Záverom považoval za
nesporné, že medzi účastníkmi konania vznikol obchodný záväzkový vzťah na základe uzavretej zmluvy
o úvere v zmysle Obchodného zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch.

Dňa 14. 10. 2013 bolo súdu oznámené, že odporkyňa v 1. rade zomrela dňa XX. XX. XXXX.Z osvedčenia o dedičstve č. 9D 244/2013, Dnot 184/2013 vyplýva, že aktíva z dedičstva prevzal v celosti
odporca v 2. rade, teda vstúpil do práv a povinností odporkyne v 1. rade, v dôsledku čoho mu súd zaslal
návrh s prílohami na vyjadrenie.

Odporca vo svojom vyjadrení k návrhu uviedol, že s podaným návrhom nesúhlasí, nakoľko odporkyňa
v 1. rade zomrela. Čo sa týkalo dlžnej sumy, mal za to, že ide o zmluvu spotrebiteľskú, a preto je súd
povinný preskúmať, či neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, či nárok nie je premlčaný a či nie
je uplatňovaný v rozpore s dobrými mravmi a pod. Záverom dodal, že uhradili viacej ako im navrhovateľ

poskytol, a preto žiadal návrh zamietnuť.

K vyjadreniu odporcu zaslal stanovisko navrhovateľ a zotrval na svojich tvrdeniach a dodal, že
pohľadávka nie je premlčaná, nakoľko posledná platba bola zrealizovaná v mesiaci máj 2012, ako aj
k odstúpeniu došlo listom zo dňa 01. 03. 2012. Navyše poukázal na podstatu zmluvy o revolvingovom
úvere a nemožnosť presne vyčísliť počet splátok úveru ani dobu splácania úveru.

Súd vec prejednal na nariadenom pojednávaní, ktorého sa nezúčastnil odporca, pričom svoju neúčasť
riadne ospravedlnil zdravotnými dôvodmi, ako aj súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti.
Rovnako tak sa pojednávania nezúčastnil navrhovateľ, ako ani jeho právny zástupca, pričom svoju
neúčasť ospravedlnili, ako aj súhlasili s prejednaním veci v ich neprítomnosti, preto súd podľa § 101

ods. 2 OSP konal neprítomnosti účastníkov konania, ako aj právneho zástupcu navrhovateľa.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový a právny stav veci:

Pôvodne odporkyňa v 1. rade a odporca v 2. rade dňa 08. 10. 2008 uzatvorili s navrhovateľom Zmluvu o

revolvingovom úvere s úverovým limitom 1.327,76 eura. Predmetná suma bola odporcom poukázaná na
bankový účet uvedený v zmluve. Z prílohy č. 3 k zmluve vplýva, že pri výške úverového rámca 1.327,76
eura bola mesačná splátka vo výške 53,08 eura pri počte splátok 36 a doplatok predstavoval sumu 12,71
eura a RPMN 29%, pričom výška odplaty bola 595,73 eura. Naviac v prílohe č. 1 k zmluve bola daná
možnosť odmietnuť poistenie, pretože v opačnom prípade za poistenie boli odporcovia povinní hradiť

poistné (mesačne z celkovej dlžnej sumy) vo výške 0,65%. Uvedené vyplývalo z prílohy č. 2 k zmluve.

Súčasťou zmluvy boli aj Všeobecné obchodné podmienky.

Odporcovia dlžnú sumu splácali do mája 2012, avšak nepravidelne, pričom spolu uhradili sumu 1.565,19

eura. Uvedené vyplynulo z výpisu z účtu.

Keďže odporcovia poskytnutý úver nesplácali riadne a včas, navrhovateľ odstúpil od zmluvy a od
poistenia a to podaním zo dňa 01. 03. 2012. Okrem toho odporcom zaslal aj pokus o zmier, avšak
doručenie ani jednej listiny nepreukázal.

Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „zákon č. 258/2001
Z. z.„), spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, zmluvou o
spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver

a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom.

Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z., zákon sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného
prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na

kreditnú kartu; tým nie je dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6. Kreditnou kartou na účely tohto zákona sa
rozumie platobná karta, ktorá umožňuje dlžníkovi prístup k peňažným prostriedkom čerpaným do výšky
úverového limitu povoleného veriteľom a dohodnutého s dlžníkom.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou

je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 1. mája 2014) ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkomje spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú

ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred

vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo
v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak
nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa§457Občianskehozákonníka,akjezmluvaneplatnáaleboakbolazrušená,jekaždýzúčastníkov

povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Súd s poukazom na citované ustanovenia právny vzťah medzi účastníkmi konania založený Zmluvou o
revolvingovomúverezodňa08.10.2008považovaljednoznačnezaspotrebiteľskúzmluvuvzmysle§52
ods. 1 Občianskeho zákonníka a zároveň konštatoval, že ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle

§ 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Je nepochybné, že navrhovateľ bol
v čase uzavretia zmluvy veriteľom a odporcovia boli v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľmi. Vzhľadom
na uvedené tiež platí, že zákon o spotrebiteľských úveroch patrí do oblasti predpisov občianskeho
práva a je vo vzťahu k Občianskeho zákonníku lex specialis. Uvedené znamená, že pokiaľ určité
otázky nie sú výslovne upravené zákonom č. 258/2001 Z. z. použijú sa na ich riešenie príslušné

ustanovenia Občianskeho zákonníka, vrátane všeobecných ustanovení o záväzkoch. Aj v zmysle § 54
ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sa nemôžu odchýliť
od ustanovení Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa.

Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že listom zo dňa 01. 03. 2012 navrhovateľ odstúpil od

zmluvy a od poistenia a to v súlade so Všeobecnými obchodnými podmienkami. Dodal, že účinnosťou
odstúpenia od zmluvy o úvere sa zmluva o úvere končí, a pokiaľ už došlo k čerpaniu úveru na jej základe,
celý do tej doby nesplatný úver, taktiež i všetky ďalšie peňažné záväzky zo zmluvy o úvere, sa stávajú
splatnými, preto vyzval odporcov k okamžitému uhradeniu aktuálneho dlhu vo výške 1.307,46 eura.

Preskúmavajúc predmetné odstúpenie od zmluvy, súd bol toho názoru, že v konaní navrhovateľ
nepreukázal jeho doručenie odporcom. Napriek tomu sa súd zaoberal predmetným odstúpením
od zmluvy a zistil, že v danom prípade ide o spotrebiteľský právny vzťah. Nestotožnil sa s
navrhovateľom tvrdeným obchodno-záväzkovým vzťahom, ako ani s názorom navrhovateľa ohľadom
účinkov odstúpenia od zmluvy a to z dôvodov uvedených nižšie. V prvom rade opätovne poukazuje

na zmluvné strany a skutočnosť, že ide o spotrebiteľský právny vzťah, na ktorý je potrebné primárne
aplikovať spotrebiteľské právne normy a v prípade, ak existujú duplicitné právne normy, tak tú právnu
normu, ktorá je pre spotrebiteľa priaznivejšia. V tomto ohľade ustanovenia Obchodného zákonníka
nemohli obstáť a to ani v prípade účinkov odstúpenia od zmluvy. Rovnako tak neobstáli ani Všeobecné
obchodné podmienky, nakoľko pôsobili prísnejšie pre spotrebiteľa ako ustanovenia Občianskeho

zákonníka. Mal za to, že ak navrhovateľ dňa 01. 03. 2012 odstúpil od zmluvy, v zmysle § 48 ods. 1 a
2, § 54 ods. 1 a § 457 Občianskeho zákonníka došlo k jej zrušeniu od začiatku a účastníci predmetnej
zmluvy sú si povinný v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka vrátiť všetko, čo podľa nej dostali. V zmysle
ustanovení § 54 ods. 1, § 48 a § 457 Občianskeho zákonníka je nutné konštatovať, že zmluva sa zrušujes účinkami od začiatku ex tunc (§ 48 ods. 2) a tým zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom
odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada
škody),účastnícizrušenejzmluvysimajúnavzájomvrátiťužvykonanéplneniapodľa§457Občianskeho

zákonníka. V tomto prípade vzniká právo navrhovateľa domáhať sa od odporcu vrátenia poskytnutého
úveru, nie však úroku za poskytnutie úveru, poistného a poplatkov z omeškania so splácaním úveru
zo zmluvy zrušenej s účinkami od jej vzniku. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa o vrátenie
plnenia úrokov napriek ich zrušeniu popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami
ex tunc, postavenie spotrebiteľa zhoršuje, inými slovami povedané dôsledky odstúpenia od zmluvy

podľa zmluvy dohodnutej medzi účastníkmi konania sú nevýhodnejšie ako dôsledky odstúpenia podľa
úpravy Občianskeho zákonníku. Nemožno tiež prehliadnuť, že je to navrhovateľ ako dodávateľ, ktorý
naformuloval zmluvu a dobrovoľne sa rozhodol využiť ustanovenia zmluvy o odstúpení aj keď existujú
iné inštitúty súkromného práva, ktoré zmluvu komplexne nerušia s účinkami od momentu jej uzavretia.
Ustanovenie článku obchodných podmienok, podľa ktorého má spotrebiteľ plniť zmluvné povinnosti aj
napriek odstúpeniu od zmluvy je upravené pre odporcu nevýhodnejšie oproti úprave v § 48 v spojení

s § 457 Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka je v súlade s
právom Európskej únie, ktoré umožňuje členským štátom prijať na ochranu spotrebiteľa aj prísnejšie
ustanovenia, než aké odporúča Smernica rady 93/13/PHS. Súdom prináleží súdna kontrola zmluvných
podmienok a dokonca aj abstraktná kontrola zmlúv (§ 153 ods. 3, 4 OSP) s cieľom vylúčiť zo života
bežných ľudí neprimerané podmienky, ktoré zhoršujú kvalitu života.

Vzhľadom na uvedené majú v prejednávanej veci prednosť osobitné ustanovenia právneho poriadku,
ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy spotrebiteľského práva, vrátane ustanovení § 52 až §
54 Občianskeho zákonníka. O tom, že ide o spotrebiteľskú zmluvu neboli žiadne pochybnosti a v
konečnom dôsledku tomu zodpovedá aj definícia spotrebiteľskej zmluvy, za ktorú sa považuje každá

zmluva bez ohľadu na právnu formu, ak ju uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Pokiaľ teda navrhovateľ
v predmetnej veci presadzuje obchodno-právnu úpravu odstúpenia od zmluvy, súd opätovne odkazuje
na § 54 Občianskeho zákonníka. Naviac, pri súdnom prieskume neobstojí ani pristúpenie k poisteniu,
nakoľko nie je pravdou, že odporcovia súhlasili s poistením. Možnosť odmietnuť poistenie bola uvedená
len ako príloha, a teda nie je zrejmé, či odporcovia boli o tejto možnosti uzrozumení. Okrem toho suma

poistného je neprimerane vysoká, ako ani nie je zrejmé, čo mala zabezpečovať, nakoľko navrhovateľ si
od odporcu žiada sumu úveru, ako aj úroku a všetkých ostatných zmluvných poplatkov a vôbec žiadnym
spôsobom v požadovanej sume nebolo zohľadnené predmetné poistenie. Rovnako tak neobstojí
námietka premlčania, pretože k poslednej úhrade došlo v máji 2012, k odstúpeniu od zmluvy 01. 03.
2012 a návrh na začatie konania bol podaný 16. 07. 2013, teda skôr ako uplynula premlčacia lehota, či

už podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka.

Ak teda navrhovateľ poskytol odporcom spotrebiteľský úver na základe zmluvy o revolvingovom úvere
v sume 1.328 eur, z ktorej odporcovia vyčerpali sumu 1.327,76 eura a od ktorej navrhovateľ dňa 01.
03. 2012 odstúpil, boli odporcovia, toho času odporca povinný vrátiť navrhovateľovi len rozdiel medzi

sumou poskytnutého úveru a sumou, ktorú odporca doteraz zaplatil, t.j. na úhradu nezostala žiadna
suma, nakoľko nebolo medzi účastníkmi konania sporné, že odporcovia uhradili sumu 1.565,19 eura,
teda uhradili viacej ako im navrhovateľ poskytol. Zvyšnú sumu súd považoval za dostatočnú na úhradu
nákladov navrhovateľa za poskytnutý úver, preto súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že odporcovi, ktorý mal vo veci úspech,
nepriznal náhradu trov konania, keďže žiadne nešpecifikoval a z obsahu spisu je zrejmé, že mu žiadne
trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, na Okresnom súde Levice.

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.