Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, May 23, 2016

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 2C/262/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514205738
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Danka Majdáková
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2016:8514205738.5

Rozhodnutie

Okresný súd Stará Ľubovňa, samosudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v právnej veci žalobkyne: F.
O., rod. Z., nar. XX. X.XXXX, bytom XXX XX L. K. XX, občianka SR, právne zastúpená Advokátska
kancelária, Illeš, Šimčák, Bröstl, s.r.o. so sídlom Štúrova 27, 040 01 Košice, proti žalovanej: Obec Veľký
Lipník, 065 33 Veľký Lipník 283, IČO: 00 330 248, právne zastúpená JUDr. Vladimírom Komanom,
advokátom so sídlom 17. Novembra 31, 064 01 Stará Ľubovňa v konaní o ochranu osobnosti, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu dňa 10.11.2014 žalobkyňa žiadala, aby súd určil, že tvrdenia žalovaného
o žalobcovi zverejnené na internetovej stránke na úradnej tabuli v sekcií

dokumenty k pripomienkovaniu, zápis do kroniky za rok 2012 v znení: „Spor obce s majiteľkou domu
súpisne číslo XX. Majiteľka osadila bránu, čím zabránila používať doterajšiu prístupovú cestu do lokality
„Y. N.“. Majiteľka chcela svojím opatrením zabrániť znečisťovaniu prírody, pretože niektorí obyvatelia
obce vynášali do tejto lokality odpad. Svojím opatrením obmedzila aj tých, ktorí sa potrebovali dostať k
svojim poliam“ sú nepravdivé a predstavujú neoprávnený zásah do práva na ochranu osobností.
Ďalej žiadala uložiť žalovanému povinnosť odstrániť záznam v písomnej podobe obecnej kroniky za

rok 2012 ktorú vedie žalovaný podľa § 4 ods. 3 písm. s) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení
spočívajúci v znení: „Spor obce s majiteľkou domu súpisne číslo XX. Majiteľka osadila bránu, čím
zabránila používať doterajšiu prístupovú cestu do lokality „Y. N.“. Majiteľka chcela svojím opatrením
zabrániť znečisťovaniu prírody, pretože niektorí obyvatelia obce vynášali do tejto lokality odpad. Svojím
opatrením obmedzila aj tých, ktorí sa potrebovali dostať k svojim poliam.“ do troch dní od právoplatnosti
rozsudku a zdržať sa do budúcna zverejňovania tohto záznamu v písomnej podobe kroniky a na

internetovej stránke žalovaného.
Súčasne sa žalobkyňa domáhala priznať sumu 3000 eur .
Napojednávanídňa2.5.2016súdnanávrhžalobkyne pripustilrozšíreniežalobnéhonávrhu opovinnosť
žalovaného uverejniť na vlastné náklady na internetovej stránke .žalovaného po dobu dvoch mesiacov
odprávoplatnostirozsudkuvrozsahuoznačeniasúdu,ktorývydalrozsudok,predmetusporu,účastníkov
konania, výrokovej časti rozsudku a dátumu vydania rozhodnutia a to uverejnením písaného textu v

uvedenom rozsahu na úvodnej stránke.
Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný na svojej internetovej stránke v sekcii dokumentov k
pripomienkovaniu, zápis do kroniky za rok 2012 po schválení poslancami obecného zastupiteľstva
zverejnil informácie : „Spor obce s majiteľkou domu súpisne číslo XX. Majiteľka osadila bránu, čím
zabránila používať doterajšiu prístupovú cestu do lokality „Y. N.“. Majiteľka chcela svojím opatrením
zabrániť znečisťovaniu prírody, pretože niektorí obyvatelia obce vynášali do tejto lokality odpad. Svojím

opatrením obmedzila aj tých, ktorí sa potrebovali dostať k svojim poliam.“ Ktoré sú nepravdivé, keďžežalobkyňa so žalovaným nebola v žiadnom spore, bránku neosadila, bránka nezabránila používať
prístupovú cestu, vjazd na prístupovú cestu je možný.
Žalobkyňa verejné vyjadrenie žalovaného považuje za nepravdivé a teda neoprávnene zasahujúce

do jej práva na ochranu osobností. Listom zo dňa 27.1.2014 žalobkyňa vyzvala žalovaného na
poskytnutie primeraného zadosťučinenia na čo žalovaný nereagoval, zadosťučinenie neposkytol, jedine
opatrenie, ktoré žalovaný vykonal bolo odstránenie nepravdivých informácií zo svojej internetovej
stránky. Ospravedlnenie, ktoré žalovaný vykonal až na základ druhej výzvy žalobkyne po skoro roku je
podľa žalobkyne nepostačujúce. Súčasne poukázala na nepomer v dĺžke zverejnenie ospravedlnenia

(14 dní) a dĺžkou zverejnenia nepravdivých informácií (približne 7 mesiacov).
Žalobkyňa poukázala na pokračujúce trvanie neoprávneného zásahu do občianskej cti žalobcu, a to tým,
že neoprávnený záznam sa okrem jeho zverejnenia na internetovej stránke stal taktiež neoddeliteľnou a
trvalou súčasťou písomnej podoby kroniky. Zmena bola vykonaná len na internetovej stránke v samotnej
kronike vykonaná nebola.
Žalobkyňa sa v dôsledku neoprávneného zásahu dostala do nepríjemných situácií a to ignorovaniu

zo strany obyvateľov obce, pričom musela čeliť aj negatívnym reakciám a hanlivým urážkam na svoju
osobu. Zásahu sa dopustila obce, ktorá požíva vyššiu mieru autority a ide o silný mienkotvorný subjekt
na svojom území, ako aj s ohľadom na publicitu zásahu bola značným spôsobom znížená vážnosť a
dôstojnosť žalobcu v spoločnosti, ktorej je súčasťou. Vzhľadom na povahu zásahu na to, že takýto
zásah a s ním spojenú vzniknutú nemajetkovú ujmu nie je možne považovať inak ako ujmu závažnú,

ktorú by pociťoval každý kto by sa nachádzal na mieste a v postavení žalobkyne. V závere poukázala
na skutočnosť, že žalovaný nebol oprávnený verejne (a navyše nepravdivo, resp. neprimerane) sa
vyjadrovať na adresu žalobkyne.

Súd uznesením poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach, žalovanej doručil

návrh žalobcu a súčasne ju vyzval aby sa k nemu písomne vyjadrila.

Žalovaná v písomnom vyjadrení navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť uviedla, že bránu na hranici
pozemkov C-KN XXX/X a XXX/X, ktorá obmedzila prístup obyvateľov obce L. K. cez parcelu XXX/X
do polí postavili ešte vtedy vlastníci L. Z. a R. Z. (rodičia žalobkyne), napriek nesúhlasnému stanovisku

obce. Zo strany obyvateľov došlo k sťažnostiam a Obec situáciu musela riešiť, vyriešila je v roku 2012.
K uverejneniu oznamu v obecnej kronike žalovaná uviedla, že chcela v kronike oznámiť obyvateľom
obce, že komunikácia je pre nich znova prejazdná, dňa 28.6.2013 bol .oznám zverejnený na webovej
stránke na pripomienkovanie a až po tom, čo neboli oznámené žiadne pripomienky bol oznám zapísaný
do obecnej kroniky.

Dňa 27.1.2014 bola žalovanej doručená výzva na odstránenie neoprávneného zásahu do osobnostných
práv žalobkyne, v tejto výzve žalobkyňa požadovala ospravedlnenie a nemajetkovú ujmu 50 000 eur,
dňa 17.6.2014 opäť doručila výzvu na ospravedlnenie a úhradu nemajetkovej ujmy 3 000 eur. Na
druhý podnet žalobkyne, žalovaná zaslala žalobkyni ospravedlnenie a zároveň v kronike bola vykonaná
oprava, že veci tam uvedené sa dotýkajú vlastníka pred 23.1.2012.

Žalovaná zdôraznila, že pokiaľ obec uverejnila oznam, že mala spor s majiteľkou domu súp. č. XX
tento spor sa dotýkal majiteľky domu v čase sporu t.j. v roku 2011 a teda v tomto smere je údaj
pravdivý. Ďalej uviedla, že majiteľku v oznáme menovite neoznačila, nijakým spôsobom ju neznevažuje,
neosočuje a teda nijakým spôsobom nemôže závažne zasiahnuť do života a postavenia žalobkyne.
Žalovaná v žiadnom prípade sa nesnažila uviesť nepravdivé skutkové tvrdenia, a tvrdenia ktoré uviedla

neboli objektívne spôsobilé privodiť ujmu na cti dotknutej fyzickej osoby - žalobkyne, obec sa žalobkyni
ospravedlnila a upravila záznam.

Na pojednávaniach právny zástupca žalobkyne na podanej žalobe zotrval v písomnom vyjadrení
uviedol, že postup žalovaného bol neštandardný a nekorektný, keďže pred zápisom do kroniky

neoslovil konkrétne osoby, t.j. žalobcu, čím by predišiel zverejneniu nepravdivej informácie. To, že
v prejednávanom prípade došlo k zverejneniu nepravdivých tvrdení potvrdil aj samotný žalovaný vo
svojom liste zo dňa 2.7.2014, kde uviedol, že za uvedenie nepravdivých tvrdení v Návrhu zápisu do
kroniky obe za rok 2012 sa ospravedlňuje a že tento text opraví. Predpokladom úspešného uplatnenia
práva na ochranu osobnosti je, že došlo k neoprávnenému zásahu, že tento zásah bol objektívne

spôsobilý privodiť ujmu chránených osobnostných práv. Je irelevantné či k zníženiu dôstojnosti v
spoločnosti alebo inde došlo, podstatné je, že išlo o taký zásah, ktorý (pri objektívnom vnímaní)
podstatne znížil dôstojnosť dotknutej osoby.Právny zástupca žalovanej na pojednávaniach žiadal žalobu zamietnuť, zdôraznil, že žalovaný
zverejnil len to že spor bol vyriešený, žalobkyni žiadna ujma nevznikla osoba o ktorej sa hovorí
je neidentifikovateľná, žalovaný neurobil nič čím by znížil váhu žalobkyne, žiadna ujma v oblasti

osobnostných prvý jej nevznikla, pričom poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cdo 66/2009 z ktorého
vyplýva, že domáhať sa upustenia od neoprávneného zásahu možno len vtedy, ak zásah trvá.

Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že v januári 2012 jej rodičia darovali rodinný dom, v tom čase brána
už bola osadená. Zápis v kronike, že ona mala spor bol zverejnený v júni 2013. O zverejnení oznamu

sa dozvedela od známej v USA, už predtým začali voči jej osobe slovné útoky od obyvateľov obce, napr.
bol jej vysýpaný smetný kôr, kopanie do jej bránky, vulgárne jej nadávali napr. rodina P., Z., L. o tom,
že zápis v kronike je ešte nič. Slovné útoky začali po zverejnení oznamu v kronike, predtým s týmito
občanmi problém nemala. Žalobkyňa priznala, že pred zverejnením oznamu v kronike bol problém
ohľadne prístupovej cesty, avšak tento problém mali jej rodičia, ona s tým nič nemala.
S obcou nikdy žiaden spor nemala. Ďalej zdôraznila, že v čase kedy bol zverejnený oznám obec mala

vedomosť, kto je vlastníkom rodinného domu súpisné číslo XX. Z dôvodu .útokov na svoju osobu sa
v mesiaci jún 2015 presťahovala do inej časti obce išlo o útoky zo strany susedov, ktoré súviseli so
zverejnením oznamu v kronike a na internete. Nemajetkovú ujmu žiada ako ponaučenie do budúcna
aby žalovaný nezverejňoval to čo nie je pravdou.
V čase zverejnenia oznamu študovala a bola na materskej dovolenke čo robí aj v súčasnosti.

Žalovaný na pojednávaní zdôraznil, že žalobkyňa je obeťou, všetko čo sa stalo spôsobila jej matka, ktorá
bola vlastníčkou nehnuteľností. Osoby, ktoré označila žalobkyňa, že jej nadávajú sú starí ľudia, ktorí
podľa starostu obce nevlastnia ani počítač a ťažko mohli čítať oznam, ktorý žalobkyňa v tomto konaní
napadá. Podstatou sporu bola skutočnosť, že rodičia žalobkyne osadili bránku čím zamedzili prístup

ľuďom, tým o ktorých žalobkyňa hovorila, že jej nadávajú, ktorí v tej časti majú polia a prechádzali cez
pozemok, na ktorom je v súčasnosti bránka. Dôvodom prečo ľudia nadávali žalobkyni bolo zamedzenie
prístupu osadením bránky nie zverejnenie oznamu v obecnej kronike a na internete. Dôvodom prečo
sa žalobkyňa odsťahovala z rodinného domu súp. č. 75 je skutočnosť, že sa jej naskytla príležitosť kúpiť
nehnuteľnosť, v rodinnom dome súp. č. XX žije viac generácií, žalobkyňa má svoju rodinu a chcela sa

osamostatniť.
Obec nedostala žiaden podnet zo strany žalobkyne o tom, že je znevažovaná.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov I. Z., S.. L. T., I. P., J. X.,
oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov na základe čoho ustálil tento skutkový

stav:

Listom zo dňa 6.9.2011 (čl. 29) rodičia žalobkyne L. Z. a R. Z. oznámili žalovanému realizáciu drobnej
stavby a to oplatenia na parcele č. XXX/X.

Dňa 15.10.2011 došlo k osadeniu železnej bránky rodičmi žalobkyne za pomoci jej brata svedka I. Z.
na parcele XXX/X.

Z listu žalovaného z 5.1.2012 (čl. 49) mal súd preukázané, že rodičia žalobkyne R. a L. Z. mali záujem
odkúpiť parcelu C-KN č. XXX/X - celú resp. jej časť, čomu obecné zastupiteľstvo nevyhovelo. Vo veci

zriadenia vecného bremena - práva prechodu k parcele C-KN č. XXX/X dalo obecné zastupiteľstvo
súhlas podmienený odstránením nepovolenej železnej brány z parcele C-KN XXX/X a zriadením
vecného bremena (práva prechodu) v prospech obce a občanov obce k parcele C-KN č. XXX/X.

Zo zápisnice z 4. zasadnutia Obecného zastupiteľstva zo dňa 23.9.2011 bod 6 písm. f/ (čl.10) mal

súd preukázané, že starosta obce predniesol poslancom vývoj situácie, ktorá vyvrcholila zablokovaním
prístupu do lokality Y. výstavba železnej brány rodinou Z., bez povolenia a dohody s obcou.

Otázkou prístupu do lokality Y. N. sa zaoberalo Obecné zastupiteľstvo obce L. K. na zasadnutí dňa
28.9.2012 (čl. 89), dňa 23.9.2011 (čl.93) a dňa 9.12.2011 (čl. 96).

.Z fotografií čl. 21 až 23 spisu vyplýva akým spôsobom bola postavená železná brána rodinou žalobkyne
aakožalovanáokolobrányvybudovala,resp.rozšírilaprístupnaprejazdajpoľnohospodárskymistrojmi.Dňa 28.6.2013 žalovaná zverejnila na svojej internetovej stránke sporný oznám na pripomienkové
konanie, následne bol oznam zapísaný do kronike Obce.

Dňa 24.9.2013 bola JUDr. Helenou Gočovou, notárkou, spísaná Notárska zápisnica pod N
270/2013, NZ 32709/2013, NCRIs 333128/2013 Osvedčenie o inej skutočnosti z ktorej vyplynulo,
že na internetovej stránke na úradnej tabuli v sekcií dokumenty k
pripomienkovaniu, zápis do kroniky za rok 2012 v znení: „Spor obce s majiteľkou domu súpisne číslo XX.
Majiteľka osadila bránu, čím zabránila používať doterajšiu prístupovú cestu do lokality „Y. N.“. Majiteľka

chcela svojím opatrením zabrániť znečisťovaniu prírody, pretože niektorí obyvatelia obce vynášali do
tejto lokality odpad. Svojím opatrením obmedzila aj tých, ktorí sa potrebovali dostať k svojim poliam.
Obec stavebnými úpravami urobila vedľa na parcele C-KN XXX/X novú prístupovú cestu do tejto lokality
a na parcele č. XXX/X pevne osadila smerovníky navádzajúce na novú prístupovú cestu.“.

Z písomného vyhotovenia kroniky za rok 2012 pod bodom rôzne (čl. 19) je zaznamenané: „Spor

obce s majiteľkou domu súpisne číslo XX. Majiteľka osadila bránu, čím zabránila používať doterajšiu
prístupovú cestu do lokality „Y.“. Majiteľka chcela svojím opatrením zabrániť znečisťovaniu prírody,
pretože niektorí obyvatelia obce vynášali do tejto lokality odpad. Svojím opatrením obmedzila aj tých,
ktorí sa potrebovali dostať k svojim poliam. Obec stavebnými úpravami urobila vedľa na parcele C-
KN XXX/X novú prístupovú cestu do tejto lokality a na parcele č. XXX/X pevne osadila smerovníky

navádzajúce na novú prístupovú cestu.“

Podľa LV č. XXX k.ú. L. K. vlastníčkou parciel XXX/X, XXX a XXX je žalobkyňa a to na základe Darovacej
zmluvy V XX/XX zo dňa 23.1.2012.

Listom zo dňa 8.3.2012 (čl. 30) žalobkyňa požiadala žalovaného o vydanie stanoviska k zmene kultúry
parcely XXX/X.
Obec listom zo dňa 19.3.2013 (čl. 48) so zmenou kultúry nesúhlasila.

Listom zo dňa 27.1.2014 (čl. 31) žalobkyňa požiadala žalovaného o odstránenie neoprávneného zásahu

do osobnostných práv v kronike obce za rok 2012, v ktorom požiadala o ospravedlnenie v kronike a
nemajetkovú ujmu v sume 50 000 eur.
Listom zo dňa 11.6.2014 (čl. 34) právny zástupca žalobkyne vyzval žalovaného k zverejneniu
ospravedlnenia a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Listom zo dňa 20.6.2014 (čl. 35) právny zástupca žalovaného reagoval na výzvu právneho zástupcu

žalobkyne v ktorom uviedol, že obec uznáva, že v čase zverejnenia oznamu už bola vlastníčkou
pozemku C-KN č, XXX/X žalobkyňa, a že pokiaľ došlo k nesúhlasným stanoviskám medzi obcou a
vlastníkom jednalo sa o predchádzajúcich vlastníkov - právnych predchodcov žalobkyne..Listom zo
dňa 2.7.2014 (čl. 37) právny zástupca žalovaného oznámil právnemu zástupcovi žalobkyne, že mu v
prílohe zasiela ospravedlnenie obce, zdôraznil, že nedošlo k úmyselnému konaniu zo strany obce v

snahe znižovať ľudskú dôstojnosť a osobnosť, ale v snahe oznámiť obyvateľom obce, že obce vyriešila
otázku prístupovej cesty k pozemkom. Súčasne mu oznámil, že obec nie je ochotná uhradiť žalobkyni
nemajetkovú ujmu, pretože jej žiadna nevznikla.

Z výpisu uznesenia Obecného zastupiteľstva z 27.6.2014 (čl. 37) mal súd preukázané, že Obecné

zastupiteľstvo vo Veľkom Lipníku schválilo úpravu textu zápisu v obecnej kronike za rok v časti Rôzne v
nasledovnom znení: „Spor obce s majiteľmi domu súpisne číslo XX. Majitelia napriek nesúhlasu obce
osadili na svojou parcelu C-KN č. XXX/X železnú bránu, čím zabránili používať doterajšiu prístupovú
cestu do lokality „Y. N.“. Majitelia chceli svojím opatrením zabrániť znečisťovaniu prírody, pretože
niektorí obyvatelia obce vynášali do tejto lokality odpad. Svojím opatrením obmedzili aj tých, ktorí sa

potrebovali dostať k svojim poliam. Obec stavebnými úpravami urobila vedľa na parcele C-KN XXX/
X novú prístupovú cestu do tejto lokality a na parcele č. XXX/X pevne osadila smerovníky navádzajúce
na novú prístupovú cestu.
(Uvedené skutočnosti sa týkajú majiteľov domu súpisné číslo XX do 23.1.2012).“

Na čl. 38 a čl. 39 spisu je zverejnené ospravedlnenie Obce Veľký Lipník súčasnej (od 23.1.2012)
majiteľke domu súpisné číslo XX za uvedenie nepravdivého tvrdenia v Návrhu zápisu do kroniky obce
za rok 2012.Listom zo dňa 15.7.2014 (čl. 40) právny zástupca žalobkyne vyzval žalovaného k náhrade nemajetkovej
ujmy.
Listom zo dňa 25.7.2014 (čl. 41) právny zástupca žalovaného reagoval na výzvu právneho zástupcu

žalobkyne oznámením, že Obecné zastupiteľstvo vo Veľkom Lipníku nárok na náhradu nemajetkovej
ujmy vo výške 3000 eur neuznáva.

Z čestného vyhlásenia R.. J. X., spísaného dňa 10.10.2014 (čl. 42 spisu) vyplýva, že na jeseň
2013 upovedomila svoju príbuznú o existencii záznamu v kronike za rok 2012 zverejnenom na

webovej stránke obce, kde sa spomína jej spor s obcou a jej opatrenia spočívajúce v obmedzení a
zabránení používať prístupovú cestu do lokality „Y. N.“. Po prečítaní tohto záznamu ostala znepokojená
a pohoršená nad správaním F. O..

Listami zo dňa 1.6.2012 a 9.8.2012 (čl. 43 a 44) podala R. Z. oznámenie o priestupku na úseku
nakladania s odpadmi voči osobám X. R. Z. T., Z. R., P. L..

Z výpisu z LV č. XXXX k.ú. L. K. mal súd preukázané že žalobkyňa a jej manžel Y. O. na základe kúpnej
zmluvy z 24.3.2015 nadobudli rodinný dom súpisné č. XXX s pozemkami parcelami reg. C XX a XX.

Rozhodnutím Okresného úradu Stará Ľubovňa (čl. 75) bol I. P. (svedok) uznaný vinným zo spáchania

priestupku, ktorého sa mal dopustiť tak dňa 2.11.2014 .vo vzťahu k sestre žalobkyni S. Z., tak že jej mal
nadávať, že spálila stôl v športovom areáli na futbalovom ihrisku.

V súčasnosti je sporný záznam v obecnej kronike v znení : „Spor obce s majiteľmi domu súpisne číslo
XX. Majitelia napriek nesúhlasu obce osadili na svojou parcelu C-KN č. XXX/X železnú bránu, čím

zabránili používať doterajšiu prístupovú cestu do lokality „Y. N.“. Majitelia chceli svojím opatrením
zabrániť znečisťovaniu prírody, pretože niektorí obyvatelia obce vynášali do tejto lokality odpad. Svojím
opatrením obmedzili aj tých, ktorí sa potrebovali dostať k svojim poliam. Obec stavebnými úpravami
urobila vedľa na parcele C-KN XXX/X novú prístupovú cestu do tejto lokality a na parcele č. XXX/X
pevne osadila smerovníky navádzajúce na novú prístupovú cestu.

(Uvedené skutočnosti sa týkajú majiteľov domu súpisné číslo XX do 23.1.2012).“

Z výpovede svedka I. Z., brata žalobkyne mal súd preukázané, že k osadeniu bránky došlo 15.10.2011,
osadil ju on, pomáhal rodičom, ktorí v tom čase boli vlastníci rodinného domu, žalobkyňa bránku
neosadila. O zverejnení oznamu sa dozvedel od svojej sesternice žijúcej v USA.

Žalobkyňa po zverejnení oznamu prestala chodiť na spoločenské podujatia, keďže na jej adresu boli
rôzne urážky, od osôb, ktorým údajne mala zamedziť prístup na polia (rodina Z., L. a P.), on osobne
bol svedkom ako príslušníci týchto rodín nadávali žalobkyni alebo jeho rodičom, keď prechádzali po
spornej komunikácií. Aby niekto napadal žalobkyňu na verejnosti nebol svedkom. Svedok ďalej uviedol,
že po zverejnení oznamu sa žalobkyňa odsťahoval do inej časti tej istej obce, ktorá má okolo 1 000

obyvateľov.

Svedok S.. L. T., bývalý starosta obce v období rokov 1990 až 2014 uviedol, že text do obecnej kroniky
schvaľuje obecné zastupiteľstvo, následne sa zverejní na pripomienkovanie na internetovej stránke s
tým, že po uplynutí lehoty na pripomienkovanie sa zverejní. Zo strany žalobkyne neboli vznesené žiadne

námietky, námietka bola vznesená až po uplynutí lehoty, napriek tomu obec text upravila a žalobkyni
sa ospravedlnila.
Ďalej svedok opísal čoho sa spor týkal a to, že majitelia domu získali vlastníctvo k časti parcely, ktorá
slúžila ako prístupová cesta k zahumienkam túto časť ohradili, resp. postavili tam bránku čím znemožnili
prístup čo obec riešila vybudovaním novej prístupovej cesty. Pričom on o tejto situácií rokoval s rodičmi

žalobkyne, pri niektorých rokovaniach bola prítomná aj žalobkyňa. Spor o túto cestu sa ťahal dva roky, a
preto považovali za potrebné ho zaznamenať v obecnej kronike, v kronike neboli uvedené žiadne mená.
Svedok zdôraznil, že zápis v obecnej kronike nemal žiaden vplyv na život žalobkyne, ak sa niekto na
ňu hneval nebolo to pre zápis v obecnej kronike, ale preto že vybudovaním brány bol zmenený pokojný
dlhodobý stav v užívaní komunikácie. Zápis v obecnej kronike nebol prejednaný s majiteľmi rodinného

domu.

Svedok I. P., poslanec obecného zastupiteľstva od roku 2014, uviedol, že on osobne sa voči žalobkyni
nevhodne nikdy nesprával, mal konflikt s jej sestrou, ktorý sa však týkal popáleného stola na futbalovomihrisku, nesúvisel ani s prístupovou cestou ani so zápisom v obecnej kronike. Ďalej uviedol, že pracuje
na družstve s poľnohospodárskymi strojmi chodí okolo bránky, po tom čo obec vybudovala novú
prístupovú cestu. . Svedok J. X., poslanec obecného zastupiteľstva uviedol, že internetovú stránku obce

nenavštevuje, nemal vedomosť o spore medzi obcou a žalobkyňou, v čase zápisu sa spor týkal obce a
rodičov žalobkyne, týkal sa osadenia bránky, či ju osadila žalobkyňa alebo jej rodičia svedok nevedel,
ale osadil ju niekto z predmetného rodinného domu. Svedok konflikt so žalobkyňou ani pred ani po
zverejnení záznamu nemal, pričom zdôraznil, že nebol svedkom toho aby žalobkyňu v súvislosti so
záznamom v obecnej kronike niekto znevažoval.

Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa čl. 19 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti,
osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.

Podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na ochranu pred neoprávneným
zasahovaním do súkromného a rodinného života.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka (ďalej len Obč. zák.), fyzická osoba má právo na ochranu svojej
osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia svojho mena a

prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 Obč. zák. fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 Obč. zák. pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä
preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má
fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 13 ods. 3 Obč. zák. výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť
vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa § 155 ods. 4 O.s.p. účastník konania má právo uverejniť právoplatné rozhodnutie súdu okrem
rozhodnutí týkajúcich sa maloletých. Súd môže účastníkovi, ktorého návrhu sa vyhovelo, priznať v

rozsudku právo uverejniť rozsudok na náklady účastníka, ktorý v spore neuspel, vo veciach ochrany práv
porušených alebo ohrozených nekalým súťažným konaním vo veciach týkajúcich sa práva duševného
vlastníctva, vo veciach ochrany práv spotrebiteľa, vo veciach ujmy na zdraví spôsobenej pri poskytovaní
zdravotníckej starostlivosti a vo veciach ochrany osobnosti. Vo výroku rozsudku určí na základe návrhu
rozsah, formu, spôsob uverejnenia a sumu nákladov na uverejnenie, prípadne výšku preddavku, ktorý

je potrebné zložiť účastníkovi konania, ktorého návrhu sa vyhovelo.

Občiansky zákonník v ustanovení § 11 priznáva každej fyzickej osobe právo na ochranu osobnosti,
najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov
osobnej povahy, ide o generálnu klauzulu ochrany osobnosti fyzickej osoby a súčasne výslovne a

v príkladoch uvádza jednotlivé typické .hodnoty osobnosti fyzickej osoby. Zákon nepodáva výpočet
konkrétnych foriem zásahov, ktorými môžu byť dotknuté osobnostné práva.
Je nutné zvážiť, či rôznorodosť prejavov jednotlivých stránok ľudskej osobnosti fyzickej osoby
zodpovedá i mysliteľne širokému spektru možných neoprávnených zásahov proti niektorej zo zložiek
osobnosti. Napriek tomu vždy bude takýmto zásahom dotknutá priamo samotná osobnosť fyzickej

osoby ako celok vlastností a charakteristík. Keďže ide o jednu z najvlastnejších, najinternejších a
najintímnejšíchsférľudskejosobnosti,jejdotknutiezvonkujezásahom dotknutoufyzickouosobouveľmi
často pociťované so značnou nepriaznivou intenzitou, preto je vecou zákona tejto osobnostnej sfére
poskytovať príslušnú právnu ochranu.

Česť fyzickej osoby patrí k významným právnym hodnotám, lebo má dôležitý význam pre vzťah fyzickej
osoby k iným fyzickým osobám a ostatným účastníkom občianskoprávnych vzťahov, čím značne
ovplyvňuje aj postavenie fyzickej osoby v spoločnosti. Predmetom ochrany cti podľa § 11 Obč. zák.
je také konanie, ktoré sa dotýka osobnosti občana tým, že znižuje jeho dôstojnosť, česť a vážnosťz hľadiska jeho vzťahu k spoluobčanom a ohrozuje jeho postavenia a uplatnenie v spoločnosti.
Podmienkou občianskoprávnej ochrany cti je to, aby zásah bol objektívne spôsobilý takú ujmu osobnosti
fyzickej osoby privodiť.

Kporušeniuprávanaochranuosobnostímôžedôjsťnepravdivýmitvrdeniamidifamačného(ohováranie;
klebeta; poškodenie cti, hanobenie) charakteru, ale tiež publikovaním neprípustných hodnotiacich
úsudkov o konkrétnej osobe.

Zákon vymedzuje však znaky, za prítomnosti ktorých treba určité správanie považovať za zásah
do osobnosti (objektívna spôsobilosť zásahu negatívne dopadnúť na osobnosť fyzickej osoby,
neoprávnenosť zásahu a príčinná súvislosť medzi určitým správaním a porušením alebo ohrozením
osobnostných práv).
Ak sú tieto znaky dané, má fyzická osoba právo najmä sa domáhať aby sa upustilo od neoprávnených
zásahov a aby jej bolo poskytnuté primerané zadosťučinenie (§13 ods. 1). Pokiaľ by sa nezdalo

postačujúce zadosťučinenie podľa § 13 ods. 1 Obč. zák. najmä preto, že bola v značnej miere znížená
dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch ( § 13 ods. 2).

Ako už bolo vyššie uvedené vzniku občianskoprávnych sankcií za nemajetkovú ujmu spôsobenú

zásahom do osobnosti fyzickej osoby podľa § 13 Obč. zák. musí byť ako predpoklad zodpovedajúci
splneniu podmienok existencie zásahu objektívne spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu
buď v porušení alebo iba ohrození osobnosti fyzickej osoby v jej fyzickej a morálnej integrite, tento
zásah musí byť neoprávnený (protiprávny) a musí tu existovať príčinná súvislosť medzi takým zásahom
a neoprávnenosťou (protiprávnosť) takéhoto zásahu. Nenaplnenie niektorého z týchto predpokladov

vylučuje možnosť nástupu sankcií podľa ustanovenia § 13 Obč. zák.
.Právne posúdenie vecí:

Podanou žalobou sa žalobkyňa 1/ domáha určenia že oznám zverejnení na internetovej stránke v
znení: „Spor obce s majiteľkou domu súpisne číslo XX. Majiteľka osadila bránu, čím zabránila používať

doterajšiu prístupovú cestu do lokality „Y.“. Majiteľka chcela svojím opatrením zabrániť znečisťovaniu
prírody, pretože niektorí obyvatelia obce vynášali do tejto lokality odpad. Svojím opatrením obmedzila
aj tých, ktorí sa potrebovali dostať k svojim poliam“ je nepravdivý a predstavujú neoprávnený zásah
do práva na ochranu osobností.

Vykonaným dokazovaním, čo medzi účastníkmi nebolo sporné, mal súd preukázané, že v čase
zverejnenia tohto oznamu na internetovej stránke žalovanej obce bola majiteľkou domu súpisne číslo
XX žalobkyňa, vlastníčkou rodinného domu bola od 23.1.2012 a nadobudla ho darovacou zmluvou od
svojich rodičov, v predmetnom rodinnom dome žila pred a v čase zverejnenia oznamu až do roku 2015.
Okrem žalobkyne v čase a pred zverejnením oznamu v rodinnom dome žili jej rodičia a súrodenci.

Rovnako mal súd preukázané, čo taktiež medzi účastníkmi nebolo sporné, že od roku 2011 medzi
predchádzajúcimi vlastníkmi rodinného domu súp. č. XX (rodičmi žalobkyne) a žalovanou obcou
dochádzalo k viacerým nezhodám, rozdielnym názorom a stanoviskám, ktoré sa týkali predovšetkým
oplotenia (osadenia bránky) na parcely XXX/X.

K rozdielnym názorom dochádzalo aj medzi obcou a žalobkyňou najmä pokiaľ išlo o žiadosť žalobkyne
o zmenu kultúry pozemku XXX/X (čl. 30, 48 spisu), sťažnosť na zamestnankyňu Obce (čl. 50 spisu),
ku čomu však došlo pred zverejnením oznamu.

Skutočnosť, že parcela XXX/X sčasti slúžila ako prístupová cesta aj pre ostatných obyvateľov obce
svedčia fotografie (napr. čl. 21 spisu) a potvrdili ju vypočutí svedkovia S.. L. T., I. P., J. X. a vyplýva aj
z súdu predložených zápisníc zo zasadnutia obecného zastupiteľstva.
Celá situácia ohľadne oplotenia vyvrcholila výstavbou - osadením železnej bránky rodinou žalobkyne
(osadili ju rodičia a jej brat) a následným spevnením priľahlej plochy (parcely XXX/X) okolo bránky a

zabezpečenie prístupu okolo postavenej bránky ostatným obyvateľom obce žalovanou.
Z uvedeného je zrejme, že oznam zverejnený na internetovej stránke žalovanou obcou bol nepravdivý
len pokiaľhovorilomajiteľkevčasezverejneniaoznamu(jún2013),keďževtomčaseužbolamajiteľkou
rodinného domu súp. č. XX žalobkyňa a táto ako to vyplynulo z výpovedí samotného žalovaného spor sobcou nemala, spor sa týkal predchádzajúcich majiteľov (rodičov žalobkyne). V tomto je návrh žalobkyne
dôvodný a konanie žalovanej obce protiprávne.
Na druhej strane je pravdivé tvrdenie, že osadením brány bolo obmedzené (do spevnenia priľahlej

plochy žalovanou) používanie prístupovej cesty. I. je pravdivé tvrdenie, že osadením bránky sa chcelo
zabrániť znečisťovaniu prírody, pretože niektorí obyvatelia obce vynášali do tejto lokality odpad ( čl.
44,45 spisu)..Uverejnenie nepravdivého údaja nemusí automaticky znamenať neoprávnený zásah do
osobnostných práv, takýto zásah je daný iba vtedy, ak medzi zásahom a porušením osobnostnej sféry
existujepríčinnásúvislosťaaktentozásahvkonkrétnomprípadetakoumieroupresiaholurčitúprípustnú

intenzitu, ktorú v demokratickej spoločnosti už nemožno tolerovať.

Súd má za to, že v danom prípade neexistuje príčinná súvislosť medzi zásahom, ktorý nepresiahol
určitú prípustnú intenzitu a porušením osobnostnej sféry žalobkyne.

V prvom rade súd musí uviesť, že v ozname nie je majiteľka rodinného domu identifikovaná menom

a priezviskom. V obci bolo všeobecne známe (čoho dôkazom sú zápisnice zo zasadania obecného
zastupiteľstva), že rodina Z. bývajúca v rodinnom dome súp. č. XX v tom čase tam bývala aj žalobkyňa,
osadila spornú bránku (október 2011), čím došlo k narušeniu dlhodobého, zaužívaného, pokojného
stavu v užívaní prístupovej cestu obyvateľmi obce do lokality „Y. N.“. To že o probléme súvisiacom s
osadením bránky mali vedomosť nielen v tom čase majitelia domu ale aj ich detí teda aj žalobkyňa a

jej brat - svedok I. Z., svedčí výpoveď vtedajšieho starostu, ktorý uviedol, že apeloval tak na žalobkyňu
ako aj na jej brata ako mladších ľudí aby dohovorili rodičom.
Samotným prečítaním oznamu nie je zistiteľné kto konkrétne je majiteľom domu a teda s ktorou
konkrétnou osobou, majiteľkou rodinného domu súp. čl. XX mala obec spor, keďže v tom čase v
rodinnom dome bývala tak žalobkyňa ako aj jej matka. Osoba majiteľky rodinného domu je zistiteľná

až porovnaním v evidencií nehnuteľností.

Podľa názoru súdu práve osadenie bránky, nie zverejnený napadaný oznam, je dôvodom pre ktorý zo
strany niektorých obyvateľov obce dochádzalo k nevraživosti vo vzťahu k obyvateľom rodinného domu
súp. č. XX a možno aj vo vzťahu k žalobkyni, čo však v konaní vôbec preukázané nebolo.

Ani jeden dôkaz predložený či už žalobkyňou alebo žalovanou obcou, nepreukazuje nedôstojne
správanie sa k žalobkyni po zverejnení oznamu na internetovej stránke t.j. po júni 2013, rovnako túto
skutočnosť súd nemal preukázanú z výpovede vypočutých svedkov, dokonca ani brat žalobkyne nebol
svedkom takéhoto konania na verejnosti.

Súd opakovane dáva do pozornosti skutočnosť, že napadaný oznám neobsahuje meno a priezvisko
majiteľa rodinného domu, teda na prvý pohľad nie je zrejme kto v skutočnosti je vlastníkom rodinného
domu.

Pokiaľ ide o čestné vyhlásenie sesternice žalobkyne R.. J. X. na čl. 42 spisu, v ktorom uvádza, že
správaním sa žalobkyne ostala znepokojená a pohoršená súd dáva do pozornosti skutočnosť, že ide
o čestné prehlásenie, ktoré bolo spísané 10.10.2014 (viac ako rok od zverejnenia oznamu) po tom čo
žalovaná opravila znenie oznamu v obecnej kronike a žalobkyni sa ospravedlnila.

Súd z vyššie uvedených dôvodov ustálil, že v prejednávanej veci neexistuje príčinná súvislosť medzi
zásahom, ktorý však nepresiahol určitú prípustnú intenzitu a porušením osobnostnej sféry žalobkyne a
teda nedošlo k neoprávnenému zásahu do občianskej cti .žalobkyne. Súd má za to, že obsah oznamu
„Spor obce s majiteľkou domu súpisné číslo XX“ nebol objektívne spôsobilý privodiť žalobkyni ujmu
na občianskej cti a ľudskej dôstojností.

Keďže nie sú dané znaky porušenia občianskej cti predstavujúce neoprávnený zásah do osobnosti
žalobkyne, ktorý by bol objektívne spôsobilý privodiť žalobkyni ujmu nie sú splnené ani podmienky
pre priznanie žalobkyni prostriedkov, na ochranu jej osobnosti upravené v § 13 Obč. zák. (druhý a tretí
výrok žalobného návrhu), preto súd aj v tejto časti žalobu zamietol.

K druhému žalobnému návrhu súd okrem vyššie uvedeného dodáva, že žalobkyňa sa domáha
odstránenie napadaného záznamu z obecnej kroniky, pričom záznam na upozornenie žalobkyne pred
podaním žaloby na súd žalovaná obec opravila čoho dôkazom je znenie v písomnej podobe kroniky zarok 2012, ktoré tvorí súčasť spisu ale aj na internetovej stránke žalovanej obce. Naviac žalovaná obec
sa žalobkyni písomne ospravedlnila.

Rovnako je nedôvodný návrh žalobkyne na priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 3000 eur.

Keďže súd nevyhovel návrhu žalobkyne vo veci samej zamietol aj štvrtý návrh, ktorým žalobkyňa
žiadala uložiť žalovanej povinnosť na vlastné náklady zverejniť na svojej internetovej stránke
právoplatný rozsudok v prípade čo aj čiastočného úspechu vo veci.

V závere súd dodáva, že žalobkyňa dňa 24.9.2013 u notárky JUDr. Heleny Gočovej, spísala Notársku
zápisnicu Osvedčenie o inej skutočnosti o obsahu dokumentu - zápisu do obecnej kroniky za rok
2012 v čase, keď bol tento oznam zverejnený ešte na pripomienkovanie. Pripomienku k zneniu tohto
záznamu obci bezprostredne po zistení chybného údaju o majiteľke rodinného domu nevzniesla až v
januári 2014 ( čl. 31 spisu) vyzvala obec na odstránenie neoprávneného zásahu do osobnostných práv,

v ktorom požiadala aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Po výzve právneho zástupcu žalobkyne žalovaná zjednala nápravu záznam v obecnej kronike opravila
a žalobkyni sa ospravedlnila.

Na druhej strane žalovaná obec pokiaľ chcela uverejniť oznam o vyriešení problému s prístupovou

cestou mala si dôsledne preveriť kto je majiteľom rodinného domu a prípade aj majiteľa tohto rodinného
domu osloviť a zistiť jeho stanovisko k návrhu na zápis do obecnej kroniky.

Vzhľadom na uvedené súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Trovy konania:

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,

ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť..Vo všeobecnosti platí, že náhradu
nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorej zmyslom je, že úspešný účastník má voči
neúspešnému účastníkovi právo na náhradu trov účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie
svojho práva.

Účelom je tu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Zákon
ustanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť k inému záveru, než by plynul z dispozície
právnej normy. Podľa ustálenej súdnej praxe nemožno nepriznať náhradu trov podľa hore uvedeného
výnimočného ustanovenia len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia o
určitom druhu nárokov. Jeho použitie musí zodpovedať osobitným okolnostiach konkrétneho prípadu a

musí mať výnimočný charakter. Vo všeobecnosti možno vymedziť tri možné okruhy prípadov, v ktorých
môže dôjsť k uplatneniu zmierňovacieho práva súdu.
K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým konaniam alebo určitej procesnej
situácii a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie.
Druhá oblasť sa týka sociálnych aspektov, dochádza k nej vtedy, ak v priebehu konania výrazne

vystupuje do popredia, že povinný účastník môže uhradiť náhradu trov z dôvodov, ktoré sám nezavinil
alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. Treba však zvýrazniť, že pri posudzovaní okolnosti
hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery
všetkých účastníkov, teda nielen toho, kto by podľa všeobecných ustanovení postihovala povinnosť
nahradiť trovy konania, ale aj toho, ktorého majetková sféra by bola použitím výnimočného ustanovenia

dotknutá.
Napokon treba si všímať tiež také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nárokov, prihliadať na
postoj účastníkov v konaní a najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznala náhrada trov konania
uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril, to naplatí, ak účastník konania nemohol
tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Súd má za to, že v danom prípade existujú okolnosti významné pre rozhodnutie o zmiernení účinkov
právnych noriem, ktoré upravujú náhradu trov konania spočívajúce v okolnostiach daného prípadu.Účastníci konania sú obec a jej obyvateľka. Žalovaná obec zverejnila informáciu, ktorú
neprediskutovala s dotknutou osobou, pričom zverejnená informácia bola sčasti nepravdivá. Pokiaľ by
žalovaná informáciu s dotknutou osobou - žalobkyňou prediskutovala, nemuselo dôjsť k zverejneniu

mylnej informácie.

Vzhľadom na uvedenú okolnosť prípadu nie je potrebné tento spor riešiť v časti trov konania podľa §
142 ods. 1 O.s.p. podľa pomeru úspechu účastníkov konania, ale skôr zohľadniť osobitnosť prípadu, pre
ktorú došlo k podaniu žaloby. Je vhodné použiť v tomto prípade ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p., kde

žiadnemu z účastníkov nie je priznaná náhrada trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva
do 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti rozhodnutiu
ktorého smeruje.
2C/262/2014

- 14 -

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a
vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).