Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 12, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/143/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116200303
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Feťková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7116200303.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobkyne C. P., E.. XX. XX. XXXX, I. K. J., J. Č.. XXXX/X, J.. Č..
I. D.. O. XX, D., zastúpenej JUDr. Monikou Marjanovič, advokátkou so sídlom v Košiciach, Urbánkova č.
1562/6, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35
792 752, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o. so sídlom v Bratislave,
Kubániho 16, IČO: 47 233 516, o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní žalovaného

proti uzneseniu Okresného súdu Košice I č.k. 15C/5/2016-17 zo dňa 12. 01. 2016 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie okrem výroku o trovách konania.

Ukladá žalobkyni do 30 dní od právoplatnosti uznesenia o nariadení predbežného opatrenia podať
žalobu o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným k Zmluve o
revolvingovom úvere č. 8300044671 zo dňa 27. 01. 2012.

Z r u š u j e uznesenie o trovách konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice I (ďalej len "súd prvého stupňa") napadnutým uznesením nariadil predbežné
opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu dohody o zrážkach zo mzdy k zmluve
o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 27. 01. 2012 do

právoplatného skončenia veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy. Uložil zamestnávateľovi
žalobkyne U.S. Steel Košice, s.r.o., Vstupný areál U.S. Steel, 044 54 Košice, IČO: 36 199 222 povinnosť,
aby sa zdržal vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne podľa dohody o zrážkach zo mzdy k zmluve o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným dňa XX. XX. XXXX do
právoplatného skončenia vo veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy. Žalovanému uložil
povinnosť povinnosť nahradiť žalobkyni trovy právneho zastúpenia vo výške 149,16 eur na účet právnej

zástupkyne žalobkyne JUDr. Moniky Marjanovič, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

Rozhodnutieodôvodniltým,žežalobkyňapodalanávrhnanariadeniepredbežnéhoopatrenia,ktorýmsa
domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia vyššie uvedenej dohody o zrážkach
zo mzdy k zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným
dňa XX. XX. XXXX do právoplatného skončenia veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy

a jej zamestnávateľovi uložil povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy podľa vyššie uvedenej
dohody. V návrhu uviedla, že uzavrela so žalovaným úverový právny úkon - typovú spotrebiteľskú
zmluvu zo dňa XX. XX. XXXX, pričom žalovaný žalobkyni reálne vyplatil sumu 1 224,25 eur a od
sumy 1.500 eur odpočítal sumu 275,75 eur ako odplatu za poskytnutie služby. Jedná sa o odmenu
za možnosť odkladu maximálne troch splátok vo výške 112,08 eur, popri úroku vo výške 70,01 eur,
pritom odklad splátok neznamená ich odpustenie a práve preto je cena tejto služby v rozsahu 18,38 %

z výšky úveru podľa žalobkyne neprijateľná. Žalovaný napriek spornosti veci požiadal zamestnávateľa
žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy a obrátil sa so žiadosťou o realizáciu dohody o zrážkachzo mzdy priamo na zamestnávateľa žalobkyne. Skutočnosť, že zamestnávateľ vykonáva zrážky zo
mzdy žalobkyne, žalobkyňa osvedčila predložením výplatných pások. V návrhu uviedla, že nedisponuje
dohodou o zrážkach zo mzdy, pričom tvrdila, že v čase uzavretia zmluvy nedokázala vyhodnotiť zmluvné

podmienky a poukázať na tie, ktoré sú neprijateľné a nedokázala ani rozpoznať nesúlad inštitútu Dohody
ozrážkachzomzdysprávomEurópskejúnie.Knávrhupredložilazmluvuoúvereuzavretúsožalovaným
dňa 25. 01. 2012, doklad o vyúčtovaní mzdy za mesiace 9/2015 až 11/2015, z ktorých vyplýva, že jej
zamestnávateľ uskutočňuje zrážky vo výške 80,37 eur mesačne.

Súd prvého stupňa citujúc ust. § 74 ods. 1 O.s.p., § 76 ods. 1 písm. f/, § 77 ods. 1a § 77 ods. 2
O.s.p. návrhu na vydanie predbežného opatrenia vyhovel a v súlade s ustanovením § 76 ods. 4 O.s.p.
sa v celom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal žalobkyni trovy právneho
zastúpenia za dva úkony právnej služby v celkovej výške 149,16 eur.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalovaný. Navrhol zmeniť uznesenie a návrh na nariadenie
predbežného opatrenia zamietnuť. Uplatnil trovy spojené s odvolaním. Akcentoval na rozhodovaciu
činnosť Najvyššieho súdu SR (uznesenie Najvyššieho súdu 6 Obo 48/01 a nález Ústavného súdu SR
IV.ÚS 257/2010 a namietal, že súd prvého stupňa neuviedol dôvody, ktoré ho viedli k predbežnému
záveruoosvedčeníohrozeniaprávažalobkyneaexistenciibezprostrednejujmy.Samotnékonštatovanie

súdu, že sa po oboznámení s návrhom stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu, čím ho
považoval za dôvodný a preto mu vyhovel, nemožno považovať za postačujúce, pretože každý aj keď
predbežný zásah do práv jedného z účastníkov konania si vyžaduje stručnú odpoveď. Súd prvého
stupňa nijako nezdôvodnil, prečo jej potrebné pristúpiť k nariadeniu predbežného opatrenia, v čom
(v akých konkrétnych okolnostiach) sú splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie a prečo je

potrebné nariadiť predbežné opatrenie v rozsahu, v akom vyplýva z uznesenia. Z návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia totiž nevyplýva, že žalobkyňa si svoje záväzky zo zmluvy o úvere splnila.
Nariadeniepredbežnéhoopatreniajepretopredčasné.Pritomdohodaozrážkachzomzdyzodňa27.01.
2012 má náležitosti zákona (§ 551 Občianskeho zákonníka). Dôvody, ktoré tvrdí žalobkyňa ako dôvody
neplatnosti sa podľa žalovaného nemôžu vzťahovať a spôsobiť neplatnosť celej dohody. V dohode je

vymedzená výška istiny (úveru), ako aj výška zrážky. V tomto rozsahu nevznikajú žiadne pochybnosti
o platnosti dohody. Tvrdenia žalobkyne by nemohli spôsobovať neplatnosť celej dohody o zrážkach
zo mzdy. Preto nariadené predbežné opatrenie je neprimerané, lebo uhradenie minimálne sumy úveru
zrážkami zo mzdy je plne legitímne a oprávnené. Pretože dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonný
spôsob zabezpečenia pohľadávky (§ 551 Občianskeho zákonníka), pre jej uplatnenie sa žiadne súdne

rozhodnutie o pohľadávke nepredpokladá a ani nevyžaduje. Stotožnenie sa s názorom, že vykonávanie
zrážok zo mzdy na základe takejto dohody jej nezákonným postupom neobstojí, pretože zákonná úprava
tento spôsob zabezpečenia nielen upravuje ako prípustný, ale pre oblasť spotrebiteľských úverov ho
aj pripúšťa. Žalovaný akcentoval na poslednú novelu zákona č. 129/2010, kde podľa článku VI. bod 8
získanie spotrebiteľského úveru nemožno podmieniť uzavretím vzájomnej závislej zmluvy s výnimkou

poistnej zmluvy alebo zmluvy o zabezpečení záväzku spotrebiteľa ručením zrážkami zo mzdy a z
iných príjmov alebo záložným právom dojednaných za podmienok ustanovených zákonom, ak je to
primeranévzhľadomnaspotrebiteľskýúveraokolnostijehoposkytnutia;ustanoveniatohtozákonaalebo
osobitného predpisu o zákaze alebo neprijateľnosti zabezpečenia záväzku spotrebiteľa týmto nie sú
dotknuté.

Preto závery a tvrdenia napádajúce prípustnosť Dohody o zrážkach zo mzdy a jej uplatniteľnosť
podľa žalovaného odporujú relevantnej právnej úprave. Žalovaný v odvolaní preto zdôraznil, že v čase
uzavretia Dohody o zrážkach zo mzdy, ani v čase uplatnenia práva na jej základe a ani v súčasnosti
neexistuje zákaz použitia Dohody o zrážkach zo mzdy. Zároveň žalovaný tvrdí aj to, že dohoda o

zrážkach zo mzdy je právny inštitút, ktorý únijné právo ani neupravuje ani nezakazuje. Podľa článku I
od. 2 smernice Rady 93/13/EHS platí, že zmluvné podmienky, ktoré odrážajú záväzné, zákonné alebo
regulačné ustanovenia a ustanovenia alebo zásady medzinárodných dohovorov, ktorých sú členské
štáty alebo spoločenstvo zmluvnou stranou, najmä v oblasti dopravy, nepodliehajú ustanoveniam tejto
smernice. Z toho teda vyplýva, že dohoda o zrážkach zo mzdy, ak je upravená zákonom, nemôže

byť neprijateľnou dohodou či odporovať ustanoveniam smernice. V pomeroch Slovenskej republiky ide
o zabezpečenie upravené zákonom a je preto nedôvodné a mylné tvrdenie v návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia o rozpore s vyššie označenou smernicou Rady. Rovnako tak nie je potomzákonné, aby sa súd s takýmto tvrdením navrhovateľa stotožnil, pretože dohoda o zrážkach zo mzdy je
zákonným spôsobom zabezpečenia pohľadávky a preto nemôže byť ani neprijateľnou podmienkou.

Žalovaný namietal aj nezákonnosť výroku o platení trov konania, keďže o takomto výroku súd môže
rozhodnúť až na základe rozhodnutia vo veci samej (§ 145 Občianskeho súdneho poriadku).

Žalobkyňa vo vyjadrení sa k odvolaniu žalovaného navrhla uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne
správne potvrdiť a uplatnila trovy odvolacieho konania. V dôvodoch vyjadrenia poukázala na to, že

nariadenie predbežného opatrenia je dočasné opatrenie proti postihu majetku žalobkyne, bez ktorého
by mohol nastať ťažko zvrátiteľný alebo nenapraviteľný stav, že by sa na základe neplatnej dohody o
zrážkach zo mzdy poukázali žalovanému zo mzdy žalobcu finančné prostriedky bezdôvodne, resp. vo
vyššom rozsahu, než zákon dovoľuje. Dala do pozornosti rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k.
5Co/654/2014 zo dňa 15. 04. 2015, ktorým bol rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves potvrdený.
Uplatnila trovy odvolacieho konania.

Vyjadrenie žalobkyne bolo doručené právnej zástupkyni žalovaného dňa 17. 03. 2016.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že žalovaný podal odvolanie v zákonnej
lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v súlade s ust. § 212 ods. 1, 3

O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že uznesenie
okrem výroku o trovách konania je vecne správne.

Žalobkyňasapredbežnýmopatrenímdomáhaochranypredneoprávnenýmzásahomdosvojhomajetku,
ku ktorému dochádza zrážkami z jej mzdy, pričom nemá iné právne ani faktické možnosti zabrániť

vykonávaniu ďalších zrážok zo mzdy. Dohoda o zrážkach zo mzdy sa od ostatných zabezpečovacích
prostriedkov líši tým, že uspokojenie pohľadávky veriteľa nielen zabezpečuje, ale súčasne ide o
prostriedok splácanie veriteľovej pohľadávky, keďže na jej základe sa pohľadávka veriteľa postupne
aj uspokojuje zrážkami zo mzdy dlžníka, ktoré dlžník s veriteľom dohodol a ktoré vykonáva platiteľ
jeho mzdy a dohodnuté zrážky pravidelne vypláca veriteľovi, a to až do úplného zaplatenia veriteľovej

pohľadávky. Žalobkyňa v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia predložila aj doklad o vyúčtovaní
mzdy za mesiace september až november 2015, z ktorých vyplýva, že zamestnávateľ uskutočňuje
zrážky zo mzdy v prospech žalovaného.

Rovnako neobstojí ani odvolacia námietka žalovaného, že uznesenie súdu prvého stupňa je

nepreskúmateľné, keďže novela O.s.p. vykonaná zákonom č. 348/2008 Z.z. poskytla súdu za splnenia
zákonných podmienok možnosť vyhotoviť uznesenie, ktorým nariadi predbežné opatrenia s tzv.
skráteným odôvodnením, odkazom na skutkové a právne dôvody uvádzané v návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia. Predpoklady na využitie skráteného odôvodnenia sú, že súd vyhovel návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu a stotožnil sa so všetkými skutkovými a právnymi

dôvodmi návrhu. Žalovaný sa o skutkových a právnych dôvodoch, ktoré viedli súd k záveru, že
sú splnené predpoklady na nariadenie predbežného opatrenia dozvedel zo samotného návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia, ktorý mu súd zaslal spolu s uznesením, ktorým bolo predbežné
opatrenie nariadené.

Za situácie, kým otázka platnosti, resp. neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov zo dňa
27. 01. 2012 nie je vyriešená právoplatným rozhodnutím súdu, je potrebné zabezpečiť ochranu práv
žalobkyne nariadeným predbežným opatrením. Bez vykonania dokazovania vo veci samej nemôže ani
odvolací súd zaujať v tomto štádiu konania právny názor o neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a v
tej súvislosti aj o dôvodnosti nároku vo veci samej.

Súd prvého stupňa však pochybil, ak pri nariadení predbežného opatrenia neuložil žalobkyni, aby v
lehote, ktorú jej určí, podala návrh na začatie konania na súde.

Pretože ani v čase rozhodovania odvolacieho súdu žalobkyňa nepodala na Okresnom súde Košice I
žalobu o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným k zmluve o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX. XX. XXXX, odvolací súd v súlade s ust. § 76 ods. 3O.s.p. uložil žalobkyni do 30 dní od právoplatnosti uznesenia o nariadení predbežného opatrenia takúto
žalobu podať.

Napokon odvolací súd dodáva, že žalovaný sa mylne domnieva, že ani v súčasnosti neexistuje zákaz
použitia dohody o zrážkach zo mzdy, pretože podľa § 5a ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z.
o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 01. 05. 2014 je neprípustné zabezpečenie uspokojenia
pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných
príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej

listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť.

Súd prvého stupňa však nesprávne rozhodol o náhrade trov konania, pretože v uznesení, ktorým sa
nariaďuje predbežné opatrenie (nezáleží na tom, či ho nariaďuje pred začatím konania alebo počas
konania) nerozhoduje o náhrade trov konania. Vyhovenie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia
totiž nemožno považovať za úspech, ktorý by odôvodňoval priznanie trov za túto časť konania. Dôvodom

je skutočnosť, že predbežné opatrenie má len dočasný charakter (§ 74), pričom súd pri jeho nariadení
vychádza iba zo skutočností, ktoré má osvedčené, nie dokázané. Ust. § 145 O.s.p. preto zakotvuje,
že o náhrade trov konania, ktoré vznikli v súvislosti s predbežným opatrením rozhodne súd až v rámci
rozhodnutia o náhrade trov konania. Pritom sa uplatňuje zásada, že účastníkovi, ktorému sa prizná
náhrada trov konania (podľa niektorého z ustanovení § 142, 143) sa prizná aj náhrada trov predbežného

opatrenia. Pre priznanie nároku na náhradu trov predbežného opatrenia je preto irelevantné, v prospech
koho bolo predbežné opatrenie nariadené.

Z uvedených dôvodov Krajský súd v Košiciach podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil napadnuté uznesenie
ako vecne správne s výnimkou výroku o trovách konania, ktorý výrok v súlade s ust. § 221 ods. 1 písm.

i/ O.s.p. zrušil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č.
757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.