Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 12, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/270/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110223164
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Feťková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7110223164.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a sudcov JUDr.

Ladislava Duditša a Mgr. Angeliky Sopoligovej, v právnej veci žalobkyne B. G., Z.. XX.XX.XXXX, B.
Q., X. XX, zastúpenej JUDr. Kristínou Piovarčiovou, advokátkou Advokátskej kancelárie v Košiciach,
Štúrova 20, proti žalovanému Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach, Komenského
73, Košice, IČO: XXX XXX, v konaní o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru
a náhrady mzdy, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 40C/259/2010-348
zo dňa 15.6.2015 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa návrhom doručeným súdu dňa 17.9.2010 domáhala, aby súd určil, že okamžité skončenie

pracovného pomeru dané žalobkyni žalovaným dňa 20.7.2010 je neplatné. Uplatnila náhradu mzdy vo
výške 410,-eur mesačne počnúc dňom 29.7.2010.

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom návrh zamietol. Vyslovil, že o trovách konania bude
rozhodnuté samostatným uznesením do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa za preukázané, že žalobkyňa bola zamestnancom

žalovaného od 1.5.2004 s posledným pracovným zaradením - druh práce - rozpočet a financie,
hotovostný platobný styk na referáte UVL v Košiciach. Dňa 30.4.2004 uzavreli účastníci dohodu
o hmotnej zodpovednosti žalobkyne ako zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, ktoré
je zamestnanec povinný vyúčtovať podľa ust. § 182 Zák. práce vzhľadom na pracovné zaradenie
pokladničné práce. Žalobkyňa sa zaviazala všetky zverené hodnoty riadne vyúčtovať, urobiť všetko,
aby nevznikli škody na zverených hodnotách, pri hospodárení sa zaviazala postupovať v súlade s
platnými predpismi a prebrala zodpovednosť za schodok, ktorý sa zistí inventarizáciou pri porovnaní s

účtovnou evidenciou, pokiaľ sa nepreukáže, že tento schodok nezavinila. Zamestnávateľ sa zaviazal
vytvoriť žalobkyni podmienky, ktoré jej umožnia riadne vykonávať povinnosti s tým, že žalobkyňa
bola povinná bez meškania upozorniť svojho nadriadeného na nedostatky, ktoré ohrozujú riadne
plnenie úloh písomnou formou a žalovaný sa zaviazal odstrániť nedostatky, na ktoré ho žalobkyňa
upozorní. Žalobkyňa mala v popise pracovných činností zodpovednosť za hotovostný platobný styk v
oblasti hlavnej činnosti za dodržiavanie pravidiel rozpočtu a financovanie, sledovanie termínov výberov
hotovostných platieb podľa jednotlivých druhov pokladní, monitorovanie aktuálneho stavu, pravidelného

denného dopĺňania hotovosti, zabezpečovať denný hotovostný styk. Bola zodpovedná za dodržanie
denného limitu zostatku pokladničnej hotovosti v zmysle zákona o štátnej pokladnici. V zmysle výnosu
Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF 12916/2009-32 bol denný limit pre verejné vysokéškoly 8.000 EUR a peňažné prostriedky v cudzej mene v sume zodpovedajúcej hodnote 2.000 EUR
prepočítané podľa kurzu stanovenej Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska.

Žalovaný listom zo dňa 19.7.2010 okamžite skončil pracovný pomer so žalobkyňou podľa ust. § 68
ods. 1 písm. b/ Zák. práce z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, ktorého sa dopustila
tým, že bol zistený schodok na zverených hodnotách vo výške 20.834,87 EUR, čím sa preukázalo
závažné porušenie popisu pracovných činností, nezabezpečením bezpečnej ochrany uložených peňazí,
nesplnením ustanovení o vklade hotovosti denným kontaktom v banke, nedodržaním denného limitu

zostatku pokladničnej hotovosti, opustením pracoviska budovy v čase pokladničných hodín bez
zabezpečenia ochrany. Okamžité skončenie pracovného pomeru žalovaný prerokoval s odborovým
zväzom pracovníkov školstva a vedy 16.7.2010, žalobkyňa odmietla prevziať výpoveď dňa 20.7.2010 s
tým, že bola oboznámená s obsahom prečítaním okamžitého skončenia pracovného pomeru, poučená
o následkoch a účinkoch doručenia s tým, že písomné vyhotovenie okamžitého skončenia pracovného
pomeru je opatrené podpisom 6 zamestnancov, ktorí potvrdili, že žalobkyňa odmietla prevziať výpoveď

dňa 20.7.2010.

Žalobkyňa prijala dňa 25.5.2010 platbu v USD 3.600 USD (2.912,62 EUR), pričom limit bol 2.000 EUR,
túto sumu neodviedla v deň 25.5.2010, 26.5.2010, ani dňa 27.5.2010. Žalobkyňa vykonávala prácu
v kancelárii pokladne, pričom vstupné dvere na pokladni mali uzamykateľný zámok, na vchodových

dverách bola uzamykateľná mreža, pri vstupe do miestnosti pokladne sa nachádzala zóna pre
klientov, ktorá bola oddelená prepážkou s okienkom a vstupnými dverami do zóny za prepážkou, s
uzamykateľnými dverami, ktoré sa ku dňu 27.5.2010 dali uzamknúť a otvoriť iba s kľúčom, nakoľko
strelka na zámku bola pokazená a nedali sa otvoriť ani zatvoriť bez kľúča. V zóne za prepážkou mala
žalobkyňa stôl a miesto na sedenie a bol tam umiestnený trezor. V zmysle odborného vyjadrenia D.. L.

Q., zamestnanca Trezor Servis Slovakia, s.r.o. predmetný trezor v súčasnej dobe nespĺňa požiadavku
osadenia zámkami triedy „A", v minulosti bol takýto trezor používaný v bankovom sektore, je vhodný
na použitie a manipuláciu, viacnásobné denné otváranie ženami - pokladníčkami, na akú je určený u
žalovaného, kľúče od trezora boli ohnuté, k čomu došlo nesprávnou manipuláciou, keď kľúče ostali
zasunuté v zámke za súčasného zatvorenia dverí, pričom ohnutým kľúčom sa zámka otvoriť dala,

na otvorenie neuzamknutého trezoru bez kľúčov je potrebný minimálny čas, pri uzamknutom trezore
je potrebné viac ako 30 minút na otvorenie trezoru bez kľúčov, pričom záleží na schopnostiach,
skúsenostiach a použitom náradí. Z ohliadky trezora mal súd za preukázané, že čas trvania otvorenia a
zatvorenia všetkých zámkov trezoru, vonkajších aj vnútorných trvalo súčasnej pokladníčke 1 minúta 10
sekúnd, žalobkyňa otvorila a uzamkla všetky zámky trezora za 1 minútu 50 sekúnd. Miestnosť pokladne

bola zabezpečená elektronickým zabezpečovacím zariadením, v časti pokladne za prepážkou bolo
umiestnené pohybové čidlo, ktoré reagovalo na pohyb až za prepážkou, čo mal súd za preukázané z
ohliadky ako aj z výpovede svedkyne D.. Q. Š., ktorá potvrdila, že vstúpila do miestnosti pokladne, od
ktorejmalanáhradnýkľúčakovedúcaoddeleniaskolegyňouX..U.,pričomzdržiavalisavčastipokladne
pred predeľovacou stenou a signalizačné zariadenie ich nezosnímalo. Žalobkyňa prebrala pokladňu dňa

3.5.2004, kedy bol spísaný protokol o odovzdaní a prebratí pokladne, odovzdávajúcou D.. F., žalobkyni
boliodovzdané3kľúčeodtrezoru,1ksskúšobnýplochý,1kľúčodstrednýchdverí,1kľúčodvchodových
dverí a 2 kľúče od mreží. Z V. D.. F., bývalej vedúcej žalobkyne mal súd za preukázané, že žalobkyňa
pri preberaní pokladne bola podrobne oboznámená s manipuláciou s pokladňou D.. B. a odchádzajúcou
pokladníčkou D.. F. a so všetkými bezpečnostnými opatreniami a zariadeniami a vzhľadom k tomu, že

jej bolo naraz poskytnutých veľa informácií, D.. F. P.ej osobne zopakovala manipuláciu s pokladňou
a poučila ju, že pri každom odchode z pokladne musí pokladňu uzamknúť, uzamknúť trezor na 2
zámky, uzamknúť vchodové dvere na pokladni, uzamknúť mrežu. Zastupujúca pokladníčka svedkyňa
U. O., ktorá túto činnosť vykonávala do roku 2004 potvrdila, že ona bola zaškolená o manipuláciu s
pokladňou a zabezpečením pokladne tak, že pri odchode z pokladne bolo hotovosť potrebné uložiť

do trezora, uzamknúť vnútorné dvere trezora, vonkajšie dvere trezora a planžetu, následne uzamknúť
predeľovacie dvere v miestnosti pokladne, spustiť alarm signalizačného zariadenia, uzamknúť vonkajšie
dvere pokladne, uzamknúť mrežu a to aj v prípade odchodu z pokladne pri odchode na toaletu a
akomkoľvek vzdialení sa z pokladne a takýto postup dodržiavala pri každom odchode z pokladne.
Uvedený spôsob zabezpečenia pokladne potvrdila aj D.. Q. Š., nadriadená žalobkyne. Žalobkyňa v

konaní sa bránila tým, že bežne opúšťala miestnosť pokladne, vedela o tom aj vedúca, aj ona jej dávala
pokyn na opustenie pokladne, o tom, že trezor sa ťažko zamykal a odomykal, vedelo celé ekonomické
oddelenie, bežne sa stávalo, že žalobkyňa kľúče od trezora nechala v trezore, teda v kovových dverách
zámku, vedúca o tom vedela, nikdy ju neupozornila. Vzhľadom k tomu, že predeľovacia prepážka vmiestnosti pokladne mala pokazený zámok, t.j. nebola tam strelka, tento tiež neuzamykala, o čom
tiež vedúca vedela, signalizačné zariadenie nezapínala z dôvodu, že alarm nefungoval. Mala za to,
že všetci o problémoch so zabezpečovacími prvkami vedeli, písomne na nedostatky neupozorňovala,

bála sa straty zamestnania. Pokladničné hodiny mala denne v čase od 10.00 hod. do 11.30 hod.
Žalobkyňa uviedla, že dňa 27.5.2010 prišla za ňou svedkyňa A., ktorá jej priniesla na podpis dohodu o
vykonaní práce, ktorú má podpísať manžel žalobkyne. Z výpovede svedkyne Kováčovej súd zistil, že si
nepamätala, že by v predmetný deň doniesla žalobkyni na podpis nejakú listinu, ona je administratívny
pracovník,nemôžedávaťnikomupríkazyauviedla,ženepožiadalažalobkyňu,abyodnieslalistinuprejej

manžela. Z dohody o vykonaní práce súd zistil, že žalovaný ako zamestnávateľ a manžel žalobkyne ako
zamestnanec uzavreli dňa 24.5.2010 dohodu o vykonaní práce, dohodnutá odmena 50 EUR v období
od 5.6.2010 do 30.6.2010. Dňa 27.5.2010 opustila žalobkyňa pokladňu, uzamkla trezor, pričom kľúče
od zámku trezora ponechala v zámku trezora, vonkajšie dvere trezora nechala pootvorené, uzamkla
dvere na miestnosti pokladne, vonkajšiu mrežu na dverách nechala pootvorenú a odišla za manželom ku
garážam v areáli žalovaného, kde sa zdržala asi 5 minút, pričom cesta tam a späť jej trvala asi 10 minút.

Po návrate otvorila kľúčom dvere, zbadala, že papiere na stole sú porozhadzované a po otvorení trezora
zistila, že z trezora zmizli stravné lístky v krabiciach v počte kusov 3068 v hodnote 9.204 EUR, finančná
hotovosť z dotačnej pokladne 228,85 EUR, zo zostatkovej pokladne 972,01 EUR, z pokladne 1.192,11
EUR, zo mzdovej pokladne 6.464,61 EUR, z podnikateľskej pokladne 92,15 EUR a finančná hotovosť
3.620 USD (2.914,65 EUR). Predmetná udalosť bola oznámená ihneď na polícii, pričom Obvodné

oddelenie Policajného zboru prerušilo trestné stíhanie za prečin krádeže, lebo sa nepodarilo zistiť
skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe. Žalovaný vykonal dňa 27.5.2010
mimoriadnu fyzickú inventarizáciu majetku v súvislosti s oznámením žalobkyne o schodku, na základe
ktorej bol zistený schodok na pokladničnej hotovosti, ceninách spolu vo výške 20.834,87 EUR.

Súd prvého stupňa po právnom posúdení veci podľa ust. § 68 ods. 1 písm. b/ , § 70 a 74 ods. 1
Zák. práce z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že boli splnené všetky hmotnoprávne
podmienky okamžitého skončenia pracovného pomeru. Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo
urobené písomne, bol v ňom skutkovo vymedzený dôvod, tak aby ho nebolo možné zameniť s
iným, bolo doručené žalobkyni, ktorá odmietla žalovaným doručované okamžité skončenie pracovného

pomeru prevziať dňa 20.7.2010, pričom doručenie, prečítanie okamžitého skončenia pracovného
pomeru, poučenie o následkoch odmietnutia prevzatia potvrdilo 6 zamestnancov žalovaného a okamžité
skončenie pracovného pomeru bolo riadne prerokované so zástupcami zamestnancov. Tieto skutočnosti
v konaní neboli sporné ani účastníkmi rozporované.

Dôvodom ukončenia okamžitého skončenia pracovného pomeru bolo závažné porušenie pracovnej
disciplíny, ktorého sa žalobkyňa dopustila tým, že inventarizáciou zo dňa 27.5.2010 bol preukázaný
schodok vo výške 20.834,87 EUR, ku ktorému došlo nezabezpečením bezpečnej ochrany uložených
peňazí, žalobkyňa nesplnila povinnosť denného kontaktu v banke, nedodržala denný limit zostatku
pokladničnej hotovosti v cudzej mene a opustila pracovisko budovu v čase pokladničných hodín bez

zabezpečenia ochrany pokladne.

Žalobkyňa bola povinná dodržiavať denný limit v pokladni a uskutočňovať denný kontakt s bankou v
prípade prekročenia limitu, pričom limit v cudzej mene bol v prepočte na 2.000 EUR. Žalobkyňa dňa
25.5.2010 prijala 3.600 USD, v prepočte 2.912,62 EUR, tieto neodviedla dňa 26.5.2010 ani 27.5.2010.

Dňa27.5.2010žalobkyňavčasepokladničnýchhodínocca11.10hod.opustilapokladňu,nezabezpečila
všetky bezpečnostné prvky pokladne tak ako ich bola povinná zabezpečiť v zmysle pracovnej zmluvy a
pokynov od žalovaného a to uzamknúť trezor, uzamkla len vnútorné dvere trezora a kľúč nechala priamo
v zámku, pričom vonkajšie dvere trezora iba privrela, neuzamkla dvere na deliacej prepážke v miestnosti
pokladne, uzamkla vonkajšie dvere miestnosti pokladne, neuzamkla vonkajšiu mrežu na dverách, túto

nechala pootvorenú a nezapla elektronické signalizačné zariadenie. Dôvodom opustenia pokladne v
čase pokladničných hodín bolo zabezpečenie podpisu na dohode pre jej manžela.

Žalobkyňa namietala, že denný limit hotovosti v pokladni kontrolovala jej nadriadená s tým, že mali
akciu a mala veľa práce a mala za to, že to nie je potrebné. Ako dôvod na opustenie pokladne

v čase pokladničných hodín uviedla, že jej X. A. doniesla dohodu pre jej manžela, aby ju odniesla
na podpis. Pokiaľ ide o zabezpečenie pokladne tvrdila, že vonkajšie dvere trezora neuzamkla z
dôvodu, že trezor sa ťažko zamykal, manipulácia s trezorom bola komplikovaná, dvere na prepážke na
miestnosti v oddeľovacej stene neuzamkla z dôvodu, že na zámku chýbala strelka, mrežu neuzamklas tým, že takýto spôsob zabezpečenia pokladne bol bežnou praxou, že niekoľkokrát denne opúšťala
pokladňu a zabezpečovala ju takýmto spôsobom aj v čase, keď išla na ekonomické oddelenie, keď ju
zavolala nadriadená D.g. Š., keď išla na toaletu s tým, že každý o tejto skutočnosti vedel. Elektronické

signalizačné zariadenie nezapla z dôvodu, že toto reagovalo na akýkoľvek pohyb.

Súd prvého stupňa námietky žalobkyne posúdil ako nedôvodné.

Pokiaľ ide o porušenie povinnosti kontroly denného limitu z vykonaného dokazovania mal súd za

jednoznačne preukázané, že žalobkyňa za deň 25.5.2010 prekročila denný limit hotovostnej pokladne v
cudzej mene a nezabezpečila vklad týchto finančných prostriedkov do banky, t.j., že nedodržala denný
limit zostatku pokladničnej pokladne v hotovosti v zmysle zákona o štátnej pokladnici.

Pokiaľ ide o námietku, že manipulácia s trezorom bola obtiažna, súd vyhodnotil tieto tvrdenia žalobkyne
ako účelové, keďže z vykonanej ohliadky trezora a z overenia času potrebného na otvorenie trezora

súd dospel k tomu, že súčasná pokladníčka otvorila a uzamkla celý trezor za 1 minútu 10 sekúnd,
žalobkyňa za 1 minútu 50 sekúnd, s tým, že sama žalobkyňa potvrdila, že trezor sa otváral obtiažne z
dôvodu zakrivenia kľúča, ku ktorému došlo za prítomnosti žalobkyne, ktorá nechala pootvorený trezor
v čase upratovania, pričom kľúče boli v zámku a zatvorením krídla dverí trezora došlo k ohnutiu kľúčov.
Túto skutočnosť potvrdil v odbornom vyjadrení T. D.. L. Q., zamestnanec Trezor servis Slovakia, s.r.o.,

ktorý bol do 15.3.2006 znalcom z odboru strojárstvo, s tým, že uviedol, že trezor síce nespĺňa súčasné
požiadavky osadenia zámkami trieda A, pričom predmetný trezor bol v minulosti využívaný v bankovom
sektore a je vhodný na použitia a manipuláciu, viacnásobné denné otvárania pokladníčkami na účel, na
aký sa užíva u žalovaného, že k ohnutiu kľúča došlo nesprávnou manipuláciou, pričom ohnutým kľúčom
sa zámka dala otvoriť a v prípade uzamknutia trezora je potrebné určite viac ako 30 minút na otvorenie

trezora bez kľúčov, pričom záleží na schopnostiach, skúsenostiach a náradí.

S poukazom na vyššie uvedené súd námietku obtiažnosti manipulácie s trezorom vyhodnotil ako
nedôvodnú.

Pokiaľ ide o nezabezpečenie dverí na predeľovacej stene miestnosti pokladne, aj keď z vykonaného
dokazovania mal súd za preukázané, že predmetný zámok bol dňa 27.5.2010 pokazený, t.j. nebola v
ňom strelka, z výpovede samotnej žalobkyne vyplynulo, že dvere sa síce nedali otvoriť kľučkou, keďže
chýbala strelka, avšak pri použití kľúča, t.j. uzamknutí dverí kľúčom sa tieto dali aj uzamknúť aj otvoriť
kľúčom. Preto aj túto námietku žalobkyne vyhodnotil ako nedôvodnú.

Pokiaľ ide o elektronický zabezpečovací systém z vykonaného dokazovania a to z výpovede D..
Š., z ohliadky, na ktorej bola vykonaná skúška elektronického zabezpečovacieho systému ako aj z
knihy evidencie služieb žalovaného súd dospel k záveru, že elektronické signalizačné zariadenie bolo
nastavené tak, že pohybové čidlo bolo umiestnené v pravom hornom rohu miestnosti pokladne, v časti,

kde sa nachádza trezor za prepážkou a nereagovalo na pohyb pred prepážkou, t.j. na vstup do časti
pokladne pred prepážkou, reagovalo až na pohyb za dverami prepážky, pričom z knihy evidencie služieb
žalovanéhomalsúdzapreukázané,žealarmnapavilóne9bolspustený5.12.2009adňa7.5.2010stým,
že nebolo zistené násilné vniknutie, ale išlo o spustenie alarmu na inom elektronickom signalizačnom
zariadení a nie na elektronickom signalizačnom zariadení, ktoré bolo na pokladni v predmetnej budove.

Žalobkyňa nepoprela, že opustila pokladňu v čase pokladničných hodín, bolo to však na pokyn
žalovaného za účelom zabezpečenia podpisu na dohode pre svojho manžela. Túto obranu považoval za
irelevantnú, keďže z náplne práce žalovanej nevyplýva povinnosť zabezpečovať podpisy na dohodách,
na rozdiel od povinnosti zabezpečovať úkony stanovené v náplni práce v pokladni v čase pokladničných

hodín. Z výpovede svedkyne A., ktorá mala doniesť predmetnú dohodu na podpis a z náplne jej práce
nevyplýva, že by svedkyňa A. bola oprávnená predkladať takéto dohody žalobkyni na podpis ani že by
takýto pokyn na opustenie pokladne v pokladničných hodinách žalobkyni dala.

Žalobkyňa nepoprela, že zabezpečila pokladňu v čase odchodu dňa 27.5.2010 iba uzamknutím

vonkajších dverí pokladne s tým, že ako vedúca D.. Š. aj všetci zamestnanci mali vedomosť o tom,
že takýto spôsobom zabezpečenia pokladne je bežný. Súd má za to, že takáto obrana žalobkyne
nemôže obstáť, keďže žalobkyňa bola v čase prevzatia pokladne v roku 2004 riadne oboznámená so
spôsobom zabezpečenia pokladne, čo vyplýva z výpovede svedkyne D.. V. F. s tým, že pri každomodchode z pokladne musí uzamknúť všetky bezpečnostné prvky, pričom svedkyňa uviedla, že keď videla
žalobkyňu vybehnúť napríklad na toaletu, ktorá iba uzamkla dvere, tak žalobkyňu na to upozorňovala
ústne a svedkyňa U. O., ktorá zastupovala pokladníčku do roku 2004 uviedla, že aj ona bola poučená

o všetkých bezpečnostných prvkoch zabezpečenia pokladne s tým, že pri akomkoľvek odchode z
pokladne musí zabezpečiť všetky bezpečnostné prvky a to uzamknutie trezora, uzamknutie prepážky,
zapnutie elektronického signalizačného zariadenia, uzamknutie dverí a uzamknutie mreží, ona takýmto
spôsobom aj zabezpečovala pokladňu a z výpovede D.. J., ktorá nebola priamou nadriadenou žalobkyne
vyplynulo, že mala vedomosť o tom, že žalobkyňa v pokladni nezapína elektronické bezpečnostné

zariadenie, na čo ústne upozornila nadriadenú Ž. D.. Š., pričom ona osobne videla, že mreža na dverách
pokladne nebola uzamknutá.

Žalobkyňa bola v zmysle dohody o hmotnej zodpovednosti povinná urobiť všetko, aby nevznikli škody
na zverených hodnotách, bola povinná v zmysle dohody o zodpovednosti za schodok na zverených
hodnotách, ktoré je povinná vyúčtovať bez meškania upozorniť nadriadeného na nedostatky, ktoré

ohrozujú riadne plnenie úloh písomnou formou. Z vykonaného dokazovania mal súd za jednoznačne
preukázané, že žalobkyňa počas celej doby výkonu funkcie pokladníčky nikoho neupozornila na
nedostatky jednotlivých prvkov zabezpečenia pokladne, čo sama potvrdila.

S poukazom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že žalobkyňa nezabezpečila bezpečnú ochranu

zverených peňazí, spôsobila schodok vo výške 20.834,87 EUR, nedodržala denný limit pokladne a
nesplnila povinnosť o vklade hotovosti denným kontaktom v banke. Napriek zodpovednosti za zverené
hodnoty žalobkyňa pristupovala k plneniu pracovných úloh ľahkovážne, t.j. nepoužívala žalovaným
poskytnuté zabezpečovacie prostriedky, neupozorňovala na prípadné nedostatky zabezpečovacích
prostriedkov a opustila pokladňu v čase pokladničných hodín a ponechala ceniny v hodnote 20.834,87

EUR v prakticky otvorenom trezore. Porušenia vyššie citovaných povinností skutkovo vymedzených v
okamžitom skončení pracovného pomeru považoval súd prvého stupňa vzhľadom na svoj charakter,
intenzitu a následky za závažné porušenie pracovnej disciplíny, preto návrh žalobkyne na vyslovenie
neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru ako nedôvodný zamietol. Keďže súd prvého
stupňa dospel k záveru, že okamžité skončenie pracovného pomeru je platné, žalobkyni nevznikol

nárok na náhradu mzdy. Súd prvého stupňa zároveň uviedol, že aj keď námietky žalobkyne
ohľadom vedomostí žalovaného o porušovaní povinností žalobkyne zabezpečovať pokladňu všetkými
zabezpečovacími prvkami, súd vyhodnotil ako irelevantné pre konanie o určenie neplatnosti okamžitého
skončenia pracovného pomeru vzhľadom na charakter, intenzitu a následok porušenia povinností
žalobkyne, táto okolnosť môže byť právne významná pre posudzovanie prípadného nároku žalovaného

na náhradu škody uplatňovanej voči žalobkyni.

Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa. Žiadala, aby odvolací súd podľa ust. § 220
O.s.p. zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že určí, že okamžité skončenie pracovného pomeru
je neplatné a zaviaže žalovaného zaplatiť jej náhradu mzdy a priznať jej náhradu trov celého konania.

Alternatívne navrhla zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odvolanie odôvodnila odvolacími dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p.. V odvolaní namietala,
že má za to, že v jej prípade nedošlo k porušeniu pracovnej disciplíny závažným spôsobom. Samotné
dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru samy o sebe a aj jednotlivo svojou intenzitou

nezakladajú závažné porušenie pracovnej disciplíny a preto je toho názoru, že okamžité skončenie
pracovného pomeru zo strany žalovaného je neplatné. Od žalovaného podľa odvolateľky bolo možné
spravodlivo požadovať, aby ju ďalej zamestnával, resp. ukončil s ňou pracovný pomer výpoveďou
zo strany zamestnávateľa s uplynutím výpovednej doby. Hodnotenie intenzity porušenia pracovnej
disciplíny závisí vždy od konkrétnych okolností prípadu a v zásade ju ovplyvňuje osoba zamestnanca

a jej pracovné zaradenie, jeho doterajší postoj k plneniu pracovných povinností, spôsob a intenzita
porušenia konkrétnych pracovných povinností, situácia, v ktorej k porušeniu došlo, dôsledky tohto
porušenia pre zamestnávateľa. Súd prvého stupňa sa s uvedenými, prípadne aj ďalšími do úvahami
prichádzajúcimi kritériami neriadil, súd prvého stupňa podľa odvolateľky komplexne nezhodnotil osobu
navrhovateľky ako zamestnanca, nezohľadnil pracovné zaradenie navrhovateľky najprv vo vzťahu k

pracovnémuzaradeniunadriadenýchanáslednevovzťahukuvedenémuporušeniupracovnejdisciplíny
aj v súvislosti s porušovaním pracovných povinnosti zo strany nadriadených zamestnancov nezvážil
a nevyhodnotil samostatne i vo svojej vzájomnej súvislosti všetky relevantné kritéria nevyhnutné pre
stanovenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny. K jednotlivým skutkovým zisteniam uviedla, ževýpovede svedkýň Š., O. T. F. k dodržiavania denných limitov sa nezakladajú na pravde, lebo denný
limit sa preukázateľne prekročil vždy vo výplatných dňoch, keď zahraniční učitelia neboli vo výplatný
deň prítomní na ÚVL a teda im nemohla byť vyplatená mzda, čo bolo pravidlom. Táto mzda na nich

čakala preto až do dňa, kedy si ju prišli osobne prevziať, čiže prekročený denný limit bol uvádzaný
aj v dennej uzávierke pokladne, ktorú podpisovala aj nadriadená navrhovateľka, ktorá si bola vedomá
prekročenia limitu, svojím podpisom to osvedčila a nikdy navrhovateľku na túto okolnosť neupozornila.
Denné limity prechádzali rukami niekoľkých účtovníčok a ani jedna to na poradách nevytkla, rovnako
ani nadriadená. Po udalosti zo dňa 27.5.2010 došlo k zmene v tom smere, že mzdy či cestovné

náhrady sa zahraničným učiteľom zasielajú na účty, čo predtým nebolo možné. Výška limitu nebola
navrhovateľke určená ani písomne, ani ústne. Výšku limitu zisťovala nadriadená žalobkyne Š.,
Č. bola žalobkyňa svedkom aj s prihliadnutím na uvedené, až po udalosti z 27.5.2010 bola škoda
spôsobená žalovanému v tak vysokej sume, lebo v trezore boli peňažné prostriedky a ceniny v
hodnote a počte, ktorý nevedela žalobkyňa ovplyvniť a teda sám žalovaný umožnil vznik škody v
takomto rozsahu. Po nástupe žalobkyne do pokladne absolvovala len školenie BOZP ale školenie o

pravidlách pokladne, ako sa narába s trezorom a ako sa zapína alarm o tom dostala usmernenie len od
zamestnankyne D.. F., od ktorej preberala pokladňu a nepodpisovala žiadne zásady o prevádzkovaní
pokladne, ktoré by na taký štátnej inštitúcii mali byť súčasťou vnútorných smerníc a pravidiel napr.
Univerzita v Žiline. Žalobkyňa namietala nestrannosť spoločnosti Trezor Servis s.r.o., lebo pán Q. je
dobrý známy D.. P., bývalého riaditeľa internátov ÚVL a navyše sú aj susedia. Už v minulosti bol

X. Q. otvárať predmetný trezor v hornej časti, kde boli uložené služobné zbrane vrátnikov, pretože
po skončení pracovného pomeru pani M. došlo k strate kľúčov od uložených zbraní. V odbornom
vyjadrení sa uvádza, že trezor je ľahko obsluhovateľný aj ženami s tým, že nebol vykonaný test
otvárania a zatvárania trezorových dverí počas dňa toľkokrát, koľkokrát mala pokladnička stránku, čo
sa dá zistiť podľa vtedajšieho záznamu o vkladoch a výberoch. Navyše ani v deň ohliadky trezoru

sudkyňou tento trezor nebol uzavretý. Pretože firma Trezor Servis s.r.o. vykonávala pre žalovaného
rôzne platené služby, má žalobkyňa pochybnosti o objektivite podaného odborného vyjadrenia. K
tvrdenému nadštandarnému vybaveniu pokladne navrhovateľka uviedla, že vchodové dvere majú po
uzatvorení medzeru v hornej časti takmer 2 cm. Predeľovacia prepážka bola z tenkej drevotriesky, lanko
prepážky síce malo zábranu, aby sa nespustilo nižšie, ale na druhej strane, ako vidno na fotografiách

z toho času nemá zábranu proti zdvihnutiu, čím sa umožnilo podlezenie aj dospelou osobou. Dvere
predeľovacej prepážky rovnako nespĺňajú bezpečnostné kritéria. Z vykonaného dokazovania vyplynulo,
že kamerový systém bol nefunkčný, ale súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí na toto pochybenie
zo strany žalovaného nepoukazuje. Ku kľúčom od pokladne uviedla, že pokladňou prešlo viacero
zamestnancov, ale pri ich zmene sa nikdy z bezpečnostných dôvodov nemenili zámky. Zo strany

žalovaného došlo k pochybenie zo strany zodpovednej zamestnankyne D.. J., ktorá zanedbala kontrolu
rezervných kľúčov v zapečatených obálkach, ktoré boli vyvesené v priestoroch vrátnice. Tým bolo
umožnené, aby si ktorýkoľvek zamestnanec vrátnice vyhotovil duplikát kľúča, lebo ako vyplynulo zo
svedeckých výpovedí z listinných dôkazov, obálky s kľúčami na vrátnici boli rozlepené. Podľa žalobkyne
z výpovede samotnej svedkyne D.. Š. vyplynulo, že neexistuje žiaden pokyn ani školenie, ako má

pokladnička používať 5 bezpečnostných prvkov ochrany pokladne, ktorý bol vypracovaný až následne,
že trezor a celé zabezpečenie pokladne nezodpovedá dnešným bezpečnostným požiadavkám, že
trezor má síce 5 zámkov, ktorých uzamknutím by sa predišlo jeho vykradnutiu, ale že tie zámky sa
ťažko otvárali, že po vlámaní dala vymeniť trezor z dôvodu ťažkej manipulácie s ním, že nebolo možné
pri danom počte zamestnancov denne kontrolovať dodržiavanie limitov a že žalobkyňa pri pohybe

medzi kanceláriami nezamykala mrežu, že bežne opúšťala pracovisko podľa potreby a že všetky
opustenia pracoviska boli nadriadenej známe. Rovnako žalobkyňa poukázala na výpoveď svedkyne D..
J. T. Q. F., teda udalosť zo dňa 27.5.2010 poukázala na absolútne nevyhovujúci stav zabezpečenia
pokladne, avšak zodpovednosť bola vyvodená len voči žalobkyni ako radovej zamestnankyni, ktorá
obávajúc sa o svoje pracovné miesto v dobe vysokej nezamestnanosti musela akceptovať nevyhovujúce

pracovné podmienky vytvorené žalovaným. Následne bol prijatý celý rád bezpečnostných opatrení,
ktoré ak by boli realizované už pred 27.5.2010 k vzniku škody by zrejme nedošlo a to aj s ohľadom
na porušenie pracovných povinnosti žalobkyne. Uvedenými námietkami poukazuje žalobkyňa na to,
že súd prvého stupňa pri hodnotení intenzity porušenia pracovnej disciplíny neprihliadol na veľké
množstvo pochybení zo strany zamestnávateľa, ale nepriamo pripúšťa, že tieto okolností môžu mať

právny význam pre posúdenie nároku žalovaného v konaní o náhradu škody, avšak v zmysle uvedeného
to má primárne vplyv aj na stupeň intenzity porušenia pracovnej disciplíny. Keďže pracovná disciplína
bola u žalovaného ako to vyplynulo z vykonaného dokazovania porušovaná denne všetkými radovými
i vedúcimi zamestnancami, o čom mal žalovaný preukázateľne vedomosti a tento stav akceptoval, lenproti nemu v čase pred 27.5.2010 neprijímal žiadne potrebné opatrenia a nevyvodzoval zodpovednosť,
ale až následne po vzniku škody dňa 27.5.2010. Zároveň poukázala na ustálenú judikatúru vo vzťahu
k povinnosti zamestnanca oznamovať zamestnávateľovi chyby a nedostatky brániace v plnení jeho

pracovných povinností v zmysle ktorej v prípadoch, ak je úplne jasne a dokázateľne zistené, že chyba
alebo nedostatok bola zamestnávateľovi známa nie je potrebné, aby ju zamestnanec ešte ju aj formálne
osobne hlásil.

Žalovanývovyjadrenísakodvolaniužalobkynenavrholrozsudoksúduprvéhostupňapotvrdiť.Poukázal

na to, že z pracovného poriadku žalovaného je pre zamestnancov zrejmé, čo považuje žalovaný za
porušenie pracovnej disciplíny. Pri posudzovaní porušenia pracovnej disciplíny vychádzal žalovaný z
pracovného zaradenia žalobkyne ako pokladničky s osobitnou dohodou o hmotnej zodpovednosti, z
intenzity porušenia pracovnoprávnych predpisov, s ktorými bola riadne oboznámená a mala povinnosť
ich dodržiavať (dohoda o hmotnej zodpovednosti, pracovná náplň, pracovný poriadok) a postoja
žalobkyne k porušeniu od momentu, keď prišla do práce dňa 27.5.2010, kedy sa vôbec nechystala

odovzdať vklad do banky, pričom mala v trezore značnú hotovosť, otvorila pokladňu mimo pokladničných
hodín, opustila pokladňu počas pokladničných hodín bez toho, aby na takéto opustenie mala
služobný dôvod, pri opustení pokladne nezabezpečila ochranu pokladne, aj keď mala k dispozícií
všetky kľúče, pričom od trezora mala kľúče iba žalobkyňa, z prístupu žalobkyne k porušeniam
pracovnej disciplíny „ja som nič neurobila“ a obviňovanie žalovaného, v miere jej zavinenia, že jedine

žalobkyňa mala kľúče na zabezpečenie ochrany trezora ako aj s následkom takéhoto konania pre
žalovaného t.j. žalobkyňa spôsobila mu škodu vo výške 20.834,87 eur a ďalej judikátov súdov na základ
ktorých súdy považujú za závažné porušenie pracovnej disciplíny najmä neospravedlnenú absenciu
zamestnancov,výkonprácepresebaainéosobyvpracovnomčase,nepovolenépoužívaniedopravných
prostriedkov zamestnávateľa na súkromné cesty, opilstvo, morálne a majetkové delikty ako schodok na

zverenýchhodnotách,sprenevera,krádež,ublíženienazdraví,nerešpektovaniepríkazovnadriadených,
nedodržiavanie právnych predpisov a ostatných predpisov vzťahujúcich sa na prácu zamestnanca,
urážky a pod. Podstata intenzity a jej stupeň menej alebo závažné sa dá posúdiť aj so všetkými
okolnosťami daného prípadu a preto porušenie pracovnej disciplíny žalobkyňou, nemohol žalovaný
vyhodnotiť ako menej závažné porušenie pracovnej disciplíny. Posudzovanie porušovania pracovnej

disciplíny ako závažné porušenie pracovnej disciplíny zo strany žalovanej bolo predmetom dokazovania
na súde prvého stupňa pred vynesením rozsudku. Žalovaný vo vyjadrení akcentoval na to,že žalobkyňa
v rámci dokazovania nepreukázala, prečo vybrala z banky dňa 18.5.2010 6.464,61 euro na výplatu
miezd externých spolupracovníkov a tieto nevyplatila a nezaslala na ich účty ani do 27.5.2010, čo nie
je pravda, že je nová vec, nakoľko to žalobkyni vyplývalo z popisu pracovných činností a to bola bežná

prax už za pôsobenia predošlej vedúcej D.. V. F., ktorá vypovedala aj ako svedkyňa na súde, ďalej
prevzala 25.5.2010 3.600 dolárov a ani túto hotovosť neodniesla do banky, pričom podľa príkazu na
jazduvbankebolaaj25.5.2010aj26.5.2010.Výškalimituvyplývažalobkynipriamozpopisupracovných
činností, o tom, že limit pokladne poznala vyplýva aj zo žaloby, nakoľko sama žalobkyňa uvádza,
že jej nikdy nebol zistený schodok pri štvrťročných ani náhodných kontrolách zo strany kontrolných

orgánov, čo preukazuje iba jedno, a to že výšku limitu poznala, nakoľko práve dodržiavanie výšky
limitu bolo predmetom týchto kontrol. Celkovo za šesť rokov to bolo 24 pravidelných kontrol mimo
náhodných. Námietku žalobkyne ohľadom prekročenia limitu stravných lístkov vo vzťahu k vedúcej
oddelenia ekonomiky považuje žalovaný za nenáležitú, keďže stravné lístky sa do limitu nezapočítajú.
Kľúče od trezora mala iba žalobkyňa, navyše pri ohliadke vypovedala o tom, ako sa jej ohol kľúč od

trezora, keď vpustila upratovačku a nechala otvorený trezor, ktorý pribuchnutím vysávačom na oceľové
dvere trezora predmetný kľúč ohol. Žalobkyňa sama marila ochranu žalovaného, nakoľko signalizačné
zariadenie je zariadenie voči pohybu, tak sa občas môže stať, že sa zapne ako planý poplach. Žalobkyňa
prevzala kód od signalizačného zariadenia od predošlej pokladníčky a na súde prvého stupňa bolo
preukázané, že všetky prvky ochrany boli funkčné. Následky ľahostajnosti a nezodpovednosti žalobkyne

pre žalovaného boli nedozerné, nakoľko žalovaný je verejná vysoká škola, ktorý finančne hospodári s
ročným rozpočtom a bolo veľmi zložité nahradiť vzniknutú škodu na úkor ostatných zamestnancov a
žalovaný sa následkom takého konania žalobkyne prvýkrát dostala do straty.

Žalovaný nemôže súhlasiť s námietkou voči nestrannosti spoločnosti Trezor Servis s.r.o. z dôvodu, že do

výberutejtofirmysúdomžiadnymspôsobomnezasahoval,spánomIng.L.Q.sazástupkyňažalovaného
stretla prvykrát až na ohliadke. Po predstavení a vstupe do pokladne u všetkých zúčastnených pán D..
L. Q. pred všetkými povedal, že tento trezor pozná a opísal situáciu, pri ktorej bol požiadaný o otvorenie
trezora. Právna zástupkyňa žalobkyne sa priamo na ohliadke spýtala, či zástupkyňa žalovaného poznáD.. L. Q.Á. a bolo jej vysvetlené, že sa vidia prvykrát. Viac k uvedenej veci nenamietala a ohliadka
pokračovala bez prerušenia. Uvedená situácia je zaprotokolovaná aj v zápisnici z ohliadky zo dňa
6.9.2013 aj v odbornom vyjadrení, z ktorého je zrejmé, že pán D.. L. Q. a jeho firma od roku 2010 až

doposiaľ nerobila žiadne opravy ani servis pre žalovaného. X. P.. Š.K. P. v čase ohliadky u žalovaného
nepracoval a ani nie je pravdou, že sú susedia, nakoľko P.. Š. P. má trvalý pobyt na R.. A. Č.. XX
T. X. D.. L. Q. má trvalý pobyt na R.. P. Č.. XX. Žalovaný pozval právnu zástupkyňu žalobkyne aj
na druhú ohliadku, na ktorej sa rozoberali dvere trezora, tej sa však právna zástupkyňa žalobkyne
nezúčastnila. K námietke žalobkyne k odbornému vyjadreniu vo veci viacnásobného otvárania a

zatvárania trezora poukazuje žalovaný (aj na jednoznačnú a spontánnu odpoveď na ohliadke pani
F. X., keď na otázku právnej zástupkyne žalobkyne, aby uviedla, koľkokrát denne zatvára a otvára
trezor, X. X. odpovedala, že priemerne asi šesťkrát. X. F. X. P. súčasná pokladníčka, ktorá pracuje u
žalovaného piaty rok, používa ten istý trezor a s otváraním alebo zatváraním nemá žiadny problém.
Žalovaný má dodnes v pokladni pôvodný trezor, že tam bol, bolo zrejme aj z vykonanej ohliadky. Na
najbližšom pojednávaní pred vynesením rozsudku po doručení odborného vyjadrenia na otázku súdu k

doručenému odbornému vyjadreniu mala žalovaná jedinú drobnú pripomienku, a to doplnenie slovíčka /
neuzamknutého v bode 6 za slovom na otvorenie neuzamknutého posudzovaného trezoru..., I ktorú súd
uznalaprávnazástupkyňažalobkynenemalažiadnepripomienkyanijnámietkykodbornémuvyjadreniu
a na pripomienku žalovanej reagovala, že to vyplýva z daného odborného vyjadrenia.
.. '

Na základe svedeckých výpovedí, vykonanou ohliadkou pokladne, trezora a ďalších bezpečnostných
prvkov ochrany pokladne v sídle žalovaného ako aj odborného vyjadrenia D.. L. Q. bolo preukázané
že, trezor nebol poruchový, otváranie a zatváranie trezora nebolo problémové, že časový limit úplného
otvorenia a úplného zatvorenia bol nameraný na 1 minútu a 10 sekúnd až 1 minútu a 50 sekúnd, že
predmetný trezor je vhodný na použitie a manipuláciu, to znamená na viacnásobné denné otváranie a

zatváranie, na aký je u žalovaného určený, čo preukázali aj časové skúšky pri ohliadke dňa 6.9.2013,
vrátane trezorových zámkov, ktoré sú plne funkčné od doby výroby doposiaľ. Jediné existujúce kľúče od
trezora mala iba žalobkyňa, ktoré protokolom o odovzdaní a prevzatí pokladne po podpísaní prevzala
dňa 3.5.2004 a ktoré dňa 27.5.2010 nepoužila na zabezpečenie a ochranu trezora, rovnako ako prevzala
aj všetky ostatné kľúče. Prevzaté kľúče boli plne funkčné a za celý čas trvania pracovného pomeru

od 1.5.2004 až do 27.5.2010 vrátane, ani jediný raz žalobkyňa ani ústne ani písomne nenamietala ani
neupozorňovala žalovaného, že niektorý ochranný prvok pokladne je nefunkčný, pričom táto povinnosť
žalobkyni priamo vyplývala z uzatvorenej dohody o hmotnej zodpovednosti, konkrétne zamestnanec je
povinný bez meškania upozorniť svojho nadriadeného na nedostatky, ktoré ohrozujú riadne plnenie úloh
písomnou formou a že sa zaväzuje všetky hodnoty riadne a včas vyúčtovať a urobiť všetko, aby nevznikli

škody na zverených hodnotách.

Žalovaný v konaní vyvrátil tvrdenie žalobkyne, ktorá vypovedala, že trezor sa ťažko zamykal a odomykal,
a na otázku žalovaného koľkokrát za 6 rokov trvania pracovného pomeru jej bol niekto pomôcť otvoriť
alebo zatvoriť trezor žalobkyňa odpovedala, že trezor otvárala a zatvárala vždy sama. S otváraním

a zatváraním trezora nemali nikdy problém ani pokladníčky a ich zástupkyne pred žalobkyňou ani
pokladníčka, ktorá nastúpila po žalobkyni.

Svedeckou výpoveďou bývalých vedúcich oddelenia ekonomiky D.. V. F. a D.. Q. Š., bolo preukázané, že
nebolo pracovnou náplňou pokladníčky opúšťať pokladňu, zvlášť v čase pokladničných hodín a zháňať

podpisy na akékoľvek dokumenty, zvlášť na dohodu o vykonaní práce pre jej manžela, ktorá bola čisto
ich súkromnou vecou, navyše vôbec nie urgentnou, keďže začala platiť až v júni, a teda aj zúčtovaná
bola v júni, čo nebol služobný dôvod na opustenie pracoviska pokladne na zabezpečenie jej podpisu dňa
27. mája 2010, navyše, keď s manželom spolu prichádzali aj odchádzali z pracoviska. Obidve svedkyne
vypovedali, že to nebolo bežnou praxou a ani takýto pokyn na opúšťanie pracoviska nikdy nedali, takže

žiaden služobný dôvod na opustenie pokladne dňa 27.5.2010 žalobkyňa nemala. Svedok pani A. A. je
zamestnankyňa žalovanej zaradená ako administratívna pracovníčka, vo vzťahu k žalovanej - nie je jej
nadriadená ani oprávnená dávať žalobkyni pokyny na vykonanie nejakej pracovnej činnosti.

Žalovaný preukázal, že žalobkyňa mala na vykonávanie pracovných povinností vyhotovený popis

pracovných činností na základe ktorého bola zaradená do 7. platovej tarify, ktorú charakterizuje
samostatný výkon odborných prác so zodpovednosťou za svoje rozhodnutia. Z popisu pracovných
činností žalobkyne vyplýva, že zodpovedá za dodržiavanie denného limitu zostatku pokladničnej
hotovosti v zmysle zákona o Štátnej pokladnici a ďalej, že mala výbery a vklady hotovosti následnerealizovať vo VÚB denným kontaktom. Jednotlivé pracovné povinnosti upravené v popise pracovných
činností mala vykonávať samostatne, precízne a zodpovedne. Poučenie o výške denných limitov v
pokladni vyplýva priamo z popisu pracovných činností žalobkyne ako aj z ustanovenia o sledovanosti

právnychpredpisovvozverenejoblasti,ichzmienadoplnkovazodpovednostizasprávnepoužitie.Popis
pracovných činností žalobkyne má upravený štandardný okruh povinností pokladníčky, ktoré vykonávajú
pokladníčky vo verejných vysokých školách, ktorou je aj žalovaná. Precízna úprava pracovnej náplne
je mimoriadne dôležitá pre zaradenie zamestnanca do príslušného tarifného stupňa podľa zákona č.
553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v znení

neskorších predpisov, pre jasné a zreteľne stanovené povinnosti, ktoré má zamestnanec plniť, a ktoré sú
súčasnepriichpoctivomdodržiavaníprvotnouochranouzamestnancavdanomprípadepokladníčkyako
žalobkyneajžalovanéhonapredchádzanieškôdpredpoškodenímmajetkualeboschodkunazverených
hodnotách a určenia zodpovednosti zamestnanca za nesplnenie si týchto povinnosti.

Žalovaný akcentoval v dôvodoch vyjadrenia na to, že žalobkyňa v konaní nepreukázala žiadny dôvod,

pre ktorý si nesplnila povinnosť vkladu do banky, vo svojej výpovedi vypovedala, že nebolo nevyhnutné
ísť do banky 27.5.2010 a zabezpečiť vklad hotovosti, pričom mala v trezore značnú hotovosť, že čakala
sekretárku rektorátu, kvôli slávnosti a potrebovali peniaze, avšak žiadna sekretárka rektorátu v pokladni
dňa 27.5.2010 nebola, v tom čase bola sekretárka na rektoráte pani Q. T. T. X. E. O., ale podľa výpisov
z pokladničných operácií, ani jedna v ten deň v pokladni nebola. Výpisy obsahujú všetky mená a čas

pokladničných operácii toho dňa, s čím súvisí aj údajný odchod žalobkyne z pokladne, nakoľko na súde
vypovedala, že pokladňu opustila o 11.20, pričom kolegyňa D. Q. vypovedala na polícii, že odchádzali
spolu v čase okolo 11.15 hod., a približne o 11.45 hod, zistila, že jej chýbajú peniaze, pričom uviedla,
že boli preč s pani Saidovou asi 15 minút, pričom posledný zápis pokladničnej operácie žalobkyne pred
udalosťou je 10:47:21.

Žalovaný zasiela výplaty zamestnancom bezhotovostne už vyše 10 rokov na ich vlastné účty. Pokladňa
žalovaného, vrátane trezora slúži predovšetkým na prijatie platieb, ako sú štipendia, í rôzne vyúčtovania
napr. pracovných ciest, platby za telefón a pod. Nie je zákonom ustanovené, aby mal žalovaný trezor
zatriedený do bezpečnostnej triedy, túto povinnosť vyžadujú iba poisťovne, lebo len tak dostanú poistné

plnenie,aleibazapredpokladu,žebolaprekonanáprekážkaabolipoužitéinénástroje,akosúurčenéna
otváranie trezora. Ak by aj mal žalovaný trezor zaradený do najvyššej bezpečnostnej triedy, neochránilo
by ho to pred zisteným schodkom na zverených hodnotách vo výške 20.834,87 euro, pretože . žalobkyňa
nechala pri opustení pokladne trezor otvorený s kľúčmi vo vnútri trezora.

Žalovaný popiera, že žalobkyňa nebola poučená o práci v pokladni, čo bolo preukázané Q.H. D.. V. F.,
bola poučená odovzdávajúcou pokladníčkou pani D.. L. F., ktorá na oddelení ekonomiky naďalej ostala
pracovať, ďalej bola poučená D.. M. J., o ktorom j e písomný zápis, ktorý je obsahom spisu. Taktiež
bola oboznámená s pracovným poriadkom žalovaného kde v čl. 11 ods. 1 písm. i) a v článku 19) sú
upravené povinnosti o ochrane majetku pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a v súvislosti

s predchádzaním vzniku škody bola žalobkyňa povinná pred odchodom z pracoviska uzamknúť všetky
písomnosti, zavrieť stôl, skrine, okná a uzamknúť miestnosť. Navyše na polícii vypovedala, že až keď
chcela založiť obálku s prijatou platbou, ktorú mala mať na stole, zistila, že došlo ku krádeži, čím
preukázala, že peniaze nemala uložené v trezore ale voľne položené na stole.

Žalobkyňa vypovedala, že dvere na deliacej priečke nezamkla, lebo mali pokazený zámok, na škodovej
komisii uviedla, že tieto dvere nezamkla a neuvádza žiaden pokazený zámok, ohliadka polície tiež
neuvádzažiadenpokazenýzámokakonštatuje,žedvereboliotvorené,žalobkyňaraztvrdí(naškodovej
komisii jún/2010 ), že ich nezamkla a s odstupom času, že boli pokazené, na ohliadke tvrdila, že sa dali
zamknúť, že im chýbala iba strelka ale zamknúť sa dali, avšak bolo preukázané, že ostali otvorené.

Vonkajšia kovová železná mreža mala dva funkčné FAB zámky, tento prvok ochrany žalobkyňa dňa
27.5.2010 nepoužila a opustila pokladňu bez toho, aby kovovú mrežu 1 zatvorila. Pri ohliadke pokladne
žalobkyňa namietala, že kľúče od mreží sú nové, čo je pochopiteľné, keďže pôvodné zámky zobrala
polícia dňa 27.5.2010 na expertízu.

-

Žalobkyňa uvádza, že signalizačné zariadenie bolo nefunkčné, že sa samovoľne spúšťalo, a preto ho
nezapínala ( uviedla na škodovej komisii ), žalovaný predložil záznamy v ktorých , nebol zaznamenanýani jeden planý poplach z pokladne, a to, že bolo funkčné signalizačné zariadenie potvrdil aj svedok
G., keď vypovedal, že bol osobne prítomný pri samovoľnom spustení alarmu, citujem „ keď som čakal
na rektora prof. C., ktorý bol rektor od 1.2.2000 do 31.1.2007 a od 1.2.2007 bol rektor X. X., K.

signalizačné zariadenie bolo funkčné pred udalosťou. Svedkyňa U. O. vo svojej svedeckej výpovedi
uvádza ako pristihla žalobkyňu, že nezapína signalizačné zariadenie, že túto i skutočnosť oznámila
vtedajšej vedúcej oddelenia ekonomiky D.. F., ktorá žalobkyňu dôrazne upozornila, že signalizačné
zariadenie musí zapínať. Kým riadiaci zamestnanci vo svojej práci môžu aj ústne upozorňovať na
nedostatky v plnení pracovných povinnosti nimi riadených zamestnancov, žalobkyňa bola povinná

upozorňovať na nedostatky písomne tak, j ako to vyplýva z dohody o zodpovednosti za zverené
predmety.Žalobkyňa vypovedala, že v čase jej neprítomnosti vošli do pokladne Z. U. T. D. Q.,
lebo si vraj zabudli zamestnaneckú kartu a že sa signalizačné zariadenie nespustilo, čo znamená, že
bolo nefunkčné. Q. Š.Á. túto časť výpovede žalobkyne vyvrátila a napokon aj Q. Q., ktorá uviedla,
že v pokladni nikdy nebola bez žalobkyne (zápisnica 9.5.2013/ ohliadkou bolo preukázané, aj to, že
signalizačné zariadenie sa spustí až nasnímaním osoby v časovom limite 45 sekúnd pred deliacou

priečkou, čím bolo preukázané, že D.. Q.V. Š. spolu s Z. U. mohli , nahliadnuť do klientskeho priestoru
pokladne a pozrieť sa, či na pulte deliacej priečky neostala zamestnanecká karta bez toho, aby sa
spustil v stanovenom časovom úseku alarm.
Žalovaným bolo na súde prvého stupňa preukázané, že dňa 27.5.2010 nedošlo k technickému
zlyhaniu prvkov ochrany žalovaného, ale k zlyhaniu v osobe žalobkyne, ktorá svojím ľahostajným

a nezodpovedným postojom k plneniu pracovných povinností vyplývajúcich jej z pracovnoprávnych
predpisov sama umožnila, aby k schodku na zverených hodnotách vo výške 20.834,87 došlo.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala žalobkyňa v zákonnej
lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. ako aj konanie ktoré mu

predchádzalo bez nariadenia odvolacieho pojednávania a rozsudok verejne vyhlásil v zmysle § 156 ods.
1 O.s.p. čo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na verejnej tabuli Krajského súdu v
Košiciach (§ 156 ods. 3 O.s.p.). Žalobkyňa uplatnila odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a
f/ O.s.p..

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., spočívajúci v nesprávnom skutkovom zistení, sa
týka skutkových zistení, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke a ktoré sú nesprávne v
tom zmysle, že nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným
dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 až § 135 O.s.p., a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov

nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli najavo počas konania. Nesprávne sú i také skutkové
zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.

Podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. nesprávne posúdenie veci je mylná aplikácia (a výklad) právnej normy

na zistený skutkový stav, alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno použiť.
Odvolací súd dospel k záveru, že namietané odvolacie dôvody nie sú dané. Súd prvého stupňa na
prejednávanú vec aplikoval relevantné ustanovenia Zákonníka práce a zároveň sa zaoberal veľmi
podrobne každou okolnosťou, podstatnou pre rozhodnutie v predmetnej veci. Odvolací súd v celom
rozsahu preto poukazuje na písomné odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorými sa v celom

rozsahu stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa je jasné, logické a
presvedčivé. Jednotlivé skutkové zistenia vyplývajú z vykonaného dokazovania, tieto skutkové zistenia
boli súdom prvého stupňa preskúmavané jednotlivo, ako aj vo vzťahu k tomu, či boli relevantné pre
rozhodnutie o nároku žalobkyne na určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru,
danej žalovaným, pričom súd prvého stupňa zaujal ku všetkým skutočnostiam jednoznačné stanovisko.

Súd prvého stupňa správne vyhodnotil skutkový stav a s odkazom na povinnosti dokazovania správne
odôvodnil prečo skutky uvedené v okamžitom skončení pracovného pomeru považoval za preukázané.

Pri skúmaní, či zamestnanec porušil pracovnú disciplínu menej závažne, alebo závažne, môže súd

prihliadnuť na osobu zamestnanca, na funkciu, ktorú zastáva, na jeho doterajší postoj k plneniu
pracovných úloh, na dobu a situáciu, v ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, na mieru zavinenia
zamestnanca, na spôsob a intenzitu porušenia konkrétnych povinnosti zamestnanca, na dôsledkyporušenia pracovnej disciplíny pre zamestnávateľov a na to, či svojím konaním zamestnanec spôsobil
zamestnávateľovi škodu, a pod.

Aj odvolací súd sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa, že žalobkyňa
porušila pracovnú disciplínu závažným spôsobom odôvodňujúcim okamžité skončenie pracovného
pomeru.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým
návrh zamietol potvrdil ako vecne správny v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p..

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák.č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.