Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 18, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/58/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7711217861
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Sopková Maximová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7711217861.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej

a sudcov JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Evy Feťkovej vo veci žalobcov: X.) G. F., nar. XX.X.XXXX,
bytom E. nad D. 3, XXX XX E. nad D., X.) R. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. nad D. XX, XXX XX E. nad
D., X.) C. F., nar. X.X.XXXX, bytom P. XXX/XX, XXX XX X., X.) U. L., nar. X.X.XXXX, bytom U. XXX/XX,
XXX XX F., X.) C. M., nar. X.X.XXXX, bytom V. XXXX/XX, XXX XX V., všetci zastúpení L.. L. M., advokát
so sídlom S. N. XX, XXX XX U., proti žalovanej: F. republika - F. pozemkový fond, V. XX, XXX XX V.,
o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu
Michalovce zo 6. novembra 2013, č. k. 6C/195/2011-196

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

D. súd Michalovce (ďalej len „súd“) napadnutým rozsudkom určil, že do zaniknutého bezpodielového
spoluvlastníctva X. F., nar. XX.X.XXXX, ktorý zomrel XX.XX.XXXX a U. F., rod. O., nar. XX.X.XXXX,
ktorá zomrela XX.XX.XXXX, patrí parcela reg. „E“ č. XXXX/X - orná pôda s výmerou X.XXX mX zapísaná
na LV č. XXXX k. ú. E. nad D. v celosti.

Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobcovia v 1.-5. rade proti žalovanej domáhali určenia, že do
zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva X. F., nar. XX.X.XXXX a U. F., rod. O., nar. XX.X.XXXX,

ktorá zomrela XX.XX.XXXX, patrí parcela reg. „E“ č. XXXX/X - orná pôda s výmerou X.XXX mX zapísaná
na LV č. XXXX k.ú. E. nad D. v celosti, na tom skutkovom základe, že tento pozemok získali ich právni
predchodcovia X. F. a U. rod. O. ako prídel v rámci pozemkovej reformy podľa § 1 ods. X nariadenia
F. č. XXX/XXXX Zb. v znení nariadenia č. XX/XXXX Zb. a to v celkovej výmere X,XX ha, dôkazom
čoho je výmer vydaný Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v V. o vlastníctve pôdy
(viď dôkaz č. l. 10-12 spisu). Tento pozemok po uskutočnenom prídele spolu s ďalšími užívali ich
právni predchodcovia od roku 1947 do roku 1958, keď ich začalo užívať JRD v Rakovci nad Ondavou.

Žalobcovia uviedli, že na tomto ich vlastníctve nič nemení ani to, že v roku 1974 je na uvedenom prídele
vyčiarknutá parcela č. XXXX - roľa o výmere 0,75 ha s poznámkou „úradne škrtnuté nakoľko podľa KPP
táto už nie je predmetom prídelu.“ Takéto vyčiarknuté parcely z rozhodnutia o prídele po viac ako 20
rokoch bez nejakého úradného rozhodnutia nemá žiadne právne účinky.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že vlastníkom žalovanej parcely je označená
Slovenská republika (viď dôkaz, LV č. XXXX k. ú. E. nad D. pod V čl. 7-9 spisu). Vlastníctvo žalovanej k

vyššie označenej parcele bolo zapísané na základe príslušných ustanovení zákona č. 180/1995 Z.z. S
poukázaním na ust. § 80 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“)
súd uviedol, že ak aj dôjde po zapísaní údajov registra do katastra nehnuteľností v zmysle § 7 zák.
č. 180/1995 Z.z. vlastníctvo na konkrétnu osobu, má dotknutá osoba právo domáhať sa svojho právasúdnym rozhodnutím. Toto právo vyplýva aj z ust. § 7 ods. 7 veta druhá cit. zákona. Ďalej súd poukázal
na ust. § 115, § 116 ods. 2, § 145 ods. 1, 2, § 562 zákona č. 141/1950 Zb. z. Stredného občianskeho
zákonníka (SOZ) a uviedol, že z predloženého výmeru vydaného Povereníctvom pôdohospodárstva

a pozemkovej reformy zo 14. novembra 1947, č. 624/82/47 - III/B je nepochybné, že právnym
predchodcom žalobcov X. a U. F., rod. O., boli v novembri XXXX pridelené do vlastníctva parcely
XXXX, XXXX a parcela XXXX v celkovej výmere X,XX ha, zapísané vo vložke XXX k. ú. E. nad D.,
teda aj žalovaná parcela XXXX - roľa s výmerou X,XX ha. Podľa článku IV ods. 1 tohto dokladu, je
tento výmer o vlastníctve pôdy podľa ust. § 1 ods. 2 nariadenia SNR č. 104/1946 Zb. verejnou listinou

dokazujúcou vlastnícke právo prídelcu k pridelenej poľnohospodárskej nehnuteľnosti, na základe ktorej
príslušný knihovný súd urobí záznam vlastníctva v prospech prídelcu bez podmienky dodatočného
ospravedlnenia.

Súčasťou tohto výmeru bol aj schválený konečný prídelový plán KNV v Prešove č. IX/2 - 614/1953, podľa
ktorého právni predchodcovia žalobcov boli prídelcami zapísanými pod č. XXX v celkovej výmere X,XX

ha (čo zodpovedá predmetnému prídelu). Na základe týchto listín sa právni predchodcovia žalobcov stali
vlastníkmi nehnuteľností získaných v prídelovom konaní, teda aj teraz súdenej parcely. Po získanom
prídele právni predchodcovia žalobcov sa ujali užívania aj súdenej nehnuteľnosti. Túto užívali pokojne a
nerušene ako vlastníci za účelom obhospodarovania poľnohospodárskej pôdy až do čias, kedy ju združili
do honu miestneho družstva (v roku 1958). Uvedené skutočnosti jednoznačne vyplynuli z výsluchov

žalobcov a z výpovede vyššie uvedených svedkov, vypočutých v tomto konaní. Nepochybne teda
boli splnené aj podmienky pre nadobudnutie vlastníctva k tejto nehnuteľnosti na základe vydržania v
zmysle cit. ust. § 115 a nasl. zákona č. 141/1950 Zb. Právni predchodcovia žalobcov so započítaním
vydržacej doby družstva vlastníctvo spornej nehnuteľnosti by nadobudli k 1.1.1961 (ak by sa tak nestalo
už na základe prídelového konania ako je to popísané vyššie). Na tomto vlastníctve nič nemení ani

to, že v roku 1974 je na liste o prídele vyčiarknutá parcela č. XXXX - roľa s výmerou 0,75 ha s
poznámkou „úradne škrtnuté, nakoľko podľa KPP táto už nie predmetom prídelu“. Takéto „vyčiarknutie
parcely“ z rozhodnutia o prídele po viac ako 20 rokoch od uskutočnenia prídelu nemá žiadne právne
účinky. Dokonca ani podľa práva vtedy platného nebolo možné takýmto spôsobom meniť vlastníctvo
nehnuteľností. Pokiaľ skutočnosť - úradné škrtnutie parcely s tým, že už nie je predmetom prídelu -

bola braná do úvahy ako relevantný akt, na základe ktorého nedošlo k zapísaniu údajov o vlastníctve
do katastra nehnuteľností podľa zák. č. 180/1995 Z.z. v prospech právnych predchodcov žalobcov,
nemožno s takýmto rozhodnutím súhlasiť a preto po tom, čo sa žalobcovia domáhali tejto nápravy
súdnym rozhodnutím, v zmysle cit. právnych ustanovení súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, pretože
mázato,ževplnomrozsahužalobcoviapreukázalioprávnenosťuplatňovanéhonárokuaprávnyzáujem

na tomto určení k súdenej parcele vzhľadom na nesúlad zápisu v katastri nehnuteľností so skutočným
právnym stavom.

Spochybňovanie otázky úhrady prídelovej ceny žalovanou (aj keď podľa názoru súdu to nemá vplyv na
nadobudnutie vlastníctva) je nedôvodné, žalobcovia do konania predložili potvrdenie Okresnej finančnej

správy v Michalovciach č. 6/73 z 2. novembra 1973, teda pred dátumom (21.11.1974), podľa ktorého
právni predchodcovia žalobcov „majú prídel z pozemkovej reformy vyrovnaný“. Je ničím nepodložené
tvrdenie žalovanej, že právni predchodcovia v roku 1974 vedeli, že uvedená parcela nie je v ich
vlastníctve, na základe prídelu. Argument, že nebola pojatá do dedičského konania po právnych
predchodcov žalobcov, neznamená, že títo neboli vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti.

Ďalej súd vykonaným dokazovaním považoval za jednoznačne preukázané skutočnosti o užívaní
predmetnej parcely ako poľnohospodárskej pôdy, ako aj to, že právni predchodcovia žalobcov podpísali
prihlášku do družstva a tým aj vniesli obhospodarované role do honu tejto organizácie. Je všeobecne
známa skutočnosť, že pri podpísaní prihlášky všetka poľnohospodárska pôda bola pojatá, užívaná a

obhospodarovaná miestnym družstvom. Tvrdenie žalovanej, že právni predchodcovia žalobcov spornú
parcelu do družstva nikdy nevniesli, je preto v rozpore s výsledkami vykonaného dokazovania.

V otázke uplatnených reštitučných nárokov k súdenej nehnuteľnosti podľa zákona č. 503/2003 Z.z. bolo
zistené, že žalobcovia ani nikto iný si z titulu reštitúcie neuplatnil nárok na vydanie predmetnej parcely, čo

nakoniec vyplynulo aj zo správy Okresného úradu v Michalovciach, Pozemkového a lesného odboru, zo
4. novembra 2013 (č.l. 189-190 spisu). Ohľadom priority zákona č. 503/2003 Z.z. a následného nároku
podľa všeobecných predpisov, týkajúceho sa určenia vlastníckeho práva, súd uviedol, že nie je možné
uprieť právo na vlastníctvo podľa všeobecných predpisov, aj keď toto právo nebolo využité na základezákona lex specialis (napr. 503/2003 Z.z.). V tomto smere súd poukázal na stanoviská ÚS SR, napr. II.
ÚS 231/09, III. ÚS 178/06 a II. ÚS 249/11.

Rozhodnutie o trovách konania si súd vymienil po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 151 ods.
3 O.s.p.).

Proti rozsudku podala včas odvolanie žalovaná, ktorá navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého
stupňa zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne, eventuálne aby rozsudok zrušil a vec vrátil

okresnému súdu prvého stupňa na nové konanie. Uplatnila odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2
písm. d), f) O.s.p.

Žalovaná sa s rozhodnutím súdu prvého stupňa nestotožňuje a považuje ho za nesprávne. Podľa názoru
žalovanej sporná parcela, ktorá je vo Výmere o vlastníctve pôdy č. 624/82/47 - III/B zo 14. novembra
1947 oprávnene úradne škrtnutá na základe preukázaných skutočností, nebola predmetom prídelu,

a preto ani neboli splnené všetky zákonom stanovené a vyžadované podmienky pre nadobudnutie
vlastníckeho práva vydržaním. Žalobcovia tvrdili, že spornú nehnuteľnosť nadobudli na základe už
spomínaného výmeru, čo podľa nich to preukazuje aj konečný prídelový plán s rozvrhom prídelových
cien, ktorý bol preskúmaný a schválený Krajským národným výborom - pôdohospodárskou správou
v Prešove zo dňa 14.6.1956, kde výmera pridelených pozemkov je totožná s výmerou prídelu. Z

vykonaného dokazovania podľa názoru žalovanej vyplýva, že nehnuteľnosti označené vo Výmere o
vlastníctve pôdy č. 62482/47-III/B pod bodom I. sú pridelené v ideálnej časti 1/2 + 1/2 za podmienok
uvedených pod bodom III. a ich konečná platná prídelová cena, správne pozemnoknižné označenie
a presná výmera bude určená v prídelovej listine, ktorú vydá Povereníctvo pôdohospodárstva a
pozemkovej reformy. Zároveň z uvedeného Výmeru vyplýva, že žalovaná parcela bola úradne škrtnutá

nakoľko podľa konečného prídelového plánu už nie je predmetom prídelu. Z vyjadrenia Správy katastra
Michalovce je zrejmé, že predchodcovia žalobcov požiadali o zápis nehnuteľnosti uvedených vo Výmere
- parcely 2528/8, vytvorený z parcely č. XXXX v roku 1974 a o zápis ďalšej parcely XXXX na základe
dedičského konania (rozhodnutie o prídele bolo prílohou uznesenia o dedičstve). Takže predchodcovia
žalobcov už v tom čase vedeli, že parcela 2347 nie je v ich vlastníctve na základe prídelu. Túto

skutočnosť jednoznačne potvrdzuje aj Rozhodnutie OPLaVH ONV Michalovce z 21. novembra 1973,
ktoré nahradzuje prídelovú listinu a je vkladuschopnou listinou pre usporiadanie vlastníckeho práva,
avšak až po úplnom zaplatení prídelovej ceny. Právni predchodcovia žalobcov následne po tom v roku
1974 požiadali o zápis nehnuteľnosti uvedenej vo výmere ojej zápis.
V konám bolo preukázané, čo vyplýva z listinného dôkazu na č.l. 85 súdneho spisu, že právni

predchodcovia žalobcov vniesli do družstva z parciel, ktoré boli predmetom prídelu parcelu, ktorej
prídelová cena bola vo výške 2.250,- Kčs, čo opätovne potvrdzuje aj spomínané rozhodnutie ONV
Michalovce - parcela 2530, roľa s výmerou 0,75 ha, prídelová cena 2.250,- Kčs v JRD. Tieto skutočnosti
potvrdzuje výpis z účtu slovenskej sporiteľne z 26. januára 1957, konečný prídelový plán, na ktorý sa
vo svojich tvrdeniach odvolávajú žalobcovia. Pôvodne pozemky ktoré boli uvedené len vo Výmere a v

návrhu prídelového plánu sú v oceňovanej prídelovej cene vo výške - parcela XXXX, cena X.XXX,- M.,
a parcely XXXX a XXXX v cene spolu 4.345,- Kčs. V konečnom prídelovom pláne, o ktorý sa opierajú
žalobcovia s ich tvrdením, že sporná parcela je v ňom uvedená, je prídelová cena určená tak ako to
potvrdzujú už uvedené listinné dôkazy, z ktorých je zrejmé že sporná parcela predmetom prídelu nebola.
Pozemky, ktoré v rámci vykonania pozemkovej reformy nadobudli predchodcovia žalobcov a ktoré nimi

boli do družstva vnesené, u ktorých sa zastavilo z dôvodu jeho vnesenia do družstva platenie prídelovej
ceny, bola len parcela č. XXXX, teda roľa s určenou prídelovou cenou 2.250,- Kčs (čo potvrdzuje aj
rozhodnutie ONV z roku 1973). Pozemkom, ktorý bol predmetom prídelu a ktorý predchodcami žalobcov
nebol vnesený do družstva, je stavebný pozemok, parcela č. XXXX, v prídelovej cene 2.000,- Kčs.
Túto prídelovú cenu bol prídelca povinný zaplatiť, k čomu zrejme došlo, čo vyplýva z potvrdzujúcej

klauzuly OPLaVH ONV Michalovce o úplnom vyrovnaní prídelovej ceny a následným zápisom v katastri
nehnuteľnosti parcely uvedenej v prídele (stavebnej parcely) na základe žiadosti právnych predchodcov
žalobcov. Pokiaľ svedkovia tvrdili, že právni predchodcovia užívali spornú nehnuteľnosť a túto vniesli
do družstva po jeho založení, všetky vyššie uvádzané listiny, túto skutočnosť spochybňujú, pretože
spornú parcelu právni predchodcovia žalobcov do družstva nikdy nevniesli. Keďže jednou z podmienok

vydržania je právny titul vstupu do oprávnenej držby, teda takej, ktorá privodí vydržanie, titul musí byť
jednoznačne preukázaný, nemôže byť pochybný. V pochybnostiach, či je držba oprávnená platí, že je
oprávnená, to sa však nevzťahuje na právny titul vstupu do držby. Z vykonaného dokazovania je zrejmé,
že predchodcovia žalobcov pri zápise vlastníckych práv k parcelám, ktoré boli predmetom Výmeru ovlastníctve pôdy jednoznačne vedeli, ktoré parcely sú predmetom prídelu, pričom preukázateľne sporná
parcela predmetom prídelu nebola.
Žalovaná v odvolaní nespochybňuje tvrdenie žalobcov, že vedia, kde sa sporná nehnuteľnosť nachádza,

avšak je toho názoru, že žalobcovia nepreukázali, že práve túto spornú parcelu nerušene užívali a
že následne táto parcela bola vnesená do družstva. Podľa názoru žalovanej žalobcovia v konaní
nepreukázali, že ich právni predchodcovia boli držiteľmi oprávnenými a dobromyseľnými a nepreukázali
ani nerušené užívanie pozemku, ktorý je predmetom konania. Žalovaná má za to, že súd v tomto konaní
nezhodnotil všetky predložené listinné dôkazy vo vzájomnej súvislosti a neprihliadal predovšetkým na

listinné dôkazy, o ktoré opiera svoje tvrdenia žalovaná.

Žalobcovia ostali v odvolacom konaní nečinní.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204
ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému

je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody [§ 205 ods.
2 písm. d) a f) O.s.p.], preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné, pretože
rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

RozsudokbolverejnevyhlásenýnaKrajskomsúdevKošiciach18.mája2016o9,00hod.vpojednávacej
miestnosti č. dv. 215, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli zverejnené
minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach (§ 211 ods. 2 O.s.p. v spojení s
§ 156 ods. 1, 3 O.s.p. a § 214 ods. 2 O.s.p.).

Odvolací súd dospel k záveru, že uvedený rozsudok je vecne správny, preto ho odvolací súd potvrdil
podľa § 219 ods. 1 O.s.p..

Žalovaná uplatnila odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. sa týka skutkových zistení, na základe ktorých súd
vec posúdil po právnej stránke a ktoré sú nesprávne v tom zmysle, že nemajú oporu vo vykonanom
dokazovaní. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie
je v súlade s ust. § 132 až § 135 O.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré

z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo,
aleboopomenulrozhodujúceskutočnosti,ktorébolivykonanýmidôkazmipreukázané,alebovyšlinajavo
počas konania. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. spočíva v tom, že rozhodnutie súdu prvého stupňa

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie
omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak
súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil správny predpis, ale nesprávne ho
interpretoval.

Odvolací súd dospel k záveru, že namietané odvolacie dôvody nie sú naplnené.

Dôvody napadnutého rozsudku sú podrobné, presvedčivé, zodpovedajú zákonu, preto sa odvolací súd
s týmito v celom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Nadoplneniedôvodovodvolaniaavzhľadomnaodvolacienámietkyžalovanej,ktorátvrdí,žesúdprvého
stupňa nesprávne vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania a následne z nich vyvodil nesprávne
práv ne závery, odvolací súd dodáva:

Rozhodnutiu súdu prvého stupňa nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by

vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli a ani
nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok
jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133až § 135 O.s.p., alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo
že by použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok vo veci nie je ani nepreskúmateľný a
nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav,
vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny
právny záver, preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny potvrdil.

Odvolací súd sa plne stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa, pretože z
dokazovania jednoznačne vyplynulo, že podľa Výmeru č. 62482/47 - III./B, vydaného Povereníctvom
pôdohospodárstva a pozemkovej reformy Bratislava zo 14. novembra 1947 boli podľa § 1 nariadenia
SNR č. 104/1946 právnym predchodcom žalobcov (X. F. pridelené nehnuteľnosti v celkovej výmere 1,75
ha v prídelovom pláne označené vo vl. č. XXX ako parcela č. XXXX - roľa s výmerou X,XX ha, vo vl.

č. XXX parcela č. XXXX - stavebný pozemok s výmerou 0,25 ha a vo vl. XXX parcela č. XXXX - roľa
s výmerou X,XX ha. Po tomto prídele právni predchodcovia žalobcov pridelené nehnuteľnosti užívali
ako vlastníci pokojne a nerušene (č.l. 10-12 spisu). Za uvedený prídel zaplatili aj prídelovú cenu, ako to
vyplýva z potvrdenia Okresnej finančnej správy v U. č. X/XX z XX. novembra XXXX (č.l. XX,XX spisu).
Skutočnosti o prídelovom konaní vyplývajú aj z konečného prídelového plánu zo 16. decembra 1953,

kde pod bodom 111 sú vedení X. F. a U. rod. O., teda právni predchodcovia žalobcov, v celkovej výmere
pridelených pozemkov 1,75 ha (č.l.18-25 spisu). Žalobcovia v 1. až 5. rade uviedli, že nehnuteľnosť,
ktorá je predmetom sporu, toho času zapísaná na LV č. XXXX k.ú. E. nad D., užívali spolu s ďalšími
nehnuteľnosťami, ktoré boli predmetom prídelu, ich právni predchodcovia, t.j. X. F. a manželka U., rod.
O., (ich rodičia) od ich prídelu v roku 1948 do roku 1958, kedy pri združstevňovaní ju začalo aj s ďalšími

nehnuteľnosťami užívať L. v E. nad D., kde táto bola menovanými vnesená. Skutočnosti uvádzané
žalobcami, potvrdila svedkyňa U. P. (nar. 11.5.1932), ktorá bývala v blízkosti právnych predchodcov
žalobcov, ako aj ďalšia svedkyňa U. X.. Táto svedkyňa potvrdila, že je jej známe aj to, že do pokojnej
držby právnych predchodcov žalobcov od roku 1947 až do vnesenia nehnuteľnosti do družstva nikto
nezasahoval, ani ich vlastníctvo nespochybňoval.

Za týchto skutkových okolností súd prvého stupňa správne uzavrel, že na vlastníctve právnych
predchodcov žalobcov nič nemení ani to, že v roku 1974 je na liste o prídele vyčiarknutá parcela
č. 2347 - roľa s výmerou 0,75 ha s poznámkou „úradne škrtnuté, nakoľko podľa KPP táto už nie
predmetom prídelu“. Takéto „vyčiarknutie parcely“ z rozhodnutia o prídele po viac ako 20 rokoch od

uskutočnenia prídelu nemá žiadne právne účinky. Správny záver súd prvého stupňa vyvodil aj z dôkazov,
týkajúcich sa úhrady prídelovej ceny, ktoré spochybňovala žalovaná už počas konania na prvom stupni,
tak aj v odvolacom konaní. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že táto otázka
v konečnom dôsledku nemá ani vplyv na nadobudnutie vlastníctva, ale z vykonaného dokazovania
je zrejmé, že právni predchodcovia žalobcov „majú prídel z pozemkovej reformy vyrovnaný“, ktorá

skutočnosť vyplýva z potvrdenia Okresnej finančnej správy v Michalovciach č. 6/73 z 2. novembra
1973, teda pred dátumom 21. novembra 1974. Je ničím nepodložené tvrdenie žalovanej, že právni
predchodcovia v roku 1974 vedeli, že uvedená parcela nie je v ich vlastníctve, na základe prídelu.
Argument, že nebola pojatá do dedičského konania po právnych predchodcov žalobcov, neznamená,
že títo neboli vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti.

Vzhľadom na vyššie uvedené dospel odvolací súd k záveru, že odvolacie argumenty žalovanej, ani
skutočnosti uvedené v odvolaní, neumožňujú prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú
správnosť napadnutého rozsudku.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne
správny v súlade s ust. § 2019 O.s.p..

Účastníci nenavrhli rozhodnúť o náhrade trov odvolacieho konania, preto o ich náhrade nebolo potrebné
rozhodnúť (§ 224 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák.
č.757/2004 Z. z. o súdoch v znení účinnom od 1. mája 2011).Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.