Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, May 10, 2016

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 21C/28/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714202590
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Šabľová

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2016:8714202590.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad samosudkyňou JUDr. Monikou Šabľovou v právnej veci žalobcu: S. T., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom H., Q. X, práv. zast. JUDr. Ingrid Kovalčuková, advokátka, AK so sídlom
Košice, Čajakova 1, proti žalovanému 1/: C. H., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. H., K. XXXX/XX, žalovanému 2/:
L. H., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. H., U. XXX, obaja právne zastúpení Advokátska kancelária JUDr. Marcel
Mašan, s.r.o., so sídlom Veľký Slavkov, Školská 257, IČO: 36 858 935, pobočka a korešp. adresa:
Poprad, Hviezdoslavova 2, žalovanému 3/: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava,
Dostojevského rad 4, IČO: 00 151 700, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaných: Slovenská
kancelária poisťovateľov v zastúpení Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., v konaní zaplatenie 1.044,02

eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Konanie o zaplatenie 840,49 eur a o zaplatenie 33,19 eur s príslušenstvom
z a s t a v u j e.

Žalobu voči žalovanému v 2. rade a žalovanému v 3. rade z a m i e t a.

Žalovaný v 1. rade j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 17,6 % ročne zo

sumy 840,49 eur od 6.3.2011 do 14.2.2016.

V časti o zaplatenie 170,35 eur s príslušenstvom žalobu voči žalovanému v 1. rade z a m i e t a.

O trovách konania súd r o z h o d n e do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu dňa 6.3.2014 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie
sumy 1.044,02 eur spolu s príslušenstvom a na náhradu trov konania.
Svoj nárok žalobca odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Poprad č. k. 2T/185/1996 zo dňa

28.11.2012, ktorý vo vzťahu k žalovanému nadobudol právoplatnosť dňa 13.3.2013, uznal konajúci
súd žalovaného vinným, že inému z nedbanlivosti spôsobil smrť, pretože porušil dôležitú povinnosť
uloženú mu podľa zákona, keď v zmysle obžaloby (bod IV) dňa 25.2.1996 asi o 04:08 hod. viedol
osobné motorové vozidlo zn. Š. XXXL, Š. H.-XX po ul. E. R. H. - J. J. smerom na H. E., pričom pred
penziónom „E. U.“ v dôsledku nesprávnej techniky jazdy prešiel na ľavú polovicu cesty, kde spodnou
časťou vozidla zachytil chodca E. T., nar. XX.X.XXXX ležiaceho na vozovke pozdĺžne v smere jazdy
osobného motorového vozidla, ktorému spôsobil roztrhnutie srdca, zlomeninu ľavej temennej kosti,

opuch mozgu, zlomeniny výbežkov 1. - 6. stavca hrudníkovej chrbtice, zlomeniny rebier, zakrvácanie
pohrudnicových dutín a brušnej dutiny a ďalšie zranenia, ktorým na mieste nehody podľahol.
Žalobca ako otec nebohého si uplatnil v adhéznom konaní (v rámci trestného konania vedeného proti
žalovanému) škodu v celkovej výške 31.452,20 Sk, v prepočte 1.044,02 eur, ktorá mu vznikla v súvislostis pohrebom nebohého syna, ktorého žalovaný usmrtil. Vzniknutú škodu žalobca uplatnil hneď po jej
vzniku a doklady predložil už orgánom činným v trestnom konaní.
Ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku vo veci sp. zn. 2T/285/1996 zo dňa 28.11.2012 (str. 9 - 10)

žalovaný ako obžalovaný spáchanie skutku v bode IV (usmrtenie E. T., nar. XX.X.XXXX) popieral,
neskôr spochybňoval už len následok v podobe smrti, resp. neposkytnutie pomoci zrazenej a usmrtenej
osobe. Tvrdenia žalovaného (obžalovaného) o tom, že skutok nespáchal, boli však objektívne vyvrátené
rozsiahlym dokazovaním, pričom súd vychádzal sčasti aj z výpovede žalovaného (obžalovaného),
z výpovedí znalcov z odboru dopravy a znalcov z odboru zdravotníctva. Z dôvodov popierania

spáchania skutku zo strany žalovaného (obžalovaného), došlo k uznaniu jeho viny až po 17-tich rokoch
usmrtenia syna žalobcu. Vo vzťahu k náhrade škody odkázal konajúci súd žalobcu ako poškodeného na
občianskoprávne konanie. Priama materiálna škoda, ktorú žalobca uplatnil v adhéznom konaní vznikla
žalobcovi v súvislosti s pohrebom vo výške 10.200,- Sk (338,58 eur) dňa 27.2.1996, v súvislosti s karom
vo výške 14.168,20 Sk (470,30 eur) dňa 29.2.1996, s vyplatením pohrebného miesta v urnovom háji vo
výške 260,- Sk (8,63 eur), dňa 15.3.1996, zhotovením urnového kompletu vo výške 6.824,- Sk (226,52

eur) dňa 9.5.1996. V čase vzniku pohľadávky žalobcu na náhradu škody voči žalovanému predstavovala
sadzba úrokov z omeškania 16,5 % ročne. Žalobca poukázal v žalobe na to, že ako poškodený trestným
činom, je subjektom oslobodeným od platenia súdneho poplatku.

Súd v skrátenom konaní rozhodol dňa 26.3.2014 platobným rozkazom č. k. 12Ro/105/2014-21,

voči ktorému podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote odpor. V
odôvodnení odporu voči platobnému rozkazu žalovaný uviedol, že žalobca nepreukázal kedy, kde a v
akej výške si tieto trovy uplatnil a či teda tieto trovy nie súd premlčané. Mal za to, že žalobca si mal
uvedený nárok uplatniť v rámci trestného konania a zároveň si mal tento nárok uplatniť voči poisťovni,
nakoľko osobné motorové vozidlo ŠPZ PPB XX-XX bolo riadne poistené. Podľa žalovaného mala v

konaní ako vedľajší účastník vystupovať spoločnosť: Slovenská kancelária poisťovateľov. Vzhľadom na
uvedené navrhol vydaný platobný rozkaz zrušiť a vo veci nariadiť pojednávanie.

Právna zástupkyňa žalobcu sa podaním doručeným súdu 14.5.2014 písomne vyjadrila k odporu
žalovaného, kde poukázala na to, že ako vyplýva z obsahu odporu podaného žalovaným, ten nenamieta

výškuplatobnýmrozkazompriznanejsumyaanidôvodnosťvydaniaplatobnéhorozkazu,ktorejprávnym
titulom je škoda spôsobená jeho zavineným protiprávnym konaním. Podľa právnej zástupkyne žalobcu
námietka žalovaného, že žalobca neuplatnil právo na náhradu škody u SKP neobstojí, pretože nijako
nezbavuje žalovaného povinnosti nahradiť škodu, ktorú sám spôsobil. Práve naopak, ak vozidlo, ktorým
žalovaný škodu spôsobil bolo riadne poistné, nič mu nebráni uplatňovať si u SKP to, čo bude plniť za

ňu, pokiaľ sa skutočne domnieva, že má na to nárok, resp. že povinnosť nahradiť spôsobenú škodu
prešla na tento subjekt. K tvrdeniu žalovaného vo vzťahu k trovám, že žalobca údajne nepreukázal,
kedy, kde a v akej výške si trovy uplatnil, a teda či uplatnené trovy nie sú premlčané, uviedla, že
s touto námietkou žalovaného nesúhlasia. Žalobca si neuplatňuje trovy trestného konania, ale trovy
nového - civilného konania o náhradu škody, ktoré si riadne uplatnil v návrhu na začatie konania.

Žalovaný neuvádza kde, kedy resp. akými iným spôsobom si bol podľa jeho názoru žalobcu povinný
tieto trovy tohto konania uplatniť. Ani vo vzťahu k priznaným trovám konania tieto žalovaným žiadnym
kvalifikovaným spôsobom nenamieta. Právna zástupkyňa žalobcu navrhla, aby súd odpor žalovaného
v celom rozsahu ako neodôvodnený odmietol.

Uznesenímzo17.6.2014súdpriznalžalovanémuoslobodenieodplateniasúdnychpoplatkovnazáklade
jeho žiadosti.

Na pojednávaní dňa 3.12.2015 právna zástupkyňa žalobcu na podanej žalobe v celom rozsahu trvala.
Poukázala na trestné konanie, kedy bolo v tomto konaní preukázané, že škodu spôsobil žalovaný,

pričom žalobca ako poškodený bol odkázaný s nárokom na náhradu škody na občianskoprávne konanie.
Žalovaný škodu spôsobil a pokiaľ ide o okruh ďalších osôb, ktoré by mohli byť žalované, mala za to,
že žalovaný môže urobiť kvalifikovaný procesný úkon na vstup poisťovne ako vedľajšieho účastníka
do konania. Pokiaľ žalovaný namieta premlčanie, musí odôvodniť, z akého dôvodu by mal byť nárok
premlčaný, keďže žalobca si nárok uplatnil v občianskoprávnom konaní žalobou v rámci plynutia

subjektívnej lehoty v zmysle § 106 Občianskeho zákonníka.

Žalobca na tomto pojednávaní uviedol, že náhradu škody požadovali už v trestnom konaní, kedy bolo
rozhodnuté, že si ju majú uplatniť v občianskoprávnom konaní, čo aj prostredníctvom tejto žaloby urobili.Právny zástupca žalovaného uviedol, že vo vzťahu k náhrade škody, ktorá je spôsobená prevádzkou
motorového vozidla, je tu objektívna zodpovednosť prevádzkovateľa motorového vozidla za škodu,

pričom žalovaný nebol majiteľom ani prevádzkovateľom motorového vozidla. Tým bol jeho otec L. H..
Pokiaľ v odpore použil výraz „trovy“, tento zodpovedá výrazu „náklady“, ktoré súviseli s pohrebom a nie
trovy akéhokoľvek konania. Zároveň žiadal, aby bolo preukázané, či nárok žalobcu ako poškodeného
bol včas uplatnený v trestnom konaní.

Podaním právnej zástupkyne žalobcu doručeným súdu dňa 18.2.2016 došlo k čiastočnému späťvzatiu
žaloby z dôvodu, že oslovená poisťovňa vykonala šetrenie poistnej udalosti a vykonala jej likvidáciu
tak, že priznala žalobcovi náhradu škody v súvislosti s nákladmi pohrebu, karu a zhotovenia urnového
komplexu uplatnené vo výške 788,50 eur po krátení v zmysle zák. č. 376/1996 Zb. o 1.000,- Sk t.
j. o 33,19 eur, t. j. v sume 755,31 eur a náklady na smútočné oblečenie pozostalých uplatnených
vo výške 255,53 eur uhradila vo výške 1/3-iny uplatnených nákladov t. j. 85,18 eur a tak poisťovňa

plnila spolu 840,49 eur. Keďže sa žalobca domáhal práva na náhradu škody vo výške 1.044,02 eur,
žiadala, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie rozdielu, t. j. sumy 203,53 eur. Vo vzťahu k námietke
premlčania zo strany žalovaného doplnila, že zo zápisnice v trestnom konaní zo dňa 11.4.1996 je
zrejmé, že v uvedený deň uplatnil žalobca náhradu škody vo výške nákladov na pohreb a ošatenie
nebohého a pozostalých, čo predstavovalo 808,87 eur a dňa 21.8.1996 uplatnila manželka žalovaného

v trestnom konaní náhradu škody vo výške 235,15 eur v súvislosti so zhotovením urnového komplexu
a prenájmu pohrebného miesta. Uvedenými zápisnicami z výsluchov v trestnom konaní v čase podania
žaloby žalobca nedisponoval a z dôvodu takmer 20 ročného odstupu nevedel presne uviesť dátum,
kedy bola vzniknutá škoda v trestnom konaní uplatnená, či naraz alebo po častiach. Presný termín
ukončenia omeškania žalovaného uvedie súdu žalobca na najbližšom pojednávaní, keď suma, ktorá

bola poisťovňou priznaná, bude poukázaná na účet žalobcu.

Na pojednávaní dňa 25.2.2016 právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že zo strany poisťovne bolo
poskytnuté plnenie a na účet žalobcu pripísané dňa 15.2.2016 vo výške 840,49 eur. Zároveň vzala
žalobcu späť aj o čiastku 33,19 eur, keďže žalobca pripúšťa, že im vyplatila Sociálna poisťovňa vtedy

sumu 1.000,- Sk. Nesúhlasila s vyjadrením právneho zástupcu žalovaného pokiaľ ide o platenie úroku z
omeškania. Uviedla, že poisťovňa sa s platením do omeškania nedostala, ale plnila bezodkladne po tom,
ako bola škodová udalosť v rámci jej interných postupov zlikvidovaná. Nesúhlasí s vyjadrením ohľadom
nedostatku pasívnej legitimácie, keďže žalovaný svojím zavineným konaním škodu spôsobil, a preto za
ňu zodpovedá. Žalovaný až na predposlednom pojednávaní uviedol, že vlastníkom vozidla je iný subjekt

ako samotný žalovaný ako aj uviedol skutočnosť ohľadom poistenia vozidla, podľa ktorej bolo možné
identifikovať poisťovňu, ako aj číslo poistnej zmluvy. Všetky nároky, ktoré uplatňuje žalobca po úprave
žaloby, ktoré pozostávajú najmä z príslušenstva, nie sú dôsledkom ani tak samotnej škodovej udalosti
ako dôsledkom procesného postupu žalovaného a jeho obrany v rámci trestného konania, kedy ten
popieral spáchanie skutku, v dôsledku čoho trestné konanie trvalo takmer 20 rokov. Ani po právoplatnosti

odsudzujúceho rozsudku nevykonal žalovaný žiaden úkon smerujúci k tomu, aby sám začal uplatňovať
vzniknutú škodu voči poisťovni.

Právny zástupca žalovaného súhlasil s čiastočným späťvzatím tak ako bolo doplnené na pojednávaní.
Namietal nedostatok pasívnej legitimácie na strane žalovaného. Poisťovňa plnila na základe vzťahu,

ktorý bol uzatvorený s prevádzkovateľom motorového vozidla, ktorý v tomto konaní ako žalovaný
nevystupuje a zároveň bolo potrebné tieto nároky si uplatniť aj voči poisťovni. Rozšírenie účastníkov na
strane žalovaných je v záujme žalobcu a doposiaľ tak žalobca neučinil. Škoda spôsobená pri prevádzke
motorového vozidla predstavuje objektívnu zodpovednosť za škodu a za túto zodpovedá prevádzkovateľ
motorového vozidla. Prevádzkovateľ si splnil povinnosť voči poisťovni, kedy nahlásil poistnú udalosť a

bolo povinnosťou poisťovne toto riadne a včas plniť, pretože výsledok trestného konania na samotnú
podstatu plnenia nemal vplyv.

Podaním doručeným súdu 8.3.2016 právna zástupkyňa žalobcu požiadal o zmenu žalobného petitu v
súvislosti so vstupom ďalších účastníkov do konania, ktorých navrhla ako aj ohľadom výšky úroku z

omeškania a doby omeškania.Uznesením č. k. 21C/28/2014-88 zo dňa 9.3.2016 súd pripustil vstup L. H., nar. XX.X.XXXX a Allianz -
Slovenskej poisťovne, a.s. do konania ako ďalších účastníkov na strane žalovaného a zároveň druhým
výrokom uznesenia pripustil zmenu žalobného petitu v znení:

„Žalovaní v 1. - 3. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 170,35 eur, úrok z
omeškaniavovýške17,6%ročnezosumy605,33eurod13.04.1996do14.02.2016,zosumy170,35eur
od 13.04.1996 do zaplatenia a zo sumy 235,15 eur od 23.08.1996 do 14.02.2016 a nahradiť žalobcovi
trovy konania v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.“
Prvývýrokpredmetnéhouznesenianadobudolprávoplatnosťdňa6.4.2016adruhývýrokdňa21.3.2016.

Žalovaný v 3. rade doručil súdu dňa 18.3.2016 písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, žalobca - otec
nebohého si uplatnil v adhéznom konaní škodu vo výške 1.044,02 eur, ktorá mu vznikla v súvislosti
s pohrebom syna. K samotnej žalobe sa žalovaný v 3. rade nevyjadroval, keďže podľa jeho názoru
nie je pasívne legitimovaný pre toto konanie a žiadal žalobu voči nemu zamietnuť. Uvedenú námietku
nedostatku pasívnej legitimácie zdôvodnil poukazom na zákonnú úpravu platnú v súčasnosti ako aj

platnú pred účinnosťou zák. č. 381/2001 Z. z..

Dňa23.3.2016bolosúdudoručenéoznámenieovstupeSlovenskejkanceláriepoisťovateľovvzastúpení
Allianz - Slovenskej poisťovne, a.s. do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného v
súlade s § 93 O.s.p., keďže nárok uplatňovaný žalobcom je krytý zákonným poistením zodpovednosti

za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v súlade s § 28 ods. 2 zák. č. 381/2001 Z. z. majú
právny záujem na výsledku konania. Vedľajší účastník sa vyjadril, že náklady spojené s pohrebom neb.
syna boli zo zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
vysporiadané v plnom rozsahu. Dňa 11.2.2016 poukázali čiastku 840,49 eur. Náklady na smútočné
oblečenie pozostalých boli vysporiadané vo výške 1/3-iny teda 85,18 eur v súlade s Nariadením vlády,

ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obč. zákonníka. K uplatňovaným úrokom z omeškania sa
vyjadril, že poisťovňa je povinná plniť do 15 dní po skončení vyšetrenia nevyhnutného na zistenie jej
povinnosti plniť alebo po obdŕžaní právoplatného rozhodnutia o výške náhrady škody. Žiadosť o náhradu
škody bola právnou zástupkyňou žalobcu doručená do poisťovne dňa 9.12.2015, pričom poisťovňa
začala šetrenie, skúmanie dokladov predložených poškodenými, možného premlčania nárokov za

účelom zistenia, pre koho boli vynaložené náklady na zakúpenia smútočného ošatenia atď.. Následne
došlo k plneniu v prospech žalobcu dňa 11.2.2016. Pri plnení zo zákonného poistenia zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla nedošlo k žiadnemu omeškaniu pri vysporiadavaní
nárokov poškodených, a preto namietal požadovaný úrok z omeškania. Zároveň daný úrok z omeškania
namietal v celom rozsahu aj z toho dôvodu, že v prípade ak nebol uplatnený v adhéznom konaní, došlo

k jeho premlčaniu ako celku v súlade s právnou úpravou lex generalis. Zároveň sa vyjadril k úroku z
omeškania ako príslušenstvu pohľadávky tak, že povinnosť platiť úroky z omeškania so splnením dlhu
nevzniká samostatne za každý deň omeškania, ale jednorázovo v deň, kedy sa dlžník ocitol v omeškaní
sosplnenímdlhu.Počiatokplynutiapremlčacejdoby úrokovzomeškaniajetotožnýspočiatkomplynutia
premlčacej doby peňažného dlhu. Má za to, že žalobca nemá nárok na úrok z omeškania.

Na pojednávaní dňa 19.4.2016 sa právna zástupkyňa žalobcu vyjadrila k písomnému podaniu
žalovaného v 3. rade ako aj vedľajšieho účastníka a opätovne ešte k nároku, ktorý po čiastočnom
späťvzatí žalobca uplatňuje, a teda k zaplateniu sumy 170,34 eur a príslušnému úroku z omeškania
ako aj vyjadrila sa k dátumom, odkedy je úrok z omeškania požadovaný. Opätovne zdôraznila, že až v

priebehu konania zistili, že motorové vozidlo patrilo žalovanému v 2. rade. Žalobca v trestnom konaní
konkretizoval právny titul vzniku škody a jej výšku. Žalovaný v 1. rade vedel, že škodu spôsobil. Žiadala,
aby súd žalobe po čiastočnom späťvzatí vyhovel poukazujúc na jej ústne a písomné vyjadrenia.

Pokiaľ právna zástupkyňa žalobcu doručila súdu po vyhlásení uznesenia o skončení dokazovania

písomné podanie dňa 26.4.2016 e-mailom a 5.5.2016 poštou, na skutočnosti tam uvádzané a
hodnotenia vykonaného dokazovania súd neprihliadal, keďže išlo o podanie doručené po vyhlásení
uznesenia o skončení dokazovania.

Právny zástupca žalovaných v 1. a 2. rade sa vyjadril k možnosti žalovaného v 1. rade oboznámiť sa

s nárokom na náhradu škody a v záverečnej reči poukázal na ich písomné a ústne vyjadrenia a žiadal
voči žalovaným v 1. a 2. rade žalobu zamietnuť.Poverená zástupkyňa žalovaného v 3. rade a vedľajšieho účastníka opätovne zdôraznila, že žalovaný
v 3. rade nemá pasívnu legitimácie, svoje tvrdenie zdôvodnila. Zároveň uviedla, že popretie spáchania
skutku žalovaným v 1. rade zakladá subjektívnu zodpovednosť. Zákon však pozná aj objektívnu

zodpovednosť a tá súvisí s prevádzkovateľom motorového vozidla. Uviedla, že nebolo možné došetriť
základ, pokiaľ nebolo rozhodnuté v trestnom konaní, už aj kvôli tomu, že nebohý v čase poistnej udalosti
ležal na ceste pod vplyvom alkoholu a do skončenia trestného konania nebol ustálený základ ako jeden
z predpokladov pre vyplatenie náhrady škody. Nároky si poškodený uplatnil až v občianskoprávnom
konaní kvalifikovaným spôsobom voči žalovanému v 1. rade ako aj voči poisťovni. Samotné výsluchy

v prípravnom konaní, kde poškodení uviedli, že si uplatňujú náhradu škody, nie sú kvalifikovaným
uplatnením náhrady škody. V trestnom konaní bola uplatnená náhrada škody bez príslušenstva, t. j. bez
úrokov z omeškania a toto, čo si uplatnil poškodený, mu aj v r. 2016 bolo plnené. Vzniesla námietku
premlčania úrokov z omeškania poukazujúc na ich písomné vyjadrenie. Žalobu žiadala voči žalovaným
v 1. až 3. rade zamietnuť. Voči žalovanému v 3. rade z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie a voči
žalovaným v 1. a 2. rade z dôvodu premlčaného nároku na úrok z omeškania.

Vykonaným dokazovaním, prednesmi zástupcov účastníkov, z predložených listinných dôkazov, a to
rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 2T/285/1996-1092 z 28.11.2012, zápisnice o výsluchu svedka
- poškodeného z 11.4.1996, zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného z 21.8.1996, podkladov
súvisiacich s výškou uplatneného nároku, výpisu z účtu z VÚB banky, a.s. z 15.2.2016, Oznámenia

Slovenskej poisťovne, a.s. z 10.7.1997 adresovaného C. H., súd zistil nasledovný skutkový stav:

Dopravnú nehodu, pri ktorej syn žalobcu utrpel smrteľné zranenie spôsobil žalovaný v 1. rade, ktorý
viedolmotorovévozidlopatriacežalovanémuv2.rade,atodňa25.2.1996.Žalovanýv1.radeboluznaný
vinným a odsúdený rozsudkom Okresného súdu Poprad č. k. 2T/285/1996-1092 zo dňa 28.11.2012.

Podľa § 229 ods. 1 Tr. poriadku účinného do 1.1.2006 bol žalobca ako poškodený odkázaný s nárokom
na náhradu škody na konanie v občianskoprávnych veciach. Trestný rozsudok nadobudol právoplatnosť
13.3.2013 vo vzťahu k obžalovanému C. H.. Dňa 6.3.2014 žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne
doručil na súd žalobu o zaplatenie 1.044,02 s úrokom z omeškania vo výške 16,5 % ročne. V priebehu
trestného konania si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody, čo jednoznačne vyplýva zo zápisníc o

výsluchu svedka - poškodeného z 11.4.1996 a 21.8.1996, kedy si škodu uplatnili v súvislosti s nákladmi,
ktoré boli spojené s pohrebom syna E. T..

Podľa § 96 ods. 1 O. s. p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd

konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 72 ods. 2 zák. č. 100/1988 o sociálnom zabezpečení bola zákonom č. 78/1995 Zb. účinným od
26.4.1995 stanovená výška pohrebného 1.000,- Sk (t. j. 33,19 eur), ktorú sumu aj kancelária odpočítala
z predložených a vyúčtovaných nákladov.

Právna zástupkyňa žalobcu následne po tom, čo došlo zo strany Slovenskej kancelárie poisťovateľov
v zast. Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. k plneniu vo výške 840,49 eur, vzala v tejto časti žalobu
čiastočne späť a zároveň na pojednávaní dňa 25.2.2016 vzala žalobu späť aj o sumu 33,19 eur
s príslušenstvom z dôvodu, že v čase organizovania pohrebu bola táto suma vyplatená žalobcovi

Sociálnou poisťovňou. So späťvzatím žaloby súhlasil právny zástupca žalovaného v 1. a 2. rade. V
súlade s vyššie cit. zákonným ustanovením súd vyhovel žiadosti o čiastočné zastavenie konania a
konanie o zaplatenie sumy 873,68 eur zastavil.

Súd žalobu voči žalovanému v 2. rade ako aj žalovanému v 3. rade zamietol, a to z nasledovných

dôvodov: Žaloba bola pôvodne podaná len voči žalovanému C. H., teda osobe, ktorá škodu spôsobila
a následne právna zástupkyňa žalobcu žiadala podaním doručeným súdu dňa 7.3.2016, aby súd
do konania pripustil vstup ďalších účastníkov na strane žalovanej, a to L. H. a Allianz - Slovenskú
poisťovňu, a.s. ako právneho nástupcu Slovenskej poisťovne, a.s.. Tomuto návrhu súd uznesením, ako
je vyššie uvedené, vyhovel a tento výrok o pripustení vstupu ďalších účastníkov do konania nadobudol

právoplatnosť 6.4.2016. So vstupom týchto osôb do konania súvisela aj pripustená zmena žalobného
petitu. V súlade s § 427 ods. 1 Obč. zák. fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú
za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Ide o jeden z druhov osobitnej zodpovednosti za
škodu, ktorá je charakterizovaná ako objektívna zodpovednosť bez zreteľa na zavinenie a bez zreteľana to, či došlo k protiprávnemu konaniu, pričom zbavenie sa zodpovednosti prichádza do úvahy len
z dôvodov taxatívne uvedených v zákone. Súd žalobu voči žalovanému v 2. rade zamietol z toho
dôvodu, že v čase, kedy uvedená osoba právoplatne vstúpila do konania, bola suma 840,49 eur

zaplatená žalobcovi, a preto v tej dobe už nebol dôvod uplatňovať si nárok voči žalovanému v 2. rade
ako prevádzkovateľovi motorového vozidla, keďže došlo k úhrade tejto sumy žalobcovi. Žalovaný v
2. rade sa do omeškania nedostal, preto bola voči nemu zamietnutá žaloba aj vo vzťahu k úroku z
omeškania, kedy zároveň aj vedľajší účastník namietal premlčanie úroku z omeškania. Tak ako súd
uvedie následne, nárok na zaplatenie zostávajúcej sumy 170,35 eur s príslušenstvom súd vyhodnotil

ako nedôvodný. Pokiaľ ide o žalovaného v 3. rade tu zástupkyňa tak v písomnom vyjadrení ako aj
na pojednávaní vzniesla námietku neexistencie pasívnej legitimácie pre toto konanie a z toho dôvodu
žiadalavočižalovanémuv3.radežalobuzamietnuť.Vdanomprípadenejdeootázkuokruhuúčastníkov,
účastníkmi sú len žalobca a žalovaný, ale ide o to, či účastníci konania sú tými účastníkmi, ktorí podľa
hmotného práva správne mali a mohli žalovať alebo ktorí mali a mohli byť podľa hmotného práva
žalovanými. Ide o otázku v danom prípade vecnej pasívnej legitimácie, a teda či ten, kto formálne je

účastníkom konania, je osobou podľa hmotného práva povinnou, čo sa ukáže nakoniec v rozhodnutí vo
veci samej, pretože ak je tu nedostatok pasívnej legitimácie, súd žalobu zamietne. V zmysle § 28 zák.
č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
právne vzťahy vzniknuté zo zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla do 31.12.2001 sa spravujú podľa doterajších právnych predpisov (teda podľa

vyhláškyč.423/1991Zb.).Kvznikudopravnejnehodydošlopredúčinnostivsúčasnostiplatnéhozákona
č. 381/2001 Z. z., a preto je potrebné, aby súd prihliadal na tieto prechodné ustanovenia uvedené
v § 28. Do 1.1.2002, ako bolo vyššie konštatované, bol systém zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla upravený vyhláškou č. 423/1991 Zb., ktorou sa ustanovoval rozsah a
podmienky zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

Prevádzkovateľ neuzatváral poistnú zmluvu v poisťovni, ale bol priamo poistený na základe právneho
predpisu. Išlo o tzv. zákonné poistenie zodpovednosti narozdiel od súčasného systému povinného
zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Podľa § 28
ods. 3 zák. č. 381/2001 Z. z. práva a povinnosti Slovenskej poisťovne, a.s. vzniknuté zo zákonného
poistenia prechádzajú 1.1.2002 na kanceláriu. Tieto práva a povinnosti uplatňuje a vykonáva v mene a

na účet kancelárie Slovenská poisťovňa, a.s.. Túto činnosť účtuje Slovenská poisťovňa, a.s. oddelene
od ostatnej činnosti. K dopravnej nehode došlo počas existencie zákonného poistenia zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla podľa právnej úpravy uvedenej vo vyhláške č.
423/1991 Zb., kedy podľa § 7 ods. 1 náhradu platí poisťovňa poškodenému; poškodený však nemá
právo na plnenie proti poisťovni s výnimkou prípadov uvedených v § 3 ods. 4, § 8 a § 9 ods. 2. Ani jedna

z výnimiek sa na v tomto konaní prejednávaný prípad nevzťahuje. V tomto smere súd sa stotožňuje s
tvrdením žalovaného v 3. rade, že nie je pasívne legitimovaným subjektom pre toto konanie, pretože
pokiaľ aj došlo k plneniu sumy 840,49 eur žalobcovi, túto plnila Slovenská kancelária poisťovateľov a
nie žalovaný v 3. rade, ktorý len vykonáva práva a povinnosti v mene a na účet kancelárie.

Podľa § 106 ods. 1 Obč. zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa
poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Podľa § 106 ods. 2 Obč. zákonníka najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak
ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla;

to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

V danom prípade uvedené ustanovenie predstavuje kombináciu subjektívnej i objektívnej premlčacej
doby. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a jej začiatok je daný dňom, keď sa poškodený dozvie
o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Pojem „dozvedel sa o škode“ je v zmysle ustálenej judikatúry

vykladaný tak, že poškodený vedel o tom, kto za škodu zodpovedá, o druhu spôsobenej škody a o
rozsahu škodu do takej miery, že to poškodenému umožňovalo uplatniť právo na súde. Vyžaduje sa teda
preukázaná vedomosť, nestačí iba domnienka tejto vedomosti. Objektívna premlčacia doba je trojročná
alebo desaťročná a je závislá na forme zavinenia. Podľa ustálenej judikatúry sa poškodený dozvie o
škode vtedy, keď preukázateľne zistí skutkové okolnosti, z ktorých možno odvodiť vznik majetkovej ujmy

určitého druhu a rozsahu, ktorú možno natoľko objektívne vyčísliť v peniazoch, že možno právo na jej
náhradudôvodneuplatniťnasúde.Znalosťpoškodenéhooosobeškodcusaviažekokamihu,keďdostal
informáciu na základe ktorej si môže urobiť úsudok, ktorá konkrétna osoba je za škodu zodpovedná
(rozsudok NS ČR sp. zn. 25Cdo/2782/2013). Subjektívne vedomosť poškodeného o osobe zodpovednejza škodu, s ktorou zákon v ust. § 106 ods. 1 Obč. zák. spája začiatok plynutia subjektívnej premlčacej
doby nepredpokladá nespochybniteľnú istotu v určení osoby zodpovednej za vznik škody. Naisto možno
zodpovednosť určitej osoby postaviť až na základe dokazovania v súdnom konaní, ktoré je ešte len

podaním žaloby, teda uplatnením nároku na súde, začaté. Zákon preto vychádza z predpokladu, že po
osobe, ktorá vie o vzniku škody možno požadovať, aby nárok na súde tvrdila, akonáhle má k dispozícii
také informácie o okolnostiach vzniku škody, v ktorých svetle sa javí zodpovednosť určitej konkrétnej
osoby dostatočne pravdepodobná (NS ČR sp. zn. 25Cdo/557/2013, obdobne rozsudok NS SR sp. zn.
25Cdo/359/2005).

O tom, kto za škodu zodpovedá sa poškodený dozvie vtedy, keď zistí skutkové okolnosti rozhodujúce pre
vymedzenie zodpovedného subjektu. Deň právoplatnosti trestného rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté o
vine obžalovaného (škodcu) nemožno bez ďalšieho pokladať za deň, v ktorom sa poškodený dozvedel
o osobe škodcu. Právoplatnosťou trestného rozsudku je rozhodnuté o vine obžalovaného (škodcu), ale
tak ako už súd uviedol, neznamená to, že až týmto dátumom sa poškodený dozvedá, že mu škoda

vznikla a kto za ňu zodpovedá.
V konkrétnom prípade sa poškodený dozvedel o škode aj o pravdepodobnej osobe už v čase, keď
sa pripojil so svojím nárokom na náhradu škodu k trestnému konaniu, a teda uplatnil si škodu voči
konkrétnej osobe v adhéznom konaní. Podľa názoru súdu všetky skutkové okolnosti, ktorými v tom čase
poškodený disponoval, boli oprávnené takýto záver o možnom vzniku škody a o možnej zodpovednosti

škodcu urobiť. Poškodený sa dozvedel, kto za škodu zodpovedá v okamihu, keď preukázateľne získal
informáciu o okolnostiach vzniku škody a tieto mu napomohli urobiť si dostatočne pravdepodobný
úsudok o tom, ktorá konkrétna osoba za škodu zodpovedá, nemuselo ísť o nespochybniteľnú istotu.
V danom prípade bola škoda spôsobená motorovým vozidlom žalovaným v 1. rade, u ktorého je
subjektívna zodpovednosť. Žalovaný v 1. rade nebol vlastníkom vozidla, prevádzkovateľom vozidla bol

otec žalovaného v 1. rade, pričom sa nezistili také okolnosti vo vzťahu k prevádzkovateľovi vozidla, aké
predpokladá § 430 ods. 1 Obč. zák..

Špecifickým problémom, ktorý vzniká pri otázke premlčania nároku v konaní o náhradu škody, ktorému
predchádzalo adhézne konanie, je „zastavenie“ premlčania v súvislosti s uplatnením nároku na náhradu

škody v trestnom konaní. Podľa ust. § 112 Obč. zák. premlčacia doba neplynie po dobu konania,
v ktorom veriteľ svoje právo uplatnil, pokiaľ v tomto konaní riadne pokračuje. V prípade námietky
premlčania je teda v konaní o náhradu škody, ktorému predchádzalo adhézne konanie, treba posúdiť,
či bol nárok na náhradu škody v trestnom konaní uplatnený, či bol uplatnený riadne a či poškodený
v občianskoprávnom konaní riadne pokračoval. Po skončení trestného konania, v ktorom nedošlo

k uloženiu povinnosti nahradiť uplatnenú škodu a poškodený bol vyrozumený o skončení trestného
stíhania, plynutie premlčacej doby pokračuje.
V trestnom konaní si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie 1.044,02 eur ako majetkovej ujmy. Po skončení
trestného konania, keďže bol odkázaný s nárokom na náhradu škody na civilné konania, si uplatnil v
dvojročnej subjektívnej lehote v súdnom konaní náhradu škody, a to istinu 1.044,02 eur, avšak aj s

úrokom z omeškania. Nárok na zaplatenie istiny v čase podania žaloby na súd premlčaný nebol.

Podľa § 559 ods. 1 Obč. zák. splnením dlh zanikne.

Podľa § 559 ods. 2 Obč. zák. dlh musí byť splnený riadne a včas.

Podľa § 563 Obč. zák. ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený
v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

Podľa § 517 ods. 1 Obč. zák. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní

ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak
ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z

omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že dlh zanikne jeho splnením, pričom dlžník je
povinný dlh splniť riadne a včas. Ak dlžník plnenie neposkytne najneskôr v posledný deň splatnosti dlhu,dostávasadoomeškaniaaakideoplneniepeňažnéhodlhu,veriteľmáprávopožadovaťoddlžníkapopri
plnení aj úroky z omeškania. Čas splnenia môže byť predovšetkým dohodnutý účastníkmi, ustanovený
právnym predpisom alebo určený aj v rozhodnutí súdu. Ak čas plnenia nebol takto určený, právo určiť

čas plnenia má podľa ust. § 563 Obč. zák. veriteľ. V tomto prípade platí na splnenie dlhu čas, ktorý
určil veriteľ vo svojej výzve dlžníkovi. Právny vzťah zo spôsobenej škody treba považovať za záväzkový
vzťah (§ 489 Obč. zák.), na ktorý sa vzťahujú všeobecné ustanovenia Obč. zákonníka o záväzkoch
vrátane ustanovení o zániku záväzkov a omeškaní. Keďže v Obč. zákonníku pri nároku na náhradu
škody nie je uvedený čas splnenia, zásadne treba vychádzať z toho, že škodca je povinný nahradiť

škodu prvý deň po tom, čo ho veriteľ požiadal o splnenie. Právo poškodeného požadovať náhradu škody
a tomu zodpovedajúca povinnosť škodcu uhradiť poškodenému škodu spravidla nevzniká na základe
rozhodnutia súdu, ale priamo zo zákona. Ak sa omeškanie týka peňažného dlhu vo forme náhrady
škody (škody na zdraví) pre určenie, kedy dochádza k omeškaniu dlžníka (škodcu) je rozhodujúca
povaha požadovaného odškodnenia. Len v prípadoch, ak bolo súdom rozhodnuté o primeranom zvýšení
odškodnenia za bolesť a za SSU podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb., čas splnenia nastáva

rozhodnutím súdu, a teda k omeškaniu dlžníka dochádza až uplynutím lehoty na splnenie povinnosti.
V ostatných prípadoch je potrebné z hľadiska určenia času splnenia vychádzať z ust. § 563 Obč. zák.
(viď uzn. NS SR sp. zn. 6Cdo 16/2010).

Žaloba obsahovala vyčíslenie jednotlivých nárokov, ktoré si v rámci náhrady škody žalobca uplatnil a o

takomto vyčíslení získal resp. mohol získať žalovaný v 1. rade vedomosť najneskôr už v trestnom konaní
pri oboznamovaní sa s výsledkami vyšetrovania, kedy z trestného spisu bolo zistené, že dňa 19.12.1996
spolu so svojím obhajcom sa oboznámil s výsledkami vyšetrovania. Relevantnú vedomosť žalovaný v
1. rade získal dňom doručenia žaloby, a to dňom 4.4.2014, odkedy mohol dobrovoľne plniť. Neobstojí
námietka právneho zástupcu žalovaného v 1. rade, že plniť mala poisťovňa, pretože škodu spôsobil

žalovaný v 1. rade a skutočnosť, že nárok žalobcu bol uspokojený až neskôr, a to konkrétne vo februári
2016úhradoupoisťovne,ikeďnievcelejuplatňovanejvýške,nemávplyvnajehopovinnosťzaplatiťúrok
z omeškania, keďže svoju povinnosť nesplnil riadne a včas. Zákon dáva možnosť poškodenému uplatniť
svoj nárok v súdnom konaní priamo voči poisťovni, neukladá mu aj povinnosť takto postupovať. Žalobca
sa rozhodol ako poškodený uplatniť v súdnom konaní svoj nárok priamo voči škodcovi a voči nemu

bol aj úspešný, a preto mu patrí aj nárok na príslušenstvo uplatnenej pohľadávky. Súd teda uvádza, že
žalovaný v 1. rade o tom, že má plniť nárok na náhradu majetkovej škody vedel už v čase prebiehajúceho
trestného konania, pričom tento nárok bol žalobcom v adhéznom konaní riadne uplatnený a od tejto doby
žalovaný v 1. rade bol v omeškaní s úhradou škody. Suma, ktorá predstavovala spôsobenú škodu bola
plnená až vo februári 2016 Slovenskou kanceláriou poisťovateľov. Úrok z omeškania si však žalobca

uplatnil až žalobou podanou na súde dňa 6.3.2014. Keďže bola vznesená námietka premlčania úrokov
z omeškania, súd priznal a zaviazal žalovaného v 1. rade na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške
tak ako je nižšie uvedené a za obdobie od 6.3.2011, teda za čas odkedy úrok z omeškania premlčaný
nie je, až do dňa 14.2.2016 (dňa 15.2.2016 bola suma 840,49 eur pripísaná na účet žalobca a tento
deň už nie je dňom omeškania).

Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. účinného od 1.5.1995 do 31.12.2008 výška úrokov z
omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Diskontnej sadzby NBS platná v čase od 13.1.1996 do 28.5.2000 predstavovala výšku 8,80 % a jej
dvojnásobok je 17,6 %.

Podľa § 449 ods. 1, 2, 3 Obč. zákonníka pri škode na zdraví sa uhradzujú aj účelné náklady spojené s
liečením. Pri usmrtení sa uhradzujú aj primerané náklady spojené s pohrebom, pokiaľ neboli uhradené

pohrebným poskytnutým podľa predpisov o nemocenskom poistení. Náklady liečenia a náklady pohrebu
sa uhradzujú tomu, kto ich vynaložil.

Vyššie citované ustanovenia § 449 priznáva osobám, ktoré vynaložili náklady spojené s pohrebom
právo na ich náhradu. Podmienkou priznania týchto nákladov je však aj skutočnosť, že tieto náklady

neboli uhradené podľa predpisov o nemocenskom poistení a ide o primerané náklady. Spravidla síce sú
pohrebné náklady hradené v súlade s predpismi o nemocenskom poistení, avšak ich výška prevyšuje
náhrady hradené podľa týchto predpisov. V takom prípade je možné priznať rozdiel medzi nákladmi
uhradenými podľa predpisov nemocenského poistenia a nákladmi toho, kto tieto náklady vynaložil.Nakoľko však možno priznať iba primerané náklady spojené s pohrebom, rozdiel medzi nákladmi
uhradenými podľa predpisov nemocenského poistenia a skutočnými nákladmi prichádza do úvahy len
vtedy, ak skutočné náklady možno považovať aj za náklady primerané. Ust. § 2 Nariadenia č. 87/1995 Z.

z. v súvislosti s nákladmi na pohreb odkazuje na pracovnoprávnu úpravu, a to ešte na Nariadenie vlády
ČSR č. 223/1988 Zb., ktoré však bolo zrušené, i keď v danom prípade sa vzťahuje na tento konkrétny
prípad, keďže k poistnej udalosti došlo v roku 1996.

Podľa § 2 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. primerané náklady spojené s pohrebom sa

určia podľa pracovnoprávnych predpisov upravujúcich zodpovednosť za škodu pri pracovných úrazoch
a chorobách z povolania.

Podľa § 2 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. náklady na zriadenie pomníka alebo náhrobnej
dosky a na úpravu hrobu sa uhrádza do výšky 20 000 Sk (t. j. 663,87 eur).

Podľa § 49 ods. 1 Nariadenia vlády ČSR č. 223/1988 Zb., ktorým sa vykonáva Zákonník práce náklady
na pohreb sú najmä náklady účtované pohrebným ústavom, cintorínske poplatky, cestovné výdavky,
náklady na zriadenie pomníka alebo dosky a na úpravu hrobu a jedna tretina nákladov na smútočné
ošatenie.

Podľa § 49 ods. 2 Nariadenia vlády ČSR č. 223/1988 Zb., ktorým sa vykonáva Zákonník práce náhrada
nákladov na zriadenie pomníka alebo dosky nesmie presiahnuť sumu 8 000 Kčs (t. j. 265,55 eur).
Náklady na smútočné ošatenie a cestovné výdavky sa uhrádzajú iba najbližším príslušníkom rodiny a
domácnosti zomretého.

Ust. § 2 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. stanovuje maximálnu sumu, ktorú je možné
považovať za primerané náklady na zriadenie pomníka alebo náhrobnej dosky a na úpravu hrobu.

Už zo samotnej dikcie § 449 ods. 2 Obč. zák. je zrejmé, že v rámci tohto nároku sa nehradia
všetky náklady vo výške, v akej boli skutočne vynaložené, ale náhrada týchto nákladov je obmedzená

hľadiskom primeranosti. „Primeranosť“ vynaložených nákladov pohrebu je síce potrebné posúdiť v
každom jednotlivom prípade osobitne podľa konkrétnych okolností, avšak tým, že právnym predpisom
je u niektorých z vyššie uvedených nákladov stanovená maximálna výška náhrady, je tak obmedzená
aj výška, do ktorej možno náhradu za tieto náklady poskytnúť.
V súvislosti so smútočným ošatením má žalobca nárok na 1/3-inu nákladov vynaložených na smútočné

ošatenie a táto suma mu bola aj zaplatená, preto súd považoval žalobu v časti o zaplatenie sumy 170,35
eur s príslušenstvom za nedôvodnú a v tejto časti voči žalovanému v 1. rade žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 151 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého v zložitých prípadoch,
najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v

konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej. Z uvedeného vyplýva, že súd o trovách konania rozhodne osobitným uznesením po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia na Okresný súd Poprad . V odvolaní sa

má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,
možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.