Decision was made at the court Mestský súd Bratislava IV
Judgement was issued by JUDr. Daniela Linetová
Legislation area – Rodinné právo – Rozvod
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 45C/537/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315217711
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Linetová
ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2016:1315217711.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Danielou Linetovou v právnej veci
navrhovateľky:J.,štátneobčianstvoSR,protiodporcovi:W.,štátneobčianstvoSR,orozvodmanželstva,
takto
r o z h o d o l :
Súd manželstvo účastníkov J. a W. uzatvorené dňa XX.XX.XXXX zapísané v Knihe manželstiev
Matričného úradu X. vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX, rozvádza.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľka podaným návrhom na začatie konania doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.08.2015
domáhala sa rozvodu manželstva s odporcom, nakoľko vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené,
manželstvo neplní svoje funkcie asi osem rokov, pre rozdielnosť pováh, hodnôt, záujmov, k odporcovi
nemá citový vzťah aký je potrebný pre spolužitie manželov a v budúcnosti už nie je predpoklad na
obnovenie ich manželského spolužitia.
Odporca v písomnom vyjadrení k podanému návrhu uviedol, že manželstvo uzatváral z lásky, tešil sa na
krásny harmonický život s navrhovateľkou, ktorá mala dcéru z mimomanželského vzťahu, neskôr si jej
dcéru osvojil. Manželské spolužitie bolo usporiadané až do doby kým sa nerozhodli postaviť si rodinný
dom v X., ktorý nikdy úplne nedokončili a napokon rodinný dom predali, nakoľko museli platiť hypotéku,
poplatky. Po predaji domu si zakúpili pozemok v T. na ktorom v roku 2012 postavili menší dom a v
tomto období už mali nedostatok finančných prostriedkov. Navrhovateľka začala chodiť do zahraničia
na dovolenky, užívať si život, osobne povedala odporcovi, že chodí za priateľmi do Talianska. Odporca
ďalej uviedol, že nemal problém s alkoholom, nefajčí, peniaze nerozhadzoval, v úprimnej viere v Boha
sa snažil spolu s navrhovateľkou vychovať deti, najväčšia chyba bola keď dovolil navrhovateľke, aby
odišla zo spoločnej spálne, navrhovateľku má stále rád a chce vyriešiť manželskú krízu.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa so sobášnym listom a zistil
nasledovný skutkový stav.
Z výsluchu navrhovateľky súd zistil, že pred uzavretím manželstva sa poznala s odporcom asi jeden rok,
manželstvo uzatvárala z lásky a aj z toho dôvodu, že mala dcéru a chcela žiť v rodine. Z manželstva
pochádzajú dve deti, ktoré sú už plnoleté. Manželské spolužitie bolo usporiadané asi dva mesiace,
odporca fyzicky napadol navrhovateľku, pretože prehral v kartách, nebola však na ošetrení u lekára.
Odporca viackrát fyzicky napadol navrhovateľku, mala modriny, nepodala trestné oznámenie na polícii.
Naposledy ju odporca fyzicky napadol keď dcéra mala 18 rokov, chytil navrhovateľku za vlasy a tlačil jej
hlavu na sporák za to, že sa nešla pozrieť ako orezal strom. Asi pred piatimi rokmi začali žili oddelene,jeden rok bývala v podnájme s deťmi, odporca býval tiež sám v podnájme. Posledné štyri roky bývajú
v spoločnej domácnosti oddelene, nemajú spoločné názory, intímne spolu nežijú asi osem rokov.
Navrhovateľka v roku 2006 podala návrh na rozvod manželstva, ktorý vzala späť vzhľadom na to, že
odporcanesúhlasilsnávrhomnarozvodmanželstvaavtomtoobdobíbolidetieštemaloleté.Spolužities
odporcom navrhovateľka považuje len za formálne, nemá záujem na obnovení manželského spolužitia
a žiadala súd, aby manželstvo účastníkov rozviedol.
Z výsluchu odporcu súd zistil, že pred uzavretím manželstva sa poznal s navrhovateľkou asi deväť
mesiacov, manželstvo uzatváral z lásky bez ohľadu na to, že navrhovateľka mala dcéru. Manželské
spolužitie bolo usporiadané až do doby, keď navrhovateľka očakávala druhé dieťa, vtedy navrhovateľku
fyzicky napadol. Mali rozdielne názory na výchovu detí, odporca sa niekedy nedokázal ovládať, fyzicky
napadol navrhovateľku, ale nikdy nemusela vyhľadať lekársku starostlivosť. Pred siedmimi rokmi začali
žili oddelene asi jeden a pol roka, každý v inom podnájme, predali rodinný dom v X., investovali finančné
prostriedky na kúpu pozemku v T., kde si postavili menší rodinný dom do ktorého sa nasťahovali v
novembri 2012, žili však oddelene, navrhovateľka nechcela žiť s odporcom v spálni. V lete v roku 2013
bola navrhovateľka so svojimi rodičmi, aj s inými priateľmi v Taliansku, kde sa zoznámila s priateľom
starším o 20 rokov, s ktorým udržuje stály kontakt, každý deň si telefonujú, navrhovateľka ho navštevuje
v Taliansku asi jedenkrát do mesiaca v trvaní 4 až 5 dní. Navrhovateľka osobne povedala odporcovi, že
má v Taliansku priateľa, pred druhými ľuďmi ho nenazýva ako priateľa, ale ako známeho, i napriek tomu
odporca doposiaľ nepodal návrh na rozvod manželstva. Z predaja rodinného domu v T. na naliehanie
navrhovateľky jej musel dať polovicu finančných prostriedkov, ktoré minula spôsobom, akým uznala
za vhodné. Navrhovateľka mala vždy príjem z podnikania, ktorý si nechala, kúpila potraviny a čo bolo
treba a odporca platil ostatné výdavky, mali nedostatok finančných prostriedkov, čo má za následok tú
skutočnosť, že navrhovateľka nebola s ničím spokojná a odmietala akékoľvek návrhy. Intímne spolu
nežijú asi sedem rokov, odporca stále miluje navrhovateľku, chce, aby inak premýšľala o životných
hodnotách o tom, že majú deti a vnúčatá a rozvod nepovažoval za riešenie, žiadal súd, aby návrh na
rozvod manželstva zamietol.
Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak
sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahu medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medi manželmi prihliada
na porušenie povinností manželov podľa § 18a 19.
V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení uzatvorením manželstva vznikajú manželom rovnaké
osobné práva a povinnosti, ktoré sú mravnými a etickými postulátmi charakterizujúcimi vzťah manželov
a ich spolužitie. Rovnosť manželov v manželstve vyplýva z čl. 12 Ústavy Slovenskej republiky, podľa
ktorého ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti a právach. Povinnosť žiť spolu vyplýva z účelu manželstva
vyjadreného v ustanovení § 1 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého povinnosť žiť spolu znamená
vytvorenie vzájomného životného spoločenstva, pokojného a harmonického spolužitia. Vernosť je
ďalšou morálnou povinnosťou manželov, ktorá vyplýva z podstaty manželstva, ako aj z jeho účelu.
Porušenie vernosti je výslovne subjektívnou kategóriou, ktorá závisí od postoja druhého manžela, teda
či niektoré styky manžela bude považovať za porušenie vernosti alebo nie. Dodržiavanie povinnosti
vzájomne rešpektovať dôstojnosť má viesť manželov k rešpektovaniu svojich osobností, najmä svojich
schopností, možností a k vyrovnanému spolužitiu. Ide teda o otázku vzájomného správania, ako aj
komunikácie medzi manželmi a kultúry prejavov. Povinnosť vzájomného rešpektovania dôstojnosti
vyplýva z povinnosti vytvárať zdravé rodinné prostredie a zároveň je jej predpokladom. Vzájomná
pomoc manželov vychádzajúca z povinnosti vzájomnej pomoci všetkých členov rodiny je vyjadrená v
čl. 4 Základných zásad Zákona o rodine, jej porušenie môže spôsobiť vážne narušenie vzťahov medzi
manželmi. Povinnosť vytvárať zdravé rodinné prostredie je najširšie koncipovanou povinnosťou, ktorá
vychádza z účelu manželstva vyjadreného v § 1 ako aj v čl. 1 Základných zásad Zákona o rodine.
Rodina je základnou jednotkou spoločnosti a je prirodzeným prostredím pre rast a blaho všetkých svojichčlenov. Rodinné prostredie by preto malo byť zdravé, to znamená, že by v ňom mala vládnuť atmosféra
vzájomného porozumenia, tolerancie, dôvery a lásky.
Súd na základe zhodných výpovedí oboch účastníkov mal za preukázané, že vzťahy medzi manželmi
sú vážne narušené a trvalo rozvrátené, nedorozumenia v manželstve vznikali najmä v súvislosti s
nedostatkom finančných prostriedkov, tieto pretrvávali a zasahovali do manželského spolužitia, museli
predať nedokončený rodinný dom v X., následne si zakúpili pozemok v T. na ktorom si postavili menší
rodinný dom do ktorého sa nasťahovali v roku 2012, účastníci však žili oddelene, rodinný dom následne
predali. V súčasnej dobe bývajú v podnájme v trojizbovom byte, naďalej oddelene, intímne spolu nežijú
asi viac ako sedem rokov, nemajú spoločné názory ani záujmy. Manželstvo teda neplní svoj spoločenský
účel v zmysle zákona o rodine, je len formálnym zväzkom.
Navrhovateľka nemá záujem na obnovení manželského spolužitia s odporcom, každý z účastníkov žije
svojím spôsobom života, ide o neodstrániteľný a nenapraviteľný vzťah daný intenzitou rozvratu a dĺžkou
jeho trvania, manželstvo nevytvára harmonické a trvalé životné spoločenstvo účastníkov.
Plnenie povinností v zmysle § 18 Zákona o rodine nie je súdne vymáhateľné ani sankcionované, ide
skôr o morálne požiadavky, avšak ich porušenie spôsobilo vážne narušenie a trvalý rozvrat vzťahov
medzi manželmi bez perspektívy ďalšieho obnovenia manželského spolužitia. Súd pri posudzovaní
miery rozvratu manželov prihliadol na porušenie povinností manželov, ktoré predpokladá objektívnu
existenciu rozvratu vzťahov bez ohľadu na subjektívne stanovisko manželov a na zavinenie niektorého z
manželov. V danom prípade ide o objektívny rozvrat vzťahov medzi manželmi nasvedčujúci nemožnosti
plniť účel manželstva.
Za príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi súd ustálil rozdielne povahové
vlastnosti a názory účastníkov na spoločný život, rozpory finančného a majetkového charakteru,
navrhovateľka od roku 2013 navštevuje priateľa v Taliansku, v dôsledku čoho sa ako manželia úplne
odcudzili. Podľa názoru súdu v manželstve nebolo vytvorené také zdravé rodinné prostredie, aby
manželia vzájomne rešpektovali svoje práva a povinnosti, aby mali porozumenie pre vzájomné potreby
a osobné záujmy, aby rozpory, ktoré vznikli v priebehu spolužitia preklenuli vzájomnou dohodou.
Od manželov už nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, ide o vážny a trvalý rozvrat
vzťahov medzi manželmi, nezhody manželov sa týkajú podstatných vecí manželského spolužitia, sú
narušené citové vzťahy medzi manželmi, a preto súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení
manželstvo účastníkov rozviedol.
O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa § 144 veta prvá O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Bratislava III na Krajský súd v Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.