Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 4, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/269/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111225603
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1111225603.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu

JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci navrhovateľa Poistná udalosť
s.r.o., Sabinovská 11, Bratislava, IČO: 45474231, práv. zast. Advokátska kancelária MHS Legal, s.
r. o., Seberíniho 1, Bratislava, IČO: 36866687 proti odporcovi Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s.,
Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700 o zaplatenie 907,75 EUR s prísl. a o odvolaní odporcu
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave, č. k. 31Cb/137/2011-152, zo dňa 20.7.2015
jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave, č.k. 31Cb/137/2011-152,

zo dňa 20.7.2015 p o t v r d z u j e .

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi na náhradu trov odvolacieho konania sumu 71,80 EUR, k
rukám právneho zástupcu navrhovateľa, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu
907,75 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 7.12.2010 do zaplatenia, všetko
do troch dní od právoplatnosti rozsudku a rozhodol, že o trovách konania rozhodne osobitným
rozhodnutím po právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa domáhal žalobou

doručenou súdu dňa 8.8.2011 od odporcu zaplatenia sumy 907,75 EUR, náhrady trov konania a
trov právneho zastúpenia. Navrhovateľ na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 27.9.2010
prevzal pohľadávku od J. T., ako poškodeného ,voči odporcovi, ktorá spočívala v neuhradenej časti
poistnéhoplneniavovýške837,75EUR.Poškodenýsivdôsledkupoistnejudalostič.1080126953zodňa
16.8.2010, ktorá mu vznikla na jeho osobnom motorovom vozidle Citroen C5, EČV: Q. uplatňoval nárok
na náhradu škody spočívajúcej v účelnom požičaní si náhradného motorového vozidla po nevyhnutnú
dobu trvania opravy poškodeného motorového vozidla za 40 dní požičania si motorového vozidla

strednej triedy, a to v celkovej výške 2.640,- EUR, ktoré si poškodený požičal z dôvodu nutnosti a auto
potreboval k svojej podnikateľskej činnosti. Odporca listom zo dňa 15.10.2010 oznámil navrhovateľovi ,
že uhradí len sumu 1491,25 EUR za 28 dní zapožičania náhradného vozidla. Nárok navrhovateľa vo
výške 837,75 EUR nebol zo strany odporcu uznaný a vyplatený. Navrhovateľ si v predmetnej veci dal
vypracovať expertíznu správu č. 5-2010 zo dňa 5.11.2010, ktorá určila, že výška škody, ktorá spočíva
vo vynaložení vyšších nákladov na zapožičanie si motorového vozidla v porovnaní s nákladmi, ktoré
by inak boli vynaložené na prevádzku vlastného vozidla poškodeného, predstavuje sumu vo výške

2.329,- EUR. Navrhovateľ preto vyzval odporcu k doplateniu poistného plnenia sťažnosťou zo dňa
18.11.2010, pričom od odporcu žiadal doplatok poistného plnenia vo výške 837,75 EUR a náhradu
nákladov na vypracovanie expertíznej správy vo výške 70,- EUR, teda navrhovateľ vyzval odporcu k
plneniu spolu vo výške 907,75 EUR. Odporca na danú sťažnosť navrhovateľa reagoval zamietavo listomzo dňa 25.11.2010. Skutočnosti uvedené v návrhu mal súd za preukázané predovšetkým z predložených
listinných dôkazov. Z výsluchu konateľa navrhovateľa súd zistil, že poškodený, T. J., vozidlo nutne
potreboval a nemal žiadnu možnosť urýchliť dobu opravy v servise. Poškodenému bola spôsobená

škoda takmer 5.000,- EUR a rozsah poškodenia si vyžiadal opravu vozidla v dĺžke viac ako jeden a pol
mesiaca. Odporca sa vyjadril, že čo sa týka nároku na náhradu škody za náhradné motorové vozidlo,
tak odporca považuje primeranú dĺžku poskytnutia náhrady za prenájom motorového vozidla v rozsahu
28 dní, pričom poukázal na vyhlášku č. 18/1965 Zb., podľa ktorej, ak ide o celkovú opravu, tak oprava
nesmie presiahnuť lehotu dlhšiu ako 30 dní, ďalej poukázal aj na skutočnosť, že zmluva o nájme vozidla

bola pôvodne dojednaná na dobu 13 dní za 66,-€/deň, pričom pri uzatváraní zmluvy strany vychádzali z
predpokladanej doby nájmu na 13 dní, čo sa aj premietlo do výšky nájomného, pretože vo všeobecnosti
sa totiž cena nájomného na deň úmerne znižuje s dĺžkou doby prenájmu vozidla. Odporca popri dĺžke
nájmunamietal ajvýškudennéhonájomnéhozanáhradnévozidlo,ktorápodľanehovysokoprevyšovala
priemerné denné nájomné za porovnateľné vozidlá rovnakej kategórie za porovnateľnú dobu nájmu,
nakoľko priemerná cena pri prenájme vozidla je cca 20,- EUR. Odporca nepovažoval dennú sadzbu

vo výške 66,- EUR za prenájom MV zn.: KIA Ceed, V.: Q., za účelne vynaložené náklady vzhľadom
na dĺžku doby nájmu. K námietke odporcu ohľadne výšky požičovného navrhovateľ doložil do spisu
listinné dôkazy z ktorých vyplynulo, že niektoré poisťovne akceptovali výšku požičovného 66 eur/deň. Z
výsluchu svedka, J. T., pôvodne poškodeného súd zistil, že detaily si už svedok nepamätal, nakoľko k
dopravnejudalostidošlopred5rokmi.Pamätalsi,žesipožičalzpožičovneauto,domesiacajehovozidlo

bolo opravené. Svedok potvrdil, že pri svojej podnikateľskej činnosti osobné motorové vozidlo využíva,
že motorové vozidlo potrebuje, je to nutnosť. Súd uviedol, že skutočnou škodou v zmysle ustanovenia
§ 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka bola majetková ujma, spočívajúca v zmenšení existujúceho
majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby
došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu. Zaplatením nájomného za auto sa tým zmenšil existujúci

majetkový stav. Skutočnou škodou je preto vyplatené nájomné za prenajaté osobné auto, nie aritmetický
priemer resp. individuálne výpočty zamestnanca či likvidátora žalovaného o možnej dobe trvania opravy
poškodeného auta a možnej (predpokladanej) výške nájomného v bližšie nešpecifikovanom náhodne
vybranom okruhu požičovní. Ďalej súd uviedol, že neexistuje zákonná ani zmluvná povinnosť stanovená
poškodenému, aby hľadal v takomto prípade najlacnejšiu požičovňu a poškodený si okrem toho prenajal

auto na dobu trvania opravy, dĺžku ktorej však poškodený ovplyvniť nemohol. Podľa názoru súdu prvého
stupňa, povinnosť vynaloženia všetkých nákladov vykonaných štandardnou opravou bola v príčinnej
súvislosti s konaním, ktorého zavinenie je na strane poistenca odporcu. Preto nebol dôvod, aby časť
nákladov neuhradených poisťovňou musel znášať poškodený, ktorý nehodu nezavinil a opravou sa len
domáhal spojazdnenia vozidla do stavu v akom bolo pred nehodou. Na základe uvedených skutočností

a príslušných zákonných ustanovení zaviazal súd odporcu na zaplatenie žalovanej istiny, predstavujúcej
rozdiel medzi skutočnou škodou zodpovedajúcou zaplatenému nájomnému za náhradný automobil
a sumou ktorú odporca navrhovateľovi zaplatil. Čo sa týka nároku navrhovateľa na zaplatenie 70,-
EUR (suma na vypracovanie expertíznej správy č. 5-2010 zo dňa 5.11.2010), súd dospel k záveru,
že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že expertízna správa bola vypracovaná mimo súdneho

konania ale až potom, čo odporca odmietol poškodenému nahradiť škodu v celom uplatnenom rozsahu,
teda bol vypracovaný na preukázanie výšky danej uplatnenej pohľadávky na náhradu škody v snahe
poškodeného predísť súdnemu sporu a vyriešiť vec mimosúdne. Z uvedeného vyplýva, že tieto náklady
boli vynaložené v spojení s uplatnením pohľadávky poškodeného na náhradu škody a u odporcu
uplatnené účelne a vzhľadom na ich výšku aj primerane. Nakoľko odporca sa dostal do omeškania deň

nasledujúci po dni, keď mal navrhovateľovi poskytnúť poistné plnenie, súd ho zaviazal na zaplatenie
navrhovateľom uplatnených úrokov z omeškania vo výške 9% ročne odo dňa 7.12.2010 do zaplatenia.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odporca odvolanie s poukazom na § 205
ods. 2, pís. d, f, v spojení s § 221 ods. 1, pís. h O.s.p.. Uviedol, že súd prvého stupňa dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho
posúdenia veci. Odvolanie odôvodnil tým, že náhrada za prenájom motorového vozidla poskytnutá
navrhovateľovi bola primeraná a dôvodná s prihliadnutím na to, či a v akom rozsahu bolo prenajatie
vozidla s ohľadom na okolnosti daného prípadu nutným dôsledkom poistnej udalosti a že skutočnou
škodou boli len tie náklady, ktoré prevyšovali náklady spojené s užívaním vlastného motorového vozidla,

ak by nedošlo k poistnej udalosti, pričom odporca v konaní uviedol presný výpočet nákladov na pôvodné
motorové vozidlo. Odporca ďalej poukazoval na skutočnosť, že v zmysle vyhlášky č. 18/1965 Zb. oprava
motorového vozidla nesmie presiahnuť 30 dní. V danom prípade bola cena nájmu za daných podmienok,
v mieste a čase nájmu vyššia najmenej o 30 % ako je obvyklé v príslušnom obchodnom odvetví, k čomuako dôkaz v priebehu konania priložil cenové ponuky za porovnateľný typ vozidla. V súvislosti s tým
mal odporca za to, že nie je možné hovoriť o účelne vynaložených nákladoch. Odporca poukazoval
tiež na to, že svedok - poškodený, pán T., nepreukázal, že v čase nehody a následného zapožičania

motorového vozidla bolo motorové vozidlo užívané účelne a dostatočne a tiež na to, že náhradné
motorové vozidlo bolo zapožičané dva dni po tom, ako bolo poškodeného motorové vozidlo odovzdané
do opravy. Odvolával sa, že poškodený pri výsluchu deklaroval len všeobecnú potrebu používania
motorového vozidla a nie jeho konkrétne vyťaženie. Odporca aj naďalej namietal náklady vynaložené
na vypracovanie expertíznej správy, ktoré považoval za neúčelné, pričom uviedol, že navrhovateľ dal

predmetnú správu vypracovať osobe totožnej s konateľom navrhovateľa (I.. D. F.), a preto túto správu
nemožno považovať za objektívnu a nestrannú. Podľa názoru odporcu nebolo možné túto správu použiť
na preukázanie nároku a vychádzať z nej pri jeho posudzovaní, pretože správa nebola vypracovaná
osobou zapísanou v zozname znalcov príslušného odboru. Odporca v odvolaní zároveň poukázal na
nesprávne označenie odporcu v napadnutom rozsudku, na základe čoho súd prvého stupňa vydal
opravné uznesenie č. k. 31Cb/137/2011 zo dňa 21.9.2015. S poukazom na vyššie uvedené odporca

navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a návrh na začatie konania
zo dňa 5.8.2011 zamietol ako nedôvodný.

K odvolaniu odporcu sa vyjadril navrhovateľ, ktorý žiadal rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdiť a
uložiť odporcovi povinnosť nahradiť trovy konania vo výške 31,55 EUR pozostávajúce z trov právneho

zastúpenia vo výške 71,80 EUR do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, nakoľko bol toho názoru,
že rozhodnutie vychádza zo správnych skutkových zistení, aj zo správneho právneho posúdenia
veci. Uviedol, že s odvolaním odporcu nesúhlasí a rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za
správne. Poukázal na skutočnosť, že zo strany navrhovateľa bola celkom jasne preukázaná účelnosť
a primeranosť zapožičania ako aj obvyklosť ceny za zapožičanie náhradného motorového vozidla.

Odporca spochybňoval výšku ceny prenájmu až v priebehu konania, čo považuje navrhovateľ za
špekulatívne a rovnako aj argumentáciu odporcu o znižovaní ceny nájmu z dôvodu dlhšej doby nájmu,
nakoľko takéto zľavy prichádzajú do úvahy výlučne pri nájmoch s vopred vyplatenou cenou nájmu
a pevne dohodnutou dobou nájmu. Účelnosť nájmu bola tiež jasne preukázaná, pretože pán Jakab
si požičal vozidlo s parametrami porovnateľnými jeho poškodenému vozidlu a celkovú dobu nájmu

kontrahoval až na základe skutočnej doby opravy jeho vozidla, pričom čestným prehlásením uviedol
dôvody nájmu. Náhradné vozidlo bolo požičané dva dni po dopravnej nehode, pretože pán T. vedel, že
beznáhradnéhovozidlanedokážeexistovaťavrátenébolobezodkladneposkončeníopravyavystavení
faktúr za ňu, avšak v konečnom dôsledku zostal ešte týždeň po vrátení bez akéhokoľvek motorového
vozidla. Navrhovateľ tiež dal do pozornosti, že kritériá nutnosti a účelnosti požičania náhradného vozidla

sa za posledné desaťročia zmenili ako aj, že vyhláška č. 18/1965 Zb., na ktorú poukazoval odporca, je
neaktuálna a v danom prípade ide o svojvoľný výklad právnych predpisov, pričom však odporca opravu
motorového vozidla uhradil bez námietok. Navrhovateľ má za to, že v celom rozsahu ide o účelové
tvrdenia odporcu, aj pokiaľ ide o spochybňovanie svedeckej výpovede pána T., ktorý v nej však potvrdil
všetky vyhlásenia poskytnuté čestným prehlásením. Navrhovateľ je názoru, že pokiaľ odporca pristúpil

ku kráteniu poistného plnenia, je jeho povinnosťou preukázať dôvody takéhoto postupu, čo v rámci
súdneho konania neurobil a preto neuniesol dôkazné bremeno. Náklady na vypracovanie expertíznej
správy považoval navrhovateľ tiež za účelné, pretože boli vynaložené až na základe odmietnutia
poskytnutia plnenia poisťovňou a bola vypracovaná oficiálne zakúpeným a certifikovaným softwarovým
programom, ktorý využíva takmer každý súdny znalec v odbore cestnej dopravy, a preto je nepochybne

objektívna a nestrannejšia ako interné výpočty poisťovne.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu a dôvodoch odvolania podľa § 212
ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a reflektujúc dôvody odvolania uvádza
na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, že súd prvého stupňa správne vyhodnotil skutkový
stav a vec správne právne posúdil. Odvolací súd uvádza, že odporca v odvolaní neuvádzal žiadnerelevantné dôvody, ktoré by privodili pre neho priaznivé rozhodnutie. Všetky ním namietané skutočnosti
boli v konaní pred súdom prvého stupňa riadne preukázané predloženými a vykonanými dôkazmi,
ktoré odporca nijakým spôsobom nespochybnil ani nevyvrátil. Neboli naplnené ním uvádzané odvolacie

dôvody, nakoľko súd prvého stupňa sa s nimi dostatočne vysporiadal v odôvodnení rozsudku. V konaní
sa súd prvého stupňa nedopustil vady, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie a na ktorú
by musel odvolací súd prihliadať (§ 212 ods. 3 O.s.p.); obsah odvolania odporcu nebol preto spôsobilý
spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa z hľadiska odvolacích
dôvodov v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce

skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali
správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie. Odvolací súd sa
v plnom rozsahu stotožnil s názorom súdu prvého stupňa ohľadne ustálenia výšky škody ako nákladov
za vypožičanie náhradného vozidla, počtu dní používania náhradného vozidla, ceny a to po odrátaní
nákladov, ktoré by poškodený vynaložil pri používaní svojho vozidla.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako
vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1, O.s.p. v spojení s § 142 ods.1, O.s.p.
a v spore úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov odvolacieho konania, ktoré si vyčíslil, a to v

sume 71,80 EUR za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 20.8.2015 v sume 51,45
EUR, spolu režijným paušálom 8,39 EUR a DPH - 11,96 EUR, podľa § 10 a nasl. vyhl. č. 655/2004 Z.z.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.