Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 27, 2016

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 3Er/346/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8515202741
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Pavol Zamiška
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2016:8515202741.1

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného PRO CIVITAS s.r.o., Vajnorská 100, 831
04 Bratislava, IČO: 45 869 464, pr. zast. JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou, Martinčekova
13, 821 01 Bratislava proti povinnému Z. O., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. XXX, XXX XX Z. v konaní o
vymoženie 830,72 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Súd z a s t a v u j e exekučné konanie.

II. Oprávnený n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

III. Súd p r i z n á v a trovy exekučného konania súdnemu exekútorovi JUDr. Michalovi Brožinovi,
Exekútorský úrad Svidník, Stropkovská 633/3, 089 01 Svidník vo výške 5,34 eur a u k l a d á
oprávnenému, aby tieto trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto

uznesenia.

IV. Súd v r a c i a oprávnenému súdny poplatok vo výške 9,80 eur.

V. Súd u k l a d á prevádzkovateľovi systému, spoločnosti Slovenská pošta, a.s., Partizánska cesta 9,

975 99 Banská Bystrica, IČO: 36 631 124, aby do 30 dní od doručenia rovnopisu tohto právoplatného
uznesenia vrátil sumu vo výške 9,80 eur spoločnosti PRO CIVITAS s.r.o., Vajnorská 100, 831 04
Bratislava, IČO: 45 869 464.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený podal exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie pre vymoženie 830,72 eur s prísl. na základe
právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a. s., č. IA-C/0314/4622 zo dňa 28.5.2014. Súdny

exekútor JUDr. Michal Brožina požiadal súd o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.

Ešte pred udelením poverenia vzal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie späť v celom rozsahu.

Podľa § 38 ods. 3 zák. č. 233/1995 Z. z. ak oprávnený vezme späť návrh na začatie exekučného konania
skôr,akosúdpoveríexekútoravykonanímexekúcie,súdexekučnékonaniezastavíarozhodneotrovách

konania.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti s citované zákonné ustanovenie súd exekučné konanie zastavil.

O trovách oprávneného rozhodol súd podľa § 146 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 251 ods. 4 O.s.p. tak,
že nemá právo na náhradu trov konania, pretože späťvzatím návrhu na vykonanie exekúcie zavinil

zastavenie konania.O trovách exekúcie súd rozhodol v súlade s § 47 ods. 3 druhá veta za analogického použitia § 203 ods.
1 zák. č. 233/1995 Z. z. a v súlade s § 22 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách
súdnych exekútorov.

Súdny exekútor si uplatnil trovy exekučného konania vo výške 45,23 eur s DPH pozostávajúce z odmeny
vo výške 33,19 eur, hotových výdavkov vo výške 4,45 eur a DPH z odmeny a hotových výdavkov vo
výške 7,60 eur, a to podľa § 203 ods. 1 a nie podľa § 47 ods. 3 Exekučného poriadku (ďalej len „EP“).
Súd nespochybňuje skutočnosť, že výkon exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci a že exekútorovi

patrí za túto činnosť odmena a náhrada hotových výdavkov. Na druhej strane je potrebné uviesť,
že tieto nároky musia byť v súlade s ustanoveniami EP a vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a
náhradách súdnych exekútorov a exekútor musí zároveň preukázať vynaloženie hotových výdavkov.
Zároveň je pritom potrebné rozlišovať dva časové momenty, a to začatie exekučného konania a
moment udelenia poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučné konanie začína doručením návrhu na
vykonanie exekúcie exekútorovi. Až doručením poverenia na vykonanie exekúcie však môže exekútor

začať vykonávať samotnú exekúciu, teda až od tohto momentu môže vykonávať jednotlivé úkony
smerujúce k zaisťovaniu a postihnutiu majetku povinného. Je zrejmé, že exekútor tieto momenty v
svojom vyjadrení nerozlišuje. Uvedené je dôležité aj pre účely rozhodovania o trovách exekučného
konania, resp. exekúcie. Aj samotný Exekučný poriadok rozlišuje pojmy exekučné konanie a exekúcia
vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností. V danom prípade bolo zastavené exekučné konanie (viď

cit. § 44 ods. 4 EP), nie exekúcia, keďže poverenie na vykonanie exekúcie exekútorovi nebolo udelené.

V zmysle § 47 ods. 3 druhá veta EP do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie má
exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne
vynaložených hotových výdavkov. Uvedené ustanovenie nasleduje za prvou vetou, ktorá upravuje výšku

trov konania exekútora v prípade, ak zo strany povinného dôjde k úhrade vymáhanej pohľadávky
po začatí exekučného konania, ale ešte pred uplynutím lehoty na podanie námietok. Trovy exekúcie
vo všeobecnosti v zásade znáša povinný, ktorý dobrovoľným neplnením uloženej povinnosti donútil
oprávneného domáhať sa svojho práva cestou exekúcie. EP však upravuje aj výnimky z tohto pravidla,
a to pri zastavení exekúcie (§ 203 EP), ktoré je možné analogicky použiť aj pri rozhodovaní o trovách pri

zastaveníexekučnéhokonania.Cit.§47ods.3EPpriamoupravujeibaotázkuvýškytrovexekúcie,resp.
exekučného konania, neupravuje však otázku, ktorý subjekt by mal trovy exekúcie alebo exekučného
konania hradiť. Aj keď z § 47 ods. 1 prvá veta EP sa nepriamo natíska úvaha, že trovy exekúcie,
resp. exekučného konania pri úhrade pohľadávky najneskôr v lehote na podanie námietok proti exekúcii
platí povinný (čo vyplýva z vyššie uvedenej všeobecnej zásady, že trovy exekúcie znáša povinný a zo

skutočnosti, že ak povinný plnil pohľadávku, s najväčšou pravdepodobnosťou bolo exekučné konanie,
resp. exekúcia začatá oprávnene), nemusí to platiť bezvýhradne. Posúdenie, kto má povinnosť nahradiť
trovy exekúcie, resp. exekučného konania závisí od okolnosti jednotlivého prípadu. Z uvedeného je
možné vyvodiť, že platnosť § 47 ods. 3 druhá veta je všeobecná, teda vzťahuje sa na všetky prípady
rozhodovania o výške trov exekučného konania, ak ešte nebolo exekútorovi udelené poverenie na

vykonanie exekúcie, resp. minimálne je potrebné toto ustanovenie analogicky použiť v každom takomto
prípade.

Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah potom súd dospel k záveru, že ak súdnemu exekútorovi nebolo
udelené poverenie na vykonanie exekúcie a návrh na vykonanie exekúcie nebol spísaný do zápisnice

exekútora (čo v tomto prípade nebol; odmena za spísanie návrhu do zápisnice exekútora je osobitnou
odmenou upravenou v § 21a cit. vyhlášky), patrí exekútorovi iba náhrada hotových výdavkov. Aj z § 14
ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z.z. upravujúcej minimálnu odmenu pri zastavení exekúcie (podľa ktorého si
exekútor uplatnil odmenu vo výške 33,19 eur) je zrejmé, že ide o odmenu pri zastavení exekúcie, teda o
odmenu v prípade, ak už bolo exekútorovi udelené poverenie na vykonanie na udelenie exekúcie. Súd

nemôže ísť nad rámec zákona a priznať exekútorovi odmenu, ktorá mu neprislúcha. Súd preto odmenu
vo výške 33,19 eur exekútorovi nepriznal.

Súd priznal exekútorovi trovy exekučného konania iba vo výške 5,34 eur predstavujúce poštovné za
doručenie žiadosti o udelenie poverenia vo výške 1,15 eur, poštovné za doručenie návrhu na späťvzatie

exekúcie vo výške 1,15 eur, poštovné za doručenie výzvy roz. súdu vo výške 1,15 eur, spotrebu
kancelárskeho materiálu vo výške 1 eur a DPH z tejto sumy vo výške 0,89 eur. Na ich náhradu za
analogického použitia § 203 ods. 1EP zaviazal súd oprávneného, a to v lehote 15 dní od právoplatnostitohto uznesenia, pretože podaním návrhu na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorý
vydal orgán nemajúci právomoc na takéto rozhodnutie zavinil zastavenie exekučného konania.

Podľa § 11 ods. 3 prvá veta zák. č. 71/92 Zb. poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania,
podaním odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie vrátane odvolania
a dovolania odmietlo alebo ak sa návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním
bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz alebo rozkaz na plnenie; to neplatí, ak bolo dovolanie
odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.

Podľa § 11 ods. 4 zák. č. 71/1992 Zb. okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia
podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 6,70 eur.
Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.

Podľa § 11 ods. 6 zák. č. 71/1992 Zb. ak sa má vrátiť poplatok alebo preplatok, orgány podľa § 3

zašlú odpis právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení daňovému úradu príslušnému podľa trvalého
pobytu (sídla) poplatníka alebo prevádzkovateľovi systému, ak sú orgány podľa § 3 zapojené do
centrálneho systému evidencie poplatkov, ktoré poplatok alebo preplatok vrátia najneskôr do 30 dní odo
dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení; ak orgán štátnej správy súdov alebo
prokuratúra nevydali rozhodnutie, zašlú písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa

osobitného zákona) a daňový úrad alebo prevádzkovateľ systému vrátia poplatok najneskôr do 30 dní
odo dňa doručenia písomného upovedomenia.

Oprávnený vzal návrh na vykonanie exekúcie späť pred rozhodnutím o žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia, v dôsledku čoho bolo exekučné konanie zastavené. Súd preto v súlade s citovaným

právnymi predpismi rozhodol o vrátení zaplateného súdneho poplatku oprávnenému, ktorý krátil o sumu
6,70 eur v zmysle cit. § 11 ods. 4 zák. č. 71/1992 Zb., pretože v danom prípade nejde o žiadnu výnimku
upravenú v tomto ustanovení, pre ktorú by sa poplatok nemal krátiť.

Poučenie:

Proti prvému, druhému a tretiemu výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.

Protištvrtémuapiatemuvýrokutohtouzneseniajemožnépodaťodvolanie,ktorésapodávanatunajšom
súde do 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia tohto uznesenia. V odvolaní sa má popri
všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha.

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu
podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu
vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca

odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej
lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti
ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne
rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 O.s.p.).