Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, April 26, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/163/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3615205193
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3615205193.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členiek
JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Stanislavy Miklánkovej v právnej veci navrhovateľa: O. A., narodený
XX.XX.XXXX, bytom Ul. XX. M., proti odporcovi: P. A., narodený XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, K.,
o zvýšenie výživného, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 7.
decembra 2015, č. k. 2C/98/2015-104, jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti - výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti, p
o t v r d z u j e .

Odporcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

Rozsudok okresného súdu v časti o zročnom výživnom z r u š u j e a vec mu v r a c i
a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd zmenil rozsudok tamojšieho súdu zo dňa 16.11.2010, č. k. 6P/147/2010-101 a zvýšil
rozsah vyživovacej povinnosti odporcu k navrhovateľovi z doterajších 80 eur na 105 eur mesačne,
s účinnosťou od 28.09.2015, ktoré uložil odporcovi zaplatiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do
rúk navrhovateľa. Zročné výživné od 28.09.2015 do 31.12.2015 v sume 77,50 eur uložil odporcovi
zaplatiť navrhovateľovi do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti, ktorou navrhovateľ
žiadal zvýšiť výživné zo sumy 80 eur na 160 eur mesačne, návrh navrhovateľa zamietol. Odporcovi

právo na náhradu trov konania nepriznal. Rozsudok vychádza zo skutkových zistení, v zmysle ktorých
predošlá úprava výživného bola uskutočnená rozsudkom tamojšieho súdu zo dňa 16.11.2010, č. k.
6P/147/2010-101, ktorým bolo výživné zvýšené na 80 eur mesačne. V tom čase matka navrhovateľa
podnikala, podľa daňového priznania za rok 2009 predstavoval základ dane 3.319,11 eur. Navrhovateľ v
tom čase býval v spoločnej domácnosti s matkou a so sestrou S., študentkou 2. ročníka W. H.. Rozsah
výživného na S. bol určený vo výške 66 eur mesačne. Odporca pracoval ako obchodný zástupca s
príjmom 267,23 eur. Odporca žil v spoločnej domácnosti s partnerkou, ktorá bola zamestnaná a mala

dve vyživovacie povinnosti. Navrhovateľ bol žiakom 1. ročníka A. K.. Bol členom klubu historického
šermu. Pri posudzovaní návrhu navrhovateľa na zvýšenie výživného okresný súd vychádzal z príjmu
matky navrhovateľa v daňovom priznaní za rok 2014, ktorý bol vo výške 15.639,08 eur a výdavky
vo výške 11.870,09 eur, základ dane po odpočítaní nezdaniteľnej časti bol nula. Odporca je
zamestnancom firmy G. s.r.o. , jeho priemerná čistá mzda za obdobie 11/2014-10/2015 je 355,69
eur a priemerný čistý mesačný príjem 600,29 eur, so započítaním ošatného, stravného a cestovného.

Navrhovateľ je aktuálne študentom 1. ročníka denného štúdia na H. W. odbor M. Do miesta bydliska
dochádza v dvojtýždňových intervaloch. Príležitostné príjmy z brigád nemá. Náklady na exkurzie, ktoré
má raz mesačne, sú vo výške 10 eur mesačne. Má výdavky na okuliare, ktoré si kupuje dvakrát ročnea používa ich v interiéri a na kontaktné šošovky, ktoré používa v exteriéri, vo výške 50 eur mesačne.
Náklady na internát sú vo výške 3.180 CZK, cestovné 50-60 eur, električenka v K. 10 eur mesačne.
Matka mu poukazuje mesačne 10.000 CZK (okolo 370 eur), v ktorom je aj výživné 80 eur od odporcu.

Odporca žije sám v byte, ktorý je v jeho vlastníctve, má vyživovaciu povinnosť iba k navrhovateľovi.
Svojemesačné výdavkyšpecifikoval akonákladynabyt124,13eur, výživné80eur, úhradazaelektriku
25 eur, SIPO 9 eur, internet 9,92 eur, telefón 20,99 eur, káblová televízia 2,66 eur, poplatok za vedenie
účtu 7 eur, poistné 2,76 a 8,33 eur, splátka pôžičky R. 70,39 eur, cestovné 44 eur, ročné výdavky na
komunálny odpad 20,44 eur, poistka za byt 27 eur.

Po zhodnotení skutkového stavu, na ktorý okresný súd aplikoval ustanovenia § 78 ods. 1 a 3, § 75 ods.
1, § 77 ods. 1, § 76 ods. 1, § 62 ods. 1, § 63 ods. 1 a § 65 ods. 1 Zákona o rodine, dospel k záveru, že
dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, pokiaľ životná úroveň rodičov nestúpne, nemala
by sa zvyšovať životná úroveň dieťaťa. Suma výživného 105,-€, ktorú určil odporcovi súd, zodpovedá
úhrade oprávnených výdavkov na výživu navrhovateľa pri zachovaní rovnakej životnej úrovne rodičov.

Podľa názoru súdu dieťa by sa malo, pokiaľ tomu nebránia vážne prekážky, podieľať na úhrade nákladov
na svoje vysokoškolské štúdium. Tak ako rodičia nemajú možnosť ovplyvniť rozhodnutie plnoletého
dieťaťa študovať na akejkoľvek vysokej škole, kdekoľvek doma aj v zahraničí, tak nemožno spravodlivo
požadovať, aby v plnej miere majúc za následok pokles svojej životnej úrovne, znášali bremeno výživy
dieťaťa, pokiaľ sa rozhodne po ukončení povinnej školskej výchovy a plnoletosti pokračovať v štúdiu.

Navrhovateľ nepreukázal mimo svojich subjektívnych tvrdení o príprave na výučbu, čo je očakávané
u každého študenta vysokej školy, žiadne objektívne dôvody, ktoré by mu bránili zabezpečiť si aspoň
nejaký príjem brigádnicky, pričom sám uviedol, že jeho študijný rozvrh mu to umožňuje v určitom
rozsahu nie len počas víkendu. Pokiaľ raz za dva týždne cestuje z K. pričom má zabezpečené nepretržité
ubytovanie, tiež to nemožno považovať za účelné výdavky. Hoci počas denného štúdia navrhovateľ

zrejme nie je schopný samostatne sa živiť, a teda vyživovacia povinnosť rodičov (nielen odporcu, ale
aj matky) trvá, je zrejmé, že by mal byť schopný sa živiť aspoň čiastočne a hradiť tak časť svojich
výdavkov. Na náklady navrhovateľa na nákup okuliarov, či kontaktných šošoviek - vzhľadom na očnú
vadu, súd prihliadal už pri skoršej úprave výživného, preto nejde o novú skutočnosť majúcu podstatný
vplyv na výšku výživného. Náklady matky navrhovateľa na domácnosť súd už posudzoval samostatne,

v zmysle jej schopnosti podieľať sa na výžive navrhovateľa, pretože tento má už svoje samostatné -
internátne ubytovanie, ktoré netrvá len v čase po skončení letného semestra - počas letných prázdnin.
Súd rozhodol aj o zročnom výživnom, keďže sa navrhovateľ dožadoval zvýšiť vyživovaciu povinnosť
od 01.09.2015. Vo vzťahu k okolnosti osobitného zreteľa podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, ktorá
je predpokladom na priznanie zvýšenia výživného aj za čas pred podaním návrhu, však vo vzťahu k

plnoletému dieťaťu je možné zvýšené výživné priznať najskôr odo dňa podania návrhu. Keďže je zrejmé,
že v čase podania návrhu už bol navrhovateľ študentom vysokej školy súd výživné zvýšil od 28.09.2015.
Výška zročného výživného, predstavuje rozdiel sumy novourčeného a pôvodného výživného za tri
mesiace a tri dni - keďže výživné sa platí mesačne vopred, v sume spolu 3x25,-€ + 2,50-€. Súd v
dôsledku zvýšenia výživného rozhodol o zmene pôvodného rozhodnutia o výživnom, pretože nastala

zmena pomerov odôvodňujúca zvýšenie vyživovacej povinnosti odporcu na sumu 105,-€ mesačne. V
prevyšujúcej časti návrh zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku. Odporca mal vo veci vyšší úspech vzhľadom na pomer uplatneného a priznaného nároku,
trovy konania si však neuplatnil, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku navrhovateľ podal včas odvolanie. Navrhol rozsudok okresného súdu zmeniť a
priznať mu zvýšené výživné 125 eur mesačne. V odôvodnení svojho odvolania deklaroval odvolacie
dôvody spočívajúce v nesprávnom skutkovom a nesprávnom právnom závere rozsudku okresného
súdu.

1. Vytýkal okresnému súdu, že hoci pri posudzovaní jeho návrhu vychádzal zo skutočnosti, že odporca
platil v roku 2011 výživné na neho 80 eur a na jeho sestru 66,39 eur, čo je spolu 146,39 eur a aktuálne
už nemá vyživovaciu povinnosť k sestre a zvýšil sa mu príjem, aj tak okresný súd konštatoval, že
odporcovi by sa znížila životná úroveň. Je zrejmé, že uvedený záver je rozporný.

2.Okresnýsúd akcentovalpriemernúčistú mzduodporcuvovýške 355,69euraniejehočistýmesačný
príjem, ktorý je 600,29 eur. Ak odporca vyčíslil mesačné náklady na 409,63 eur, ktoré sú vyššie, než
jeho čistá priemerná mzda, potom je potrebné vychádzať z jeho priemerného mesačného príjmu 600,29
eur.Podľa jeho názoru, okresný súd nesprávne analyzoval príjem jeho matky a nesprávne zhodnotil aj
listinné dôkazy - náklady na domácnosť, ktoré sú vo výške 169,08 eur a nie 300 eur, ako uviedol okresný

súd.

Za nenáležité a nesprávne považuje úvahy súdu o výsledkoch podnikania jeho matky, keď uviedol,
že je zrejmé, že pri predmete podnikania matky navrhovateľa je možné, ako bolo aj preukázané,
dlhodobo preukazovať oprávnené náklady súvisiace s podnikaním tak, aby bol celkový zisk minimálny

či žiadny. Rovnako aj úvahy súdu o peňažnom príspevku za opatrovanie sú nesprávne. Pokiaľ jeho
matka celodenne opatruje príbuzného, pokiaľ nedosahuje hranicu príjmu stanovenú zákonom, môže si
uplatniť peňažný príspevok na opatrovanie a tak kompenzovať stratu príjmu z inej činnosti (prenájmu
nehnuteľnosti). Súd nemá zrejme úplne jasno v problematike poskytovania opatrovného. Matkin príjem
nesmie presiahnuť dvojnásobok životného minima - to sa za rok 2014 stalo. V ďalších sa môže stať,
že matka presiahne svojim príjmom danú hranicu a potom bude musieť všetky peniaze, ktoré by v roku

2015 ako opatrovné dostala, vrátiť úradu práce. Takéto riziko si matka na svoje plecia nemôže vziať -
tento prístup by bol nezodpovedný a brala by tak na seba neprimerané majetkové riziká. Ďalšiu vec,
ktorú súd opomenul pri opatrovnom je, že vzhľadom na výšku dôchodku starého otca, výšku dôchodku
sestry jeho matky a vzhľadom na ich majetkové pomery nespĺňajú podmienky na opatrovné.

3. Súd sa nezaujímal, ako sa darí jeho matke poukazovať mu mesačne 290 eur. Cielene vyvodil záver,
že jeho matka má vyšší príjem, ako zodpovedá účtovnému zisku z podnikania a ako priznáva. Uviedol,
že peniaze na jeho účet vkladá matka za pomoci jeho krstného otca. Je smutné, že ten, kto sa snaží
v rámci rodiny všetko svojpomocne zvládnuť, je zrazu v pozícii klamára a ten, kto celé pojednávanie
postavil na klamstvách, je v pozícii chráneného súdom.

4. Vytýkal ďalej okresnému súdu nemiestnu poznámku, že jeho starý otec má dostatok prostriedkov.
Zo zákona majú zodpovednosť voči deťom rodičia a nie starí rodičia.

5. Namietal záver okresného súdu, že určená suma 105 eur mesačne zodpovedá úhrade oprávnených

výdavkov na jeho výživu pri zachovaní rovnakej životnej úrovne rodičov. Toto je v rozpore s
konštatovaním súdu o pomeroch odporcu.

6. Okresný súd považuje za neúčelné výdavky, keď príde raz za dva týždne domov. Uviedol, že jeho
matka žije sama, potrebuje pomôcť s prácami okolo domu, pri opatere o 83-ročného starého otca a

ťažko psychicky chorej sestry.

7. Za nenáležité považuje závery súdu, že by sa mal podieľať na úhrade nákladov na svoje
vysokoškolské štúdium. Žiadny zákon nehovorí o tom, že vyživovacia povinnosť rodiča sa má „preniesť
na dieťa len za to, že študuje na vysokej škole“.

8. Za nesprávny považoval záver súdu, že tak, ako rodičia nemajú možnosť ovplyvniť rozhodnutie
plnoletého dieťaťa študovať na akejkoľvek vysokej škole, kdekoľvek doma aj v zahraničí, tak nemožno
spravodlivo požadovať, aby v plnej miere majúc za následok pokles svojej životnej úrovne, znášali
bremeno výživy dieťaťa, pokiaľ sa rozhodne po ukončení povinnej školskej dochádzky a plnoletosti

pokračovať v štúdiu. Súd týmto svojim výrokom neguje a popiera Zákon o rodine § 62: plnenie
vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie
sú schopné samy sa živiť.

9. Vytýkal okresnému súdu, že pri svojom rozhodovaní nezobral vôbec do úvahy, že odporca od

poslednej úpravy výživného nad rámec výživného neprispel na jeho výživu žiadnym darom, ani
finančným príspevkom. V čase poslednej úpravy výživného bol študentom gymnázia - nad rámec
výživného odporca neprispel na jazykový výmenný pobyt, na stužkovú, na vodičský preukaz, atď.
Odporca počas súdneho konania, tak ako dlhé roky doposiaľ, používal klamstvá a lživé tvrdenia: rozpis
platieb bytového družstva poukazuje, že odporca má vo svojom byte prihlásenú ešte jednu osobu.

Keďže mu nie je známe, že by mal v starostlivosti nezaopatrené dieťa, predpokladá, že na chode
domácnosti sa podieľa s ďalšou osobou, ktorú má prihlásenú v byte. To znamená, že znova klame
tvrdením o výške jeho životných nákladov. Súd takúto maličkosť nepostrehol. Tvrdil na pojednávaní,
že príležitostne mu vznikajú mimoriadne náklady na cestu do práce. Ako sám uviedol pred súdom,nezdaniteľná časť jeho príjmu je sumou ošatného, cestovného a stravného, na ktoré mu prispieva
zamestnávateľ. Už v minulosti sa snažil zatajiť pred súdom diéty, no pani sudkyňa sa nedala našťastie
oklamať. Pôžička bola účelovo braná v septembri 2015, aby mohol na súde preukazovať svoje vysoké

náklady. O aké prefinancovanie nákladov na zariadenie bytov ide? Boli to veci nevyhnutné k životu
alebo veci, bez ktorých sa dá zaobísť? Znova je to celé o tom, že odporca kladie do popredia vlastné
záujmy pred záujmy svojho dieťaťa. Jedinú nehnuteľnú vec zo spoločného BSM - družstevný byt, matka
prenechala odporcovi. On však prepísal tento byt na svoju vtedajšiu priateľku. Priateľka byt odkúpila
do osobného vlastníctva roku 2013 za zostatkovú hodnotu. Keďže v decembri 2014 sa od odporcu

odsťahovala, žiadala od odporcu vyplatenie z bytu v trhovej hodnote. Na zmluve je zrejme suma tak,
aby dotyčná pani neplatila daň z predaja, nakoľko byt predala po dvoch rokoch. Keďže, ako uvádza
odporca, šlo o 800 eur, prečo bola na jar 2015 odporcova matka prinútená predať svoj byt v centre
mesta? Realitné kancelárie jej byt ponúkali za 28.000 eur. Alebo aj ona ho napokon predala za 800 eur?
Je mu známe, že priateľke v rámci vysporiadania prenechal auto a sumu 20.000 eur. Odporca vzniesol
na seba neprimerané finančné riziko svojim počínaním. Napokon byt kupovať nemusel, mohol bývať v

byte svojej matky, ktorá je dlhodobo v penzióne a podnájomníčka sa z jej bytu v máji 2015 vysťahovala.
Odporca zabudol, ako v roku 2010 vo svojom odvolaní zo dňa 10.12.2010 tvrdil, že on nemôže platiť
vyššie výživné, lebo on študuje, aby si mohol v budúcnosti nájsť lepšie platenú a výhodnejšiu prácu,
čo môže byť v prospech jeho detí. Štúdium už skončil, tak prečo si teraz nestojí za svojím vtedajším
tvrdením? Čestné prehlásenia sú krivé výpovede a sú založené na klamstvách, ktorými sa snažili získať

výhodu pre odporcu. Celé pojednávanie sa snažili o preukázanie jeho ignorácie voči navrhovateľovi.
Čestné prehlásenia opomínajú fakt, že odporca bol ten, ktorý prestal javiť záujem, nakoľko mal vtedy
ďalší vzťah a deti, ktorým sa venoval - dokonca sú v jeho spisovom materiáli doklady o tom, ako im
prispieval na stravné.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť.
Uviedol, že súd správne konštatoval, že zvýšením vyživovacej povinnosti na sumu požadovanú
navrhovateľom, by sa znížila jeho životná úroveň, nakoľko pri poslednom zvýšení v roku 2011 žil v
spoločnej domácnosti s priateľkou a na chode domácnosti sa v tom čase podieľali spoločne, čo vtedy
potvrdila aj svojou výpoveďou na súdnom konaní, a teda jeho náklady na bývanie neboli v tom čase

v takej výške ako dnes, keď býva sám, pretože jeho priateľka sa v januári 2015 odsťahovala. Súd sa
dostatočne zaoberal a analyzoval jeho príjem s prihliadnutím na jeho výdavky. Nezdaniteľná položka
nie je položka, ktorú míňa na svoje osobné potreby. Sú to položky, ktoré využíva aj v rámci svojho
zamestnania. Zarátať do povinných výdavkov aj daň za psa, je podľa neho bezpredmetné o to viac,
keď ich má matka navrhovateľa plnú pivnicu a obchoduje s nimi spolu so svojim bratom. To je tiež príjem,

ktorý je nezdanený a bohužiaľ sa nedá dokázať. Súd sa vyjadril aj o oprávnených nákladoch matky.
Tieto dlhodobo preukazuje tak, aby bol zisk minimálny alebo žiadny. S tým plne súhlasí, pretože ak by
si súd vyžiadal daňové priznania za minulé roky, zistil by, že je to pravda. Navrhovateľ ďalej uvádza, že
suma nájmu za nehnuteľnosť je 850 eur mesačne a z toho ešte musí platiť odvody. Dával do pozornosti
daňové priznanie matky navrhovateľa, kde je uvedené, že jej príjem zo živnosti je 15.649,44 eur. A

teda nech ráta, ako ráta, vychádza mu to 1.304,12 eur mesačne. Teda o akých 850 eur tu navrhovateľ
hovorí, kto tu teda klame, koľko teda platia H. Y. matke navrhovateľa, bola vôbec doložená do spisu
nájomná zmluva? Prečo uvádza navrhovateľ sumu 290 eur, keď na pojednávaní sa spomínala suma
370 eur. Čestné prehlásenie S. K. považuje za zdrap papiera a nie si istý, či nebolo vytvorené až po
pojednávaníúčelovo,pokonštatovanísúduotom,žematkanavrhovateľamáväčšievýdavkyakopríjmy.

A keby aj bola pravda to, že prispieva K. navrhovateľovi nejakou sumou, je to jeho vec a vec dohody
medzi nimi. Navrhovateľova matka mu len tak darovala obchodnú prevádzku v hodnote 3 milióny
korún. Kde na to berie samotný K., ktorý dlhodobo platí odvody z minimálnej mzdy a nevykazuje žiadny
zisk. Ten, kto tu klame, je matka navrhovateľa a jej rodina. Je mu ľúto, že do týchto ich klamstiev vtiahli
aj jeho syna, ktorý je informovaný jednostranne a účelovo zavádzaný a štvaný proti vlastnému otcovi.

Svedčí o tom aj 15 trestných oznámení zo strany jeho matky a rodiny Pípašovcov, ktoré všetky skončili
vyjadrením kompetentných orgánov, že sú to nezmysly, ktoré sa nezakladajú na pravde. Predtým, než
predstúpil navrhovateľ na iný odbor, býval rok v K. v prenajatom byte a taký prenájom bytu v K. nie
je lacný špás. Kde na to vzal a prečo nebýval na internáte ako ostatní študenti. Prečo zatajil to, že
býval v prenajatom byte a prečo nepredložil súdu nájomnú zmluvu. Na internáte začal bývať, až keď

prestúpil na iný odbor, a teda od septembra minulého roka. Konštatovanie súdu malo len odporúčací
charakter, keďže navrhovateľ uviedol, že navštevuje prednášky v pondelok a v utorok iba jednu hodinu
a v piatok má iba telesnú a nejaké exkurzie, aj to nie je pravidelne. Veľa študentov si privyrába, tak prečo
by si nemohol aj on, keď chodí do školy tak málo. Je pravda, že rodičia nemajú možnosť ovplyvniťrozhodnutie plnoletého dieťaťa študovať na akejkoľvek škole, ale tak isto rodičia musia zvážiť, či na to
majú prostriedky, aby dieťa študovalo v zahraničí. Prečo by mal súd brať do úvahy to, že neprispieval
navrhovateľovi nad rámec výživného. Nemal z čoho a navrhovateľ ho sústavne ignoroval a ešte aj pri

náhodnom stretnutí mu dával najavo pohľadom, ako ním pohŕda. Navrhovateľ ho obvinil, že klame
a používa lživé tvrdenia. Všetky jeho tvrdenia sú podložené, či už jeho výpoveďou alebo overenými
čestnými prehláseniami. Pôžička, ktorú si bral v septembri 2014, nebola braná účelovo, aby mohol na
súde preukázať zvýšené náklady. Vtedy ešte nevedel, že si navrhovateľ požiada o zvýšenie výživného.
V roku 1992 nadobudla jeho bývalá manželka dražbou obchodnú prevádzku. V prípade rozvodu mal

zo zákona nárok na polovicu majetku, keďže ho nadobudla počas manželstva. Hodnota tejto prevádzky
bola v tom čase minimálne 3 milióny korún a jemu zostal družstevný byt v hodnote asi 450.000 Sk,
čo bol vtedy zjavný nepomer. Navrhovateľ predkladá účelovo list vlastníctva vyhotovený v roku 2000,
keď ešte boli manželia, čo je dôkazom toho, že mal ako manžel nárok na polovicu majetku. Avšak v
roku 2003 po tomto vysporiadaní a po rozvode, sa navrhovateľova matka dobrovoľne bez dôležitého
dôvodu zbavila majetkového prospechu a spomínanú prevádzku prepísala na svojho brata, ktorý ju

vlastní dodnes. Po čase byt prepísal na svoju priateľku, nakoľko nebol schopný po poslednom zvýšení
na 146 eur z 266 eur, ktoré vtedy zarábal, ťahať celé náklady na byt. Neskôr byt odkúpila do osobného
vlastníctva. Keďže sa priateľka odsťahovala, prepísala byt naspäť na neho, taká bola dohoda. Podľa
dohody jej vyplatil 800 eur, čo bolo náhrada za zariadenie, ktoré nadobudli spolu a bolo to na základe
vzájomnej dohody. Kúpnu zmluvu poskytol k nahliadnutiu na pojednávaní. Nie je pravda, že jej nechal

aj auto, auto bolo jej, pretože ho kupovala ona. Jeho matka je svojprávna a to, že predala byt a koľko
zaň dostala, je jej rozhodnutie a výhradne jej vec. Navrhovateľ tak rád a účelovo poukazuje a komentuje
súkromné rozhodnutia jeho matky, dáva do pozornosti fakt, že rodičia navrhovateľovej matky pred rokmi
prepísali svoj rodinný dom na jej súrodencov a tak má oprávnený dôvod sa domnievať, že súrodenci
navrhovateľovej matke jej podiel z majetku rodičov vyplatili. Je to S., ktorému navrhovateľova matka

darovala obchodnúprevádzkuaS.K.,ktorápodľatvrdenianavrhovateľajeťažkopsychickychorá. Jeho
matka, ako sama uviedla vo výpovedi, kúpila v roku 2011 dva domy v Q., ktoré vlastní dodnes, jeden
kúpila za 20.000 a druhý za 30.000, čo je spolu 50.000 eur. V roku 2010-2012 navštevoval strednú
školu a urobil si aj maturitu. Myslel, že mu to pomôže v kariére, ale potom sa prejavil jeho zdravotný
stav a napokon už má cez 50 rokov , a to sa ťažko hľadá normálna práca. Navrhol, aby sú prihliadol

na schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov. On pre svoje deti niečo urobil. To, že ešte
počas manželstva prenechal svoj podiel v prevádzke jeho bývalej manželke, urobil s vedomím, že z toho
budú mať v budúcnosti prospech aj jeho deti. Avšak tým, že matka navrhovateľa prevádzku napokon
bezdôvodne prepísala na svojho brata, pripravila deti o majetok, ktorý by im v budúcnosti právom patril.

Krajský súd preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„O.s.p.“) a zistil, že rozsudok okresného súdu nie je možné potvrdiť, ani zrušiť, ale je potrebné tento
zmeniť podľa § 220 O.s.p., a to v dôsledku nesprávnej aplikácie a interpretácie ustanovenia § 78
Zákona o rodine na správne zistený skutkový stav. V časti o zročnom výživnom bolo potrebné rozsudok
okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Primárne krajský súd považuje za potrebné uviesť, že v sporovom konaní o zmenu rozsahu
vyživovacej povinnosti rodiča k dospelému dieťaťu, sa má súd zaoberať zákonnými predpokladmi na
zmenu predchádzajúcej úpravy výživného. Otázky vzájomných vzťahov, ich príčin a ich stavu, nie sú
predmetom konania a dokazovania, pokiaľ povinný rodič neuplatňuje námietky proti svojej zákonnej

povinnosti podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, t. j. vtedy, ak by sa povinný rodič bránil tým, že priznanie
výživného by bolo v rozpore s dobrými mravmi.

Za situácie, že takáto námietka nie je uplatnená, je úlohou súdu pri posudzovaní a rozhodovaní o zmene
skoršej úpravy rozsahu vyživovacej povinnosti podľa § 163 O.s.p. zistiť, či došlo ku kvalifikovanej

zmene pomerov na strane účastníkov právneho vzťahu podľa § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine.

Justičná prax považuje za kvalifikovanú zmenu pomerov podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine výraznú
zmenu tých právne významných okolností, z ktorých súd vychádzal pri skoršej úprave výživného.
Za kvalifikovanú zmenu pomerov na strane oprávneného dieťaťa sa považuje vzrast jeho životných

nákladov v súvislosti s jeho dynamickým vývojom, vzdelávaním a rozširovaním jeho kultúrnych potrieb,
rôznych aktivít, zdravotným stavom. Potreby dieťaťa sú povinní uspokojovať zo zákona obaja rodičia
podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, a to až do doby, kým dieťa nie je schopnésamé sa živiť. Platí princíp rovnakej životnej úrovne rodičov a detí, a to, že výživné má prednosť pre
inými výdavkami rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 Zákona o rodine).

Za zmenu pomerov na strane povinného rodiča sa považuje objektívny výrazný nárast alebo zníženie
jeho príjmu, majetku, vznik alebo zánik ďalšej vyživovacej povinnosti, prípadne iné právne významné
okolnosti.

Súd po zistení aktuálnych pomerov účastníkov konania o výživné, tieto porovná so zistenými pomermi

v čase skoršej úpravy výživného a posúdi, či je zmena kvalifikovaná, teda významná a rozhodne o
zmene rozsahu vyživovacej povinnosti, prípadne návrh na zmenu zamietne.

Vprejednávanejveci okresnýsúdsprávnepostupoval,keďzisťovalaktuálneprávnevýznamnéokolnosti
v pomeroch účastníkov a konštatoval zmenu pomerov na strane navrhovateľa, ktorá súvisí s jeho
vysokoškolským štúdiom v K. a konštatoval aj nárast príjmov odporcu a zánik jeho vyživovacej

povinnosti k dcére S. vo výške 66 eur mesačne.

Pri posudzovaní rozsahu zmeny vyživovacej povinnosti odporcu sa však okresný súd dôsledne neriadil
kritériami podľa § 62 Zákona o rodine a zameral sa na úvahy o prípadných nedostatkoch v daňových
priznaniach matky navrhovateľa, na to, že matka navrhovateľa má nárok na opatrovateľský príspevok,

že navrhovateľ by sa mal zamestnať a na štúdium si zarábať, resp. považoval za nepotrebné výdavky
navrhovateľa na cestovné, ktoré vynakladá na cesty domov dvakrát do mesiaca.

Podľa názoru odvolacieho súdu, nebolo úlohou okresného súdu posudzovať komplexné pomery
matky navrhovateľa, jej príjmy reálne a potencionálne, keďže je nepochybné, že táto si svoju zákonnú

vyživovaciu povinnosť k navrhovateľovi plní dobrovoľne a je nepochybné, že z výživného 80 eur
mesačne, ktorým prispieva odporca, by nebolo možné finančne zvládať vysokoškolské štúdium v
zahraničí.

Podľa súdnej praxe, ojedinelé príjmy dieťaťa z brigádnickej činnosti nemožno považovať za právne

významné z aspektu vyživovacej povinnosti rodiča a rozsahu tejto povinnosti.

Na rozdiel od záveru okresného súdu, že výdavky navrhovateľa na cesty do miesta bydliska dvakrát
do mesiaca nie sú nevyhnutné, krajský súd zastáva názor, že pokiaľ navrhovateľ má časový priestor a
vôľu cestovať domov, nemožno túto okolnosť považovať za nepotrebnú, a to jednak z hľadiska pomoci

matke a starému otcovi, ale aj z hľadiska emočných väzieb k blízkym príbuzným, preto tento výdavok
nie je možné považovať za nepotrebný, zvlášť, keď náklady navrhovateľa na výživu v prevažnej miere
znáša jeho matka.

V konaní bolo preukázané, že v pomeroch navrhovateľa v súvislosti s vysokoškolským štúdiom došlo

k zmene pomerov oproti predchádzajúcemu obdobiu, v roku 201, keď bol žiakom gymnázia.

Bolo tiež preukázané, že došlo k zmene pomerov na strane odporcu, ako to napokon konštatoval aj
okresný súd, pretože jeho príjem je 600 eur mesačne, oproti 267,23 eur pri skoršej úprave vyživovacej
povinnosti a zanikla mu vyživovacia povinnosť k dcére S. vo výške 66 eur mesačne.

Vzhľadom na uvedené skutkové zistenia, ktoré odôvodňujú zmenu doterajšej úpravy rozsahu
vyživovacej povinnosti odporcu, vychádzajúc z kritérií podľa § 62 Zákona o rodine, krajský súd
dospel k záveru, že návrh navrhovateľa v odvolaní na zvýšenie výživného na 125 eur mesačne je
opodstatnený, a preto zmenil rozsudok okresného súdu a zvýšil rozsah vyživovacej povinnosti odporcu

k navrhovateľovi z doterajších 80 eur na 125 eur mesačne, s účinnosťou odo dňa podania návrhu -
28.09.2015.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti odporcu krajský súd vzal do úvahy celkový príjem odporcu
600 eur mesačne, keďže v náhradách - šatné, stravné, cestovné, sú sanované jeho životné náklady

na potreby, na ktoré ich zamestnávateľ poskytuje. Zo svojho príjmu potom môže poskytovať
navrhovateľovi výživné 125 eur mesačne, ktoré prakticky kryje iba náklady na internát (117 eur).Z uvedených dôvodov bolo potrebné rozsudok okresného súdu zmeniť a odvolaciemu návrhu
navrhovateľa vyhovieť.

Pre úplnosť krajský súd dodáva, že navrhovateľ pôvodne žiadal zvýšenie výživného na 160 eur
mesačne. Okresný súd považoval jeho nárok za oprávnený v rozsahu 105 eur mesačne a vo zvyšnej
časti jeho návrh zamietol. Odvolací návrh navrhovateľa bol na výživné 125 eur mesačne.

Vzhľadom na to, že nejde o výživné na maloleté dieťa, kde odvolací súd nie je viazaný odvolacím

návrhom (§ 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), nebolo procesne prípustné zaoberať sa v odvolaní celým
výrokom okresného súdu, ktorým vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa zamietol, pretože odvolanie
navrhovateľa sa dotýkalo iba jeho časti. To znamená, že zamietnutie návrhu nad 125 eur mesačne
nadobudlo právoplatnosť, pretože sa na túto časť suspenzívne účinky odvolania nevzťahovali (§ 206
ods. 2 O.s.p.).

Zmenou rozsudku okresného súdu, bude potrebné zistiť výšku zročného výživného odo dňa zvýšenia
výživného, preto bolo potrebné v tejto časti rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie
konanie. Úlohou okresného súdu bude zistiť, aká je výška zročného výživného a rozhodnúť o jej
úhrade.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n .