Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 26, 2016

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 5C/205/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2514206376
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Šimonová

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2016:2514206376.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ingrid Šimonovou v právnej veci navrhovateľa: Orange

Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, právne zastúpený: Bobák, Bollová
a spol., s.r.o., so sídlom Dr. Vladimíra Clementisa 10, Bratislava, IČO: 35 855 673, proti odporkyni: Q.
J., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. M. XXXX/XX, T., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne:
Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA, so sídlom Park Angelinum 2, Košice, IČO: 42 326 923,
právne zastúpený: Mgr. Peter Masarovič, advokát, so sídlom advokátskej kancelárie Park Angelinum 2,
Košice, o zaplatenie 466,15 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 254,15 eur s úrokom z omeškania vo výške

8,75 % ročne z dlžnej sumy od 24.08.2012 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Určuje sa, že zmluvná podmienka dojednaná v Dodatku k Zmluve o pripojení č. E. zo dňa
07.03.2012 uvedená v článku 2, bod 2.13, týkajúca sa zmluvnej pokuty je ako neprijateľná n e p l a t n á .

III. Vo zvyšku sa návrh zamieta.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu návrhom podaným na Okresnom súde
Piešťany dňa 10.09.2014 domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi sumu 466,15 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 466,15 eur od 24.08.2012 do zaplatenia a
trovykonaniaztitulunezaplateniacenyzaposkytnutéslužbyzaobdobieaprílažjún2012vsume254,15
eur a zmluvnej pokuty vo výške 212 eur. Navrhovateľ uviedol, že si uplatnil nižšiu zmluvnú pokutu ako
by mu patrila v zmysle dodatku k zmluve o pripojení, a to vo výške predajnej ceny prenajatých zariadení.

Odporkyňa sa k návrhu nevyjadrila.

Podaním zo dňa 09.11.2014, doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.11.2014 oznámilo Združenie na
ochranu spotrebiteľov OBRANA, so sídlom Park Angelinum 2, Košice, IČO: 42 326 923, že vstupuje do
konania na strane odporkyne ako vedľajší účastník.

Podľa § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), pojednávanie nie je potrebné

nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 eur, od toho
okamihu ide o drobný spor.Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia
ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli

súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Súd prejednal vec v zmysle § 115a ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, nakoľko ide o drobný
spor, a zo zmluvy o pripojení č. E. zo dňa 11.02.2011, zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. E. zo
dňa 15.03.2012, zo zmluvy o pripojení na poskytovanie služieb Orange Doma č. E. zo dňa 07.03.2012,

z dodatku k zmluve o pripojení na poskytovanie služieb Orange Doma č. E. zo dňa 07.03.2012,
z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.04.2012, z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.04.2012, z
faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.04.2012, z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.04.2012, z faktúry
č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.05.2012, z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.05.2012, z faktúry č.
XXXXXXXXXX zo dňa 16.05.2012, z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.06.2012, z faktúry č.
XXXXXXXXXXzodňa16.06.2012,zfaktúryč.XXXXXXXXXXzodňa16.06.2012,zpokusuopokonávku

zo dňa 09.08.2012, zo všeobecných podmienok navrhovateľa na poskytovanie verejných elektronických
komunikačných služieb ako aj z ostatného obsahu spisu zistil tento skutkový stav veci:

Navrhovateľ uzavrel s odporkyňou dňa 07.03.2012 zmluvu o pripojení na poskytovanie služieb Orange
Doma č. E., ku ktorej dňa 07.03.2012 uzavreli dodatok, v zmysle ktorých odporkyňa mohla využívať

telekomunikačné služby prostredníctvom účastníckeho programu Fibernet, pričom navrhovateľ dal
odporkyni do nájmu telekomunikačné zariadenie Konvertor G-25E a bezdrôtový smerovač D-Link
DIR-300.

V zmysle čl. 2.3 Dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 07.03.2012, doba viazanosti dodatku predstavuje

24 mesiacov a začína plynúť okamihom nadobudnutia platnosti tohto dodatku.

V zmysle čl. 2.13 Dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 07.03.2012, v prípade porušenia niektorej
povinnosti účastníka uvedenej v bode 2.1, 2.2, 2.3, 2.4, 2.12 alebo 2.17 tohto článku (najmä ale nielen
nezaplatenie nájomného, jednostranné ukončenie platnosti zmluvy alebo tohto dodatku pred uplynutím

doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti tohto dodatku pred uplynutím doby
viazanosti bez ohľadu na skutočnosť, či naozaj dôjde k ukončeniu platnosti, neposkytnutie súčinnosti v
zmysle čl. 2.17) je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 370 eur. Právo na zmluvnú
pokutu podľa tohto bodu vznikne Podniku samotným porušením povinnosti účastníka, a to v okamihu
porušenia povinnosti účastníkom, pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo

strany podniku (napr. odstúpením od zmluvy alebo prerušením či obmedzením poskytnutia služby v
prípade porušenia povinnosti podľa bodu 2.12 písmena c) tohto článku). Účastník ja zároveň povinný
uhradiť podniku náhradu škody, ktorej výška presahuje výšku dohodnutej zmluvnej pokuty. Zmluvnú
pokutu podľa tohto článku bude účastník povinný zaplatiť podniku bez ohľadu na dĺžku doby, ktorá mu
ešte ostáva do uplynutia doby viazanosti. Zmluvná pokuta je splatná v lehote uvedenej vo výzve na jej

zaplatenie, inak v lehote 14 dní odo dňa doručenia výzvy podniku účastníkovi.

Odporkyni boli za obdobie od 04/2012 do 06/2012 vyúčtované poplatky za elektronické komunikačné
službyposkytovanénavrhovateľomazaupomienkyaodpojenie,atofaktúrouč.XXXXXXXXXXsplatnou
dňa 30.04.2012 suma 1,33 eur, faktúrou č. 2149570441 splatnou dňa 30.04.2012 suma 73,74 eur,

faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 30.04.2012 suma 18,48 eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou
dňa 30.04.2012 suma 16,98 eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 30.05.2012 suma 91,33 eur,
faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 30.05.2012 suma 16,98 eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou
dňa 30.05.2012 suma 18,48 eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 30.06.2012 suma 3,98 eur,
faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 30.06.2012 suma 8,87 eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou

dňa 30.06.2012 suma 3,98 eur, celkovo vo výške 254,15 eur.

Navrhovateľ listom zo dňa 09.08.2012, označeným ako pokus o pokonávku, vyzval odporkyňu na
zaplatenie pohľadávky za poskytnuté elektronické komunikačné služby v sume 254,15 eur a zmluvnej
pokuty/náhrady škody za porušenie povinností v sume 534 eur, v lehote do 23.08.2012. Odporkyňa

na pokus o zmier nereagovala a navrhovateľovi do podania návrhu na súd dlžnú sumu nezaplatila.
Navrhovateľ si preto uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne z dlžnej sumy od 24.08.2012 do
zaplatenia. Navrhovateľ si návrhom zároveň uplatnil aj zmluvnú pokutu, ktorá je nižšia ako by mu patrilav zmysle dodatku k zmluve o pripojení, a to vo výške predajnej ceny prenajatých zariadení, t.j. vo výške
212 eur (Konvertor G-25E vo výške 129 eur, bezdrôtový smerovač D-Link DIR-300 vo výške 29 eur).

Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „zákon
o elektronických komunikáciách“), zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje
účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže
vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných
služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných

telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných
služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí
pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa § 44 ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách, zmluva o poskytovaní verejných služieb musí
obsahovať

a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2,
b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o
1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní
služieb tiesňového volania,
2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s

osobitnými predpismi, 39)
3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné
ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46,
4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového
spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb,

5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby,
6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení,
c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a
informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa
§ 59 ods. 2,

d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných
cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace
so spôsobom platby,
e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby,
f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane

minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania
výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov,
poplatkovsplatnýchpriukončenízmluvyoposkytovaníverejnýchslužiebanáhradynákladovsúvisiacich
s koncovými zariadeniami,
g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej

úrovne kvality služieb,
h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75,
i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo
v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.

Podľa § 43 ods. 12 zákona o elektronických komunikáciách, účastník je povinný
a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb,
b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha
služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry,
c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov. 20)

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy a dodatku (ďalej len
Občiansky zákonník), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, aj nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka účinného do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych

bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom

2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu
omeškania po 31. januári 2013.

Z listinných dokladov mal súd preukázané, že navrhovateľ sa domáha zaplatenia sumy 254,15 eur
ako ceny za odporkyňou neuhradené a navrhovateľom poskytnuté telekomunikačné služby ktoré
navrhovateľ vyúčtoval odporkyni faktúrami, a to za obdobie apríl až jún 2012 a sumy 212 eur za zmluvnú

pokutu.

Z pohľadu právnej kvalifikácie ide o zmluvu a dodatok k nej uzavretý v zmysle § 44 zákona o
elektronických komunikáciách a zároveň o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho
zákonníka.Odporkyňasvojuzákladnúpovinnosťzozmluvy,atoriadneavčasplatiťcenuposkytovaných

služieb nesplnila, preto sa v tejto časti navrhovateľ dôvodne domáhal súdnej ochrany. Za vyúčtované
obdobieaprílaažjún2012odporkyňacenuposkytnutýchslužiebvcelkovejsume254,15eurnezaplatila.
Súd preto priznal navrhovateľovi žalovanú sumu 254,15 eur ako nezaplatené plnenie zo zmluvy a jej
dodatku za poskytnuté služby a s tým spojené ďalšie plnenia.

V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka súd priznal navrhovateľovi zo sumy 254,15 eur úrok z
omeškania v požadovanej výške 8,75 % ročne, ktorá je v súlade s § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995
Z.z. v znení účinnom do 31.01.2013 s poukazom na § 10c uvedeného nariadenia, nakoľko zmluva o
pripojení č. E. ako aj dodatok k nej boli uzatvorené dňa 07.03.2012, teda pred 31.01.2013. Súd úrok
z omeškania priznal odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty určenej navrhovateľom na dodatočné

plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, teda odo dňa 24.08.2012.

Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinností nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len

písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 545a Občianskeho zákonníka, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s
prihliadnutím na hodnotu a výzvam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať
náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne

aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah
vzniknutej škody.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa§53ods.4písm.k)Občianskehozákonníka,zaneprijateľnépodmienkyuvedenévspotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby

zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách; členské štáty zabezpečia aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so
spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné prespotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok.

Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty ako vzor niektoré zmluvné podmienky, ktoré
odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Jednou z týchto podmienok je aj „neprimeraná
kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa„ a s účinnosťou od 1. januára 2008 bola neprimeraná
sankciaexplicitnezapracovanámedzineprijateľnépodmienkydoObčianskehozákonníka,atozákonom
č. 568/2007 Z.z.

Podľa § 153 ods. 3 O.s.p., súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy,
aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je
neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo
dojednané v spotrebiteľskej zmluve.

Podľa § 153 ods. 4 O.s.p., ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo
všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky,
nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd
uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej

podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.

Za nedôvodný považoval súd nárok navrhovateľa, ktorým sa domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty vo
výške 212 eur.

Navrhovateľ právo na zmluvnú pokutu odvíja od zmluvy o pripojení na poskytovanie služieb Orange
Doma č. A6201029 zo dňa 07.03.2012 a jej dodatku zo dňa 07.03.2012 ako spotrebiteľskej zmluvy
s poukazom na ustanovenie § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy, resp. jej dodatku, ktoré ako typové zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že
spotrebiteľ obsah zmluvy, a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Zmluvná pokuta plní funkciu paušalizovanej náhrady škody a je zároveň aj sankciou, o tom žiadne
pochybnosti nie sú. Navrhovateľ ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných
zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť. To
platí aj pre zmluvnú pokutu, ktorú navrhovateľ žiada od spotrebiteľov zaplatiť vždy v nezmenenej výške

bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Podmienky, za akých navrhovateľ dohoduje
zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách, poškodzujú spotrebiteľa.

Navrhovateľ svoje právo na zmluvnú pokutu odvíja od zmluvy o pripojení, ktorá patrí k spotrebiteľským
zmluvám,uzatvorenýmimedzinavrhovateľomakododávateľomaodporcomakospotrebiteľomvzmysle

definície podľa článku 2 písm. b) a c) Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách zo dňa 05.04.1993. Odporca v tomto zmluvnom vzťahu vystupuje v pozícii
spotrebiteľa a prináleží mu ochrana patriaca spotrebiteľovi v zmysle zákonných ustanovení.

Tieto zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a

teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne
dojednané zmluvné dojednanie. Navrhovateľ ako dodávateľ, zmluvnú pokutu s odporkyňou ako
spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je súčasťou formulárovej zmluvy.
Navrhovateľ pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet podnikania (viď
výpis z Obchodného registra na spoločnosť žalobcu a vymedzený predmet činnosti) a odporkyňa

vystupovala ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom
postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k
pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom
ovplyvniť ich obsah. Aj v tomto konkrétnom prípade odporkyňa nemala možnosť podstatným spôsobom

obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť. Odporkyňa ako spotrebiteľ si zmluvnú pokutu osobitne nevyjednala
vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohla len zmluvu ako celok
odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým podmienkam.Zmluvné dojednania obsiahnuté v zmluvách o pripojení, týkajúce sa zmluvných pokút považuje súd
za nekalú podmienku, ktorá spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. V prípade, že ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá

obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly nekalých podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky
osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej
zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch
účastníkov zmluvy. Preto by nemal byť v spotrebiteľskej veci už pri samotnom uzatváraní zmluvy
prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ,

teda výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy.

Tak,akojedojednanázmluvnápokutavzmluveopripojeníajejdodatku,jupovažujesúdzaneprimeranú
sankciu, a to s poukazom na viaceré aspekty.

Z hľadiska času, dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu, keď v dôsledku nezaplatenia ceny dôjde

k ukončeniu zmluvy napríklad v siedmy mesiac pred uplynutím doby viazanosti a prípadom, keď
spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď v prvý mesiac viazanosti, teda na jeho začiatku.

Rovnako je bez akéhokoľvek významu to, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí, t.j. či nezaplatí
napríklad len cenu dojednaného mesačného poplatku, alebo nezaplatí cenu v dôsledku prekročenia

tejto sumy aj niekoľkonásobne vyššiu (v tomto smere dodávateľ až do prerušenia služby spotrebiteľa
nijako neobmedzuje). Zmluvná pokuta patrí dodávateľovi podľa zmluvného dojednania aj v prípade, ak
nedôjde k ukončeniu zmluvy, pretože stačí len úkon spotrebiteľa, ktorý smeruje k ukončeniu zmluvy,
pričom ukončenie ako také vôbec nemusí ani nastať.

Doplňujúce formálne oznámenie Európskej komisie zo dňa 27.11.2008 č. 2007/2495 okrem iného
uvádza:

Čl. 4 ods.1 Smernice sa nezameriava na vôľu účastníkov, ale skôr na všeobecný pojem
nekalých okolností. To sa odchyľuje od tradičnej zásady zmluvného práva, ktorou je suverenita

účastníkov pri prejave vôle. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora je ochrana zavedená
Smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je vzhľadom na dodávateľa alebo predávajúceho v
slabšej pozícii, pokiaľ ide o schopnosť vyjednávať a úroveň jeho znalostí.

Obligatórnosť zásahu je opodstatnená, ak spotrebiteľovi súd podľa procesného poriadku (§ 5 O.s.p.)

nemôže poskytnúť poučenie o hmotnom práve. Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora
Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quinter (C-240/98) a medzi Salvat
Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého
je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti nekalej podmienke.

Cieľ článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre
spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej
povahe takýchto podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické
poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej
podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých

konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú
proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd
prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh.

Zároveň nastaviť výšku zmluvnej pokuty, aby plnila význam pre dodávateľa a nepoškodzovala

spotrebiteľa je v danom prípade problematické a ani čiastočná neplatnosť zmluvnej pokuty nie
je riešením. Len čiastočné zneplatnenie zmluvnej pokuty by navyše nieslo riziko, že žalobcu by
neodradilo takéto opatrenie, pretože v prípade súdnej kontroly by bola len sporadicky zmluvná pokuta
zmoderovaná, ale aj tak by ostala a neprimerane by regulovala vzťahy neurčitého počtu spotrebiteľov.
Aj tento význam má oprávnenie súdu podľa § 153 ods. 3,4 O.s.p., ktoré umožňuje súdu aj bez

návrhu rozhodnúť o neplatnosti zmluvnej podmienky v štandardnej formulárovej zmluve. Opatrenia proti
nečestným klauzulám musia byť efektívne a odradzujúce (č. l7 Smernice).Tak, ako bolo dohodnuté znenie zmluvnej pokuty, vôbec nerozlišuje závažnosť porušenia tej ktorej
zmluvnej povinnosti a z tohto hľadiska aj primeranosť zmluvnej pokuty k porušeniu tej ktorej zmluvnej
povinnosti. Nerozlíšenie medzi porušením zmluvnej povinnosti a výškou pokuty znamená neurčitosť

dohody o zmluvnej pokute. Takúto neurčitosť znamená aj nejednoznačnosť vyjadrenia toho, ktoré
porušenie zmluvnej povinnosti znamená nárok na zmluvnú pokutu v uvedenej výške.

Treba pritom podotknúť, že v tomto prípade sa jedná o spotrebiteľský vzťah, a teda podľa § 54 ods.
2 Občianskeho zákonníka sa na takýto vzťah použije ustanovenie zákona, ktoré je pre spotrebiteľa

výhodnejšie, čo sa použije aj na posudzovanie platnosti právnych úkonov, a to z dôvodu, že na strane
žalovanej je spotrebiteľ, ktorý má stále slabšie postavenie oproti druhej strane, na ktorej vystupuje
dodávateľ, ktorý koná svoju činnosť v rámci svojho podnikania a má k dispozícii, okrem financií aj ľudí
s právnickým a ekonomickým vzdelaním.

Zmluvná pokuta je dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy, na ktorú sa vzťahuje okrem iných

predpisov i osobitná úprava v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom neprimerane vysoká sankcia
spojená s nesplnením záväzku, v danom prípade zmluvná pokuta, je v zmysle § 53 ods. 4 písm.
k) Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka absolútne neplatná. V spotrebiteľských zmluvách preto nie je možné vzhľadom na neplatnosť
zmluvnej pokuty ako neprijateľnej podmienky, využiť tzv. moderačné právo upravené v § 545a

Občianskeho zákonníka. Neprijateľná podmienka je neplatná ako taká, preto nemožno znižovať
neplatne dojednanú zmluvnú pokutu. Moderačné právo slúžiace k zníženiu neprimeranej zmluvnej
pokuty možno využiť len pri platne dohodnutej zmluvnej pokute.

Navrhovateľ odvodzuje svoj nárok na zmluvnú pokutu z neprijateľnej zmluvnej podmienky podľa § 53

ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná,
preto navrhovateľovi nevzniklo právo na plnenie a odporkyni povinnosť plniť a z týchto dôvodov súd
žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 212 eur zamietol.

Ak teda odvodzuje navrhovateľ ako dodávateľ svoj nárok na zmluvnú pokutu z neprijateľnej zmluvnej

podmienky a súd z tohto dôvodu nepriznáva právo navrhovateľovi, súd v zmysle § 153 ods. 4 O.s.p. určil
takúto zmluvnú podmienku v zmluve, resp. v jej dodatku za neprijateľnú priamo vo výroku rozhodnutia.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 151 ods.
1 O.s.p., keď navrhovateľovi bola zo sumy 466,15 eur s príslušenstvom priznaná suma 254,15 eur s
príslušenstvom, z čoho vyplýva hrubý úspech navrhovateľa 54,52 % a hrubý úspech odporkyne 45,48
%, preto súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko ich
úspech v konaní bol približne rovnaký.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia
jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu
v Trnave.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého

stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2 písm. a)-f) O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.). Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len
vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich

účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
(§ 205a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.