Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 28, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3CoE/295/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2714205828
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Tencer
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2714205828.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom: Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, v konaní zastúpený spoločnosťou: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom:
Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnému: S. B., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom V.
B. XX, XXX XX V. B., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Exekútorský úrad so
sídlom v Bratislave, Záhradnícka 60, o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Skalica pod č.k. 7Er/395/2014-24
zo dňa 27.05.2015, EX 27463/14, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením prvostupňový súd vo výrokovej časti pod bodom I. exekučné konanie zastavil
a pod bodom II. zaviazal oprávneného zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, PhD.,

náhradu trov exekučného konania vo výške 19,92 Eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Okresný súd svoje uznesenie v časti zastavenia exekučného konania zdôvodnil právne ustanoveniami
§ 36 ods.3, § 37 ods.1 Exekučného poriadku (ďalej len „E.p.“) a vecne potom tým, že oprávnený sa
návrhom na vykonanie exekúcie domáha vykonania exekúcie na základe toho istého exekučného titulu
a voči tomu istému povinnému a na vymoženie tej istej sumy ako v konaní vedenom na tamojšom súde

pod spisovou značkou 3Er/4807/2008. Uvedené exekučné konanie je vedené pod spisovou značkou
EX 9180/08 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. pre vymoženie pohľadávky vo
veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598,
proti povinnému: S. B., rod. V. nar. XX.XX.XXXX, bytom V. B. XX, XXX XX V. B., vo výške 873,63
Eur (pôvodne 27 019 Sk) s príslušenstvom. Uvedená exekúcia nie je do dnešného dňa právoplatne
skončená. Oprávnený aj napriek tomu, že bol poverený súdny exekútor na vykonanie exekúcie

voči tomu istému povinnému na vymoženie tej istej sumy na základe toho istého rozhodcovského
rozsudku, podal nový návrh na vymoženie pohľadávky. Prekážka už začatého konania - litispendencia je
procesnou prekážkou, ktorú nemožno odstrániť. Pokiaľ oprávnený nedisponuje iným exekučným titulom,
je vylúčené, aby si novým návrhom na vykonanie exekúcie uplatnil vymoženie tej istej sumy na základe
toho istého exekučného titulu a voči tomu istému povinnému, ako v konaní vedenom na tamojšom súde
pod spisovou značkou 3Er/4807/2008, preto súd exekučné konanie zastavil.

O trovách exekučného konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 200 ods.5, § 203 ods.1 E.p., § 21a ,
§ 22ods.1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. tak, že oprávneného zaviazal, aby súdnemu exekútorovi
zaplatil náhradu trov exekučného konania vo výške 19,92 Eur, pričom náhradu trov exekučného konania
exekútorovi súd v odôvodnení svojho rozhodnutia riadne špecifikoval a vyčíslil.Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený, v ktorom uviedol, že v danej fáze konania nemožno
rozhodnúť o zastavení exekučného konania. Súd môže v tomto štádiu rozhodovať výlučne o podanom
návrhu na vydanie poverenia, pričom prípustnými výsledkami sú buď vydanie poverenia na vykonanie

exekúcie, alebo vydanie uznesenia o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia. Napriek tomu exekučný
súd o návrhu na vydanie poverenia nerozhodol, ale bez zákonného oprávnenia (nad rámec zverenej
právomoci) rozhodol uznesením o zastavení exekučného konania, čím neprípustne „preskočil“ postup
podľa § 44 ods. 2 E.p. (v tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR vo veci sp.
zn.: 7Cdo 108/2012 zo dňa 23.01.2013). Taktiež namietal, že už skôr začaté exekučné konanie, na

ktoré Okresný súd Skalica vo svojom odôvodnení poukazuje, bolo na súde vedené pod sp.zn.: 7Er
395-2014. Podľa oprávneným dostupných informácii, rozhodnutím Krajského súdu bolo toto konanie
právoplatne skončené. Právoplatne skončené konanie nezakladá prekážku litispendencie. Exekučný
súd v odôvodnení rozhodnutia neuvádza významnú skutočnosť, ktorá má mimoriadny právny význam.
Pokiaľ Exekučný poriadok vylučuje vedenie dvojitej exekúcie na základe toho istého exekučného titulu
s tými istými účastníkmi, nevylučuje však následné vedenie exekučného konania v tej istej veci, t.j. v

exekučnom konaní neexistuje prekážka res iudicata. Preto argumentácia Okresného súdu Skalica, ktorý
svoje rozhodnutie o zastavení exekúcie zakladá výlučne na prekážke veci začatej - litispendencie, nemá
oporu v realite. Taktiež v danom prípade nie je možné aplikovať ust. § 251 ods. 4, § 159 ods. 3, 104
ods. 1 prvá veta a 103 O.s.p., pretože v exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné
konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 2 E.p. v spojení s § 45 ods. 1

a2Zákonaorozhodcovskomkonaní(ďalejlen„ZoRK“)aplikovaťzásaduresiudicata.Exekučnékonanie
totiž nemá vo svojom predmete „vec“, o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť. Exekučné konanie
predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej
veci. Exekučné konanie nemá merito veci, o ktorom by sa rozhodovalo, ale predstavuje len proces.
Akékoľvek skončenie exekučného konania, preto nie je spôsobilé vytvoriť prekážku rozhodnutej veci.

Zároveň poukázal na vôľu zákonodarcu, ktorý v E.p. úmyselne neuvádza prekážku rozhodnutej veci
ako vadu konania, ktorá by bránila ďalšiemu postupu. Zákonodarca nepochybne nemal v úmysle, aby
táto vada konania bola uplatňovaná použitím ust. § 251 ods. 4 O.s.p., keďže obdobnú vadu konania,
litispendenciu E.p. vo svojom ust. § 36 ods. 3 obsahuje. Ak by táto vada konania mala byť aplikovaná
prostredníctvom ust. § 251 ods. 4 O.s.p., nebolo by potrebné ju zakotviť priamo v exekučnom poriadku

(E.p.). Vyššie uvedeným postupom a napadnutým rozhodnutím podľa názoru odvolateľa exekučný súd
porušil právo účastníkov konania na spravodlivý proces, ktoré je chránené čl. 46 ods. 1 Ústavy SR ako
aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a súčasne odňal účastníkom konania
možnosť konať pred súdom a to najmä tým, že v exekučnom konaní nebolo rozhodované o návrhu na
vydanie poverenia, pričom pri negatívnom rozhodnutí má oprávnený právo na podanie odvolania voči

tomuto rozhodnutiu. Exekučný súd prekročil svoju právomoc a v danej fáze neprípustným spôsobom
rozhodol o zastavení exekučného konania. Rozhodnutie a postup súdu vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia prípustnosti aplikácie prekážky rozhodnutej veci v exekučnom konaní. S poukazom
na vyššie uvedenú argumentáciu navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil
a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení že odvolanie bolo podané
včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p. a § 37 ods. 1
Exekučného poriadku), proti rozhodnutiu proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 202 ods. 2 O.s.p. ),
po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), preskúmal

napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 212 ods. 1
O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru,
že uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal
pomerom hlasov 3:0, t.j. jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.).

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Odvolací súd je vo všeobecnosti viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, teda rozsah preskúmavacieho
práva (aj povinnosti) odvolacieho súdu je určený rozsahom odvolania, ktorým sa rozumejú napadnuté
výroky rozhodnutia súdu prvého stupňa a dôvodmi odvolania, ktorými sú námietky proti odôvodneniu

napadnutého rozhodnutia v súlade s § 205 a § 205a O.s.p. Výnimky z tejto zásady taxatívne stanovuje
§ 212 ods. 2 O.s.p., teda v týchto prípadoch odvolací súd preskúmava napadnuté rozhodnutie v celom
rozsahu, teda aj tie výroky, ktoré napadnuté neboli.Súd prvého stupňa rozhodol o zastavení exekučného konania a taktiež o náhrade trov exekučného
konania.

V danom prípade oprávnený vo svojom odvolaní napadol len výrok o zastavení exekučného konania.
Výrok o trovách exekučného konania výslovne nenapadol, avšak ide o závislý výrok, preto sa rozsah
odvolania vzťahuje aj na tento výrok. Odvolací súd je však viazaný nie len rozsahom, ale aj dôvodmi
odvolania, avšak oprávnený vo vzťahu k tomuto výroku neuviedol žiadne dôvody, pre ktoré by mal byť
tento výrok nesprávny, preto odvolací súd výrok o trovách exekučného konania nepreskúmaval.

Pokiaľ ide o prvý z napadnutých výrokov ( výrok o zastavení exekučného konania), odvolací súd je
toho názoru, že súd prvého stupňa síce správne rozhodol, keď exekučné konanie zastavil, no odvolací
súd je toho názoru, že na vec sa vzťahuje ustanovenie iného právneho predpisu, ktoré pri doterajšom
rozhodovaní vo veci nebolo použité a je pre rozhodnutie rozhodujúce -§ 103 O.s.p., § 159 ods. 3 O.s.p.,
§ 251 ods. 4 O.s.p. Preto vyzval v zmysle § 213 ods. 2 OSP oprávneného i povinného, aby sa vyjadril

k jeho možnej aplikácii.

Povinný na výzvu súdu nereagoval.

Oprávnený k použitiu citovaných ustanovení O.s.p. uviedol, že v danom prípade nie je možné aplikovať

ust. 159 ods. 3 v spojení s ust. § 103 O.s.p., nakoľko v exekučnom konaní nie je možné na
predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie podľa § 57 ods.
2 E.p. v spojení s § 45 ods. 1 a 2 Zákona o rozhodcovskom konaní aplikovať zásadu res iudicata, keďže
v exekučnom konaní súd autoritatívne nerozhoduje o hmotných právach a povinnostiach účastníkov
právnych vzťahov, t.j. nerozhoduje záväzne o existencii práva. Z ústavnoprávnej roviny považoval za

potrebné poukázať aj na právo na súdnu a inú právnu ochranu, garantovanú v článku 46 Ústavy
SR. V zmysle ustanovenia článku 46 ods. 1 Ústavy sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky. Ustálená judikatúra z tejto oblasti pritom konštatuje, že „obsah práva
na súdnu a inú právnu ochranu uvedený v čl. 46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky nespočíva len v

tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho
obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Každé
konanie súdu alebo iného orgánu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením ústavou zaručeného
práva na súdnu alebo inú právnu ochranu. Ustanovenia § 103, § 159 ods.3, § 251 ods.3 O.s.p. sú
podľa názoru oprávneného explicitne vylúčené z použitia v rámci exekučného konania, s výnimkou,

ak ich použitie umožňuje osobitný predpis, ktorým je Exekučný poriadok. Vzhľadom na to, že povinný
si neplnil dobrovoľne svoje povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy o úvere, oprávnený si opätovne riadne
uplatnil svoje práva, ktoré mu prináležia na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu -
Rozhodcovskéhorozsudku,abytakpredišielpoškodeniusvojichzáujmovatedaajkvážnemunarušeniu
právnej istoty a záruk, že jeho záväzok bude v budúcnosti uspokojený, keďže tento exekučný titul je

prostriedok najúčinnejšieho a najrýchlejšieho zaistenia nárokov veriteľa.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so

zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie; ak ide o exekučné konanie vykonávané na
podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení

neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava.

Podľa§251ods.4prvávetaO.s.p.navýkonrozhodnutiaaexekučnékonaniepodľaosobitnéhopredpisu
sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Vzhľadom na vyššie citované ustanovenia je odvolací súd toho názoru, že súd prvého stupňa správne
postupoval, keď ( ešte pred rozhodnutím o udelení resp. neudelení poverenia exekútorovi) exekučnékonanie zastavil z tzv. procesných dôvodov ( aj keď nie z dôvodu prekážky právoplatne rozhodnutej
veci), a nepostupoval v zmysle § 44 ods.2 E.p. tak, ako to uvádza v dôvodoch odvolania oprávnený.

Ak Exekučný poriadok (E.p.) neupravuje otázku prekážky veci právoplatne rozhodnutej, nie je možné
bez ďalšieho vyvodiť, že nemožno použiť úpravu tejto otázky zakotvenú v ustanoveniach O.s.p., pretože
takýto záver je v priamom rozpore s výslovným znením cit. ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. Na tejto
skutočnosti nič nemení fakt, že Exekučný

poriadok (E.p.) upravuje osobitne tzv. prekážku litispendencie v § 36 ods. 3 E.p., pretože takéto
legislatívne riešenie nie je v rozpore s cit. § 251 ods. 4 O.s.p., ktorý predpokladá iba tzv. subsidiárne
použitie O.s.p., teda jeho použitie v prípadoch, ak Exekučný poriadok určité aspekty konania neupravuje.

Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že v konaní vedenom pod sp. zn. 3Er/4807/2008 medzi tými

istými účastníkmi konania a týkajúceho sa toho istého exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a. s. vydaného pod sp. zn. SR
06419/08 dňa 16.7.2008, exekučný súd právoplatne rozhodol uznesením pod č.k. 3Er/4807/2008-39
zo dňa 30.05.2015 ( v spojení s uznesením Krajského súdu Trnava pod č.k. 24 CoE/256/2012 zo dňa
27.08.2013), že exekučný titul je neúčinný, teda že ide o nespôsobilý exekučný titul, na základe ktorého

nie je možné viesť exekúciu.

Podľa § 45 ods. 1 písm. a) a b) a ods. 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení
účinnom v čase vydania exekučného titulu (ďalej len „ZoRK“) súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo
na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v

rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c), teda ak rozhodcovský rozsudok
má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje
dobrým mravom.

Z cit. ustanovenia ZoRK vyplýva oprávnenie exekučného súdu preskúmať materiálnu správnosť
rozhodcovského rozsudku, z hľadísk uvedených v tomto ustanovení, a to sčasti aj bez návrhu. Na
to, aby mohla byť vykonaná exekúcia na základe rozhodcovského rozsudku, musí byť rozhodcovský
rozsudok aj v súlade s týmto ustanovením, teda nesmie byť vydaný v rozhodcovskom konaní, ktoré
trpelovadouuvedenouv§40písm.a)alebob)ZoRK,anesmiezaväzovaťnaplnenie,ktoréjeobjektívne

nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Keď rozhodcovský rozsudok odporuje
týmto zákonným ustanoveniam, tieto jeho nedostatky predstavujú hmotnoprávnu prekážku vykonania
exekúcie na jeho základe. Odvolací súd tento právny záver judikoval v mnohých exekučných konaniach,
v ktorých bol účastníkom konania oprávnený, a preto je oprávnenému dobre známy.

Z uvedeného vyplýva, že ak exekučný súd (v predchádzajúcom konaní) zastavil exekúciu (príp. zamietol
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a následne zastavil exekučné konanie) z dôvodu
nedostatku materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, skúmal hmotnoprávnu prekážku vykonania
exekúcie, o ktorej právoplatne rozhodol. Nie je potom dôvodné ani hospodárne, aby súd opätovne
preskúmaval tú istú hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie, o ktorej už raz právoplatne rozhodol.

Ak teda došlo k zastaveniu exekúcie (či exekučného konania), ide síce z hľadiska formy o procesné
rozhodnutie, ktoré však právoplatne vyriešilo hmotnoprávny predpoklad vykonania exekúcie, teda
hmotnoprávnu otázku, ktorú v zmysle cit. § 159 ods. 3 O.s.p. nie je možné prejednávať znova.

Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa správne rozhodol,
keď exekučné konanie zastavil. Preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie (aj keď z iných citovaných
zákonných dôvodov) ako vecne správne v zmysle § 219 ods. 1 OSP potvrdil.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.