Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 28, 2016

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 5Cpr/2/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514204745
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Danka Majdáková
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2016:8514204745.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, samosudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou právnej veci žalobcu: V.. I. I.,
nar. XX.X.XXXX, bytom I. XX/XXXX, XXX XX G. U., občan SR, právne zastúpený: JUDr. Gábor Száraz,
advokát so sídlom Garbiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa proti žalovanému: Poľnohospodárske výrobno-
obchodné družstvo Údol, so sídlom 065 45 Údol, IČO: 00 204 455, právne zastúpený: JUDr. Ľuboš
Petrovský, advokát so sídlom Štúrova 20, Košice, v konaní o určenie neplatnosti skončenia pracovného

pomeru s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %, o ich výške súd
rozhodne po právoplatnosti veci samej samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 3.9.2014 žiadal aby súd určil, že skončenie pracovného
pomeru, t.j. oznámením zamestnávateľa zo dňa 4.7.2014 dané zamestnancovi, t.j. žalobcovi zo strany

zamestnávateľa, t.j. žalovaného je neplatné. Súčasne žiadal zaviazať žalovaného k povinnosti zaplatiť
žalobcovi náhradu mzdy v sume priemerného zárobku žalobcu a to mesačne počnúc dňom 5.7.2014 do
času, ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru ako aj k náhrade trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že dňa 21.7.2011 so žalovaným uzatvoril pracovnú zmluvu, na základe
ktorej vznikol medzi účastníkmi pracovnoprávny pomer. Dňa 8.7.2014 zaslal žalobca žalovanému

potvrdenie, ktoré preukazuje, že dňa 7.7.2014 bol žalobca ošetrený na ambulancii úrazovej chirurgie,
dňa 10.7.2014 žalobca zaslal žalovanému potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, ktoré bolo
vystavené dňa 9.7.2014, na základe ktorého bol žalobca neschopný práce odo dňa 8.7.2014. Žalovaný
oznámením zo dňa 4.7.2014, žalobcovi doručeným dňa 28.7.2014 skončil pracovný pomer ku dňu
4.7.2014, bez udania dôvodu, pričom v predmetnom oznámení žalovaný žalobcovi iba oznámil, že na
základe rozhodnutia Krajského súdu Prešov zo dňa 23.1.2014 a výpisu z obchodného registra bol s ním
ukončený pracovný pomer. Oznámením zo dňa 10.7.2014 žalobca oznámil žalovanému, že aj naďalej

trvá na jeho zamestnaní. Právny zástupca žalovaného reagoval na predmetné písomne .oznámenie
žalobcu zo dňa 10.7.2014 tak, že mu oznámil že pracovný pomer s družstvom nikdy nevznikol, na
základerozsudkuOkresnéhosúduvStarejĽubovni sp.zn.5C/49/2011vspojenísrozsudkomKrajského
súdu v Prešove 7Co/141/2013, ktorým súd určil uznesenie členskej schôdze zo dňa 5.4.2011 o voľbe
predstavenstva a voľbe predsedu družstva za neplatné. Ďalej poukázal na skutočnosť, že pracovný
pomer medzi účastníkmi konania bol založený písomnou zmluvou a jeho skončenie je možné podľa §59

od. 1 Zákonníka práce t.j. dohodou, výpoveďou, okamžitým skočením alebo skončením v skúšobnej
dobe v danom prípade výpoveďou. Keďže žalobca oznámil žalovanému, že trvá na tom aby ho naďalej
zamestnával, jeho pracovný pomer neskončil a žalovaný je povinný poskytnúť žalobcovi náhradu mzdyv sume jeho priemerného zárobku od 4.7.2014 do času keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v
práci, alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.

Súd poučil účastníkov konania o ich procesných právach a žalované vyzval aby sa k návrhu písomne
vyjadril.

Žalovaný v písomnom vyjadrení uviedol, že nárok uplatnený žalobcom neuznáva, žalobca v spore o
určenie neplatnosti skončenie pracovného pomeru nie je aktívne legitimovaný, pretože mu pracovný

pomer so žalovaným nikdy nevznikol. Pracovnú zmluvu so žalobcom uzatvoril neplatne zvolený člen
predstavenstva.

Žalobca v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 13.2.2016 poukázal na protirečivé vyjadrenia
žalovaného keď listom zo dňa 4.7.2014 oznámil žalobcovi, že pracovný pomer s ním bol ukončený a
vo vyjadrení k žalobe uvádza, že nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby o neplatné skončenie

pracovného pomeru, pretože mu pracovný pomer nikdy nevznikol. Zdôraznil, že žalobca mal riadne
uzatvorenú pracovnú zmluvu so žalovaným na dobu neurčitú, volená funkcia predsedu družstva
nevylučuje možnosť uzavretia pracovnej zmluvy a táto pracovná zmluvu nikdy nebola v zákonom
stanovenej lehote napadnutá žalobou o neplatnosť uzavretia pracovnej zmluvy.

Žalobca v písomnom vyjadrení doručenom na pojednávaní dňa 7.4.2016 uvádza, že nie je vinou
žalobcu, že žalovaný má v Stanovách ustanovenia, ktoré odporujú Obchodnému zákonníku a to
konkrétne článok XVIII Predstavenstvo bod 2, bod 3, bod 4 Stanov družstva. V zmysle Obchodného
zákonníka nemôže byť predseda družstva aj členom predstavenstva v prípade, ak orgánmi družstva sú
predstavenstvo aj predseda družstva. Predseda družstva sa tak stáva od predstavenstva samostatným,

nepovinne zriadeným orgánom družstva. Žalobca v skutočnosti riadil a vykonával všetky činnosti,
ktoré sú v kompetencii predstavenstva (článok XVIII. Stanov žalovaného) ako aj v kompetencii
predsedu družstva (článok XIX Stanov žalovaného). Žalobca však bol členskou schôdzou zvolený do
orgánu družstva - predseda družstva v zmysle vôle členskej schôdze družstva, avšak nie žalobcovým
zavinením bol nútený vykonávať v zmysle Stanov aj kompetencie ďalšieho orgánu družstva, ktorým

je predstavenstvo družstva. Žalobca bol v dvoch orgánoch družstva, na vykonávanie kompetencií v
predstavenstve družstva mal a musel mať uzatvorenú pracovnú zmluvu. Žalobcovi ako zamestnancovi
nemôže byť kladené za vinu, že mu bola predložená zamestnávateľom pracovná zmluva a že v zmysle
Stanov zamestnávateľa mal vykonávať činnosť v dvoch orgánoch zamestnávateľa.
.

Na pojednávaniach právny zástupca žalobcu na podanej žalobe a písomných vyjadreniach trval
uviedol, že všetci predchádzajúci predsedovia žalovaného mali uzatvorené so žalovaným pracovné
zmluvy, pričom títo predsedovia sa so žalovaným dohodli na ukončení pracovného pomeru dohodou,
len v prípade žalobcu to tak nebolo.

Právny zástupca žalovaného žiadal žalobu zamietnuť s poukazom na skutočnosť, že pracovnú zmluvu
za žalovaného podpísal neplatne zvolený člen predstavenstva, pričom spôsob konania pri písomných
právnych úkonoch za družstvo vyplýva z obchodného registra čo taktiež nebolo zachovane. Ďalej
poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo/92/1997 z ktorého vyplýva, že nie je možné na výkon
funkcie štatutárneho zástupcu uzatvoriť pracovnú zmluvu.

Žalobca na pojednávaniach na podanej žalobe trval uviedol, že členom družstva sa stal dňa 5.4.2011,
dovtedy nebol v žiadnom vzťahu k žalovanému. Pracovnú zmluvu uzatvoril dňa 21.7.2011, pretože týmto
dňom bol vykonaný zápis v obchodnom registri ako deň nástupu do práce bol určený deň 7.4.2011,
nakoľko pracovný pomer mu vznikol dňom voľby členskou schôdzou. Za žalovaného pracovnú zmluvu

podpísal p. D., ktorý bol podpredsedom družstva a bol na to oprávnený, keďže v zmysle stanov
predsedu družstva v čase jeho neprítomnosti ho zatupuje podpredseda. Pracovná náplň vychádza zo
Stanov družstva, uzatvorenie pracovnej zmluvy s predsedom družstva nie je riešené Stanovami. Prácu
predsedu družstva pre žalovaného vykonával do 26.6.2015, potom bol chvíľu práceneschopný a vedený
na úrade práce.

Ďalej uviedol, že pre žalovaného okrem funkcie predsedu družstva a predsedu predstavenstva družstva
nevykonával inú činnosť.Štatutárny zástupca žalovaného na pojednávaniach so žalobou nesúhlasil priznal, že bežná prax u
žalovaného je taká, že predseda družstva má uzatvorenú pracovnú zmluvu, aj keď po právnej analýze
je si vedomý toho, že tento postup nie je správy v predstavenstve pochopenie nenašiel v jeho prípade

pracovnú zmluvu za žalovaného podpísala personálna pracovníčka.
Ďalej uviedol, že za družstvo koná predseda a v čase jeho neprítomnosti podpredseda, pričom sa
podpisujú dvaja členovi družstva, pracovnú zmluvu so žalobcom on nepodpísal. Žalobca bol naposledy
v práci 26.6.2014 a od tejto doby pre žalovaného žiadnu prácu nevykonával.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom doložených
listinných dôkazov a s obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 5C/49/2011 na základe
čoho ustálil tento skutkový stav:

Dňa 21.7.2011 bola uzatvorená pracovná zmluva medzi žalobcom a žalovaným s dňom nástupu do
práce 7.4.201l ako druh bolo dohodnuté - predseda PVOD Údol, s miestom výkonu práce PVOD Údol.

Za zamestnávateľa je pracovná zmluva opatrená pečiatkou žalovaného a nečitateľným podpisom bez
uvedenia mená a funkcie, kto za zamestnávateľa zmluvu podpísal (čl. 27 spisu). Z výpovedí žalobcu
vyplynulo, že pracovnú zmluvu za žalovaného podpísal p. D., v tom čase podpredseda družstva.
.Pred uzatvorenímpracovnejzmluvysadňa5.4.2011konalačlenskáschôdzažalovaného.Zozápisnice
o členskej schôdzi (čl. 25- 35 spisu 5C49/2011) mal súd preukázané, že v uvedený deň došlo k

zmene stanov článok XVIII. Bod 3/ (čl. 30 spisu) podľa ktorého predstavenstvo má 9 členov, na čele
predstavenstva je predseda družstva.
Pod bodom 6 bol prijatý za člena družstva žalobca, pod bodom 8 bol odvolaný predseda družstva V.
pod bodom 10 bol zvolený za predsedu družstva žalobca.
Okresný súd v Starej Ľubovni rozsudkom č.k. 5C/49/2011-403 zo dňa 25.6.2013 zamietol žalobu

žalobcu V. proti žalovanému tohto konania, ktorou sa domáhal vyslovenia neplatnosti uznesenia
členskej schôdze, ktorým boli zmenené stanovy družstva žalovaného a obsadenie predstavenstva a
predsedu družstva.
KrajskýsúdvPrešoverozsudkomč.k.7Co/141/2013-486zodňa 23.1.2014 zmenilrozsudok tunajšieho
súdu vo výroku o zamietnutí žaloby tak, že určil neplatnosť uznesenia členskej schôdze žalovaného

z dňa 5 4.2011 prijatého pod písmenom A bod 8 o zmene stanov žalovaného, od písmenom B o
odvolaní predsedu a členov predstavenstva žalovaného a pod písmenom o zvolení predsedu a členov
predstavenstva žalovaného.

Zozhodnýchvýpovedíúčastníkovkonaniamalsúdpreukázané,že žalobcavykonával funkciupredsedu

družstva do 26.6.2014 (do zápisu rozsudku Krajského súdu v Prešove v obchodnom registri).

Listom zo dňa 4.7.2014 žalovaný oznámil žalobcovi, že k 4.7.2014 bol s ním ukončený pracovný pomere
na základe rozhodnutia krajského sudu zo dňa 23.1.2014 a výpisu z obchodného registra (čl. 23 spisu).

Podľa výpisu z obchodného registra žalovaného (čl. 4-14 spisu) žalobca vykonával funkciu predsedu
predstavenstva so vznikom funkcie dňa 5.4.2011 do 5.4.2011 ( od: 20.7.2011 do 27.6.2014). Konanie:
za družstvo navonok koná predseda, v jeho neprítomností podpredseda. Listina o právnych úkonoch,
kde je predpísaná písomná forma, podpisuje aj jeden člen predstavenstva.

Listom zo dňa 10.7.2014 žalobca oznámil žalovanému, že trvá na tom aby ho ďalej zamestnával.

Vzhľadom na takto zistený skutkový stav súd právne uzatvára:

Podľa § 1 ods. Zákonníka práce účinného ku dňu 7.4.2011 (ďalej len ZP) tento zákon upravuje

individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické
osoby alebo fyzické osoby a kolektívne pracovnoprávne vzťahy.
Podľa § 1 ods. 2 ZP za závislú prácu, ktorá je vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti
zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, sa považuje výlučne osobný výkon práce zamestnanca
prezamestnávateľa,podľapokynovzamestnávateľa,vjehomene,zamzdualeboodmenu,vpracovnom

čase, na náklady zamestnávateľa, jeho výrobnými prostriedkami a na zodpovednosť zamestnávateľa a
ide o výkon práce, ktorá pozostáva prevažne z opakovania určených činností.
Podľa § 1 ods. 3 ZP závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom
pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v .tomto zákone aj v inompracovnoprávnom vzťahu. Závislou prácou nie je podnikanie alebo iná zárobková činnosť založená na
zmluvnom občianskoprávnom alebo zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.

Podľa § 42 ods. 1 ZP pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi
zamestnávateľom a zamestnancom. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ
povinný vydať zamestnancovi.

Podľa § 237 zákona č. 513/1991 Z.z. Obchodný zákonník (ďalej len Obch. zák.) Orgánmi družstva sú:

a) členská schôdza, b) predstavenstvo, c) kontrolná komisia, d) ďalšie orgány družstva podľa stanov.

Podľa § 243 ods. 1 Obch. zák. predstavenstvo riadi činnosť družstva a rozhoduje o všetkých
záležitostiach družstva, ktoré tento zákon alebo stanovy nevyhradili inému orgánu.
Podľa § 243 ods. 2 Obch. zák. predstavenstvo je štatutárnym orgánom družstva.
Podľa § 243 ods. 3 Obch. zák. predstavenstvo plní uznesenia členskej schôdze a zodpovedá jej za

svoju činnosť. Ak zo stanov nevyplýva niečo iné, za predstavenstvo koná navonok predseda alebo
podpredseda. Ak je však pre právny úkon, ktorý robí predstavenstvo, predpísaná písomná forma, je
potrebný podpis aspoň dvoch členov predstavenstva.
Podľa § 243 ods. 5 Obch. zák. predstavenstvo volí zo svojich členov predsedu družstva
(predstavenstva), prípadne podpredsedu, pokiaľ stanovy neurčujú, že ich volí členská schôdza.

Podpredseda zastupuje predsedu v čase jeho neprítomnosti. Zastupovaním môžu byť poverení aj ďalší
členovia predstavenstva v určitom poradí určenom predstavenstvom.
Podľa § 243 ods. 6 Obch. zák. predseda družstva organizuje a riadi rokovanie predstavenstva. Ak tak
stanovy určujú, organizuje a riadi aj bežnú činnosť družstva.

Podľa § 247 ods. 1 Obch. zák. funkcie člena predstavenstva a člena kontrolnej komisie sú navzájom
nezlučiteľné.
Podľa § 247 ods. 2 Obch. zák. stanovy môžu určiť ďalšie prípady nezlučiteľnosti funkcií alebo okolnosti,
pre ktoré člen družstva nemôže byť členom niektorého voleného orgánu družstva.
Podľa Stanov žalovaného účinných od 16.7.2010 článok XVIII Predstavenstvo

1/ predstavenstvo riadi činnosť družstva a rozhoduje o všetkých jeho záležitostiach, ktoré zákon alebo
tieto stanovy nevyhradili inému orgánu družstva.
2/ Predstavenstvo je štatutárnym orgánom družstva. Predsedom predstavenstva je predseda družstva.

Podľa Stanov žalovaného článok XIX Predseda družstva

1/ Predseda družstva organizuje a riadi rokovanie predstavenstva
2/ Predseda družstva samostatne zastupuje družstvo navonok, organizuje a riadi bežnú činnosť
družstva. Podpisuje tak, že k písomného alebo tlačenému názvu družstva pripojí svoj vlastnoručný
podpis.
3/ Predsedu družstva volí a odvoláva členská schôdza.

.Právne posúdenie veci:

Predmetom konania je určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru.
V prvom rade si súd musel vyriešiť otázku či medzi účastníkmi existoval pracovnoprávny vzťah, teda či
došlokvznikupracovnéhopomerualeboobchodnoprávnyvzťahači jemožnouzatvoriťpracovnýpomer

s druhom práce predseda družstva a aké je postavenie štatutárneho orgánu v obchodnej spoločností
(družstve).

V pracovnej zmluve mal žalobca dohodnutý druh práce - predseda družstva. Žalobca pred súdom
uviedol, že okrem druhu práce - predseda družstva vykonával aj predsedu predstavenstva, iný druh

práce pre žalovaného nevykonával.
Podľa citovaných ustanovení Obchodného zákonníka ale aj Stanov žalovaného štatutárnym orgánom
družstva je predstavenstvo, predsedom predstavenstva je predseda družstva. Predseda družstva
riadi rokovanie predstavenstva, zastupuje družstvo navonok, organizuje a riadi bežnú činnosť družstva.
Predsedu družstva žalovaného podľa Stanov volí členská schôdza.

Súd má za to, že funkcia štatutárneho orgánu nemôže byť vykonávaná v rámci výkonu práce, to
znamená, že nie je možné vykonávať funkciu štatutárneho orgánu na základe pracovnej zmluvy a nie je
možné uzavrieť pracovnú zmluvu, v ktorej dohodnutý druh práce zahŕňa činnosti spadajúce pod rozsahčinnosti štatutárneho orgánu. Ak z vymedzenia druhu práce v prípadnej pracovnej zmluve je zrejmé, že
savprevažnejmiere zhodujesobsahomfunkcieštatutárnehoorgánu,tátopracovnázmluvajeneplatná.
Pretože nejde o pracovný pomer, neplatia preň ustanovenia o skončení pracovného pomeru. Je možné

uzavrieť pracovnú zmluvu len na činnosti, ktoré presahujú rámec funkcie štatutárneho zástupcu.
České a slovenské súdy už od 90. rokov minulého storočia sa vyjadrovali k otázke možnosti vecného
súbehu pracovného pomeru a funkcie štatutárneho orgánu, a to najmä v súvislosti s riešením otázky
platnosti skončenia pracovného pomeru s osobami, ktorých sa súbeh týkal. Česká línia judikátov sa
odvíja od rozhodnutia Vrchného súdu v Prahe zo dňa 21. apríla 1993, sp.zn. 6 Cdo 108/92. České

súdy postupne jednoznačne formulovali dva závery (i.) výkon funkcie štatutárneho orgánu nie je možné
vykonávať v pracovnom pomere a (ii.) obchodná spoločnosť môže platne založiť s osobou, ktorá je jej
štatutárnym orgánom (alebo jej členom) pracovnoprávny vzťah, pokiaľ nie je predmetom tohto vzťahu
výkon činnosti štatutárneho orgánu.
K obsahovo totožnému záveru dospel aj Najvyšší súd SR, ktorý v rozsudku z 26. novembra 1997, sp.zn.
5 Cdo 92/97 vyslovil právnu vetu: „Vykonávanie funkcie člena štatutárneho orgánu nie je výkonom práce

v pracovnom pomere...“. V odôvodnení rozsudku vzťahujúcom sa na prejednávaný prípad Najvyšší
súd SR konštatuje, že medzi konateľom a spoločnosťou s ručením obmedzeným môže síce byť platne
uzavretý pracovný pomer, avšak len za podmienky že je „dohodnutý so všetkým náležitosťami, aby sa
náplň práce zamestnanca a súčasne konateľa nezamieňala a aby bolo zrejmé, že došlo aj k uzavretiu
pracovného pomeru“ a že tieto činnosti si vzájomne nekonkurujú. Ak nie je splnená táto podmienka,

pracovný pomer nemôže vzniknúť, a to ani konkludentne.

Súd opätovne uvádza, že nie je prípustné, aby člen štatutárneho orgánu mal so spoločnosťou, resp.
družstvom uzatvorenú pracovnú zmluvu, predmetom ktorej je výkon činnosti štatutárneho orgánu, tak
ako je to v súdenej veci, keď žaloba mal uzatvorenú .pracovnú zmluvu s druhom práce - predseda

družstva. Takto upravený druh práce - predseda družstva nie je v súlade s ustanoveniami Zákonníka
práce, preto je pracovná zmluva uzavretá účastníkmi dňa 21.7.2011 neplatná, z čoho vyplýva, že
pracovný pomer na základe tejto pracovnej zmluvy medzi účastníkmi nevznikol.
Súd sa stotožňuje s tvrdením žalovaného v tom, že dôvodom neplatnosti pracovnej zmluvy je aj
skutočnosť, že pracovná zmluva nebola zo strany žalovaného podpísaná spôsobom ako to upravujú

Stanovy žalovaného a ako to vyplýva z výpisu z obchodného registra žalobcu (Listiny o právnych
úkonoch,kdejepredpísanápísomnáforma,podpisujeokrempredseduajčlenpredstavenstva) vdanom
prípade na pracovnej zmluve je jeden nečitateľný podpis.

K tvrdeniu žalobcu uvádzanom v písomnom vyjadrení predloženom na pojednávaní dňa 7.4.2016, že nie

je vinou žalobcu, že žalovaný má v Stanovách ustanovenia, ktoré odporujú Obchodnému zákonníku,
keď podľa Obchodného zákonníka nemôže byť predseda družstva aj členom predstavenstva v prípade,
ak orgánmi družstva sú predstavenstvo aj predseda družstva. Žalobca bol v dvoch orgánoch, na
vykonávanie kompetencií v predstavenstve družstva mal a musel mať uzatvorenú pracovnú zmluvu.
Žalobcovi ako zamestnancovi nemôže byť kladené za vinu, že mu bola predložená zamestnávateľom

pracovná zmluva a že v zmysle Stanov zamestnávateľa mal vykonávať činnosť v dvoch orgánoch
zamestnávateľa súd dodáva.

Z citované ustanovenie § 243 Obch. zák. nevyplýva tvrdenie žalobcu, že predseda družstva nemôže
byť členom predstavenstva, práve naopak z odseku 5 § 243 vyplýva, že predstavenstvo volí zo svojich

členov predsedu družstva (predstavenstva) prípadne podpredsedu, pokiaľ stanovy neurčujú, že ich volí
členská schôdza, podľa odseku 6 predseda družstva organizuje a riadi rokovania predstavenstva, ak
tak stanový určujú, organizuje a riadi aj bežnú činnosť družstva. Ak zo Stanov žalované vyplýva, že
orgánom družstva je aj predseda družstva, táto skutočnosť neodporuje Obchodnému zákonníku, keďže
družstvo si môže v zmysle § 237 upraviť Stanovami ďalšie orgány. Tak podľa Stanov žalovaného ale

aj podľa ustanovení Obchodného zákonníka predsedom predstavenstva je predseda družstva.
Žalobca pred súdom uviedol, že obsah Stanov družstva poznal, teda vedel, že pokiaľ bol členskou
schôdzou zvolený za predsedu družstva súčasne bude aj predsedom predstavenstva. Preto sa
nemožno stotožniť s tvrdením žalobcu, že predseda družstva sa tak stáva od predstavenstva
samostatným, nepovinne zriadeným orgánom družstva.

Na základe uvedeného súd ustáli, že pracovná zmluva uzavretá dňa 21.7.2014 je neplatná. Neplatnosť
pracovnej zmluvy znamená to, že je neplatná od momentu jej uzavretia. To znamená, že od svojhovzniku nebola spôsobilá zaväzovať jej strany (zamestnanca a zamestnávateľa) k povinnostiam alebo
týmto priznávať nejaké práva.
Teda medzi žalobcom a žalovaným ako zamestnávateľom nedošlo k vzniku pracovnoprávneho vzťahu.

Keďže medzi žalobcom a žalovaným nevznikol pracovnoprávny vzťah, neplatia preň ustanovenia o
skončení pracovného pomeru.

Z uvedených dôvodov, keďže súd nemal na základe čoho posudzovať otázku platnosti skončenia
pracovného pomeru medzi účastníkmi konania ani otázku náhrady mzdy žalobcovi v celom rozsahu

ako nedôvodnú zamietol. .
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. teda podľa zásady úspechu, tak že
úspešnému účastníkovi - žalovanému priznal právo na náhradu trov konania od neúspešného
účastníka - žalobcu.

V zmysle § 151 ods. 7 O.s.p. súd namiesto určenia výšky trov priznal úspešnému účastníkovi náhradu

trov konania vyjadrenú percentom. Po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodne o výške náhrady trov
konania súd samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva
do 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti rozhodnutiu

ktorého smeruje.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z.
5Cpr/2/2014
- 9 -o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a
vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).